Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/4/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti X. s. r. o., so sídlom v M.,

zastúpenej advokátom Mgr. P. P., so sídlom v M., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu

Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, ul. Nová č. 13,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/9666-55611/2008/992016-r zo dňa

25. júna 2008, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k.

21S/127/2008–41 zo dňa 07. júla 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline,

č. k. –41 zo dňa 07. júla 2009 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného

č. I/228/9666-55611/2008/992016-r zo dňa 25. júna 2008 z r u š u j e a vec v r a c i a

žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 555,11

eura, ktorú náhradu je žalovaný povinný zaplatiť do rúk advokáta Mgr. P. P. do troch

dní.

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala

preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie

Daňového úradu Martin č. /Ďan zo dňa 07. mája 2008. Daňový úrad Martin

(ďalej len „správca dane“) zastavil konanie vo veci odvolania žalobkyne proti dodatočnému

platobnému výmeru správcu dane č. /Ďan zo dňa 31. januára 2008, ktorým

správca dane vyrubil žalobkyni rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie

obdobie roku 2005 v sume 666.198,- Sk.

Krajský súd v Žiline pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 46 ods. 5

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania,

ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že správca dane pri vydaní rozhodnutia zo dňa

07.05.2008 o zastavení odvolacieho konania proti dodatočnému platobnému výmeru

postupoval v súlade so zákonom, pretože odvolanie daňového subjektu neobsahovalo

zákonom predpísané náležitosti. Správca dane preto vyzval žalobkyňu na doplnenie

odvolania. Žalobkyňa výzvu správcu dane zo dňa 07.04.2008 prevzala dňa 14.04.2008

a lehota na doplnenie odvolania jej uplynula dňa 29.04.2008. Na následky nevybavenia výzvy

bola žalobkyňa upozornená.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému náhradu trov konania

nepriznal napriek jeho úspechu v konaní, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, zotrvávajúc

na svojich námietkach uvedených v žalobe. Uviedla, že krajský súd pochybil, pretože dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Vytýkala krajskému súdu, že sa stotožnil s postupom žalovaného v daňovom

konaní, ktorým žalovaný odňal žalobkyni možnosť vykonať navrhnuté dokazovanie, pričom

poukazovala na a 2 .

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.09.2009 na odvolanie žalobkyne

navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdiť ako vecne správny. Poukázal

na to, že odvolanie žalobkyne neobsahuje žiadne nové skutočnosti, prípadne námietky,

3

pre ktoré by mal byť napadnutý rozsudok zrušený. Uviedol, že žalobkyňa v odvolaní uvádza

námietky, ku ktorým sa žalovaný už vyjadril vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa

16.02.2009.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací

( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,

www.nsud.sk ( a X. v spojení s veta prvá a )

a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Predmetom konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného Daňového riaditeľstva

Slovenskej republiky č. I/228/9666-55611/2008/992016-r zo dňa 25. júna 2008, ktorým

žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Martin č. /Ďan zo dňa

07.05.2008 o zastavení odvolacieho konania vedeného proti dodatočnému platobnému

výmeru Daňového úradu Martin č. 666/231/6836/Ďan zo dňa 31.01.2008 z dôvodu,

že žalobca nevyhovel výzve správcu dane na odstránenie vád odvolania.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa § 1 ods. 2 zákona o správe daní podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitný

zákon neustanovuje inak.

Podľa § 46 ods. 4 zákona o správe daní odvolanie musí obsahovať:

a/ presné označenie prvostupňového orgánu,

b/ presné označenie odvolávajúceho sa,

c/ číslo konania, prípadne číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,

d/ uvedenie rozporu s právnymi predpismi, skutkovým stavom alebo inými dôvodmi,

ktoré preukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,

4

e/ dôkazy k tvrdeniam uvedeným v odvolaní, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor

s právnymi predpismi,

f/ navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 46 ods. 5 zákona o správe daní odvolanie možno podať do pätnástich dní

odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak nie je v tomto zákone

ustanovené inak. Ak neobsahuje podané odvolanie zákonom predpísané náležitosti, vyzve

prvostupňový orgán odvolávajúceho sa na jeho doplnenie s poučením, v akom smere musí

byť doplnené a o následkoch nevyhovenia výzve a určí na to primeranú lehotu, najmenej

pätnástich dní. Ak vyhovie odvolávajúci sa tejto výzve v plnom rozsahu, považuje

sa odvolanie za včas a riade podané. Ak nevyhovie odvolávajúci sa výzve v lehote určenej

vo výzve, prvostupňový orgán odvolacie konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení

konania je odvolenie prípustné.

Zastavenie konania je jednou z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným

spôsobom. Dochádza k nemu v prípadoch ustanovených v správnom poriadku alebo

v osobitných zákonoch z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. Pri zastavení konania je

správne konanie skončené skôr, než sa dospeje k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej.

Keďže dôvody na zastavenie konania sú vymedzené taxatívne, ak sú splnené zákonné

podmienky, správny orgán nemá inú možnosť. Voľná úvaha je v podstate vylúčená. Súčasťou

odvolania by malo byť aj označenie dôkazov.

Podľa každý má právo na právnu pomoc

v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej správy od začiatku konania a za podmienok

ustanovených zákonom. Túto pomoc poskytujú súdy, orgány verejnej správy a na zmluvnom

základe aj advokáti. Uvedená ústavná zásada je premietnutá v § 2 ods. 1 a 2 zákona o správe

daní ako jedno zo základných pravidiel konania. Podľa citovaného ustanovenia sú daňové

orgány povinné poskytovať pomoc a poučenia daňovým subjektom, ktorých sa konanie týka,

aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Ustanovenie § 46 ods. 5

zákona o správe daní predstavuje špecifickú formu pomoci účastníkovi daňového konania.

Jej podstata spočíva v odstraňovaní nedostatkov odvolania, ak nemá predpísané náležitosti.

V jednoduchých prípadoch správny orgán v súčinnosti s účastníkom konania odstráni

nedostatky podania bezodkladne. V ostatných prípadoch na ich odstránenie vyzve, pričom

5

mu na tento účel určí primeranú lehotu. Zároveň ho poučí, aké dôsledky môže mať

neodstránenie nedostatkov pre ďalší priebeh konania.

Znenie § 46 ods. 5 zákona o správe daní má kogentný obsah, čo znamená,

že v prípade, ak nedostatky odvolania nebudú v určenej lehote odstránené, správny orgán

konanie zastaví.

Z obsahu spisu vyplýva, že hoci nemožno Daňovému úradu v Martine vytknúť,

že by sa nepokúsil o odstránenie vád podania žalobcu (predloženie dôkazov, a to výpovede

Mgr. P. ako svedka, listinné dôkazy, kópie regionálneho denníka N. na ktoré sa žalobca

v odvolaní odvoláva), treba mu však vytknúť, že podľa citovaných zákonných ustanovení

a zásad nepostupoval dôsledne. Z obsahu odvolania podaného proti dodatočnému platobnému

výmeru vyplýva, že žalobkyňa dôkazy v zmysle § 46 ods. 4 písm. e/ zákona o správe daní

síce označila, avšak tieto k odvolaniu nepripojila. Napriek tomu, že ide o odvolanie proti

dodatočnému platobnému výmeru, ktorým správca dane vyrúbil žalobkyni rozdiel dane

z príjmov právnických osôb v sume 666.198,- Sk, ktorý vznikol neuznaním nákladov vo

výške X..500.000,- Sk, z tohto jej odvolania, ako aj z obsahu spisového materiálu je zrejmé,

že žalobkyňa na podporu svojich tvrdení nie je schopná tieto dôkazy predložiť. Bolo preto

podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, neúčelné zo strany správcu dane takéto

dôkazy od žalobkyne požadovať s tým, že v prípade ich nepredloženia bude konanie

zastavené. Vzhľadom na to, že v daňovom konaní dôkazná povinnosť zaťažuje daňový

subjekt (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní), nepredloženie dôkazu na podporu svojich tvrdení

zo strany daňového subjektu, môže mať za následok prípadné nepriaznivé rozhodnutie vo

veci. Nemôže byť však v žiadnom prípade dôvodom pre zastavenie konania.

Podľa názoru najvyššieho súdu v zmysle ustanovenia § 46 ods. 4 písm. e/ zákona

o správe daní, za náležitosti odvolania treba považovať len také dôkazy na ktoré odvolateľ

poukazuje a ktorými môže disponovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Žiline podľa

ods. X. veta prvá zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

6

V ďalšom konaní budú správne orgány postupovať tak, aby žalobkyňa neutrpela ujmu

na svojich právach a v konaní o odvolaní žalobkyne podanom proti rozhodnutiu Daňového

úradu Martine č. /Ďan zo dňa 07. mája 2008 postupovať podľa ustanovení

§ 47 a § 48 zákona o správe daní.

O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa v spojení

s veta prvá , a a v spojení s

ods. 1 veta prvá v zmysle ich vyčíslenia právnym zástupcom, ktorý uplatnil náhradu

poskytnutej právnej služby za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2008 (prevzatie

a príprava a podanie žaloby na súd) vo výške 1/13 výpočtového základu za tento rok,

t. j. 2 x po 48,63 eura, plus 2 x paušál po 6,30 eura, (§ 11 ods. 1 - do 03.05.2009, § 11 ods. X.,

§ 14 ods. 1 písm. a/ a d/, § 15 ods. 1, § 16 ods. X. a 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov – ďalej len vyhláška

č. ), za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2009 (účasť na pojednávaní

krajského súdu v Žiline dňa 07.07.2009 a podanie odvolania dňa 14.08.2009) vo výške 1/6

výpočtového základu za tento rok, t. j. 115,90 eura, plus paušál 6,95 eura, (§ 11 ods. X., § 14

ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. ), plus DPH v sume 67,55 eura ako aj náhradu

za súdne poplatky v sume 132,- eura (2 x 66,- eura), všetko spolu v sume 555,11 eura, ktorú

náhradu je žalovaný povinný zaplatiť do rúk Mgr. P. P. do troch dní v zmysle § 149 ods.

1 v spojení s veta prvá .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júna 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková