Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3af/366484.4fb315.pdf
PDF · 100.64 KB
No categories available
4Cdo/120/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 120/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P. T., s.r.o., so sídlom J.,
proti žalovanej M. č. K., K., zastúpenej JUDr. I. P., advokátom v K., o zaplatenie 1 975,04 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 42 C 270/2005, o dovolaní
žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. januára 2010 sp.zn. 3 Co
389/2009 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d mi e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením z 29. januára 2010 sp.zn. 3 Co 389/2009 potvrdil
uznesenie Okresného súdu Košice II z 20. októbra 2009 č.k. 42 C 270/2005-239, ktorým
pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil Ing. R. R., nar. X., bytom M. a na jeho
miesto vstúpila spoločnosť P. T., s.r.o., so sídlom J., IČO : X.. Zhodne so súdom prvého
stupňa pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 92 ods. 2, 3 O.s.p. keď dospel k záveru, že
v danej veci boli splnené všetky podmienky pre vyhovenie návrhu na zámenu účastníkov.
Nepochybne nastala právna skutočnosť uvedená v § 92 ods. 2 O.s.p., t.j. skutočnosť, ktorou
právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv, o ktorých sa koná. Takouto právnou
skutočnosťou v danom prípade je zmluva o postúpení pohľadávky z X. a súhlas obchodnej
spoločnosti P. T., s.r.o. so vstupom do konania 1. októbra 2009 v súlade s § 92 ods. 3 O.s.p. V
dôvodoch svojho rozhodnutia sa odvolací súd vyporiadal aj s námietkou žalovanej v prekážke
veci rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O.s.p.), keď dospel k záveru, že v danej veci o takúto prekážku
nejde, lebo ide o procesné rozhodnutie, v ktorom súd prvého stupňa pripustil zámenu
účastníkov potom, čo s návrhom na zámenu účastníkov súhlasila P. T., s.r.o. Uznesenie
Okresného súdu Košice II z 24. marca 2009 č.k. 42 C 270/2005-222 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach z 24. septembra 2009 sp.zn. 5 Co 187/2009, ktorým súd prvého
stupňa zámenu účastníkov navrhovanú žalobcom Ing. R. R. nepripustil, nie je prekážkou veci
rozhodnutej, lebo v pôvodnom konaní žalobca nepredložil súhlas nadobúdateľa práva, teda
spoločnosti P. T., s.r.o. K. so vstupom do konania. Nový návrh žalobcu na zámenu, účastníka
konania zo 14. októbra 2009 spĺňa všetky náležitosti ustanovenia § 92 ods. 2, 3 O.s.p., teda
okrem zmluvy o postúpení pohľadávky aj súhlas P. T., s.r.o. so vstupom do konania z 1.
októbra 2009. Pretože procesné rozhodnutie z 24. marca 2009 č.k. 42 C 270/2009-222 v
spojení s uznesením z 24. septembra 2009 sp.zn. 5 Co 187/2009 nie je prekážkou veci
rozhodnutej pre uznesenie z 20. októbra 2009 č.k. 42 C 270/2005-239, odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa, ktorým pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcu ako vecne správne
v súlade s ustanovením§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalovaná. Ako dôvod
uvádzala „zmätočnosť podľa § 237 O.s.p.“. Poukázala na to, že zmyslom zámeny účastníkov
je odstránenie nedostatku aktívnej legitimácie, ktorá vyplýva z hmotného práva. Pri
singulárnej sukcesii nový účastník nevstupuje automaticky zo zákona do procesných práv, ale
na základe postupu podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p. Pôvodný žalobca zmluvou o postúpení
pohľadávky stratil vecnú legitimáciu, stratil procesnú subjektivitu. Nový nositeľ
hmotnoprávnych práv v zmysle uznesenia Okresného súdu Košice II z 24. marca 2009 č.k.
42 C 270/2005-222 a uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 24. septembra 2009 sp.zn.
5 Co 187/2009 sa nestal nositeľom procesnoprávnych práv. Nedostatok vecnej legitimácie
pôvodného žalobcu v spojitosti s uzneseniami súdov, ktoré nepripustili zámenu účastníkov je
dôvodom zastavenia konania, resp. zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Navrhol uznesenia
oboch stupňov zrušiť a konanie zastaviť.
Žalobkyňa sa na dovolanie žalovanej písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie
smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/, veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Žalovaná napadla dovolaním uznesenie, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených
v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. proti ktorým je dovolanie prípustné. Prípustnosť podaného dovolania
preto z týchto ustanovení nevyplýva. Vzhľadom na to by dovolanie žalovanej mohlo byť
procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom
nebola v konaní zistená.
Žalovaná v dôvodoch svojho dovolania len všeobecne uvádza prípustnosť dovolania
podľa § 237 O.s.p. bez konkrétneho vymedzenia vady, ktorou by konanie pred odvolacím
súdom malo trpieť. Žalovanou namietaný prípadný nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže až
v konečnom rozhodnutí o veci. Jej nedostatok žiadnu vadu konania nespôsobuje, vedie
k zamietnutiu žaloby na začatie konania meritórnym rozhodnutím. Pokiaľ žalovaná
v dôvodoch dovolania poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia súdov nižších stupňov
(o nepripustení zámeny účastníkov), dovolací súd odkazuje na dôvody uznesenia (ktoré
uznesenie je predmetom prieskumu dovolacím súdom), s dôrazom na tú skutočnosť, že išlo
o rozhodnutia procesnej povahy, ktoré nevytvárali žiadnu prekážku pre rozhodnutie o novom
návrhu žalobcu o pripustení zámeny účastníkov.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej podľa
§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
ods. 2 tohto ustanovenia, pretože žalobkyni v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. júna 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová