Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/18/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 29. júna 2010

v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov

JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti P. P. G. v konaní

o európskom zatýkacom rozkaze o sťažnosti P. P. G. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline

z 18. júna 2010, sp. zn. Ntc 9/2010, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť vyžiadaného P. P. G. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Na osobu P. P. G. – štátneho občana P. v predmetnej trestnej veci Krajský súd

v Bielsku – Bialej, Poľská republika vydal 17. januára 2008, sp. zn. , európsky

zatýkací rozkaz za účelom jeho zadržania a vydania na výkon trestu odňatia slobody, ktorý

mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Cieszyne Poľská republika 24. mája 2001, sp.

zn. , pre pokus trestného činu krádeže vlámaním podľa čl. 13 ods. 1, čl. 271 ods. 1

Poľskej republiky.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline na podklade tohto európskeho zatýkacieho

rozkazu 18. júna 2010, pod sp. zn. , podľa zák. č

o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len zákon o EZR) podal návrh na vzatie občana P. P. P. G. do väzby.

Uvedenému návrhu prokurátora predsedníčka senátu Krajského súdu v Žiline

vyhovela a vyžiadanú osobu citovaným uznesením podľa § 17 ods. 1 zákona o EZR vzala

do väzby s tým, že táto začala plynúť od 17. júna 2010 od 21.15 hod. a bude sa vykonávať

v Ústave na výkon väzby v Žiline.

Proti tomuto uzneseniu do zápisnice o výsluchu zahlásil P. P. G. sťažnosť, ktorú

neskôr písomne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne.

Namietal, že síce si je vedomý toho, že bol v Poľskej republike odsúdený pre uvedený

trestný čin ako aj toho, že trest nevykonal, ale podľa jeho názoru tento trest je na území

Slovenskej republiky už premlčaný.

Okrem toho namietal, že v jeho prípade nie sú dané ani žiadne dôvody útekovej väzby.

Na území Slovenskej republiky žije deväť rokov, brigádnicky tu pracuje resp. v Českej

republike a vždy sa vracia k svojej priateľke K. K., s ktorou žije v Č..

Žiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby

na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal sťažovateľ

sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že krajský súd rozhodol

v predmetnej veci správne, v súlade so zákonom.

Predsedníčka senátu krajského súdu totiž zistila, že u vyžiadanej osoby sú v zmysle

§ 17 ods. 1 zák. o EZR dané dôvody väzby t.j. také konkrétne skutočnosti, že ujde,

alebo sa bude skrývať, aby sa vyhol výkonu trestu.

Z uvedeným záverom krajského súdu v plnom rozsahu sa stotožňuje aj najvyšší súd.

Zodpovedá skutočnosti, že P. P. G. je v Poľskej republike dlhšiu dobu hľadaný, pričom k jeho

zadržaniu na územní Slovenskej republiky na podklade vydaného EZR došlo len náhodne pri

inej policajnej akcii.

P. P. G. pritom si je vedomý, že v Poľskej republike bol odsúdený a mal tam vykonať

trest.

Okrem toho zo spisového materiálu je zrejmé, že na území Slovenskej republiky žije

bez prihlásenia, nemá stálu prácu a ani iný kontakt (napr. telefonický) na neho nie je

k dispozícii.

Uvedené skutočnosti preto odôvodňujú vzatie vyžiadanej osoby do väzby v zmysle

§ 17 ods. 1 tretia veta zák. o EZR.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky okrem toho bola 29. júna 2010

prostredníctvom krajského súdu doručená kópia EZR na P. P. G. vydaného Krajským súdom

v Bialskom – Bialej, Poľská republika kde v jeho časti E 1 je vyznačený trestný čin, ktorého

sa mal v Poľskej republike P. P. G. dopustiť, ako trestný čin uvedený v kategóri trestných

činov podľa § 4 ods. 8 zákona o EZR.

Toto potom znamená, že ak skutok pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz

zodpovedá tejto kategórii trestných činov, väzba zadržanej osoby je obligatórna tzn.

v takomto prípade ani nemusia byť splnené podmienky väzby podľa § 17 ods. 1 zákona

o EZR tretia veta, ako tomu bolo v predmetnom prípade.

Pokiaľ sa týka námietky vyžiadanej osoby, že výkon trestu, ktorý mu bol uložený

v Poľskej republike je na území Slovenskej republiky už premlčaný táto námietka nie je

rovnako na mieste. Až po skončení predbežného vyšetrovania, ktoré vykonáva krajský

prokurátor v spolupráci s justičnými orgánmi dožadujúceho štátu bude možné ustáliť,

či aké úkony a kedy boli vykonané a či smerovali k výkonu uloženého trestu. Len na základe

zákonom stanovenej premlčacej doby nie je možné uvažovať a tvrdiť, ako to tvrdí P. P. G.

vo svojich sťažnostných námietkach, že jemu uložený trest je na území Slovenskej republiky

už premlčaný.

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o sťažnosti vyžiadanej

osoby rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 29. júna 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková