Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c6d/367206.e389b6.pdf
PDF · 105.25 KB
No categories available
5Sžo/100/2010
Najvyšší súd 5Sžo/100/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej
v právnej veci ţalobcu Okresného prokurátora v Poprade, proti ţalovaným 1/ Okresnému
riaditeľstvu Policajného zboru v Poprade, Okresný dopravný inšpektorát Levoča, Sídlisko
Rozvoj 31 Levoča a 2/ V. N., Š. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného
v 1. rade č. ORP-P-232/DI-2006 zo dňa 13. decembra 2006, o odvolaní ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 2S/48/2008-26 z 03. apríla 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove,
č. k. 2S/48/2008-26 z 03. apríla 2009 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba prokurátora o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, Okresného
dopravného inšpektorátu v Levoči, č. p. ORP-P-323/DI-06 zo dňa 13.12.2006, ktoré ţiadal
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pričom vychádzal z právnej fikcie, ţe jeho protestu
zo dňa 23.10.2008 nadriadeným orgánom orgánu, ktorý rozhodnutie vydal nebolo vyhovené.
Krajský súd dôvodil tým, ţe ak ţalobu podáva prokurátor, náleţitosťou ţaloby je aj tvrdenie,
ţe práva nadobudnuté v dobrej viere, ak súvisia s napadnutým rozhodnutím správneho
orgánu, sú čo najmenej dotknuté. Ţaloba prokurátora musí tieţ obsahovať tvrdenie o tom,
z akých dôvodov verejný záujem vyţaduje preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu
v prípade, ak sa nevyhovelo protestu prokurátora.
Ţalobca v ţalobe neuviedol, z akých dôvodov v danom prípade verejný záujem
vyţaduje preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Na pojednávaní síce zástupkyňa ţalobcu
upresnila, ţe verejný záujem na preskúmaní napadnutého rozhodnutia je potrebné vidieť
v tom, aby sa neopakovali podobné prípady v činnosti ţalovaného v 1. rade, avšak táto
skutočnosť nevyplýva zo samotnej ţaloby, nie je špecifikovaný dôvod podobnosti, a nakoniec
aj dôvody ţaloby podľa § 250h ods. 1 OSP nemoţno rozšíriť po uplynutí lehoty podľa § 250b
OSP (v tomto prípade po uplynutí lehoty 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
nebolo vyhovené protestu).
Krajský súd povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe nemoţno akceptovať a stotoţniť
sa s názorom ţalobcu, ţe za verejný záujem na preskúmaní rozhodnutia moţno povaţovať
ním uvedený dôvod. Preskúmanie rozhodnutia súdom nie je sankciou za prípadné nesprávne
rozhodnutie alebo postup správneho orgánu.
Aj keď uţ samotný nedostatok verejného záujmu je dôvodom pre zamietnutie ţaloby
ţalobcu, krajský súd povaţoval za potrebné vyjadriť sa aj k námietkam nezákonnosti
preskúmavaného rozhodnutia uvedeným v ţalobe.
Krajský súd sa stotoţnil s názorom správneho orgánu, ţe ak si poškodený neuplatnil
nárok na náhradu škody v konaní o priestupku, a škoda a jej výška v tomto konaní nebola
spoľahlivo zistená, nestal sa účastníkom konania o priestupku. Nakoniec nemoţno nechať
bez povšimnutia ani skutočnosť, ţe z citácie ustanovenia § 77 zákona o priestupkoch
nevyplýva obligatórna povinnosť rozhodnúť o nároku na náhradu škody.
Proti zamietajúcemu rozsudku krajského súdu podal prokurátor odvolanie z dôvodu
nesúhlasu s právnym názorom krajského súdu a ţiadal prvostupňový rozsudok zmeniť
a zrušiť ţalobou napadnuté rozhodnutie. Podľa ţalobcu preukázanie verejného záujmu bolo
potrebné podľa právnej úpravy platnej do 31.12.2001. Zákonom číslo 501/2001 Z. z. došlo
s účinnosťou od 01.01.2008 k novelizácii § 35 ods. 1 písm. b/ OSP tak, ţe z citovaného
ustanovenia bola vypustená časť vety „ak to vyţaduje verejný záujem“. Poţiadavka vyslovená
v odôvodnení napádaného rozhodnutia je teda v rozpore s platným znením § 35 ods. 1
písm. b/ OSP a súčasne nad rámec zákonných náleţitosti ţaloby podľa § 249 OSP. Prokurátor
pri podaní ţaloby v správnom súdnictve ex lege chráni verejný záujem. Podľa § 3 ods. 2
zákona o prokuratúre, prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom
záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušenia zákonnosti, na zistenie a odstránenie
porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a na vyvodenie zodpovednosti
za ich porušenie. Verejný záujem na súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia správneho
orgánu je daný v poţiadavke na zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Keďţe
prokurátor nie je rozhodnutím správneho orgánu a uloţenou sankciou dotknutý, nemá na veci
súkromný záujem a contrario moţno vyvodiť, ţe koná samostatne, vo verejnom záujme ako
stráţca práva. Ďalej uviedol, ţe účastníci priestupkového konania sú vymedzení v § 72 zákona
o priestupkoch. Podľa písm. b/ citovaného zákonného ustanovenia, účastníkom konania
je poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom.
Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, ţe poškodený je vţdy účastníkom priestupkového
konania (ak bola priestupkom spôsobená škoda). U poškodeného sa jedná o „parciálneho“
účastníka konania, ktorého účasť v konaní je obmedzená len v rozsahu náhrady škody.
Účastníctvo poškodeného v konaní je jeho procesným právom a jeho výkon mu správny orgán
musí umoţniť. Z uvedených dôvodov musí správny orgán oznámiť poškodenému začatie
konania, predvolať ho na ústne prejednanie priestupku, ohliadku miesta činu a umoţniť
mu, aby si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody. Účasť poškodeného v priestupkovom
konaní je pre poškodeného významná aj z toho dôvodu, ţe pri uplatnení škody a spoľahlivom
preukázaní výšky, nárok na náhradu škody mu môţe správny orgán priznať v priestupkovom
rozhodnutí, ktoré má povahu exekučného titulu a teda sa poškodený môţe vyhnúť ďalšiemu
občiansko-súdnemu konaniu. Vyjadrenia poškodeného uvedené v zápisnici o podaní
vysvetlenia sú z právneho hľadiska irelevantné, keďţe boli vykonané ešte pred samotným
začatím priestupkového konania a nie pred správnym orgánom objasňujúcim priestupky.
Ani z tohto vyjadrenia poškodeného však nemoţno vyvodiť, ţe by sa svojich práv chcel
výslovne vzdať.
Ţalovaný 1/ ţiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal
na to, ţe v danom prípade nebola zo strany poškodeného škoda uplatnená a preto ani nemohol
byť účastníkom priestupkového konania a orgán rozhodujúci o priestupku nemal dôvod
o nej rozhodovať. Poškodený nebol teda ukrátený na svojich právach.
Ţalovaný 2/ sa k vecnej stránke sporu nevyjadril.
Najvyšší súd, ako súd odvolací preskúmal odvolaní napadnutý rozsudok v medziach
podaného odvolania a dospel k záveru, ţe odvolaciemu návrhu prokurátora nie je dôvodného
vyhovieť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja
ods. 2 OSP.
Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd dospel k nasledovným
záverom:
1. Skutkový stav veci, tak ako vyplýva z obsahu rozsudku krajského súdu nie je medzi
účastníkovi sporný. Ţalovaný 1/ rozhodol právoplatne o uznaní viny a uloţení sankcie
ţalovanému 2/ za jeho priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V konaní
ani v rozhodnutí o priestupku sa nezaoberal náhradou škody poškodenému. Podľa
zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch bol poškodený o tom,
ţe ak si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorú spôsobil páchateľ priestupku, správny orgán
uloţí povinnosť uhradiť škodu len vtedy, ak je škoda a jej výška spoľahlivo zistená.
Poškodený po vyjadrení, ţe poučeniu porozumel o. i. uviedol, ţe škodu na vozidle si bude
uplatňovať od príslušnej poisťovne a aby údaje k tomu potrebné boli sprístupnené príslušnej
poisťovni (zápisnica z 10.10.2006).
2. Pokiaľ dôvodom zamietnutia ţaloby podanej prokurátorom proti rozhodnutiu
ţalovaného 1/ bola skutočnosť, ţe ţaloba postráda tvrdenie o ukrátení na právach ţalobcu,
resp. nie je tvrdený ani zistiteľný verejný záujem na jej podaní a zrušení rozhodnutia
ţalovaného 1/ odvolací súd poukazuje na to, ţe aj v prípade ţaloby podanej prokurátorom
podľa § 249 ods. 3 v spojitosti s § 35 ods. 1 písm. b/ musia byť splnené podmienky konania
podľa § 247 ods. 1 OSP, t. zn. musí obsahovať tvrdenie o ukrátení na právach. Z obsahu
ţaloby a ani z administratívneho spisu nevyplýva, ţe by sa bol poškodený ochrany svojho
subjektívneho práva na náhradu škody domáhal pri úkone, ktorý mu pri objasňovaní
prináleţal o priestupku, pričom je zrejmý práve jeho opačný postoj k veci,
vyjadrený úmyslom uplatniť škodu u príslušnej poisťovne. Poškodený nebol teda odkázaný
na to, aby sa ochrany jeho subjektívneho práva domáhal prokurátor.
Krajský súd sa náleţite vyporiadal so skutočnosťou, resp. jeho motiváciou prokurátora
na podanie ţaloby spočívajúcej v tom, ţe správny orgán nevyhovel jeho protestu proti
procesným pochybeniam v konaní. Samotný protest proti rozhodnutiu o priestupku a následná
ţaloba však neobsahujú také tvrdenie o porušení subjektívnych verejných práv poškodeného,
ktoré by samé o sebe zakladali dôvod pre konanie o ţalobe podľa § 247 a nasl. OSP
s osobitným zreteľom aj na ustanovenie § 249 ods. 3 OSP. Odvolací súd má pritom na myslí
skutočnosť, ţe protest prokurátora zo 04.08.2008 smeroval proti rozhodnutiu o sankcii
uloţenej v decembri 2006 bez toho, aby sa zaoberal moţnými dôsledkami zrušenia
rozhodnutia na práva a oprávnené záujmy ţalovaného 2/.
3. Pokiaľ dôvodom zamietnutia ţaloby boli aj skutočnosti týkajúce sa samotného
postupu správneho orgánu v konaniach o priestupku, odvolací súd dopĺňa dôvody
prvostupňového rozsudku v nasledovnom:
Je nepochybné, ţe správny orgán rozhodujúci o priestupku vychádzal z vyjadrenia
poškodeného z 10.10.2006, kedy bol poškodený poučený podľa § 70 zákona o priestupkoch.
Odvolací súd sa nestotoţnil s dôvodmi odvolania v tom, ţe len samotná skutočnosť,
ţe správny orgán konajúci o priestupku uţ s poškodeným nekonal, je dôvodom na zrušenie
rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na to, ţe absencia záujmu poškodeného uplatniť svoje
právo na náhradu škody nedávala materiálne dôvody na zrušenie rozhodnutia, ktorým
sa rozhodlo o vine a treste, pričom v rozhodnutí formálne absentuje len výrok týkajúci
sa náhrady škody.
Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1, ods. 2 OSP potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. júna 2010
JUDr. Ida Hanzelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková