Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/24/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Štefanku a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľakovej v právnej

veci ţalobcu: F., D., IČO: X. proti ţalovanému: E., a.s., S.,

IČO: X., zast. JUDr. M. K., advokátom, Advokátska kancelária I., s.r.o., Z., o určenie

neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti E., a.s.

zo dňa

15.11.2007, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. marca

2009, č. k. -197 (vec Okresného súdu v K. I, sp. zn. ), takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v K. z 24. marca 2009, č. k. -197 z a m i e t a.

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania 60,44 Eur

do troch dní, na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v K. dovolaním napadnutým rozsudkom z 24.03.2009, č. k.

-197 zmenil rozsudok Okresného súdu Košiciach I., ktorým tento súd, ako súd

prvého stupňa určil, ţe uznesenie č. 1 prijaté na mimoriadnom valnom zhromaţdení

obchodnej spoločnosti ţalovaného dňa 15.11.2007, ktorým na základe článku XX, písm. e/

Stanov ţalovaného súhlasí s odpredajom v úvode dôvodov špecifikovaného majetku

za uvedené ceny tak, ţe ţalobu zamietol, ţalobcu zaviazal nahradiť ţalovanému trovy konania

vo výške 798,86 Eur na účet právneho zástupcu ţalovaného do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

V konaní súd prvého stupňa zistil, ţe ţalobca podľa

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, na základe privatizačného projektu

v súlade so svojim rozhodnutím č. 778 o privatizácii podniku S., K., zaloţil spoločnosť

ţalovaného. Základné imanie ţalovaného bolo 352 351 000 Sk, rozdelené na 352 351 ks

akcií. Neskôr došlo k zvýšeniu základného imania spoločnosti, v súčasnosti je základné

imanie 520 818 000 Sk. Ţalobca vlastní 39,5% podiel na základnom imaní ţalovaného. Dňa

15.11.2007 sa konalo mimoriadne valné zhromaţdenie ţalovaného, na ktorom bol prítomný aj

ţalobca ako akcionár. V programe rokovania valného zhromaţdenia bolo aj schválenie

odpredaja časti majetku ţalovaného

- H.E., kat. územie K., O. a O.O.. Predstavenstvo spoločnosti navrhlo uvedené nehnuteľnosti

odpredať za cenu stanovenú znaleckým posudkom, minimálne

za zostatkovú účtovnú hodnotu. Ţalobca s týmto návrhom nesúhlasil, predniesol pripomienky

k tomuto návrhu tak, aby cena nehnuteľnosti bola minimálne podľa znaleckého posudku,

na schválenie predaja O.O. a O. sa vyţaduje 2/3 väčšiny valného zhromaţdenia a spôsob

predaja nehnuteľnosti bude formou verejného výberového konania. O tomto návrhu ţalobcu

bolo hlasované, za jeho prijatie bol akcionár - ţalobca, ktorý má 39,5% hlasov a proti bol

druhý akcionár - T., s.r.o., K., ktorá ma 60,5% hlasov na základnom imaní

aj z celkovo prítomných akcionárov na valnom zhromaţdení. Návrh ţalobcu na zmenu návrhu

rokovania valného zhromaţdenia nebol schválený. Následné bolo hlasované o pôvodnom

návrhu o odpredaji majetku ţalovaného a tento bol schválený tak, ako je uvedený vo výroku

akcionárov.

Súd prvého stupňa právne posúdil vec tak, ţe podľa § 183 a § 131 Obchodného

zákonníka má ţalobca ako akcionár pravo domáhať sa ochrany pred dôsledkami rozhodnutia

valného zhromaţdenia spoločnosti tak, ţe môţe poţiadať súd, aby vyslovil neplatnosť takého

uznesenia. Ţalobca svoj podaný návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného

zhromaţdenia odôvodnil tým, ţe bol porušený zákon a stanovy ţalovaného. V časti IV,

článok X, bod 3/ stanov ţalovaného, rozhodnutie o nakladaní s majetkom, ktorého uţívanie

je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom zaujme, vyţaduje 2/3 väčšinu

prítomných hlasov. Schválenie uznesenia v časti o odpredaji O.O. a O. bolo iba

nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných akcionárov, teda v rozpore so stanovami

ţalovaného. Sud prvého stupňa dospel k záveru, ţe pri posudzovaní, aký majetok ţalovaného

moţno povaţovať

za majetok, ktorého uţívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom

zaujme, je treba vychádzať z účelového určenia majetku, teda, či daný majetok súvisel

a súvisí s prevádzkovaním autobusovej dopravy súvisiacej s výkonmi vo verejnom zaujme

alebo nesúvisí. Ţalovaný je oprávnený podnikať v cestnej doprave podľa § 4 zákona

č. o cestnej doprave, je povinný zabezpečiť v rozsahu poskytovaných

dopravných a súvisiacich činností ďalšie vybavenie potrebné na prevádzku, údrţbu, technickú

kontrolu, parkovanie a garáţovanie vozidiel a pod. So zreteľom na uvedené zákonné

ustanovenie a povahu sporného majetku nie je moţné vylúčiť, ţe predmetný majetok nesúvisí

s prevádzkovaním autobusovej dopravy, súvisiacej s výkonmi vo verejnom zaujme.

Odvolací súd po prejedaní odvolania skonštatoval, ţe v konaní nebolo sporné,

ţe ţalobca je akcionárom ţalovaného, má 39,5% akcií ţalovaného, druhý akcionár - T., s.r.o.

K. má 60,5% akcií, obaja akcionári sa zúčastnili na mimoriadnom valnom zhromaţdení

ţalovaného dňa 15.11.2007, na ktorom ţalobca vzniesol podľa

protest do zápisnice z valného zhromaţdenia o nesúhlase s navrhovanými podmienkami

predaja majetku ţalovaného. Napriek tomuto protestu ţalobcu, druhý akcionár - T., s.r.o.

hlasoval za navrhované podmienky predaja majetku ţalovaného a valné zhromaţdenie

rozhodlo uznesením o schválení navrhovaného spôsobu predaja majetku ţalovaného tak, ţe

súhlasilo s odpredajom 3 nehnuteľností - H.E. K., O., T.O.K. za cenu podľa znaleckého

posudku, minimálne však za zostatkovú účtovnú hodnotu.

Ţalobca podal ţalobu o neplatnosť tohto uznesenia prijatého na valnom zhromaţdení,

konanom dňa 15.11.2007 na súd prvého stupňa dňa 25.01.2008, teda v zákonnej lehote

do 3 mesiacov od konania valného zhromaţdenia podľa

v spojení s ustanovením .

Z obsahu ţaloby vyplýva, ţe sú dva dôvody, pre ktoré ţalobca ako akcionár

ţalovaného povaţuje uznesenie prijaté na mimoriadnom valnom zhromaţdení ţalovaného,

konanom dňa 15.11.2007 za neplatné:

1. Pri rozhodovaní valného zhromaţdenia o odpredaji dvoch nehnuteľností

vo vlastníctve ţalovaného - O. a T.O.K., ktorých uţívanie je podmienkou riadneho plnenia

zmluvy o výkone vo verejnom záujme, nebola dosiahnutá dvojtretinová väčšina hlasov

prítomných akcionárov podľa čl. X ods. 3 stanov ţalovaného,

2. Bolo porušené ustanovenie a III časť, čl. VI,

ods. 10 stanov ţalovaného, podľa ktorých akcionár nesmie vykonávať práva akcionára

na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov, čo bolo naplnené tým,

ţe väčšinový akcionár - z T., s.r.o., K. hlasoval za predaj uvedených dvoch opravárenských

stredísk bez transparentného výberového konania za cenu podľa znaleckého posudku,

minimálne za zostatkovú účtovnú hodnotu, čo sa prejaví v niţšom zisku ţalovaného, niţšej

výplate dividend pre akcionárov a v zníţení hodnoty akcií ţalovaného.

K prvému z dôvodov neplatnosti uvádzaného v ţalobe odvolací súd uviedol, ţe podľa

stanovy akciovej spoločnosti musia obsahovať

spôsob zvolávania valného zhromaţdenia, jeho pôsobnosť a spôsob jeho rozhodovania.

Podľa Čl. X bod 3 stanov ţalovaného, rozhodnutie o nakladaní s majetkom, ktorého

uţívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme, vyţaduje

dvojtretinovú väčšinu prítomných hlasov. V ostatných záleţitostiach rozhoduje valné

zhromaţdenie jednoduchou väčšinou prítomných hlasov, pokiaľ zákon na určité rozhodnutie,

ktoré nie je v tomto odseku uvedené, výslovne nevyţaduje vyšší počet hlasov.

Z nevyplýva, ţe o určení podmienok odpredaja majetku

akciovej spoločnosti je zákonom určený určitý spôsob rozhodovania valného zhromaţdenia.

Z toho teda vyplýva, ţe pri nakladaní s majetkom ţalovaného je treba vychádzať zo stanov

ţalovaného, teda z jeho citovaného Čl. X bod 3.

Sporné v tejto prejednávanej veci bolo, či o nakladaní s majetkom ţalovaného

- O. a T.O.K., je potrebná jednoduchá väčšina prítomných hlasov akcionárov, ktorá

na predmetnom valnom zhromaţdení konanom dňa 15.11.2007 dosiahnutá bola alebo

je pre nakladanie s majetkom ţalovaného - O. a T.O.K., nebola potrená dvojtretinová väčšina

hlasov prítomných veriteľov, ale postačovala jednoduchá väčšina prítomných hlasov, pretoţe

predmetné dve nehnuteľnosti vo vlastníctve ţalovaného neslúţia na uţívanie pre riadne

plnenie zmluvy o výkone vo verejnom záujme. Ţalovaný vo svojich stanovách ani v zmluve

o výkone vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave na rok 2006 a na rok 2007

neurčil, ktorý majetok ţalovaného slúţi na riadne plnenie Zmluvy o výkone vo verejnom

záujme v pravidelnej autobusovej doprave. Z toho teda vyplýva, ţe určenie, ktorý majetok

slúţi na plnenie tejto zmluvy, je na zmluvných stranách, aby v pochybnostiach určili, ktorý

majetok slúţi na jej riadne plnenie. Zmluvnými stranami sú K. a ţalovaný. Ţalovaný

nepovaţoval tieto dve nehnuteľnosti za také, od ktorých je závislé riadne plnenie Zmluvy o

výkone vo verejnom záujme a aj K.

vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.05.2008 uviedol: „na základe záverov zúčtovania

straty z výkonu vo verejnom záujme neboli predmetné nehnuteľnosti v rokoch 2006 a 2007

obsahom zmluvy o výkone vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave a náklady,

resp. výnosy týchto nehnuteľností neboli súčasťou ekonomicky oprávnených nákladov“.

Ak teda K., v prospech koho boli v stanovách ako základnom dokumente spoločnosti

ţalovaného zakotvené prísnejšie podmienky pre rozhodovanie o nakladaní s majetkom,

ktorého uţívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme,

potvrdil, ţe tieto nehnuteľnosti sa netýkali plnenia predmetnej zmluvy, nie je dôvod, aby

ktokoľvek iný ako zmluvné strany, toto spochybňoval. To je výlučným právom K., ktorý na

základe Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme je povinný ţalovanému uhrádzať stratu

z dopravy vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave. Ţalobca nebol zmluvnou

stranou Zmluvy o výkone vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave, preto nemá

právo spochybňovať jej obsah a podmienky

jej plnenia a určovať, ktorý majetok ţalovaného slúţi na jej plnenie.

Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, ţe na rozhodnutie o nakladaní

s predmetnými nehnuteľnosťami vo vlastníctve ţalovaného nebola potrebná dvojtretinová

väčšina hlasov prítomných akcionárov, ale stačila jednoduchá väčšina hlasov, podľa ČI. X

bod 3 stanov ţalovaného, preto z tohto dôvodu nebolo napadnuté uznesenie valného

zhromaţdenia ţalovaného konané dňa 15.11.2007 neplatné.

K druhému z dôvodov neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia ţalovaného

súd uvádza:

Podľa b ods. 1 akcionár nesmie vykonávať práva

akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov.

Z tohto ustanovenia zákona vyplýva, ţe výkon práva jedného akcionára nie je

dovolený, ak je to na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov.

V prejednávanej veci ţalobca ako menšinový akcionár, ktorý vlastní 39,5% akcií ţalovaného

tvrdí, ţe druhý akcionár ţalovaného - T. s.r.o., ktorý vlastní 60,5% akcií ţalovaného,

vykonával svoje práva väčšinového - majoritného akcionára, na úkor práv ţalobcu ako

menšinového - minoritného akcionára tým, ţe na valnom zhromaţdení ţalovaného dňa

15.11.2007 hlasoval za určenie podmienok predaja nehnuteľného majetku ţalovaného -

predmetných 3 nehnuteľností tak, ţe to bolo na ujmu práv ţalobcu, čo má

za následok neplatnosť prijatého uznesenia valného zhromaţdenia.

Podľa citovaného ustanovenia výkon práv

väčšinového akcionára na ujmu práv menšinového akcionára neznamená, ţe kaţdé hlasovanie

väčšinového akcionára, ktorý disponuje väčšinou hlasov je neplatné, lebo tým by mohli byť

porušené práva menšinového akcionára. Musí ísť o také hlasovanie, ktoré má za následok

znevýhodnenie menšinového akcionára zneuţívajúcim spôsobom, čo je podľa § 56a ods. 1

zakázané. Musí ísť o konanie takej intenzity, ktoré môţe spôsobiť

neplatnosť takého konania, pretoţe je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku

v zmysle a má značne negatívny dopad na menšinového

akcionára. Nemôţe ísť o také konanie, ktoré priamo zákon priznáva väčšinovému

akcionárovi.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe ani tento dôvod neplatnosti uznesenia valného

zhromaţdenia ţalovaného - porušenie - nebol naplnený.

Tým, ţe druhý akcionár ţalovaného - T., s.r.o., K. hlasoval na valnom zhromaţdení tak, ţe

súhlasí s odpredajom predmetných troch nehnuteľností za ceny podľa znaleckého posudku,

minimálne však za zostatkovú účtovnú hodnotu a nie za návrh ţalobcu

- za cenu minimálne podľa znaleckého posudku formou verejného výberového konania,

nedošlo k zneuţitiu ţalobcu ako menšinového akcionára zneuţívajúcim spôsobom a nedošlo

tým k porušeniu jeho práv ako akcionára. Zneuţívajúci spôsob hlasovania je taký, pri ktorom

väčšinový akcionár hlasuje o veciach dotýkajúcich sa menšinových akcionárov iným

spôsobom, ako o veciach dotýkajúcich sa väčšinových akcionárov. Predmetné hlasovanie

sa týkalo práv oboch akcionárov ţalovaného, malo rovnaký dopad pre oboch akcionárov,

preto nemoţno toto hlasovanie povaţovať za zneuţívajúce iba vo vzťahu k ţalobcovi.

Naviac, týmto hlasovaním väčšinového akcionára nedošlo k schváleniu predaja za konkrétne

ceny, boli iba určené podmienky predaja nehnuteľností a určená minimálna ceny, za ktorú

sa tieto nehnuteľnosti majú predať. Tým, ţe ako minimálna cena bola určená cena

nehnuteľností podľa znaleckého posudku, nebola za minimálnu moţnú cenu určená cena

preukázateľne nízka, skutočne poškodzujúca práva akcionárov ţalovaného.

Schváleným uznesením nebolo zabránené tomu, aby ţalovaný odpredal predmetné

nehnuteľnosti za cenu vyššiu ako znalecká cena, keďţe znalecká cena bola určená ako cena

minimálna.

Rozhodnutie o náhrade trov zaloţil na ustanovení § 224 ods. 2 v spojení s § 142

ods. 1

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním ţalobca. Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením § 238 ods. 1 a jeho odôvodnenie zaloţil na § 241 ods. 2 písm. b/, c/

Odôvodnil ho tým, ţe Krajský súd v K. v odôvodnení rozsudku správne uviedol, ţe sú

dva dôvody, pre ktoré ţalobca ako akcionár ţalovaného povaţuje uznesenie prijaté na

mimoriadnom valnom zhromaţdení ţalovaného, konané dňa 15.11.2007,

za neplatné:

Odvolací súd k prvému z vyššie uvedených dvoch dôvodov dospel k záveru,

ţe pre nakladanie s majetkom ţalovaného - O. a T.O.K. nebola potrebná dvojtretinová

väčšina prítomných akcionárov, ale postačovala jednoduchá väčšina prítomných hlasov,

pretoţe predmetné dve nehnuteľnosti vo vlastníctve ţalovaného neslúţia na uţívanie pre

riadne plnenie zmluvy o výkone vo verejnom záujme. Ţalovaný vo svojich stanovách,

ani v Zmluve o výkone vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave na rok 2006

a na rok 2007 neurčil, ktorý majetok ţalovaného slúţi na riadne plnenie Zmluvy o výkone

vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave.

Ţalobca povaţuje takéto rozhodnutie, ako aj odôvodnenie, ţe v prospech K. boli

v stanovách ako základnom dokumente spoločnosti ţalovaného zakotvené prísnejšie

podmienky pre rozhodovanie o nakladaní s majetkom, ktorého uţívanie je podmienkou

riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme za nesprávne, potvrdil, ţe tieto

nehnuteľnosti sa netýkali plnenia predmetnej zmluvy, nie je dôvod, aby ktokoľvek iný ako

zmluvné strany, toto spochybňoval. Ţalobca nebol zmluvnou stranou Zmluvy o výkone vo

verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave, preto nemá právo spochybňovať jej

obsah a podmienky jej plnenia a určovať, ktorý majetok slúţi na jej plnenie.

Úvodom k tejto časti odôvodnenia dovolania ţalobca poukázal na svoje postoje

a názory v tomto konaní, na ktorých zotrváva. Zvlášť poukázal na zákonné vymedzenie

majetku súvisiaceho s výkonmi vo verejnom záujme v zmysle

o cestnej doprave v platnom znení v spojení s vyhláškou MDPT SR č.

v platnom znení, ako aj stanovísk týkajúcich sa právnej povahy stanov akciovej spoločnosti

ako zmluvy sui generis, ktorá vzniká osobitným kontrakčným postupom.

Ţalobca ďalej v tejto súvislosti osobitne poukázal na skutočnosť, ţe ťaţko moţno

povaţovať sporné ustanovenie stanov ţalovaného za ustanovenie v prospech K., keď

predmetné stanovy, včítane sporného ustanovenia, boli ţalobcom ako zakladateľom prijaté

dňa 13.12.2001 a samosprávny kraj nadobudol uvedenú samosprávnu pôsobnosť (t. j.

uzatváranie zmlúv o výkonoch vo verejnom záujme) aţ odo dňa 1.4.2002, a to s účinnosťou

, ktorým bol novelizovaný zákon

č. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

Za nesprávny preto povaţuje právny záver odvolacieho súdu, ţe sporné ustanovenie

stanov ţalovaného ako zmluvného dokumentu medzi ţalobcom a druhým akcionárom

ţalovaného bolo vloţené v prospech K., naopak išlo o ustanovenie, ktoré malo chrániť

menšinového akcionára v oblasti nakladania s majetkom ţalovaného.

Vo vzťahu medzi ţalovaným a Ú.K. ide o vzťah verejno-právneho charakteru

vyplývajúci zo zákona o cestnej doprave, zatiaľ čo predmetom tohto súdneho sporu je riešenie

vzťahu súkromno-právneho, vyplývajúceho z a stanov ţalovaného,

ktoré svojou právnou povahou predstavujú predovšetkým generálne zmluvné dojednanie

medzi akcionármi ţalovaného. Je teda zrejmé, ţe obidva právne vzťahy majú rozdielnu

právnu povahu a týkajú sa rôznych právnych subjektov.

Pri výklade príslušného ustanovenia stanov ţalovaného je podľa názoru ţalobcu

potrebné vychádzať z ich právnej povahy. Je nepochybné, ţe stanovy predstavujú generálne

dojednanie medzi akcionármi o právnej úprave základných vzťahov medzi nimi navzájom,

medzi nimi a orgánmi spoločnosti a medzi orgánmi spoločnosti navzájom. Z tohto hľadiska

je potrebné vykladať stanovy konzistentným spôsobom, t. j. spôsobom zabezpečujúcim

stabilitu právnych vzťahov medzi dotknutými osobami.

Ďalej ţalobca vyslovil, ţe podľa jeho názoru z vyššie uvedených dôvodov jediným

prijateľným výkladom uvedeného ustanovenia stanov je výklad vychádzajúci z účelu

pouţívania uvedeného majetku, teda či daný majetok súvisí s prevádzkovaním autobusovej

dopravy súvisiacej s výkonmi vo verejnom záujme alebo nesúvisí. Pritom pri takomto

výklade potom nie je rozhodujúce, či v konkrétnom momente rozhodovania má spoločnosť

uzatvorenú zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme, či je dotknutý majetok aktuálne

pouţívaný na výkony vo verejnom záujme, ale podstatná je výhradne samotná povaha

uvedeného majetku, pretoţe tento majetok môţe byť predmetom zmluvy v ďalších rokoch,

ale len za podmienky, ţe nedôjde k jeho odpredaju. To je nakoniec aj dôvodom, prečo F. pri

rozhodovaní o naloţení s majetkom - H.E., s poukazom na povahu jeho uţívania, netvrdí, ţe

na schválenie uznesenia valného zhromaţdenia je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov

akcionárov.

Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme sa uzatvárali v priebehu roka, resp. na konci

roka pre daný rok. Zmluva o výkone vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave

na rok 2006 bola uzatvorená 22.08.2006, pričom nadobudla platnosť dňom podpisu

zmluvných strán, ale účinná je ešte pred jej platnosťou, t .j. od 01.01.2006 do 31.12.2006.

Pre rok 2007 bola zmluva uzatvorená dokonca 05.12.2007, s účinnosťou pred jej platnosťou,

t j. od 01.01.2007 do 31.12.2007. Z uvedeného potom vyplýva, ţe akceptáciou právneho

posúdenia zo strany odvolacieho súdu by dospeli k paradoxnej situácii, ţe časť kaţdého

kalendárneho roka (t. j. pred uzavretím zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme) by valné

zhromaţdenie ţalovaného hlasovalo o nakladaní s majetkom (pri ktorom by inak ani ţalovaný

a ani druhý akcionár ţalovaného nespochybňoval, ţe ide o majetok potrebný na výkony

vo verejnom záujme) nadpolovičnou väčšinou a zvyšnú časť toho istého kalendárneho roka

by valné zhromaţdenie ţalovaného hlasovalo o nakladaní s majetkom dvojtretinovou

väčšinou.

Z názoru ţalobcu vyplýva, ţe z hľadiska základných princípov právnej logiky

a právnej istoty právne posúdenie sporného ustanovenia stanov ţalovaného zo strany

odvolacieho súdu neobstojí.

Ţalobca podľa odvolacieho súdu nemá právo spochybňovať obsah zmluvy

a podmienky jej plnenia a určovať, ktorý majetok ţalovaného slúţi na jej plnenie. Ţalobca

povaţuje za potrebné, ţe toto v predmetnom súdnom konaní ani nikdy netvrdil a ide o ničím

neodôvodnené tvrdenie odvolacieho súdu, ktoré nemá oporu v obsahu vyjadrení ţalobcu.

Odvolací súd nepostrehol, ţe ţalobca sa domáhal jedine určenia neplatnosti uznesenia

valného zhromaţdenia ţalovaného, čo nemá ţiaden (ani nepriamy) vplyv na zmluvu

o výkonoch vo verejnom záujme, uzatvorenú medzi ţalovaným a K..

Za majetok, ktorého uţívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone

vo verejnom záujme, tak ako ho pomenúva čl. X stanov, je potrebné podľa ţalobcu povaţovať

všetok majetok ţalovaného, ktorý slúţi alebo vzhľadom na svoju povahu a účel by, aj keď len

potenciálne, mohol slúţiť na plnenie povinností dopravcu v zmysle zákona o cestnej doprave.

Prikláňal sa k tomu, čo konštatoval aj prvostupňový súd, ţe stanovy akciovej

spoločnosti sú základným právnym dokumentom, ktorý upravuje jej vnútorné pomery,

predovšetkým vzťahy medzi spoločnosťou a jej akcionármi, konkretizuje organizačnú

štruktúru spoločnosti, zakotvuje ďalšie pravidlá, ktoré v zákonnom rámci vyjadrujú špecifické

záujmy akcionárov. Sú základným vnútro - spoločenským dokumentom, ktorý obsahuje

úpravu najdôleţitejších otázok týkajúcich sa spoločnosti. Majú predovšetkým chrániť

akcionárov spoločností, ktorí porušením stanov môţu byť dotknutí vo svojich právach.

Pokiaľ ide o druhý dôvod, odvolací súd v odôvodnení konštatuje, ţe „zneuţívajúci

spôsob hlasovania je taký, pri ktorom väčšinový akcionár hlasuje o veciach dotýkajúcich sa

menšinových akcionárov iným spôsobom, ako o veciach dotýkajúcich sa väčšinových

akcionárov“.

K tejto časti odôvodnenia povaţoval ţalobca za potrebné uviesť, ţe:

1. Ustanovenie sa nevzťahuje len

na zneuţívajúce spôsoby hlasovania akcionárov na valnom zhromaţdení akciovej

spoločnosti, ale na všetky, ktoré sú spôsobilé privodiť ujmu právam a oprávneným

záujmom ostatných akcionárov;

2. Ustanovenie , z ktorého odvolací súd

pri uvedenom právnom závere vychádzal, nie je výkladovou normou ustanovenia

, na ktorý sa odvoláva ţalobca;

3. Ide o značne zjednodušujúcu definíciu zneuţívajúceho spôsobu hlasovania, ktorá

rozhodne nepokrýva všetky prípady takého konania (hlasovania).

Odvolací súd v napadnutom rozsudku uviedol, ţe „tým, ţe ako minimálna cena bola

určená cena nehnuteľností podľa znaleckého posudku, nebola za minimálnu moţnú cenu

určená cena preukázateľne nízka, skutočne poškodzujúca práva akcionárov ţalovaného.

Schváleným uznesením nebolo zabránené, aby ţalovaný odpredal predmetné nehnuteľnosti

za cenu vyššiu ako znalcom určenú cenu, keďţe znalecká cena bola určená ako minimálna“.

Ţalobca vidí, ţe v tejto časti sa odôvodnenie dostáva do priameho rozporu so zisteným

skutkovým stavom, keďţe napadnutým uznesením valného zhromaţdenia ţalovaného

bol odsúhlasený predaj predmetných troch nehnuteľností (resp. súborov nehnuteľností)

„za ceny podľa znaleckého posudku, minimálne však za zostatkovú hodnotu.“

Ustanovenie § 176b bolo do právnej úpravy akciovej spoločnosti doplnené novelou

, ktorá zakotvila zákaz zneuţitia práv akcionárom ako všeobecnú

zásadu pre výkon práv akcionára a zásadu rovnosti akcionárov, ktorá sa v akciovom práve

uplatňuje vo vzťahu k akciám rovnakého druhu a rovnakej menovitej hodnoty. Zakotvením

oboch zásad priamo v právnej úprave akciovej spoločnosti sa tieto zásady stávajú

nespochybniteľné všeobecnými pravidlami správania akcionárov navzájom, ako aj

spoločnosti i jej orgánov vo vzťahu k akcionárom.

V konaní ţalobca poukázal na značný rozdiel cien podľa znaleckých posudkov a cien

zostatkových. Pri hoteli E. bola zostatková hodnota nehnuteľností niţšia oproti znaleckej

o 11 608 177 Sk, O. niţšia o 1 805 032 Sk, T. niţšia o 4 816 971 Sk a celkove cena podľa

návrhu pri predaji nehnuteľností

za cenu minimálne podľa znaleckého posudku by bola aj bez výberového konania vyššia

o 18 230 180 Sk, a minimálne o túto sumu bol ţalobca poškodený. Predmetom konania

valného zhromaţdenia bolo danie súhlasu k odpredaju majetku v hodnote podľa znaleckého

posudku vo výške 68 629 458 Sk a minimálne za zostatkovú hodnotu majetku, ktorá

predstavovala sumu 50 399 278 Sk.

Ţalobca tieţ povaţuje za potrebné uviesť, ţe ak valné zhromaţdenie ţalovaného

hlasovaním väčšinového akcionára umoţnilo predstavenstvu ţalovaného predať majetok

bez transparentného výberového konania, znamená to nepochybne moţnosť zníţenia výnosu

z takého predaja, čo následne poškodí akcionárov z hľadiska hodnoty ich akcií. Výnos

z predaja akéhokoľvek majetku ţalovaného sa totiţ prejaví vo výsledku hospodárenia

za príslušný kalendárny rok, a teda aj v účtovnom zisku ţalovaného, ktorého časť môţe byť

pouţitá aj na rozdelenie medzi akcionárov prostredníctvom vyplatenia dividend.

Valné zhromaţdenie dalo ţalovanému neobmedzený mandát na predaj majetku

a predstavenstvo nie je zaviazané predať majetok za čo najvyššie predajné ceny. Teda nie

znalecká cena, ako to zdôvodňuje odvolací súd v rozpore so svojim predchádzajúcim

tvrdením, ale určená ako minimálna cena bola cena zostatková. Stanovenie minimálnej

predajnej ceny v uvedenom uznesení mimoriadneho valného zhromaţdenia ţalovaného

na zostatkovú hodnotu, ktorá z hľadiska predajnej hodnoty majetku nemá ţiadnu výpovednú

hodnotu, povaţujeme za zneuţitie väčšiny druhým akcionárom voči ţalobcovi, ktoré môţe

viesť k poškodeniu základného záujmu akcionárov, a to dosiahnutie čo najvyššieho moţného

výnosu z predaja takého majetku a tým aj k dosiahnutiu primeraného zisku ţalovaného

v príslušnom účtovnom období.

Ţalobca v tejto súvislosti upozornil, ţe aj podmienka realizácie transparentného

výberového konania mala sama osebe význam pre dosiahnutie čo najvyššieho moţného

výnosu z navrhovaného predaja majetku, keďţe znalcom určená cena jednak nemôţe úplne

zohľadniť konkrétne trhové podmienky a jednak nemôţe zohľadniť špecifickú trhovú situáciu

ohľadne konkrétneho predaja, ktorá môţe zvýšiť reálnu predajnú cenu. Ak by sme totiţ

bezvýhradne prijali argumentáciu odvolacieho súdu ohľadne znaleckej ceny vecí, nebol by

dôvod, aby boli napr. ceny tovarov v obchodoch tvorené stretom ponuky a dopytu

a konkurenciou predajcov, ale rovno by ich mohol určovať znalec.

Podstatu ochrany práv minoritných akcionárov v podmienkach slovenského

obchodného práva, konkrétne akciového práva, predstavuje ust. § 176b Obchodného

zákonníka, v ktorom je zakotvený zákaz zneuţitia práv akcionárom a zásada rovnosti

akcionárov. Zakotvením tejto zásady priamo v právnej úprave akciových spoločností sa táto

stala nespochybniteľne všeobecným pravidlom správania akcionárov navzájom, ako aj

spoločnosti a jej organov vo vzťahu k akcionárom. Ustanovenie § 176b Obchodného

zákonníka, a tým pádom aj zásady v ňom zakotvené, je v dôsledku explicitnej právnej úpravy

normou „de lége lata senso strictu“ /právnou normou jednoznačného významu/. Akcionár

má pri výkone svojich práv prihliadať na práva a oprávnené záujmy ostatných akcionárov,

aby na týchto právach a oprávnených záujmoch ostatných akcionárov nevznikala ujma.

V danom prípade je potrebné postupovať v súlade s ust. § 176b Obchodného

zákonníka, čo v konkrétnej situácii predpokladá predaj majetku za čo najvyššiu cenu, pretoţe

predaj predmetného majetku za cenu markantne niţšiu, ako je jeho reálna trhová hodnota,

by poškodzoval nielen záujmy akciovej spoločnosti a záujem dosahovať čo najväčší zisk,

ale v konečnom dôsledku aj záujmy samotných akcionárov /podiel na zisku/, ktorí

s prevodom majetku nesúhlasia.

Ţalobca ako právnická osoba vznikol na základe o pôsobnosti

orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodu majetku štátu na iné osoby a o F.

a vykonáva činnosť podľa zákona vo verejnom záujme. Ţalobca je akcionárom

v sedemnástich akciových spoločnostiach S., pričom jeho podiel na akciách v týchto

spoločnostiach je cca 40% v kaţdej spoločnosti. Vo všetkých uvedených spoločnostiach

existuje podobná úprava sporného ustanovenia stanov a aj preto je rozhodovanie dovolacieho

súdu pre ţalobcu - dovolateľa podstatné a precedentné pre jeho činnosť aj pri ďalšom výkone

akcionárskych práv.

Na základe vyššie uvedeného napadnutý rozsudok Krajského súdu v K., č. k.

-197 zo dňa 24.03.2009, ktorým rozhodol tak, ţe mení rozsudok a ţalobu

zamieta, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/

, konkrétne:

1. sporného ustanovenia stanov ţalovaného, podľa ktorého je na nakladanie

s vymedzeným majetkom potrebná dvojtretinová väčšina hlasov akcionárov - ţalobca

je toho názoru, ţe na platné schválenie napadnutého uznesenia valného zhromaţdenia

bola potrebná dvojtretinová väčšina hlasov akcionárov;

2. aplikácie ustanovenia , pokiaľ ide o to,

či prijatím uvedeného uznesenia boli dotknuté práva a oprávnené záujmy ţalobcu

ako akcionára ţalovaného - ţalobca konštatuje, ţe schválenie predaja majetku

spoločnosti za zostatkovú hodnotu ako minimálnu cenu a bez transparentného

výberového konania znamená vytvorenie priestoru pre predstavenstvo ţalovaného,

ktorý mu umoţnil realizovať tento predaj pod trhovú hodnotu, čo mohlo mať vplyv

na zisk ţalovaného v danom účtovnom období.

Na základe toho ţalobca navrhuje, aby dovolací súd v zmysle

napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ponechá v platnosti rozsudok okresného súdu.

V dovolacej odpovedi ţalovaného sa ţalovaný vyjadril, ţe napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu je vecne správny. Uznesenie valného zhromaţdenia nespeňaţovalo majetok,

nerealizovalo predaj majetku ţalobcu, iba ho ako jeden z predpokladov umoţnilo. Ak v danej

situácii ţalobca tvrdí, ţe na základe takéhoto rozhodnutia mu vzniká ujma na jeho právach

a oprávnených záujmoch, jeho tvrdenie je nepresvedčivé.

Neexistuje priamy vzťah medzi právami akcionára a uvedeným rozhodnutím, preto

takým rozhodnutím práva akcionára v ţiadnom smere nemôţu byť obmedzené. Schválením

predaja ţiadna skutočná ujma ani akciovej spoločnosti, ani akcionárom ani len potenciálne

vzniknúť nemôţe, na jeho strane totiţ neexistuje a po celý čas konania ju nebol spôsobilý

formulovať. Pokiaľ však ţalobca z uvedeného dôvodu nebol uznesením valného

zhromaţdenia obmedzený na svojich právach, ktoré mu patria ako akcionárovi, nie je

dôvodná jeho ţaloba, ktorou sa domáha určenia neplatnosti valného zhromaţdenia.

Bez tohto obmedzenia totiţ nie je vôbec moţné pristúpiť k vyhláseniu uznesenia

valného zhromaţdenia na návrh akcionára za neplatné v zmysle § 183 v spojení s § 31 ods. 2

(conditio sine qua non). Na tomto základe je ţalovaný presvedčený

o tom, ţe podané dovolanie nemôţe byť dôvodné. Stanovy ţalovaného, ktoré prijal ešte

ţalobca, uvádzajú vo svojom článku X ods. 3, 1, ţe rozhodnutie o nakladaní s majetkom,

ktorého uţívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme,

vyţaduje dvojtretinovú väčšinu prítomných hlasov.

Ţalobca vo svojom dovolaní vytýka odvolaciemu súdu, ţe pouţité spojenie „majetok,

ktorého uţívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme“

vyloţil tak, ţe nespadá do pôsobnosti uvedeného ustanovenia nakladanie vo verejnom

záujme.

Tomuto výkladu ţalobcu nie je moţné prisvedčiť, a to v prvom rade z dôvodu,

ţe to z textu stanov jednoducho nevyplýva. Stanovy majú povahu zmluvy, preto (a prípadne

per analogiam) je potrebné na ich výklad pouţiť .

Rozhodné sú tieto štyri momenty:

a) Ţalobca netvrdil a nepreukazoval, ţe by jeho úmysel o výklade článku X ods. 3

stanov ţalovaného, ktorý prijal ešte ako zakladateľ ţalovaného, bol známy alebo musel byť

známy ţalovanému a najmä ďalšiemu akcionárovi ţalovaného. Ustanovenie § 266 ods. 1

tak nemoţno aplikovať.

b) Výklad podľa jazykového prejavu, ktorý sa vykladá objektívne (§ 266 ods. 2

) t. j. gramatický výklad uvedeného ustanovenia nehovorí nič o tom,

ţe formálne prísnejšiemu postupu rozhodovania valného zhromaţďovania má podliehať

aj majetok, ktorý len môţe byť uţívaný na plnenie zmluvy o výkone vo verejnom záujme;

naopak, vyţaduje sa skutočné uţívanie a plnením zmluvy musí byť priama existujúca

súvislosť (arg. „ktorého uţívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy“).

c) Výklad podľa praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli a podľa následného

správania strán ( ), ţalovaný opiera o to, ţe o speňaţení

iného majetku podľa predloţenej zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaţdenia

ţalovaného zo dňa 23. októbra 2008, ktorý rovnako v minulosti slúţil na riadne plnenie

zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme (ale neskôr prestal slúţiť), nebolo rozhodované 2/3

väčšinou hlasov a ţalobca to ani nepoţadoval (v zápisnici sa táto okolnosť na rozdiel

od zápisnice zo dňa 15. novembra 2007 neuvádza).

d) Výklad na neprospech strany, ktorá ako prvá tento výraz pouţila (§ 26 ods. 4

), bol potvrdený aj v právnej vete nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

Na základe vyššie uvedeného právny názor odvolacieho súdu zodpovedá zákonu.

Odvolací súd správne zistil, ţe majetok - O. a O.T. ulica v K. - neslúţil na riadne

plnenie zmluvy o výkone vo verejnom záujme.

Jednak túto okolnosť potvrdzovalo vyjadrenie K. zo dňa 7. mája 2008 a jednak opak

nebol v konaní ţalobcom preukázaný (pričom ak sa ţalobca dovolával tohto tvrdenia, bolo

jeho povinnosťou toto tvrdiť a na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, čo však neurobil,

teda nesplnil dôkaznú povinnosť, a preto ani nemohol uniesť bremeno dôkazu).

Odvolací súd presvedčivo uviedol, ţe zmluva o výkone vo verejnom záujme je plnená

medzi K. a ţalovaným a ţe z tohto dôvodu nemá dôvod spochybňovať tvrdenia zmluvných

strán, ktoré sa týkajú jej plnenia. Preto skutkovo

zo zhodných tvrdení zmluvných strán o tom, ţe uvedené nehnuteľnosti neslúţia na plnenie

zmluvy o výkone vo verejnom záujme uzavrel, ţe uvedené nehnuteľnosti nie sú majetkom,

ktorého uţívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme

v zmysle článku X ods. 3 stanov ţalovaného, a preto rozhodnutie o nakladaní s nimi

nevyţaduje dvojtretinovú väčšinu prítomných hlasov.

Význam konštatovania odvolacieho súdu, ţe uvedené ustanovenie článku X ods. 3

spočíva v tom, ţe toto ustanovenie je zamerané na to, aby ţalovaný ako dopravca poskytujúci

výkony vo verejnom záujme túto svoju funkciu naďalej mohol plniť, pričom správnym

orgánom dbajúcim na riadne plnenie tejto funkcie a formulujúcim verejný záujem

na zabezpečení dopravnej obsluţnosti územia pre uspokojovanie prepravných potrieb osôb

je toho času K..

Preto uvedenému nemoţno rozumieť doslovne tak, ţe takýmto „oprávneným“

zo stanov je K. ako taký. Jedná sa tu o zdôraznenie K. v jeho funkcii správneho orgánu

v cestnej doprave, ktorý má zabezpečiť, aby bola zabezpečená dopravná obsluţnosť územia

pre uspokojovanie prepravných potrieb osôb, ktoré sa povaţuje za verejný záujem, a práve

tento verejný záujem má byť osobitne chránený spôsobom upraveným stanovami. Táto

funkcia bola plnená aj pred vznikom samosprávnych krajov, kedy jej vykonávanie

zastrešovali krajské úrady.

Pokiaľ ţalobca spochybňuje závery odvolacieho súdu tým, ţe zmluvy o výkone

vo verejnom záujme za roky 2006 a 2007 boli uzatvárané aţ pred koncom obdobia, na ktoré

sa vzťahovali, uvedené nemá právny význam.

V prvom rade zmluvy obsahovali ustanovenie o tom, ţe hoci sú uzatvárané na obdobie

jedného roka, zmluvné strany sa nimi budú spravovať aj v ďalšom roku, kým nedôjde

k uzatvoreniu novej zmluvy. Preto situácia prezentovaná ţalobcom, ţe by sa nejaký majetok

časť roka nepovaţoval za potrebný na plnenie zmluvy o výkone vo verejnom záujme a časť

roka povaţoval za potrebný (ako dôsledok toho, ţe raz zmluva ešte uzatvorená nie je

a raz uţ uzatvorená je), nemôţe nastať.

Navyše, a to je pre vec podstatné, zmluvy nikdy neobsahujú presný zoznam majetku,

o ktorom sa musí účtovať oddelene v súvislosti s poskytovaním výkonov vo verejnom

záujme, práve tak, ako neobsahujú ani presný zoznam ďalších výdavkov a všetkých príjmov,

ktoré z tejto činnosti pochádzajú. Zmluvy stanovujú pravidlá, ktoré príjmy a výdavky budú

zohľadňované (a teda ktorý majetok môţe zaťaţovať súvahu), ako sa vypočíta strata

a napokon, do akej výšky samosprávny kraj preplatí dopravcovi stratu z prepravy

uskutočňovanej vo verejnom záujme (stratu z výkonov vo verejnom záujme). Samosprávny

kraj sa pritom - celkom pochopiteľne - bráni financovať to, čo s výkonmi vo verejnom záujme

nesúvisí (a teda na čom nie je verejný záujem).

Zmluva o výkone vo verejnom záujme a najmä jej plnenie má teda priamy vplyv

pre posúdenie, či určitý majetok sa na plnenie tejto zmluvy vyţaduje alebo nie, a preto závery

zmluvných strán v tejto otázke sú relevantné. Naopak, nepreukázané tvrdenia ţalobcu nemôţu

uvedené odvolacím súdom zistené skutkové okolnosti zmeniť. Nakoľko podľa stanov je práve

odpoveď na túto otázku rozhodnou pre stanovenie príslušnej väčšiny potrebnej pre prijatie

uznesenia valného zhromaţdenia o nakladaní s majetkom, stanovy v tejto otázke sú potom

odvislé od uzatvorenej zmluvy o výkone vo verejnom záujme a jej plnenia, čo takýmto

spôsobom bolo sformulované samotným ţalobcom ako zakladateľom ţalovaného.

Ţalobca ako dovolateľ nekonzistentne uvádza, ţe § 176b ods. 1 Obchodného

zákonníka sa podľa neho nevzťahuje len na zneuţívajúce spôsoby hlasovania akcionárov

na valnom zhromaţdení akciovej spoločnosti, ale na všetky, ktoré sú spôsobilé privodiť ujmu

právam a oprávneným záujmom ostatných akcionárov, hoci na str. 7 svojho dovolania,

v predposlednom odseku bodu IV uţ uvádza, ţe v

je zakotvený zákaz zneuţitia práv akcionárom (zrejme sa tak stalo nedopatrením

pri vehementnom prepisovaní komentára k ).

Ustanovenia , a spolu súvisia,

a teda je potrebné ich vykladať vo vzájomných súvislostiach. Na tieto odvolací súd správne

poukázal a správne ich vyloţil, a tak jeho rozsudku nemoţno vytýkať vadu v zmysle § 241

ods. 2 písm. c/ Os.p.

Ţalovaný ďalej uvádza, ţe nemôţe sa povaţovať za zakázané akékoľvek hlasovanie

a prehlasovanie menšiny väčšinou. Púhe prehlasovanie menšiny je totiţ dôsledkom toho,

ţe menšinový akcionár má menej akcií, teda menej investoval do akciovej spoločnosti, a teda

aj jeho vplyv na akciovú spoločnosť je menší ako vplyv väčšinového akcionára.

Nie je bez ďalšieho ani diskriminačným ani zneuţívajúcim konaním vyuţitie

oprávnenia väčšinového akcionára, ak tento hlasuje inak, neţ si to ţelá menšinový akcionár.

Diskriminácia ani zneuţívanie nemôţu byť zdôvodnené skutočnosťou, ktorá je samotnou

podstatou samotného rozdielu medzi akcionármi. Rozdiel medzi väčšinovým a menšinovým

spočíva práve v tom, ţe väčšinový akcionár má viac hlasovacích práv, a teda môţe

prehlasovať menšinového akcionára. Tento rozdiel samotný potom nie je diskrimináciou

ani zneuţitím.

Pokiaľ ide o otázku vyjadrenia cenovej podmienky v ţalobou napadnutom uznesení

valného zhromaţdenia, ţe formulácia „predaj nehnuteľností za cenu podľa znaleckého

posudku, minimálne však za zostatkovú účtovnú hodnotu“ , jednoznačne poţaduje speňaţenie

majetku za cenu vyššiu, neţ je vyššia ktorákoľvek z uvedených cenových hladín.

Samotný ţalobca nepoţadoval, aby sa nehnuteľnosti nespeňaţovali za cenu niţšiu, neţ

je cena podľa znaleckého posudku. Nakoľko jeho poţiadavka bola v plnom rozsahu dodrţaná

a valným zhromaţdením prijatá, v ţiadnom smere nemoţno uvaţovať o zneuţití väčšiny

na úkor menšiny. Stanovenie tejto podmienky navyše vôbec nie je podľa zhromaţdenia

pri schvaľovaní speňaţovania majetku.

K znalcom určenej cene napokon uţ treba uviesť, ţe práve úlohou znalca je určiť

trhovú cenu veci, t. j. cenu, ktorá je tvorená stretom ponuky a dopytu, konkurenciou

predajcov, ale aj kupujúcich. Takúto cenu teda doslovne neurčuje znalec, naopak logika

celého je opačná: znalec odhaduje, aká je trhová cena veci (a presne to od neho aj

pri vypracovaní znaleckého posudku ţalovaný poţadoval).

Vo vzťahu k transparentnému výberovému konaniu uviedol, ţe toto nie je, rovnako

ako poţiadavka uvádzať do uznesenia valného zhromaţdenia schvaľujúcemu predaj majetku,

cenové podmienky, poţadované ţiadnym všeobecne záväzným predpisom, ani ţiadnym

konkrétnym ustanovením stanov.

Zákon ani stanovy verejné výberové konanie pri speňaţovaní majetku nevyţadujú.

Preto na základe takto uvedeného nedostatku vôbec nie je moţné konštatovať nezákonnosť

uznesenia valného zhromaţdenia alebo jeho nesúlad so stanovami, ktoré sú nevyhnutným

predpokladom pre vyhlásenie uznesenia valného zhromaţdenia za neplatné (podľa § 131

ods. 1 je moţné „podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia

valného zhromaţdenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami,

resp. slovami , ak ide o „porušenie zákona

alebo stanov‘‘).

Vzhľadom na uvedené nie je moţné súhlasiť s názorom ţalobcu, ţe pri prijatí

uznesenia valného zhromaţdenia došlo k zneuţitiu väčšiny na jeho úkor. Preto je uznesenie

valného zhromaţdenia platné a rozsudok odvolacieho súdu je správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe sú splnené procesné podmienky dovolania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu

v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý (§ 236 ods. 1, § 238 ods. 1, § 240 ods. 1, § 241

ods. 1, ). Zistil, ţe dovolanie nie je podané dôvodne, preto ho zamietol

( ).

Dovolací súd poukazuje na správne dôvody napadnutého rozsudku odvolacieho súdu,

ktoré do tohto rozsudku prevzal a na ne odkazuje aţ na menšie nepresnosti, nemajúce vplyv

na správnosť napadnutého rozhodnutia. V samotnom rozsudku dovolacieho súdu sa to

prejavilo tým, ţe do neho dovolací súd pojal v podstate všetky argumenty odvolacieho súdu,

uvedené v jeho rozsudku. S nimi sa totiţ dovolací súd stotoţňuje. Takmer doslovne pojal

aj obsah dovolania, argumenty v ňom uvedené a aj rozsiahlu dovolaciu odpoveď, ktorá

dôvody dovolania vyvracia, ale v podstate len potvrdzuje správne argumenty prvostupňového

súdu. Dovolací súd tieto argumenty nepovaţoval za potrebné opakovať inými slovami, keď sa

s nimi stotoţňuje.

K niektorým argumentom dovolateľa povaţuje dovolací súd za potrebné sa vrátiť.

V prvom rade ide o to, či uznesenie valného zhromaţdenia bolo potrebné prijať

kvalifikovanou dvojtretinovou väčšinou alebo či stačila obyčajná väčšina. V tejto otázke

účastníci mali rozdielny názor. Ak pri výklade stanov sa účastníci nezhodli, potom tento

výklad treba povaţovať podľa toho, ako ho vykonal odvolací súd, totiţ súd v rozhodovacej

činnosti vykladá zákon a tým viac aj niţšie právne normy. Pokiaľ sú ustanovenia stanov

nie celkom jasné, nie je to vinou súdu.

Ďalej je to poškodzovanie minoritných akcionárov. Tento argument odvolateľ pouţil

dosť účelovo. Je dosť odbornej literatúry na predmetný problém, ale ucelený výklad, ktorý

by oprel aspoň o niektorý z týchto komentárov, chýba.

Aj pokiaľ ide o výklad tzv. zmluvy o výkone vo verejnom záujme a najmä jej plnenie,

má priamy vplyv iba pre posúdenie, či určitý majetok sa na plnenie tejto zmluvy vyţaduje

alebo nie.

V ostatnom, ako bolo uvedené, dovolací súd odkazuje na správne dôvody odvolacieho

súdu.

Úspešnému ţalovanému vznikol nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči

ţalobcovi, preto mu ich dovolací súd priznal. Výška trov pozostáva: 60,44 Eur za 1 úkon

právnej pomoci (odvolacia odpoveď) - 53,49 Eur + reţijný paušál 6,95 Eur.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. júna 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová