Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
732/360721.b39ddc.pdf
PDF · 109.19 KB
No categories available
2Nc/15/2010
Najvyšší súd 2 Nc 15/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. V., nar.
X., bydliskom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Trenčín, dieťa rodičov Mgr. Z. V., bývajúcej v T., M. V., bývajúceho v P.,
zastúpeného Mgr. J. K., bývajúcim v B., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti k maloletému dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
30 P 328/2009, a na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 4 CoP 42/2010, 4 NcC 14/2010,
o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Trenčíne, takto
rozhodol:
Sudkyne Krajského súdu v Trenčíne JUDr. O. L., JUDr. I. M., JUDr. A. B., n i e s ú
v y l ú č e n é z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod
sp. zn. 4 CoP 42/2010, 4 NcC 14/2010, (vec Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30 P 328/2009).
O d ô v o d n e n i e
V priebehu konania podaním doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa 8. apríla 2010
vzniesol otec maloletej M. V. prostredníctvom svojho zástupcu námietku zaujatosti voči
sudcom Okresného súdu Trenčín a aj voči všetkým sudcom Krajského súdu v Trenčíne.
Súčasťou podania bolo aj odvolanie zástupcu otca maloletej proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín z 11. marca 2010, č.k. 30 P 328/2009-40, ktorým mu bola uložená poriadková pokuta
vo výške 100 €.
Uviedol, že pre viacerých justičných pracovníkov je navrhovateľka osobou viac ako
známou, t.j. okrem tykania si, majú s ňou hlbší osobný kontakt. Navrhovateľka ako služobný
funkcionár Zboru väzenskej a justičnej stráže je služobne pridelená na vstup do Okresného
a taktiež Krajského súdu v Trenčíne. Je viac menej pravidelne v osobnom styku s justičnými
pracovníkmi uvedených súdov. Mal za to, že súd nie je nestranný. Akonáhle bol do spisu
vložený nový obsah, navrhovateľka bola ihneď o tom informovaná, čo podľa neho vyplýva
z úradných záznamov zo spisu. Navrhol, aby vec bola pridelená mimo dosah Krajského súdu
v Trenčíne.
Z obsahu spisu vyplýva, že podľa rozvrhu práce má vec na Krajskom súde v Trenčíne
prejednať a rozhodnúť senát 4 CoP, 4 NcC, zložený z predsedníčky senátu JUDr. O. L.
a členiek JUDr. A. B., JUDr. I. M.. Predsedníčka senátu a rovnako aj členky tohto senátu vo
svojom vyjadrení zhodne uviedli, že vo veci sa necítia byť zaujaté, účastníkov konania
nepoznajú. JUDr. A. B. a JUDr. I. M. súčasne uviedli, že s matkou maloletej v čase, keď
pracovala na krajskom súde prichádzali do kontaktu len v rámci služobného styku.
Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. B. Č., JUDr. V. Š., JUDr. A. Z., JUDr. A.
R., Mgr. Z. H., JUDr. E. Z., JUDr. E. Z., JUDr. G. J., JUDr. S. M., JUDr. V. H., JUDr. E.V.,
JUDr. J. F., JUDr. R. H., JUDr. N. Č., JUDr. M. P., JUDr. D. L., JUDr. S. H., JUDr. D. E.,
JUDr. J. M., JUDr. R. V., JUDr. J. J., JUDr. O. G., JUDr. F. K., JUDr. O. S., JUDr. P. T.
uviedli, že sa necítia byť zaujatí. JUDr. E. Z. neuviedla svoje stanovisko z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti. Predseda Krajského súdu v Trenčíne JUDr. J. K. sa vo veci cíti byť
zaujatý, pretože matku maloletej osobne pozná zo služobného styku a počas výkonu služby je
jej nadriadený.
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 14 ods. 2 O.s.p. na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí
rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie
o dovolaní.
Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
Podľa § 15a ods. 1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť
námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trenčíne
(§ 16 ods. 1 O.s.p.), posudzoval opodstatnenosť tvrdenia otca maloletej o zaujatosti sudkýň
senátu 4 CoP, 4 NcC z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci.
Účelom ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu
buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (ide oň
napríklad v prípade priateľského vzťahu sudcu k účastníkovi konania) alebo k zástupcovi
účastníka konania.
Ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania
vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len
pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež
javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“)].
Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku
z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania
a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,
ktoré mu – napriek jeho vnútornému úsiliu – zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom
objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Samotnú skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, účastníkom ktorej je
zamestnanec súdu (príp. bývalý zamestnanec), nemožno považovať za dôvod, vylučujúci ho
bez ďalšieho z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy sudcov a ostatných zamestnancov
súdov sú totiž vo všeobecnosti profesionálne, vecné. Len ak ich vzájomný vzťah prekročí
hranice vecnosti a nadobudne znaky blízkeho osobného (napríklad priateľského) vzťahu,
stáva sa táto okolnosť dôvodom, ktorý vylučuje sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p.
Integrálnou súčasťou na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý
a nestranný sudca.
Súdna prax už viackrát judikovala, že nestrannosť sudcov v konaní sa prejavuje
v dvoch aspektoch. Ide o subjektívne kritérium, založené na osobnom presvedčení
jednotlivého sudcu v danej veci a o kritérium objektívne, spočívajúce v uistení sa, či sudca
poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek oprávnenej pochybnosti v tomto smere.
Z hľadiska subjektívneho musí byť osobná nestrannosť sudcu predpokladaná, až kým sa
nepreukáže opak. Naproti tomu, z hľadiska objektívneho musí byť úplne oddelene od
osobného správania sa sudcu zistené, že tu existujú skutočnosti, ktoré môžu vyvolať
pochybnosti o jeho nestrannosti. V tejto súvislosti sú dôležité dokonca čo i len náznaky
takých skutočností a v prípade, že sa tieto u sudcu vyskytnú, existuje oprávnený dôvod na
obavu o nestrannosť, pre ktorý by mal byť sudca z konania vylúčený. Vzhľadom
k uvedenému nie je možné uspokojiť sa iba so subjektívnym hodnotením sudcu o jeho
nestrannosti (t.j. s jeho vyjadrením v tom zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý) ale
rozhodujúce je aj hľadisko objektívne, v rámci ktorého sa skúma existencia objektívnych
skutočností spochybňujúcich nestrannosť sudcu v očiach strán a verejnosti.
V preskúmavanej veci, pokiaľ ide o subjektívne, ale aj objektívne kritérium
nestrannosti, nič nenasvedčuje existencii akejkoľvek pochybnosti o nezaujatosti sudkýň
senátu 4 CoP, 4 NcC Krajského súdu v Trenčíne. Pri skúmaní subjektívneho aspektu
zaujatosti sudkýň predmetného senátu vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky z ich
vyjadrení, ktoré netvrdili, že by boli vo veci zaujaté, ani že by mali akýkoľvek vzťah
(pozitívny alebo negatívny) k účastníkom konania. Aj rozhodovanie o subjektívnej otázke
zaujatosti sa však musí diať výlučne na základe objektívneho hľadiska.
U sudcu sa nezaujatosť predpokladá, pokiaľ nie je predložený opak. Takýto záver
vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky a príslušných zákonov upravujúcich status sudcu.
Osobnosť a postavenie sudcu musia byť zárukou, že nepripustia, aby vonkajšie vplyvy
pôsobili na ich nestrannosť pri rozhodovaní. Opačný záver by bolo možné prijať len vtedy,
keby sudca v rámci svojho subjektívneho vyjadrenia tvrdil také skutkové okolnosti, ktoré by
objektívne nasvedčovali tomu, že má k veci, či účastníkom alebo k ich zástupcom taký vzťah,
ktorý by vzbudzoval dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti. V prejednávanej veci takéto
skutočnosti neboli tvrdené a z ničoho ani nevyplývali.
Vzhľadom na vyššie uvedené nadriadený súd dospel k záveru, že nebol preukázaný
žiaden relevantný dôvod, na základe ktorého by mohla byť spochybnená nestrannosť vec
prejednávajúceho senátu krajského súdu, ktorému vec pripadla na rozhodovanie podľa
rozvrhu práce. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, že vo výroku uznesenia
označené sudkyne senátu 4 CoP, 4 NcC Krajského súdu v Trenčíne nie sú vylúčené
z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
So zreteľom na to, že vec prejednajú zákonní sudcovia určení rozvrhom práce, nebol
dôvod rozhodovať o vylúčení ostatných sudcov Krajského súdu v Trenčíne z prejednávania
a rozhodovania tejto veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. júna 2010
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková