Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
78e/366263.ff6fc5.pdf
PDF · 200.01 KB
No categories available
2Obdo/24/2009
Najvyšší súd 2 Obdo 24/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Štefanku a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľakovej v právnej
veci ţalobcu: F., D., IČO: X. proti ţalovanému: E., a.s., S.,
IČO: X., zast. JUDr. M. K., advokátom, Advokátska kancelária I., s.r.o., Z., o určenie
neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti E., a.s.
zo dňa
15.11.2007, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. marca
2009, č. k. 4Cob 7/2009-197 (vec Okresného súdu v K. I, sp. zn. 27Cb 32/2008), takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v K. z 24. marca 2009, č. k. 4Cob 7/2009-197 z a m i e t a.
Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania 60,44 Eur
do troch dní, na účet jeho právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v K. dovolaním napadnutým rozsudkom z 24.03.2009, č. k.
4Cob 7/2009-197 zmenil rozsudok Okresného súdu Košiciach I., ktorým tento súd, ako súd
prvého stupňa určil, ţe uznesenie č. 1 prijaté na mimoriadnom valnom zhromaţdení
obchodnej spoločnosti ţalovaného dňa 15.11.2007, ktorým na základe článku XX, písm. e/
Stanov ţalovaného súhlasí s odpredajom v úvode dôvodov špecifikovaného majetku
za uvedené ceny tak, ţe ţalobu zamietol, ţalobcu zaviazal nahradiť ţalovanému trovy konania
vo výške 798,86 Eur na účet právneho zástupcu ţalovaného do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
V konaní súd prvého stupňa zistil, ţe ţalobca podľa zákona č. 92/1991 Zb.
o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, na základe privatizačného projektu
v súlade so svojim rozhodnutím č. 778 o privatizácii podniku S., K., zaloţil spoločnosť
ţalovaného. Základné imanie ţalovaného bolo 352 351 000 Sk, rozdelené na 352 351 ks
akcií. Neskôr došlo k zvýšeniu základného imania spoločnosti, v súčasnosti je základné
imanie 520 818 000 Sk. Ţalobca vlastní 39,5% podiel na základnom imaní ţalovaného. Dňa
15.11.2007 sa konalo mimoriadne valné zhromaţdenie ţalovaného, na ktorom bol prítomný aj
ţalobca ako akcionár. V programe rokovania valného zhromaţdenia bolo aj schválenie
odpredaja časti majetku ţalovaného
- H.E., kat. územie K., O. a O.O.. Predstavenstvo spoločnosti navrhlo uvedené nehnuteľnosti
odpredať za cenu stanovenú znaleckým posudkom, minimálne
za zostatkovú účtovnú hodnotu. Ţalobca s týmto návrhom nesúhlasil, predniesol pripomienky
k tomuto návrhu tak, aby cena nehnuteľnosti bola minimálne podľa znaleckého posudku,
na schválenie predaja O.O. a O. sa vyţaduje 2/3 väčšiny valného zhromaţdenia a spôsob
predaja nehnuteľnosti bude formou verejného výberového konania. O tomto návrhu ţalobcu
bolo hlasované, za jeho prijatie bol akcionár - ţalobca, ktorý má 39,5% hlasov a proti bol
druhý akcionár - T., s.r.o., K., ktorá ma 60,5% hlasov na základnom imaní
aj z celkovo prítomných akcionárov na valnom zhromaţdení. Návrh ţalobcu na zmenu návrhu
rokovania valného zhromaţdenia nebol schválený. Následné bolo hlasované o pôvodnom
návrhu o odpredaji majetku ţalovaného a tento bol schválený tak, ako je uvedený vo výroku
akcionárov.
Súd prvého stupňa právne posúdil vec tak, ţe podľa § 183 a § 131 Obchodného
zákonníka má ţalobca ako akcionár pravo domáhať sa ochrany pred dôsledkami rozhodnutia
valného zhromaţdenia spoločnosti tak, ţe môţe poţiadať súd, aby vyslovil neplatnosť takého
uznesenia. Ţalobca svoj podaný návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaţdenia odôvodnil tým, ţe bol porušený zákon a stanovy ţalovaného. V časti IV,
článok X, bod 3/ stanov ţalovaného, rozhodnutie o nakladaní s majetkom, ktorého uţívanie
je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom zaujme, vyţaduje 2/3 väčšinu
prítomných hlasov. Schválenie uznesenia v časti o odpredaji O.O. a O. bolo iba
nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných akcionárov, teda v rozpore so stanovami
ţalovaného. Sud prvého stupňa dospel k záveru, ţe pri posudzovaní, aký majetok ţalovaného
moţno povaţovať
za majetok, ktorého uţívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom
zaujme, je treba vychádzať z účelového určenia majetku, teda, či daný majetok súvisel
a súvisí s prevádzkovaním autobusovej dopravy súvisiacej s výkonmi vo verejnom zaujme
alebo nesúvisí. Ţalovaný je oprávnený podnikať v cestnej doprave podľa § 4 zákona
č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, je povinný zabezpečiť v rozsahu poskytovaných
dopravných a súvisiacich činností ďalšie vybavenie potrebné na prevádzku, údrţbu, technickú
kontrolu, parkovanie a garáţovanie vozidiel a pod. So zreteľom na uvedené zákonné
ustanovenie a povahu sporného majetku nie je moţné vylúčiť, ţe predmetný majetok nesúvisí
s prevádzkovaním autobusovej dopravy, súvisiacej s výkonmi vo verejnom zaujme.
Odvolací súd po prejedaní odvolania skonštatoval, ţe v konaní nebolo sporné,
ţe ţalobca je akcionárom ţalovaného, má 39,5% akcií ţalovaného, druhý akcionár - T., s.r.o.
K. má 60,5% akcií, obaja akcionári sa zúčastnili na mimoriadnom valnom zhromaţdení
ţalovaného dňa 15.11.2007, na ktorom ţalobca vzniesol podľa § 183 Obchodného zákonníka
protest do zápisnice z valného zhromaţdenia o nesúhlase s navrhovanými podmienkami
predaja majetku ţalovaného. Napriek tomuto protestu ţalobcu, druhý akcionár - T., s.r.o.
hlasoval za navrhované podmienky predaja majetku ţalovaného a valné zhromaţdenie
rozhodlo uznesením o schválení navrhovaného spôsobu predaja majetku ţalovaného tak, ţe
súhlasilo s odpredajom 3 nehnuteľností - H.E. K., O., T.O.K. za cenu podľa znaleckého
posudku, minimálne však za zostatkovú účtovnú hodnotu.
Ţalobca podal ţalobu o neplatnosť tohto uznesenia prijatého na valnom zhromaţdení,
konanom dňa 15.11.2007 na súd prvého stupňa dňa 25.01.2008, teda v zákonnej lehote
do 3 mesiacov od konania valného zhromaţdenia podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka
v spojení s ustanovením § 183 Obchodného zákonníka.
Z obsahu ţaloby vyplýva, ţe sú dva dôvody, pre ktoré ţalobca ako akcionár
ţalovaného povaţuje uznesenie prijaté na mimoriadnom valnom zhromaţdení ţalovaného,
konanom dňa 15.11.2007 za neplatné:
1. Pri rozhodovaní valného zhromaţdenia o odpredaji dvoch nehnuteľností
vo vlastníctve ţalovaného - O. a T.O.K., ktorých uţívanie je podmienkou riadneho plnenia
zmluvy o výkone vo verejnom záujme, nebola dosiahnutá dvojtretinová väčšina hlasov
prítomných akcionárov podľa čl. X ods. 3 stanov ţalovaného,
2. Bolo porušené ustanovenie § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka a III časť, čl. VI,
ods. 10 stanov ţalovaného, podľa ktorých akcionár nesmie vykonávať práva akcionára
na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov, čo bolo naplnené tým,
ţe väčšinový akcionár - z T., s.r.o., K. hlasoval za predaj uvedených dvoch opravárenských
stredísk bez transparentného výberového konania za cenu podľa znaleckého posudku,
minimálne za zostatkovú účtovnú hodnotu, čo sa prejaví v niţšom zisku ţalovaného, niţšej
výplate dividend pre akcionárov a v zníţení hodnoty akcií ţalovaného.
K prvému z dôvodov neplatnosti uvádzaného v ţalobe odvolací súd uviedol, ţe podľa
§ 173 ods. 1 písm. e/ Obchodného zákonníka stanovy akciovej spoločnosti musia obsahovať
spôsob zvolávania valného zhromaţdenia, jeho pôsobnosť a spôsob jeho rozhodovania.
Podľa Čl. X bod 3 stanov ţalovaného, rozhodnutie o nakladaní s majetkom, ktorého
uţívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme, vyţaduje
dvojtretinovú väčšinu prítomných hlasov. V ostatných záleţitostiach rozhoduje valné
zhromaţdenie jednoduchou väčšinou prítomných hlasov, pokiaľ zákon na určité rozhodnutie,
ktoré nie je v tomto odseku uvedené, výslovne nevyţaduje vyšší počet hlasov.
Z Obchodného zákonníka nevyplýva, ţe o určení podmienok odpredaja majetku
akciovej spoločnosti je zákonom určený určitý spôsob rozhodovania valného zhromaţdenia.
Z toho teda vyplýva, ţe pri nakladaní s majetkom ţalovaného je treba vychádzať zo stanov
ţalovaného, teda z jeho citovaného Čl. X bod 3.
Sporné v tejto prejednávanej veci bolo, či o nakladaní s majetkom ţalovaného
- O. a T.O.K., je potrebná jednoduchá väčšina prítomných hlasov akcionárov, ktorá
na predmetnom valnom zhromaţdení konanom dňa 15.11.2007 dosiahnutá bola alebo
je pre nakladanie s majetkom ţalovaného - O. a T.O.K., nebola potrená dvojtretinová väčšina
hlasov prítomných veriteľov, ale postačovala jednoduchá väčšina prítomných hlasov, pretoţe
predmetné dve nehnuteľnosti vo vlastníctve ţalovaného neslúţia na uţívanie pre riadne
plnenie zmluvy o výkone vo verejnom záujme. Ţalovaný vo svojich stanovách ani v zmluve
o výkone vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave na rok 2006 a na rok 2007
neurčil, ktorý majetok ţalovaného slúţi na riadne plnenie Zmluvy o výkone vo verejnom
záujme v pravidelnej autobusovej doprave. Z toho teda vyplýva, ţe určenie, ktorý majetok
slúţi na plnenie tejto zmluvy, je na zmluvných stranách, aby v pochybnostiach určili, ktorý
majetok slúţi na jej riadne plnenie. Zmluvnými stranami sú K. a ţalovaný. Ţalovaný
nepovaţoval tieto dve nehnuteľnosti za také, od ktorých je závislé riadne plnenie Zmluvy o
výkone vo verejnom záujme a aj K.
vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.05.2008 uviedol: „na základe záverov zúčtovania
straty z výkonu vo verejnom záujme neboli predmetné nehnuteľnosti v rokoch 2006 a 2007
obsahom zmluvy o výkone vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave a náklady,
resp. výnosy týchto nehnuteľností neboli súčasťou ekonomicky oprávnených nákladov“.
Ak teda K., v prospech koho boli v stanovách ako základnom dokumente spoločnosti
ţalovaného zakotvené prísnejšie podmienky pre rozhodovanie o nakladaní s majetkom,
ktorého uţívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme,
potvrdil, ţe tieto nehnuteľnosti sa netýkali plnenia predmetnej zmluvy, nie je dôvod, aby
ktokoľvek iný ako zmluvné strany, toto spochybňoval. To je výlučným právom K., ktorý na
základe Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme je povinný ţalovanému uhrádzať stratu
z dopravy vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave. Ţalobca nebol zmluvnou
stranou Zmluvy o výkone vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave, preto nemá
právo spochybňovať jej obsah a podmienky
jej plnenia a určovať, ktorý majetok ţalovaného slúţi na jej plnenie.
Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, ţe na rozhodnutie o nakladaní
s predmetnými nehnuteľnosťami vo vlastníctve ţalovaného nebola potrebná dvojtretinová
väčšina hlasov prítomných akcionárov, ale stačila jednoduchá väčšina hlasov, podľa ČI. X
bod 3 stanov ţalovaného, preto z tohto dôvodu nebolo napadnuté uznesenie valného
zhromaţdenia ţalovaného konané dňa 15.11.2007 neplatné.
K druhému z dôvodov neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia ţalovaného
súd uvádza:
Podľa § 176 b ods. 1 Obchodného zákonníka akcionár nesmie vykonávať práva
akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov.
Z tohto ustanovenia zákona vyplýva, ţe výkon práva jedného akcionára nie je
dovolený, ak je to na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov.
V prejednávanej veci ţalobca ako menšinový akcionár, ktorý vlastní 39,5% akcií ţalovaného
tvrdí, ţe druhý akcionár ţalovaného - T. s.r.o., ktorý vlastní 60,5% akcií ţalovaného,
vykonával svoje práva väčšinového - majoritného akcionára, na úkor práv ţalobcu ako
menšinového - minoritného akcionára tým, ţe na valnom zhromaţdení ţalovaného dňa
15.11.2007 hlasoval za určenie podmienok predaja nehnuteľného majetku ţalovaného -
predmetných 3 nehnuteľností tak, ţe to bolo na ujmu práv ţalobcu, čo má
za následok neplatnosť prijatého uznesenia valného zhromaţdenia.
Podľa citovaného ustanovenia § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka výkon práv
väčšinového akcionára na ujmu práv menšinového akcionára neznamená, ţe kaţdé hlasovanie
väčšinového akcionára, ktorý disponuje väčšinou hlasov je neplatné, lebo tým by mohli byť
porušené práva menšinového akcionára. Musí ísť o také hlasovanie, ktoré má za následok
znevýhodnenie menšinového akcionára zneuţívajúcim spôsobom, čo je podľa § 56a ods. 1
Obchodného zákonníka zakázané. Musí ísť o konanie takej intenzity, ktoré môţe spôsobiť
neplatnosť takého konania, pretoţe je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku
v zmysle § 265 Obchodného zákonníka a má značne negatívny dopad na menšinového
akcionára. Nemôţe ísť o také konanie, ktoré priamo zákon priznáva väčšinovému
akcionárovi.
Odvolací súd dospel k záveru, ţe ani tento dôvod neplatnosti uznesenia valného
zhromaţdenia ţalovaného - porušenie § 176a ods. 1 Obchodného zákonníka - nebol naplnený.
Tým, ţe druhý akcionár ţalovaného - T., s.r.o., K. hlasoval na valnom zhromaţdení tak, ţe
súhlasí s odpredajom predmetných troch nehnuteľností za ceny podľa znaleckého posudku,
minimálne však za zostatkovú účtovnú hodnotu a nie za návrh ţalobcu
- za cenu minimálne podľa znaleckého posudku formou verejného výberového konania,
nedošlo k zneuţitiu ţalobcu ako menšinového akcionára zneuţívajúcim spôsobom a nedošlo
tým k porušeniu jeho práv ako akcionára. Zneuţívajúci spôsob hlasovania je taký, pri ktorom
väčšinový akcionár hlasuje o veciach dotýkajúcich sa menšinových akcionárov iným
spôsobom, ako o veciach dotýkajúcich sa väčšinových akcionárov. Predmetné hlasovanie
sa týkalo práv oboch akcionárov ţalovaného, malo rovnaký dopad pre oboch akcionárov,
preto nemoţno toto hlasovanie povaţovať za zneuţívajúce iba vo vzťahu k ţalobcovi.
Naviac, týmto hlasovaním väčšinového akcionára nedošlo k schváleniu predaja za konkrétne
ceny, boli iba určené podmienky predaja nehnuteľností a určená minimálna ceny, za ktorú
sa tieto nehnuteľnosti majú predať. Tým, ţe ako minimálna cena bola určená cena
nehnuteľností podľa znaleckého posudku, nebola za minimálnu moţnú cenu určená cena
preukázateľne nízka, skutočne poškodzujúca práva akcionárov ţalovaného.
Schváleným uznesením nebolo zabránené tomu, aby ţalovaný odpredal predmetné
nehnuteľnosti za cenu vyššiu ako znalecká cena, keďţe znalecká cena bola určená ako cena
minimálna.
Rozhodnutie o náhrade trov zaloţil na ustanovení § 224 ods. 2 v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním ţalobca. Prípustnosť dovolania
odôvodnil ustanovením § 238 ods. 1 a jeho odôvodnenie zaloţil na § 241 ods. 2 písm. b/, c/
Odôvodnil ho tým, ţe Krajský súd v K. v odôvodnení rozsudku správne uviedol, ţe sú
dva dôvody, pre ktoré ţalobca ako akcionár ţalovaného povaţuje uznesenie prijaté na
mimoriadnom valnom zhromaţdení ţalovaného, konané dňa 15.11.2007,
za neplatné:
Odvolací súd k prvému z vyššie uvedených dvoch dôvodov dospel k záveru,
ţe pre nakladanie s majetkom ţalovaného - O. a T.O.K. nebola potrebná dvojtretinová
väčšina prítomných akcionárov, ale postačovala jednoduchá väčšina prítomných hlasov,
pretoţe predmetné dve nehnuteľnosti vo vlastníctve ţalovaného neslúţia na uţívanie pre
riadne plnenie zmluvy o výkone vo verejnom záujme. Ţalovaný vo svojich stanovách,
ani v Zmluve o výkone vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave na rok 2006
a na rok 2007 neurčil, ktorý majetok ţalovaného slúţi na riadne plnenie Zmluvy o výkone
vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave.
Ţalobca povaţuje takéto rozhodnutie, ako aj odôvodnenie, ţe v prospech K. boli
v stanovách ako základnom dokumente spoločnosti ţalovaného zakotvené prísnejšie
podmienky pre rozhodovanie o nakladaní s majetkom, ktorého uţívanie je podmienkou
riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme za nesprávne, potvrdil, ţe tieto
nehnuteľnosti sa netýkali plnenia predmetnej zmluvy, nie je dôvod, aby ktokoľvek iný ako
zmluvné strany, toto spochybňoval. Ţalobca nebol zmluvnou stranou Zmluvy o výkone vo
verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave, preto nemá právo spochybňovať jej
obsah a podmienky jej plnenia a určovať, ktorý majetok slúţi na jej plnenie.
Úvodom k tejto časti odôvodnenia dovolania ţalobca poukázal na svoje postoje
a názory v tomto konaní, na ktorých zotrváva. Zvlášť poukázal na zákonné vymedzenie
majetku súvisiaceho s výkonmi vo verejnom záujme v zmysle zákona č. 168/1996 Z. z.
o cestnej doprave v platnom znení v spojení s vyhláškou MDPT SR č. 311/1996 Z. z.
v platnom znení, ako aj stanovísk týkajúcich sa právnej povahy stanov akciovej spoločnosti
ako zmluvy sui generis, ktorá vzniká osobitným kontrakčným postupom.
Ţalobca ďalej v tejto súvislosti osobitne poukázal na skutočnosť, ţe ťaţko moţno
povaţovať sporné ustanovenie stanov ţalovaného za ustanovenie v prospech K., keď
predmetné stanovy, včítane sporného ustanovenia, boli ţalobcom ako zakladateľom prijaté
dňa 13.12.2001 a samosprávny kraj nadobudol uvedenú samosprávnu pôsobnosť (t. j.
uzatváranie zmlúv o výkonoch vo verejnom záujme) aţ odo dňa 1.4.2002, a to s účinnosťou
zákona č. 416/2001 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon
č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.
Za nesprávny preto povaţuje právny záver odvolacieho súdu, ţe sporné ustanovenie
stanov ţalovaného ako zmluvného dokumentu medzi ţalobcom a druhým akcionárom
ţalovaného bolo vloţené v prospech K., naopak išlo o ustanovenie, ktoré malo chrániť
menšinového akcionára v oblasti nakladania s majetkom ţalovaného.
Vo vzťahu medzi ţalovaným a Ú.K. ide o vzťah verejno-právneho charakteru
vyplývajúci zo zákona o cestnej doprave, zatiaľ čo predmetom tohto súdneho sporu je riešenie
vzťahu súkromno-právneho, vyplývajúceho z Obchodného zákonníka a stanov ţalovaného,
ktoré svojou právnou povahou predstavujú predovšetkým generálne zmluvné dojednanie
medzi akcionármi ţalovaného. Je teda zrejmé, ţe obidva právne vzťahy majú rozdielnu
právnu povahu a týkajú sa rôznych právnych subjektov.
Pri výklade príslušného ustanovenia stanov ţalovaného je podľa názoru ţalobcu
potrebné vychádzať z ich právnej povahy. Je nepochybné, ţe stanovy predstavujú generálne
dojednanie medzi akcionármi o právnej úprave základných vzťahov medzi nimi navzájom,
medzi nimi a orgánmi spoločnosti a medzi orgánmi spoločnosti navzájom. Z tohto hľadiska
je potrebné vykladať stanovy konzistentným spôsobom, t. j. spôsobom zabezpečujúcim
stabilitu právnych vzťahov medzi dotknutými osobami.
Ďalej ţalobca vyslovil, ţe podľa jeho názoru z vyššie uvedených dôvodov jediným
prijateľným výkladom uvedeného ustanovenia stanov je výklad vychádzajúci z účelu
pouţívania uvedeného majetku, teda či daný majetok súvisí s prevádzkovaním autobusovej
dopravy súvisiacej s výkonmi vo verejnom záujme alebo nesúvisí. Pritom pri takomto
výklade potom nie je rozhodujúce, či v konkrétnom momente rozhodovania má spoločnosť
uzatvorenú zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme, či je dotknutý majetok aktuálne
pouţívaný na výkony vo verejnom záujme, ale podstatná je výhradne samotná povaha
uvedeného majetku, pretoţe tento majetok môţe byť predmetom zmluvy v ďalších rokoch,
ale len za podmienky, ţe nedôjde k jeho odpredaju. To je nakoniec aj dôvodom, prečo F. pri
rozhodovaní o naloţení s majetkom - H.E., s poukazom na povahu jeho uţívania, netvrdí, ţe
na schválenie uznesenia valného zhromaţdenia je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov
akcionárov.
Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme sa uzatvárali v priebehu roka, resp. na konci
roka pre daný rok. Zmluva o výkone vo verejnom záujme v pravidelnej autobusovej doprave
na rok 2006 bola uzatvorená 22.08.2006, pričom nadobudla platnosť dňom podpisu
zmluvných strán, ale účinná je ešte pred jej platnosťou, t .j. od 01.01.2006 do 31.12.2006.
Pre rok 2007 bola zmluva uzatvorená dokonca 05.12.2007, s účinnosťou pred jej platnosťou,
t j. od 01.01.2007 do 31.12.2007. Z uvedeného potom vyplýva, ţe akceptáciou právneho
posúdenia zo strany odvolacieho súdu by dospeli k paradoxnej situácii, ţe časť kaţdého
kalendárneho roka (t. j. pred uzavretím zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme) by valné
zhromaţdenie ţalovaného hlasovalo o nakladaní s majetkom (pri ktorom by inak ani ţalovaný
a ani druhý akcionár ţalovaného nespochybňoval, ţe ide o majetok potrebný na výkony
vo verejnom záujme) nadpolovičnou väčšinou a zvyšnú časť toho istého kalendárneho roka
by valné zhromaţdenie ţalovaného hlasovalo o nakladaní s majetkom dvojtretinovou
väčšinou.
Z názoru ţalobcu vyplýva, ţe z hľadiska základných princípov právnej logiky
a právnej istoty právne posúdenie sporného ustanovenia stanov ţalovaného zo strany
odvolacieho súdu neobstojí.
Ţalobca podľa odvolacieho súdu nemá právo spochybňovať obsah zmluvy
a podmienky jej plnenia a určovať, ktorý majetok ţalovaného slúţi na jej plnenie. Ţalobca
povaţuje za potrebné, ţe toto v predmetnom súdnom konaní ani nikdy netvrdil a ide o ničím
neodôvodnené tvrdenie odvolacieho súdu, ktoré nemá oporu v obsahu vyjadrení ţalobcu.
Odvolací súd nepostrehol, ţe ţalobca sa domáhal jedine určenia neplatnosti uznesenia
valného zhromaţdenia ţalovaného, čo nemá ţiaden (ani nepriamy) vplyv na zmluvu
o výkonoch vo verejnom záujme, uzatvorenú medzi ţalovaným a K..
Za majetok, ktorého uţívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone
vo verejnom záujme, tak ako ho pomenúva čl. X stanov, je potrebné podľa ţalobcu povaţovať
všetok majetok ţalovaného, ktorý slúţi alebo vzhľadom na svoju povahu a účel by, aj keď len
potenciálne, mohol slúţiť na plnenie povinností dopravcu v zmysle zákona o cestnej doprave.
Prikláňal sa k tomu, čo konštatoval aj prvostupňový súd, ţe stanovy akciovej
spoločnosti sú základným právnym dokumentom, ktorý upravuje jej vnútorné pomery,
predovšetkým vzťahy medzi spoločnosťou a jej akcionármi, konkretizuje organizačnú
štruktúru spoločnosti, zakotvuje ďalšie pravidlá, ktoré v zákonnom rámci vyjadrujú špecifické
záujmy akcionárov. Sú základným vnútro - spoločenským dokumentom, ktorý obsahuje
úpravu najdôleţitejších otázok týkajúcich sa spoločnosti. Majú predovšetkým chrániť
akcionárov spoločností, ktorí porušením stanov môţu byť dotknutí vo svojich právach.
Pokiaľ ide o druhý dôvod, odvolací súd v odôvodnení konštatuje, ţe „zneuţívajúci
spôsob hlasovania je taký, pri ktorom väčšinový akcionár hlasuje o veciach dotýkajúcich sa
menšinových akcionárov iným spôsobom, ako o veciach dotýkajúcich sa väčšinových
akcionárov“.
K tejto časti odôvodnenia povaţoval ţalobca za potrebné uviesť, ţe:
1. Ustanovenie § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka sa nevzťahuje len
na zneuţívajúce spôsoby hlasovania akcionárov na valnom zhromaţdení akciovej
spoločnosti, ale na všetky, ktoré sú spôsobilé privodiť ujmu právam a oprávneným
záujmom ostatných akcionárov;
2. Ustanovenie § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého odvolací súd
pri uvedenom právnom závere vychádzal, nie je výkladovou normou ustanovenia
§ 176b ods. 1 Obchodného zákonníka, na ktorý sa odvoláva ţalobca;
3. Ide o značne zjednodušujúcu definíciu zneuţívajúceho spôsobu hlasovania, ktorá
rozhodne nepokrýva všetky prípady takého konania (hlasovania).
Odvolací súd v napadnutom rozsudku uviedol, ţe „tým, ţe ako minimálna cena bola
určená cena nehnuteľností podľa znaleckého posudku, nebola za minimálnu moţnú cenu
určená cena preukázateľne nízka, skutočne poškodzujúca práva akcionárov ţalovaného.
Schváleným uznesením nebolo zabránené, aby ţalovaný odpredal predmetné nehnuteľnosti
za cenu vyššiu ako znalcom určenú cenu, keďţe znalecká cena bola určená ako minimálna“.
Ţalobca vidí, ţe v tejto časti sa odôvodnenie dostáva do priameho rozporu so zisteným
skutkovým stavom, keďţe napadnutým uznesením valného zhromaţdenia ţalovaného
bol odsúhlasený predaj predmetných troch nehnuteľností (resp. súborov nehnuteľností)
„za ceny podľa znaleckého posudku, minimálne však za zostatkovú hodnotu.“
Ustanovenie § 176b bolo do právnej úpravy akciovej spoločnosti doplnené novelou
zákona č. 500/2001 Z. z., ktorá zakotvila zákaz zneuţitia práv akcionárom ako všeobecnú
zásadu pre výkon práv akcionára a zásadu rovnosti akcionárov, ktorá sa v akciovom práve
uplatňuje vo vzťahu k akciám rovnakého druhu a rovnakej menovitej hodnoty. Zakotvením
oboch zásad priamo v právnej úprave akciovej spoločnosti sa tieto zásady stávajú
nespochybniteľné všeobecnými pravidlami správania akcionárov navzájom, ako aj
spoločnosti i jej orgánov vo vzťahu k akcionárom.
V konaní ţalobca poukázal na značný rozdiel cien podľa znaleckých posudkov a cien
zostatkových. Pri hoteli E. bola zostatková hodnota nehnuteľností niţšia oproti znaleckej
o 11 608 177 Sk, O. niţšia o 1 805 032 Sk, T. niţšia o 4 816 971 Sk a celkove cena podľa
návrhu pri predaji nehnuteľností
za cenu minimálne podľa znaleckého posudku by bola aj bez výberového konania vyššia
o 18 230 180 Sk, a minimálne o túto sumu bol ţalobca poškodený. Predmetom konania
valného zhromaţdenia bolo danie súhlasu k odpredaju majetku v hodnote podľa znaleckého
posudku vo výške 68 629 458 Sk a minimálne za zostatkovú hodnotu majetku, ktorá
predstavovala sumu 50 399 278 Sk.
Ţalobca tieţ povaţuje za potrebné uviesť, ţe ak valné zhromaţdenie ţalovaného
hlasovaním väčšinového akcionára umoţnilo predstavenstvu ţalovaného predať majetok
bez transparentného výberového konania, znamená to nepochybne moţnosť zníţenia výnosu
z takého predaja, čo následne poškodí akcionárov z hľadiska hodnoty ich akcií. Výnos
z predaja akéhokoľvek majetku ţalovaného sa totiţ prejaví vo výsledku hospodárenia
za príslušný kalendárny rok, a teda aj v účtovnom zisku ţalovaného, ktorého časť môţe byť
pouţitá aj na rozdelenie medzi akcionárov prostredníctvom vyplatenia dividend.
Valné zhromaţdenie dalo ţalovanému neobmedzený mandát na predaj majetku
a predstavenstvo nie je zaviazané predať majetok za čo najvyššie predajné ceny. Teda nie
znalecká cena, ako to zdôvodňuje odvolací súd v rozpore so svojim predchádzajúcim
tvrdením, ale určená ako minimálna cena bola cena zostatková. Stanovenie minimálnej
predajnej ceny v uvedenom uznesení mimoriadneho valného zhromaţdenia ţalovaného
na zostatkovú hodnotu, ktorá z hľadiska predajnej hodnoty majetku nemá ţiadnu výpovednú
hodnotu, povaţujeme za zneuţitie väčšiny druhým akcionárom voči ţalobcovi, ktoré môţe
viesť k poškodeniu základného záujmu akcionárov, a to dosiahnutie čo najvyššieho moţného
výnosu z predaja takého majetku a tým aj k dosiahnutiu primeraného zisku ţalovaného
v príslušnom účtovnom období.
Ţalobca v tejto súvislosti upozornil, ţe aj podmienka realizácie transparentného
výberového konania mala sama osebe význam pre dosiahnutie čo najvyššieho moţného
výnosu z navrhovaného predaja majetku, keďţe znalcom určená cena jednak nemôţe úplne
zohľadniť konkrétne trhové podmienky a jednak nemôţe zohľadniť špecifickú trhovú situáciu
ohľadne konkrétneho predaja, ktorá môţe zvýšiť reálnu predajnú cenu. Ak by sme totiţ
bezvýhradne prijali argumentáciu odvolacieho súdu ohľadne znaleckej ceny vecí, nebol by
dôvod, aby boli napr. ceny tovarov v obchodoch tvorené stretom ponuky a dopytu
a konkurenciou predajcov, ale rovno by ich mohol určovať znalec.
Podstatu ochrany práv minoritných akcionárov v podmienkach slovenského
obchodného práva, konkrétne akciového práva, predstavuje ust. § 176b Obchodného
zákonníka, v ktorom je zakotvený zákaz zneuţitia práv akcionárom a zásada rovnosti
akcionárov. Zakotvením tejto zásady priamo v právnej úprave akciových spoločností sa táto
stala nespochybniteľne všeobecným pravidlom správania akcionárov navzájom, ako aj
spoločnosti a jej organov vo vzťahu k akcionárom. Ustanovenie § 176b Obchodného
zákonníka, a tým pádom aj zásady v ňom zakotvené, je v dôsledku explicitnej právnej úpravy
normou „de lége lata senso strictu“ /právnou normou jednoznačného významu/. Akcionár
má pri výkone svojich práv prihliadať na práva a oprávnené záujmy ostatných akcionárov,
aby na týchto právach a oprávnených záujmoch ostatných akcionárov nevznikala ujma.
V danom prípade je potrebné postupovať v súlade s ust. § 176b Obchodného
zákonníka, čo v konkrétnej situácii predpokladá predaj majetku za čo najvyššiu cenu, pretoţe
predaj predmetného majetku za cenu markantne niţšiu, ako je jeho reálna trhová hodnota,
by poškodzoval nielen záujmy akciovej spoločnosti a záujem dosahovať čo najväčší zisk,
ale v konečnom dôsledku aj záujmy samotných akcionárov /podiel na zisku/, ktorí
s prevodom majetku nesúhlasia.
Ţalobca ako právnická osoba vznikol na základe zákona č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti
orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodu majetku štátu na iné osoby a o F.
a vykonáva činnosť podľa zákona vo verejnom záujme. Ţalobca je akcionárom
v sedemnástich akciových spoločnostiach S., pričom jeho podiel na akciách v týchto
spoločnostiach je cca 40% v kaţdej spoločnosti. Vo všetkých uvedených spoločnostiach
existuje podobná úprava sporného ustanovenia stanov a aj preto je rozhodovanie dovolacieho
súdu pre ţalobcu - dovolateľa podstatné a precedentné pre jeho činnosť aj pri ďalšom výkone
akcionárskych práv.
Na základe vyššie uvedeného napadnutý rozsudok Krajského súdu v K., č. k.
4Cob 7/2009-197 zo dňa 24.03.2009, ktorým rozhodol tak, ţe mení rozsudok a ţalobu
zamieta, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p., konkrétne:
1. sporného ustanovenia stanov ţalovaného, podľa ktorého je na nakladanie
s vymedzeným majetkom potrebná dvojtretinová väčšina hlasov akcionárov - ţalobca
je toho názoru, ţe na platné schválenie napadnutého uznesenia valného zhromaţdenia
bola potrebná dvojtretinová väčšina hlasov akcionárov;
2. aplikácie ustanovenia § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka, pokiaľ ide o to,
či prijatím uvedeného uznesenia boli dotknuté práva a oprávnené záujmy ţalobcu
ako akcionára ţalovaného - ţalobca konštatuje, ţe schválenie predaja majetku
spoločnosti za zostatkovú hodnotu ako minimálnu cenu a bez transparentného
výberového konania znamená vytvorenie priestoru pre predstavenstvo ţalovaného,
ktorý mu umoţnil realizovať tento predaj pod trhovú hodnotu, čo mohlo mať vplyv
na zisk ţalovaného v danom účtovnom období.
Na základe toho ţalobca navrhuje, aby dovolací súd v zmysle § 243b ods. 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ponechá v platnosti rozsudok okresného súdu.
V dovolacej odpovedi ţalovaného sa ţalovaný vyjadril, ţe napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu je vecne správny. Uznesenie valného zhromaţdenia nespeňaţovalo majetok,
nerealizovalo predaj majetku ţalobcu, iba ho ako jeden z predpokladov umoţnilo. Ak v danej
situácii ţalobca tvrdí, ţe na základe takéhoto rozhodnutia mu vzniká ujma na jeho právach
a oprávnených záujmoch, jeho tvrdenie je nepresvedčivé.
Neexistuje priamy vzťah medzi právami akcionára a uvedeným rozhodnutím, preto
takým rozhodnutím práva akcionára v ţiadnom smere nemôţu byť obmedzené. Schválením
predaja ţiadna skutočná ujma ani akciovej spoločnosti, ani akcionárom ani len potenciálne
vzniknúť nemôţe, na jeho strane totiţ neexistuje a po celý čas konania ju nebol spôsobilý
formulovať. Pokiaľ však ţalobca z uvedeného dôvodu nebol uznesením valného
zhromaţdenia obmedzený na svojich právach, ktoré mu patria ako akcionárovi, nie je
dôvodná jeho ţaloba, ktorou sa domáha určenia neplatnosti valného zhromaţdenia.
Bez tohto obmedzenia totiţ nie je vôbec moţné pristúpiť k vyhláseniu uznesenia
valného zhromaţdenia na návrh akcionára za neplatné v zmysle § 183 v spojení s § 31 ods. 2
Obchodného zákonníka (conditio sine qua non). Na tomto základe je ţalovaný presvedčený
o tom, ţe podané dovolanie nemôţe byť dôvodné. Stanovy ţalovaného, ktoré prijal ešte
ţalobca, uvádzajú vo svojom článku X ods. 3, 1, ţe rozhodnutie o nakladaní s majetkom,
ktorého uţívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme,
vyţaduje dvojtretinovú väčšinu prítomných hlasov.
Ţalobca vo svojom dovolaní vytýka odvolaciemu súdu, ţe pouţité spojenie „majetok,
ktorého uţívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme“
vyloţil tak, ţe nespadá do pôsobnosti uvedeného ustanovenia nakladanie vo verejnom
záujme.
Tomuto výkladu ţalobcu nie je moţné prisvedčiť, a to v prvom rade z dôvodu,
ţe to z textu stanov jednoducho nevyplýva. Stanovy majú povahu zmluvy, preto (a prípadne
per analogiam) je potrebné na ich výklad pouţiť § 266 Obchodného zákonníka.
Rozhodné sú tieto štyri momenty:
a) Ţalobca netvrdil a nepreukazoval, ţe by jeho úmysel o výklade článku X ods. 3
stanov ţalovaného, ktorý prijal ešte ako zakladateľ ţalovaného, bol známy alebo musel byť
známy ţalovanému a najmä ďalšiemu akcionárovi ţalovaného. Ustanovenie § 266 ods. 1
Obchodného zákonníka tak nemoţno aplikovať.
b) Výklad podľa jazykového prejavu, ktorý sa vykladá objektívne (§ 266 ods. 2
Obchodného zákonníka) t. j. gramatický výklad uvedeného ustanovenia nehovorí nič o tom,
ţe formálne prísnejšiemu postupu rozhodovania valného zhromaţďovania má podliehať
aj majetok, ktorý len môţe byť uţívaný na plnenie zmluvy o výkone vo verejnom záujme;
naopak, vyţaduje sa skutočné uţívanie a plnením zmluvy musí byť priama existujúca
súvislosť (arg. „ktorého uţívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy“).
c) Výklad podľa praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli a podľa následného
správania strán (§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka), ţalovaný opiera o to, ţe o speňaţení
iného majetku podľa predloţenej zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaţdenia
ţalovaného zo dňa 23. októbra 2008, ktorý rovnako v minulosti slúţil na riadne plnenie
zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme (ale neskôr prestal slúţiť), nebolo rozhodované 2/3
väčšinou hlasov a ţalobca to ani nepoţadoval (v zápisnici sa táto okolnosť na rozdiel
od zápisnice zo dňa 15. novembra 2007 neuvádza).
d) Výklad na neprospech strany, ktorá ako prvá tento výraz pouţila (§ 26 ods. 4
Obchodného zákonníka), bol potvrdený aj v právnej vete nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
Na základe vyššie uvedeného právny názor odvolacieho súdu zodpovedá zákonu.
Odvolací súd správne zistil, ţe majetok - O. a O.T. ulica v K. - neslúţil na riadne
plnenie zmluvy o výkone vo verejnom záujme.
Jednak túto okolnosť potvrdzovalo vyjadrenie K. zo dňa 7. mája 2008 a jednak opak
nebol v konaní ţalobcom preukázaný (pričom ak sa ţalobca dovolával tohto tvrdenia, bolo
jeho povinnosťou toto tvrdiť a na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, čo však neurobil,
teda nesplnil dôkaznú povinnosť, a preto ani nemohol uniesť bremeno dôkazu).
Odvolací súd presvedčivo uviedol, ţe zmluva o výkone vo verejnom záujme je plnená
medzi K. a ţalovaným a ţe z tohto dôvodu nemá dôvod spochybňovať tvrdenia zmluvných
strán, ktoré sa týkajú jej plnenia. Preto skutkovo
zo zhodných tvrdení zmluvných strán o tom, ţe uvedené nehnuteľnosti neslúţia na plnenie
zmluvy o výkone vo verejnom záujme uzavrel, ţe uvedené nehnuteľnosti nie sú majetkom,
ktorého uţívanie je podmienkou riadneho plnenia zmluvy o výkone vo verejnom záujme
v zmysle článku X ods. 3 stanov ţalovaného, a preto rozhodnutie o nakladaní s nimi
nevyţaduje dvojtretinovú väčšinu prítomných hlasov.
Význam konštatovania odvolacieho súdu, ţe uvedené ustanovenie článku X ods. 3
spočíva v tom, ţe toto ustanovenie je zamerané na to, aby ţalovaný ako dopravca poskytujúci
výkony vo verejnom záujme túto svoju funkciu naďalej mohol plniť, pričom správnym
orgánom dbajúcim na riadne plnenie tejto funkcie a formulujúcim verejný záujem
na zabezpečení dopravnej obsluţnosti územia pre uspokojovanie prepravných potrieb osôb
je toho času K..
Preto uvedenému nemoţno rozumieť doslovne tak, ţe takýmto „oprávneným“
zo stanov je K. ako taký. Jedná sa tu o zdôraznenie K. v jeho funkcii správneho orgánu
v cestnej doprave, ktorý má zabezpečiť, aby bola zabezpečená dopravná obsluţnosť územia
pre uspokojovanie prepravných potrieb osôb, ktoré sa povaţuje za verejný záujem, a práve
tento verejný záujem má byť osobitne chránený spôsobom upraveným stanovami. Táto
funkcia bola plnená aj pred vznikom samosprávnych krajov, kedy jej vykonávanie
zastrešovali krajské úrady.
Pokiaľ ţalobca spochybňuje závery odvolacieho súdu tým, ţe zmluvy o výkone
vo verejnom záujme za roky 2006 a 2007 boli uzatvárané aţ pred koncom obdobia, na ktoré
sa vzťahovali, uvedené nemá právny význam.
V prvom rade zmluvy obsahovali ustanovenie o tom, ţe hoci sú uzatvárané na obdobie
jedného roka, zmluvné strany sa nimi budú spravovať aj v ďalšom roku, kým nedôjde
k uzatvoreniu novej zmluvy. Preto situácia prezentovaná ţalobcom, ţe by sa nejaký majetok
časť roka nepovaţoval za potrebný na plnenie zmluvy o výkone vo verejnom záujme a časť
roka povaţoval za potrebný (ako dôsledok toho, ţe raz zmluva ešte uzatvorená nie je
a raz uţ uzatvorená je), nemôţe nastať.
Navyše, a to je pre vec podstatné, zmluvy nikdy neobsahujú presný zoznam majetku,
o ktorom sa musí účtovať oddelene v súvislosti s poskytovaním výkonov vo verejnom
záujme, práve tak, ako neobsahujú ani presný zoznam ďalších výdavkov a všetkých príjmov,
ktoré z tejto činnosti pochádzajú. Zmluvy stanovujú pravidlá, ktoré príjmy a výdavky budú
zohľadňované (a teda ktorý majetok môţe zaťaţovať súvahu), ako sa vypočíta strata
a napokon, do akej výšky samosprávny kraj preplatí dopravcovi stratu z prepravy
uskutočňovanej vo verejnom záujme (stratu z výkonov vo verejnom záujme). Samosprávny
kraj sa pritom - celkom pochopiteľne - bráni financovať to, čo s výkonmi vo verejnom záujme
nesúvisí (a teda na čom nie je verejný záujem).
Zmluva o výkone vo verejnom záujme a najmä jej plnenie má teda priamy vplyv
pre posúdenie, či určitý majetok sa na plnenie tejto zmluvy vyţaduje alebo nie, a preto závery
zmluvných strán v tejto otázke sú relevantné. Naopak, nepreukázané tvrdenia ţalobcu nemôţu
uvedené odvolacím súdom zistené skutkové okolnosti zmeniť. Nakoľko podľa stanov je práve
odpoveď na túto otázku rozhodnou pre stanovenie príslušnej väčšiny potrebnej pre prijatie
uznesenia valného zhromaţdenia o nakladaní s majetkom, stanovy v tejto otázke sú potom
odvislé od uzatvorenej zmluvy o výkone vo verejnom záujme a jej plnenia, čo takýmto
spôsobom bolo sformulované samotným ţalobcom ako zakladateľom ţalovaného.
Ţalobca ako dovolateľ nekonzistentne uvádza, ţe § 176b ods. 1 Obchodného
zákonníka sa podľa neho nevzťahuje len na zneuţívajúce spôsoby hlasovania akcionárov
na valnom zhromaţdení akciovej spoločnosti, ale na všetky, ktoré sú spôsobilé privodiť ujmu
právam a oprávneným záujmom ostatných akcionárov, hoci na str. 7 svojho dovolania,
v predposlednom odseku bodu IV uţ uvádza, ţe v § 176b Obchodného zákonníka
je zakotvený zákaz zneuţitia práv akcionárom (zrejme sa tak stalo nedopatrením
pri vehementnom prepisovaní komentára k Obchodnému zákonníku).
Ustanovenia § 56a ods. 1, § 176b ods. 1 a § 265 Obchodného zákonníka spolu súvisia,
a teda je potrebné ich vykladať vo vzájomných súvislostiach. Na tieto odvolací súd správne
poukázal a správne ich vyloţil, a tak jeho rozsudku nemoţno vytýkať vadu v zmysle § 241
ods. 2 písm. c/ Os.p.
Ţalovaný ďalej uvádza, ţe nemôţe sa povaţovať za zakázané akékoľvek hlasovanie
a prehlasovanie menšiny väčšinou. Púhe prehlasovanie menšiny je totiţ dôsledkom toho,
ţe menšinový akcionár má menej akcií, teda menej investoval do akciovej spoločnosti, a teda
aj jeho vplyv na akciovú spoločnosť je menší ako vplyv väčšinového akcionára.
Nie je bez ďalšieho ani diskriminačným ani zneuţívajúcim konaním vyuţitie
oprávnenia väčšinového akcionára, ak tento hlasuje inak, neţ si to ţelá menšinový akcionár.
Diskriminácia ani zneuţívanie nemôţu byť zdôvodnené skutočnosťou, ktorá je samotnou
podstatou samotného rozdielu medzi akcionármi. Rozdiel medzi väčšinovým a menšinovým
spočíva práve v tom, ţe väčšinový akcionár má viac hlasovacích práv, a teda môţe
prehlasovať menšinového akcionára. Tento rozdiel samotný potom nie je diskrimináciou
ani zneuţitím.
Pokiaľ ide o otázku vyjadrenia cenovej podmienky v ţalobou napadnutom uznesení
valného zhromaţdenia, ţe formulácia „predaj nehnuteľností za cenu podľa znaleckého
posudku, minimálne však za zostatkovú účtovnú hodnotu“ , jednoznačne poţaduje speňaţenie
majetku za cenu vyššiu, neţ je vyššia ktorákoľvek z uvedených cenových hladín.
Samotný ţalobca nepoţadoval, aby sa nehnuteľnosti nespeňaţovali za cenu niţšiu, neţ
je cena podľa znaleckého posudku. Nakoľko jeho poţiadavka bola v plnom rozsahu dodrţaná
a valným zhromaţdením prijatá, v ţiadnom smere nemoţno uvaţovať o zneuţití väčšiny
na úkor menšiny. Stanovenie tejto podmienky navyše vôbec nie je podľa zhromaţdenia
pri schvaľovaní speňaţovania majetku.
K znalcom určenej cene napokon uţ treba uviesť, ţe práve úlohou znalca je určiť
trhovú cenu veci, t. j. cenu, ktorá je tvorená stretom ponuky a dopytu, konkurenciou
predajcov, ale aj kupujúcich. Takúto cenu teda doslovne neurčuje znalec, naopak logika
celého je opačná: znalec odhaduje, aká je trhová cena veci (a presne to od neho aj
pri vypracovaní znaleckého posudku ţalovaný poţadoval).
Vo vzťahu k transparentnému výberovému konaniu uviedol, ţe toto nie je, rovnako
ako poţiadavka uvádzať do uznesenia valného zhromaţdenia schvaľujúcemu predaj majetku,
cenové podmienky, poţadované ţiadnym všeobecne záväzným predpisom, ani ţiadnym
konkrétnym ustanovením stanov.
Zákon ani stanovy verejné výberové konanie pri speňaţovaní majetku nevyţadujú.
Preto na základe takto uvedeného nedostatku vôbec nie je moţné konštatovať nezákonnosť
uznesenia valného zhromaţdenia alebo jeho nesúlad so stanovami, ktoré sú nevyhnutným
predpokladom pre vyhlásenie uznesenia valného zhromaţdenia za neplatné (podľa § 131
ods. 1 Obchodného zákonníka je moţné „podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia
valného zhromaţdenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami,
resp. slovami § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak ide o „porušenie zákona
alebo stanov‘‘).
Vzhľadom na uvedené nie je moţné súhlasiť s názorom ţalobcu, ţe pri prijatí
uznesenia valného zhromaţdenia došlo k zneuţitiu väčšiny na jeho úkor. Preto je uznesenie
valného zhromaţdenia platné a rozsudok odvolacieho súdu je správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) po zistení,
ţe sú splnené procesné podmienky dovolania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu
v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý (§ 236 ods. 1, § 238 ods. 1, § 240 ods. 1, § 241
ods. 1, § 242 ods. 1 O.s.p.). Zistil, ţe dovolanie nie je podané dôvodne, preto ho zamietol
Dovolací súd poukazuje na správne dôvody napadnutého rozsudku odvolacieho súdu,
ktoré do tohto rozsudku prevzal a na ne odkazuje aţ na menšie nepresnosti, nemajúce vplyv
na správnosť napadnutého rozhodnutia. V samotnom rozsudku dovolacieho súdu sa to
prejavilo tým, ţe do neho dovolací súd pojal v podstate všetky argumenty odvolacieho súdu,
uvedené v jeho rozsudku. S nimi sa totiţ dovolací súd stotoţňuje. Takmer doslovne pojal
aj obsah dovolania, argumenty v ňom uvedené a aj rozsiahlu dovolaciu odpoveď, ktorá
dôvody dovolania vyvracia, ale v podstate len potvrdzuje správne argumenty prvostupňového
súdu. Dovolací súd tieto argumenty nepovaţoval za potrebné opakovať inými slovami, keď sa
s nimi stotoţňuje.
K niektorým argumentom dovolateľa povaţuje dovolací súd za potrebné sa vrátiť.
V prvom rade ide o to, či uznesenie valného zhromaţdenia bolo potrebné prijať
kvalifikovanou dvojtretinovou väčšinou alebo či stačila obyčajná väčšina. V tejto otázke
účastníci mali rozdielny názor. Ak pri výklade stanov sa účastníci nezhodli, potom tento
výklad treba povaţovať podľa toho, ako ho vykonal odvolací súd, totiţ súd v rozhodovacej
činnosti vykladá zákon a tým viac aj niţšie právne normy. Pokiaľ sú ustanovenia stanov
nie celkom jasné, nie je to vinou súdu.
Ďalej je to poškodzovanie minoritných akcionárov. Tento argument odvolateľ pouţil
dosť účelovo. Je dosť odbornej literatúry na predmetný problém, ale ucelený výklad, ktorý
by oprel aspoň o niektorý z týchto komentárov, chýba.
Aj pokiaľ ide o výklad tzv. zmluvy o výkone vo verejnom záujme a najmä jej plnenie,
má priamy vplyv iba pre posúdenie, či určitý majetok sa na plnenie tejto zmluvy vyţaduje
alebo nie.
V ostatnom, ako bolo uvedené, dovolací súd odkazuje na správne dôvody odvolacieho
súdu.
Úspešnému ţalovanému vznikol nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči
ţalobcovi, preto mu ich dovolací súd priznal. Výška trov pozostáva: 60,44 Eur za 1 úkon
právnej pomoci (odvolacia odpoveď) - 53,49 Eur + reţijný paušál 6,95 Eur.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. júna 2010
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová