Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/100/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej

v právnej veci ţalobcu Okresného prokurátora v Poprade, proti ţalovaným 1/ Okresnému

riaditeľstvu Policajného zboru v Poprade, Okresný dopravný inšpektorát Levoča, Sídlisko

Rozvoj 31 Levoča a 2/ V. N., Š. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného

v 1. rade č. ORP-P-232/DI-2006 zo dňa 13. decembra 2006, o odvolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. -26 z 03. apríla 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove,

č. k. -26 z 03. apríla 2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba prokurátora o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, Okresného

dopravného inšpektorátu v Levoči, č. p. ORP-P-323/DI-06 zo dňa 13.12.2006, ktoré ţiadal

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pričom vychádzal z právnej fikcie, ţe jeho protestu

zo dňa 23.10.2008 nadriadeným orgánom orgánu, ktorý rozhodnutie vydal nebolo vyhovené.

Krajský súd dôvodil tým, ţe ak ţalobu podáva prokurátor, náleţitosťou ţaloby je aj tvrdenie,

ţe práva nadobudnuté v dobrej viere, ak súvisia s napadnutým rozhodnutím správneho

orgánu, sú čo najmenej dotknuté. Ţaloba prokurátora musí tieţ obsahovať tvrdenie o tom,

z akých dôvodov verejný záujem vyţaduje preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu

v prípade, ak sa nevyhovelo protestu prokurátora.

Ţalobca v ţalobe neuviedol, z akých dôvodov v danom prípade verejný záujem

vyţaduje preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Na pojednávaní síce zástupkyňa ţalobcu

upresnila, ţe verejný záujem na preskúmaní napadnutého rozhodnutia je potrebné vidieť

v tom, aby sa neopakovali podobné prípady v činnosti ţalovaného v 1. rade, avšak táto

skutočnosť nevyplýva zo samotnej ţaloby, nie je špecifikovaný dôvod podobnosti, a nakoniec

aj dôvody ţaloby podľa nemoţno rozšíriť po uplynutí lehoty podľa

(v tomto prípade po uplynutí lehoty 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

nebolo vyhovené protestu).

Krajský súd povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe nemoţno akceptovať a stotoţniť

sa s názorom ţalobcu, ţe za verejný záujem na preskúmaní rozhodnutia moţno povaţovať

ním uvedený dôvod. Preskúmanie rozhodnutia súdom nie je sankciou za prípadné nesprávne

rozhodnutie alebo postup správneho orgánu.

Aj keď uţ samotný nedostatok verejného záujmu je dôvodom pre zamietnutie ţaloby

ţalobcu, krajský súd povaţoval za potrebné vyjadriť sa aj k námietkam nezákonnosti

preskúmavaného rozhodnutia uvedeným v ţalobe.

Krajský súd sa stotoţnil s názorom správneho orgánu, ţe ak si poškodený neuplatnil

nárok na náhradu škody v konaní o priestupku, a škoda a jej výška v tomto konaní nebola

spoľahlivo zistená, nestal sa účastníkom konania o priestupku. Nakoniec nemoţno nechať

bez povšimnutia ani skutočnosť, ţe z citácie ustanovenia § 77 zákona o priestupkoch

nevyplýva obligatórna povinnosť rozhodnúť o nároku na náhradu škody.

Proti zamietajúcemu rozsudku krajského súdu podal prokurátor odvolanie z dôvodu

nesúhlasu s právnym názorom krajského súdu a ţiadal prvostupňový rozsudok zmeniť

a zrušiť ţalobou napadnuté rozhodnutie. Podľa ţalobcu preukázanie verejného záujmu bolo

potrebné podľa právnej úpravy platnej do 31.12.2001. Zákonom číslo došlo

s účinnosťou od 01.01.2008 k novelizácii tak, ţe z citovaného

ustanovenia bola vypustená časť vety „ak to vyţaduje verejný záujem“. Poţiadavka vyslovená

v odôvodnení napádaného rozhodnutia je teda v rozpore s platným znením § 35 ods. 1

písm. b/ a súčasne nad rámec zákonných náleţitosti ţaloby podľa . Prokurátor

pri podaní ţaloby v správnom súdnictve ex lege chráni verejný záujem. Podľa § 3 ods. 2

zákona o prokuratúre, prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom

záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušenia zákonnosti, na zistenie a odstránenie

porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a na vyvodenie zodpovednosti

za ich porušenie. Verejný záujem na súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia správneho

orgánu je daný v poţiadavke na zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Keďţe

prokurátor nie je rozhodnutím správneho orgánu a uloţenou sankciou dotknutý, nemá na veci

súkromný záujem a contrario moţno vyvodiť, ţe koná samostatne, vo verejnom záujme ako

stráţca práva. Ďalej uviedol, ţe účastníci priestupkového konania sú vymedzení v § 72 zákona

o priestupkoch. Podľa písm. b/ citovaného zákonného ustanovenia, účastníkom konania

je poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom.

Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, ţe poškodený je vţdy účastníkom priestupkového

konania (ak bola priestupkom spôsobená škoda). U poškodeného sa jedná o „parciálneho“

účastníka konania, ktorého účasť v konaní je obmedzená len v rozsahu náhrady škody.

Účastníctvo poškodeného v konaní je jeho procesným právom a jeho výkon mu správny orgán

musí umoţniť. Z uvedených dôvodov musí správny orgán oznámiť poškodenému začatie

konania, predvolať ho na ústne prejednanie priestupku, ohliadku miesta činu a umoţniť

mu, aby si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody. Účasť poškodeného v priestupkovom

konaní je pre poškodeného významná aj z toho dôvodu, ţe pri uplatnení škody a spoľahlivom

preukázaní výšky, nárok na náhradu škody mu môţe správny orgán priznať v priestupkovom

rozhodnutí, ktoré má povahu exekučného titulu a teda sa poškodený môţe vyhnúť ďalšiemu

občiansko-súdnemu konaniu. Vyjadrenia poškodeného uvedené v zápisnici o podaní

vysvetlenia sú z právneho hľadiska irelevantné, keďţe boli vykonané ešte pred samotným

začatím priestupkového konania a nie pred správnym orgánom objasňujúcim priestupky.

Ani z tohto vyjadrenia poškodeného však nemoţno vyvodiť, ţe by sa svojich práv chcel

výslovne vzdať.

Ţalovaný 1/ ţiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal

na to, ţe v danom prípade nebola zo strany poškodeného škoda uplatnená a preto ani nemohol

byť účastníkom priestupkového konania a orgán rozhodujúci o priestupku nemal dôvod

o nej rozhodovať. Poškodený nebol teda ukrátený na svojich právach.

Ţalovaný 2/ sa k vecnej stránke sporu nevyjadril.

Najvyšší súd, ako súd odvolací preskúmal odvolaní napadnutý rozsudok v medziach

podaného odvolania a dospel k záveru, ţe odvolaciemu návrhu prokurátora nie je dôvodného

vyhovieť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja

ods. 2 .

Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd dospel k nasledovným

záverom:

1. Skutkový stav veci, tak ako vyplýva z obsahu rozsudku krajského súdu nie je medzi

účastníkovi sporný. Ţalovaný 1/ rozhodol právoplatne o uznaní viny a uloţení sankcie

ţalovanému 2/ za jeho priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V konaní

ani v rozhodnutí o priestupku sa nezaoberal náhradou škody poškodenému. Podľa

zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch bol poškodený o tom,

ţe ak si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorú spôsobil páchateľ priestupku, správny orgán

uloţí povinnosť uhradiť škodu len vtedy, ak je škoda a jej výška spoľahlivo zistená.

Poškodený po vyjadrení, ţe poučeniu porozumel o. i. uviedol, ţe škodu na vozidle si bude

uplatňovať od príslušnej poisťovne a aby údaje k tomu potrebné boli sprístupnené príslušnej

poisťovni (zápisnica z 10.10.2006).

2. Pokiaľ dôvodom zamietnutia ţaloby podanej prokurátorom proti rozhodnutiu

ţalovaného 1/ bola skutočnosť, ţe ţaloba postráda tvrdenie o ukrátení na právach ţalobcu,

resp. nie je tvrdený ani zistiteľný verejný záujem na jej podaní a zrušení rozhodnutia

ţalovaného 1/ odvolací súd poukazuje na to, ţe aj v prípade ţaloby podanej prokurátorom

podľa § 249 ods. 3 v spojitosti s § 35 ods. 1 písm. b/ musia byť splnené podmienky konania

podľa , t. zn. musí obsahovať tvrdenie o ukrátení na právach. Z obsahu

ţaloby a ani z administratívneho spisu nevyplýva, ţe by sa bol poškodený ochrany svojho

subjektívneho práva na náhradu škody domáhal pri úkone, ktorý mu pri objasňovaní

prináleţal o priestupku, pričom je zrejmý práve jeho opačný postoj k veci,

vyjadrený úmyslom uplatniť škodu u príslušnej poisťovne. Poškodený nebol teda odkázaný

na to, aby sa ochrany jeho subjektívneho práva domáhal prokurátor.

Krajský súd sa náleţite vyporiadal so skutočnosťou, resp. jeho motiváciou prokurátora

na podanie ţaloby spočívajúcej v tom, ţe správny orgán nevyhovel jeho protestu proti

procesným pochybeniam v konaní. Samotný protest proti rozhodnutiu o priestupku a následná

ţaloba však neobsahujú také tvrdenie o porušení subjektívnych verejných práv poškodeného,

ktoré by samé o sebe zakladali dôvod pre konanie o ţalobe podľa a nasl.

s osobitným zreteľom aj na ustanovenie . Odvolací súd má pritom na myslí

skutočnosť, ţe protest prokurátora zo 04.08.2008 smeroval proti rozhodnutiu o sankcii

uloţenej v decembri 2006 bez toho, aby sa zaoberal moţnými dôsledkami zrušenia

rozhodnutia na práva a oprávnené záujmy ţalovaného 2/.

3. Pokiaľ dôvodom zamietnutia ţaloby boli aj skutočnosti týkajúce sa samotného

postupu správneho orgánu v konaniach o priestupku, odvolací súd dopĺňa dôvody

prvostupňového rozsudku v nasledovnom:

Je nepochybné, ţe správny orgán rozhodujúci o priestupku vychádzal z vyjadrenia

poškodeného z 10.10.2006, kedy bol poškodený poučený podľa § 70 zákona o priestupkoch.

Odvolací súd sa nestotoţnil s dôvodmi odvolania v tom, ţe len samotná skutočnosť,

ţe správny orgán konajúci o priestupku uţ s poškodeným nekonal, je dôvodom na zrušenie

rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na to, ţe absencia záujmu poškodeného uplatniť svoje

právo na náhradu škody nedávala materiálne dôvody na zrušenie rozhodnutia, ktorým

sa rozhodlo o vine a treste, pričom v rozhodnutí formálne absentuje len výrok týkajúci

sa náhrady škody.

Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny podľa

, potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júna 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková