Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a2c/367153.dd8cc4.pdf
PDF · 134.46 KB
No categories available
5Sžf/3/2010
Najvyšší súd 5Sžf/3/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Jany
Baricovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci
ţalobcu R. R. spol. s r. o., so sídlom S., IČO X. zastúpeného JUDr. D. D., advokátom so
sídlom Š., proti ţalovanému Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Nová
č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na odvolanie ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo 06. októbra 2009, č. k. 21S/16/2009-50 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline
zo 06. októbra 2009, č. k. 21S/16/2009-50 p o t v r d z u j e .
Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu proti rozhodnutiu ţalovaného
z 09. januára 2009 č. j. I/228/593-2239/2009/993169-r, ktorým tento potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Ţi1ina I z 26. septembra 2008 č. j. 694/230/90341/08/Jan, v zmysle ktorého
správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení zistil
rozdiel vo výške uplatneného nadmerného odpočtu dane daňovému subjektu R. R. spol. s r.
o., S., IČO X., DIČ X. v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie prvého štvrťroku 2007
v sume 15.519,25 eur.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní rozhodnutí
a postupov obidvoch správnych orgánov v intenciách ţalobných dôvodov mal za to,
ţe rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu – Daňového úradu Ţilina I sú vecne správne, teda sú v súlade s daňovými predpismi
hmotnoprávneho a procesnoprávneho charakteru.
Krajský súd sa stotoţnil s právnym názorom uvedeným v rozhodnutí ţalovaného,
ţe v danom prípade nemohlo dôjsť k odpočítaniu dane pri registrácii platiteľa dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) podľa § 55 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., nakoľko ţalobca
nepreukázal, ţe by mu bol skutočne dodaný tovar uvedený v predloţených faktúrach
od spoločnosti R. T. s. r. o. P. v zmysle ustanovenia § 8 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z.. Ďalej
poukázal na skutočnosti, ktoré zdôraznil aj druhostupňový správny orgán vo svojom
rozhodnutí o odvolaní a aj prvostupňový správny orgán – Daňový úrad Ţilina I, ţe bolo
nesporné, ţe ţalobca R. R. s. r. o., S. poţiadal o registráciu pre DPH 27. decembra 2006,
pričom registračné číslo DIČO, resp. IČ DPH mu bolo pridelené aţ 15. januára 2007 a nie je
moţné, aby ţalobca uţ takéto číslo uvádzal na špecifikovaných faktúrach dňa 17. decembra
2006, keď o tomto čísle ešte nemohol vedieť, nakoľko mu bolo pridelené neskôr. Ţalobný
dôvod, ţe ţalobca bol vlastníkom špecifikovaného tovaru na základe v konaní predloţených
faktúr a dodávateľských listov ku dňu 17. decembru 2006 uţ samotným odovzdaním tovaru,
a to konateľkou spoločnosti Bc. G. M., ktorá je konateľkou ţalobcu a aj dodávateľskej
obchodnej spoločnosti R. T., spol. s r .o. P. a ktorá na jednej strane tovar odovzdala a na
druhej strane prevzala, krajský súd povaţoval za účelový a ničím nepreukázaný v priebehu
daňového konania. Práve naopak z vykonaného dokazovania pred správnymi orgánmi bolo
preukázané, ţe tovar, ktorý mal byť predmetom nadmerného odpočtu DPH podľa § 55 zákona
č. 222/2004 Z. z. bol vo vlastníctve spoločnosti R. T., s. r. o. P..
Náhradu trov konania súd prvého stupňa ţalovanému nepriznal.V preskúmavanej veci
bol úspešným účastníkom konania ţalovaný, preto by mal právo pri aplikácii ust. § 246c
ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP na náhradu trov konania, avšak náhradu trov konania
si ţalovaný správny orgán neuplatnil, preto mu nebola priznaná.
Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie. Navrhol, napadnuté rozhodnutie
zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania v sume 262,13 eur.
Namietal nesprávne skutkové zistenia krajským súdom a nesprávne právne posúdenie veci.
Ţiadal, aby odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia,
ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, najmä s prihliadnutím na ustanovenie § 55 zákona
č. 222/2004 Z. z. v súvislosti s odpočítaním dane pri registrácií platiteľa, so zreteľom
na všetok majetok, ktorý platiteľ nadobudol pred dňom registrácie.
Uviedol, ţe daňové orgány na základe opakovanej kontroly dospeli k záveru,
ţe za zdaňovacie obdobie prvého štvrťroku 2007 ţalobcovi nie je moţné priznať nadmerný
odpočet vo výške 15.519,25 Eur (467.533,- Sk). Správca dane na základe získaných dokladov
dospel k záveru, ţe tovar bol stále vo vlastníctve dodávateľa, t. j. spoločnosti R. T., s. r. o.
a nedošlo k jeho predaju, v dôsledku čoho spoločnosť R. R., spol. s r. o. nebola vlastníkom
tovaru pred registráciou platiteľa dane z pridanej hodnoty, t. j. pred 15. januárom 2007, preto
uplatnený odpočet dane pri registrácií platiteľa v zmysle § 55 ods. 1 a ods. 2 zákona č.
222/2004 Z. z. z dodávateľských faktúr od spoločnosti R. T., s. r. o. za nákup detského
oblečenia a tovaru bol neoprávnený.
Opäť poukázal na skutočnosť, ţe 27. decembra 2006 konateľka spoločnosti
Bc. G. M. podala Daňovému úradu Ţilina I ţiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty
spoločnosti R. R., spol. s r. o.. Správca dane vydal osvedčenie o registrácii pre daň, v ktorom
uviedol, ţe dňom 15. januára 2007 sa uvedená spoločnosť stáva platiteľom DPH a týmto
dňom jej pridelil identifikačné číslo pre daň (IČ DPH).
Z predloţených dodávateľských faktúr vyplýva ţe tovar, ktorý bol predmetom
odpočítania dane u daňového subjektu (R. R., spol. s r. o.) bol v jeho vlastníctve od roku
2006, a to i napriek tomu, ţe všetky predloţené doklady – písomnosti týkajúce sa
zabezpečenia tovaru na základe notárskej zápisnice sa týkajú spoločnosti R. T., s. r. o..
Ţalobca deklaroval nákup predmetného tovaru faktúrami č. FA61200001, č. FA61200002, č.
FA61200003, č. FA61200004 ako aj dodacími listami k uvedeným faktúram od spoločnosti
R. T., s. r. o.. V danom prípade ide o špecifickú situáciu v tom smere, ţe Bc. G. M. je súčasne
konateľkou kontrolovanej spoločnosti R. R., spol. s r. o. a spoločnosti R. T., s. r. o. ako jej
dodávateľa a práve ona tovar z dodávateľských faktúr na jednej strane odovzdala a na strane
druhej prevzala, čím došlo k dodaniu tovaru podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z..
Podľa názoru ţalobcu dôvody neuznania odpočítania dane pri registrácii za platiteľa
dane zo zásob, tak ako ich uviedol ţalovaný v napadnutom rozhodnutí sú nedostatočné.
Platiteľ dane si môţe uplatniť odpočet dane podľa § 55 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.
za podmienok a v rozsahu podľa § 49 aţ 51 citovaného zákona. To znamená, ţe odpočet dane
si môţe uplatniť z majetku, ak má o kúpe faktúru vyhotovenú platiteľom dane registrovaným
pre daň v tuzemsku. Ďalšou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je, ţe pri tomto
tovare vznikla daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.). Všetky tieto
podmienky boli v danom prípade splnené. Ţalobca faktúrami preukázal a následne
aj dodacími listami od registrovaného platiteľa nákup tovaru a dodávateľovi vznikla daňová
povinnosť dňom dodania tovaru dňa 17. decembra 2006 a daň z týchto zdaniteľných
obchodov bola priznaná v daňovom priznaní za IV. štvrťrok 2006.
O tom, ţe bol uskutočnený zdaniteľný obchod svedčí aj odpoveď na doţiadanie
Daňového úradu Ţilina I na Daňový úrad P. list zn. 694/320/36196/Benu, kedy správca dane
v P. vykonal kontrolu a odpovedal na doţiadanie, ţe zdaniteľné obchody prebehli, daň bola
dodávateľom priznaná a odvedená.
Tovar sa v tom čase nachádzal na ul. P. u Ing. P. K., zástupcu zdruţenia W.. Dôvodom
zabezpečenia tohto tovaru bolo neuhrádzanie nájomného za nebytové priestory podľa Zmluvy
o nájme nebytových priestorov z 01. júna 2006 uzatvorenej medzi prenajímateľom Ing. P. K.,
M. a Ing. V. T., Č. zdruţení vo W., so sídlom P. a nájomcom R. T., s. r. o., M.P.. Ing. K. ešte
12. februára 2007 prenajaté priestory uzatvoril, vymenil zámky a tovar nachádzajúci sa
v predajni zabezpečil, z dôvodu dlţného nájomného spoločnosti R. T., s. r. o. vediac o tom, ţe
došlo k predaju tohto tovaru zo spoločnosti R. T., s. r. o. na spoločnosť R. R. spol. s r. o..
V uvedenom čase mal ţalobca sídlo v prenajatých priestoroch, a to bez zmluvného vzťahu so
zdruţením W..
Poukázal, ţe k nadobudnutiu vlastníctva predmetného tovaru došlo reálnym právnym
úkonom, tradíciou. K tradícii hnuteľných vecí dochádza tak, ţe scudziteľ odovzdá vec
nadobúdateľovi, a ten ju od neho prevezme. Dôkazom o nadobudnutí vlastníckeho práva
k tomuto tovaru sú dodacie listy k faktúram č. FA61200001, č. FA61200002, č. FA61200003.
č. FA61200004.
Ţalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach a rozsahu podaného
odvolania (§ 246c ods.1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP) odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk
(156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel
k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Zákon o správe daní je procesným predpisom, ktorý upravuje správu daní a poplatkov.
Je súčasťou zmien právnych predpisov v rámci zavedenia daňovej reformy k 01. januáru l993.
Táto procesná norma upravuje postupy (procesy), pomocou ktorých správcovia daní realizujú
úlohy a ciele určené hmotnoprávnymi normami (najmä daňovými zákonmi). Upravuje teda
pravidlá postupu daňových správcov pri príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov
daňového konania. V tomto zmysle je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu
dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov.
Medzi relevantné princípy upravené zákonom o správe daní patrí napr. zásada
zákonnosti, ktorá predovšetkým ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní
postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe
daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní) správca dane postupuje
v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové
konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov
(§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona
o správe daní), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva
a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3
Zo zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie
daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 cit. zákona).
Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní). Objasnenie všetkých otázok, okolností,
či vyvrátenie pochybností nemoţno totiţ podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového
subjektu (§ 29 ods. 8 zákona o správ daní). Na tento účel má správca dane vyuţiť prostriedky
(len exemplikatívne uvedené v ustanovení § 29 ods. 4 zákona o správe daní), ktorými moţno
objasniť okolnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, lebo tieto vo svojom
súhrne aj jednotlivo podmieňujú správnosť určenia dane. Ako dôkaz moţno pouţiť všetky
prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede
na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Voľba druhu dôkazného prostriedku
závisí od otázky, ktorú treba objasniť.
Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 55 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. osoba, ktorá sa stala platiteľom,
môže odpočítať daň viažucu sa k majetku, ktorý nadobudla pred dňom, keď sa stala
platiteľom, ak tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov podľa osobitného
predpisu v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom
sa stala platiteľom, okrem zásob. Daň pri majetku, ktorý je podľa osobitného predpisu
odpisovaným majetkom, platiteľ zníţi o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom; platiteľ,
ktorý nie je účtovnou jednotkou, pouţije pri zníţení odpočítateľnej dane postup ako platiteľ,
ktorý je účtovnou jednotkou. Platiteľ nemôţe odpočítať daň, ak majetok nepouţije
na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ.
Platiteľ môţe odpočítať daň podľa odseku 1 v rozsahu a za podmienok podľa
§ 49 aţ 51.
Podľa § 8 ods. 1 prvá veta zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je prevod
práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.
Obchodný zákonník upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,
ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Ak niektoré otázky nemoţno riešiť podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemoţno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí,
a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje
dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do mnoţstva a druhu
a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne
a váţne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
V predmetnom konaní je úlohou súdu preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia
ţalovaného z 09. januára 2009 č. j. I/228/593-2239/2009/993169-r, ktorým potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Ţi1ina I z 26. septembra 2008 č. j. 694/230/90341/08/Jan,
v zmysle ktorého správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní
v platnom znení zistil u ţalobcu rozdiel vo výške uplatneného odpočtu dane v daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie prvého štvrťroku 2007 v sume 15.519,25 eur.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisového materiálu vyplýva, ţe ţalobca
vznikol 04. augusta 2006 a ako platiteľ dane z pridanej hodnoty bol zaregistrovaný
15. januára 2007. Podľa § 55 zákona č. 222/2004 Z. z. si odpočítal daň vo výške 15.519,25
eur za nákup spotrebného tovaru, ktorého sa stal vlastníkom na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi ţalobcom a spoločnosťou R. T., s. r. o. P. pred dňom, keď sa stal
platiteľom DPH.
Dôkazné bremeno znáša daňový subjekt ku všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu ţalobca dodacími listami zo 17. decembra 2006
k faktúram číslo č. FA61200001, č. FA61200002, č. FA61200003, č. FA61200004
zo 17. decembra 2006 splatnými 17. decembra 2007 a uvedenými faktúrami
zo 17. decembra 2006 skutočne riadne nepreukázal a to spôsobom vylučujúcim akékoľvek
pochybnosti, ţe uzavrel platnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stal vlastníkom tovaru
pred jeho registráciou ako platcu DPH, t. j. pred 15. januárom 2007. Odvolací súd v tomto
smere odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia krajským súdom, ktorého sa v celom rozsahu
pridrţiava a navyše dodáva, ţe Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov
z 12. januára 2007 (z obsahu ktorého vyplýva, ţe uvedeným tovarom bolo zabezpečené
zaplatenie ceny za nájom spoločnosťou R. T., s. r. o.), nečinnosť ţalobcu počas
celého exekučného konania (predmetom draţby bol uvedený tovar), uvedenie ešte v tom čase
neprideleného identifikačného čísla platiteľa DPH na dodacích listoch (ţalobcovi bolo
pridelené aţ 15. januára 2007) v spojení so skutočnosťou, ţe samostatne konajúcou
konateľkou v spoločnosti ţalobcu a v spoločnosti R. T., s. r. o. bola Bc. G. M. nasvedčujú
tomu, ţe ţalobcom tvrdený úkon konateľky smerujúci k uzavretiu kúpnej zmluvy nemohol
byť vykonaný 17. decembra 2006 a nemohol byť urobený váţne.
Vzhľadom na vyššie uvedené, sú rozhodnutia daňových orgánov ako aj rozsudok
krajského súdu vecne správne, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Úspešnému ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko
mu podľa § 250k ods. 1 OSP nevzniklo právo na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. júna 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková