Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/3/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Jany

Baricovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci

ţalobcu R. R. spol. s r. o., so sídlom S., IČO X. zastúpeného JUDr. D. D., advokátom so

sídlom Š., proti ţalovanému Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Nová

č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na odvolanie ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo 06. októbra 2009, č. k. -50 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline

zo 06. októbra 2009, č. k. -50 p o t v r d z u j e .

Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu proti rozhodnutiu ţalovaného

z 09. januára 2009 č. j. I/228/593-2239/2009/993169-r, ktorým tento potvrdil rozhodnutie

Daňového úradu Ţi1ina I z 26. septembra 2008 č. j. /Jan, v zmysle ktorého

správca dane podľa v platnom znení zistil

rozdiel vo výške uplatneného nadmerného odpočtu dane daňovému subjektu R. R. spol. s r.

o., S., IČO X., DIČ X. v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie prvého štvrťroku 2007

v sume 15.519,25 eur.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní rozhodnutí

a postupov obidvoch správnych orgánov v intenciách ţalobných dôvodov mal za to,

ţe rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu – Daňového úradu Ţilina I sú vecne správne, teda sú v súlade s daňovými predpismi

hmotnoprávneho a procesnoprávneho charakteru.

Krajský súd sa stotoţnil s právnym názorom uvedeným v rozhodnutí ţalovaného,

ţe v danom prípade nemohlo dôjsť k odpočítaniu dane pri registrácii platiteľa dane z pridanej

hodnoty (ďalej len „DPH“) podľa , nakoľko ţalobca

nepreukázal, ţe by mu bol skutočne dodaný tovar uvedený v predloţených faktúrach

od spoločnosti R. T. s. r. o. P. v zmysle ustanovenia ods. l . Ďalej

poukázal na skutočnosti, ktoré zdôraznil aj druhostupňový správny orgán vo svojom

rozhodnutí o odvolaní a aj prvostupňový správny orgán – Daňový úrad Ţilina I, ţe bolo

nesporné, ţe ţalobca R. R. s. r. o., S. poţiadal o registráciu pre DPH 27. decembra 2006,

pričom registračné číslo DIČO, resp. IČ DPH mu bolo pridelené aţ 15. januára 2007 a nie je

moţné, aby ţalobca uţ takéto číslo uvádzal na špecifikovaných faktúrach dňa 17. decembra

2006, keď o tomto čísle ešte nemohol vedieť, nakoľko mu bolo pridelené neskôr. Ţalobný

dôvod, ţe ţalobca bol vlastníkom špecifikovaného tovaru na základe v konaní predloţených

faktúr a dodávateľských listov ku dňu 17. decembru 2006 uţ samotným odovzdaním tovaru,

a to konateľkou spoločnosti Bc. G. M., ktorá je konateľkou ţalobcu a aj dodávateľskej

obchodnej spoločnosti R. T., spol. s r .o. P. a ktorá na jednej strane tovar odovzdala a na

druhej strane prevzala, krajský súd povaţoval za účelový a ničím nepreukázaný v priebehu

daňového konania. Práve naopak z vykonaného dokazovania pred správnymi orgánmi bolo

preukázané, ţe tovar, ktorý mal byť predmetom nadmerného odpočtu DPH podľa § 55 zákona

č. bol vo vlastníctve spoločnosti R. T., s. r. o. P..

3

Náhradu trov konania súd prvého stupňa ţalovanému nepriznal.V preskúmavanej veci

bol úspešným účastníkom konania ţalovaný, preto by mal právo pri aplikácii ust. § 246c

ods. 1 v spojení s na náhradu trov konania, avšak náhradu trov konania

si ţalovaný správny orgán neuplatnil, preto mu nebola priznaná.

Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie. Navrhol, napadnuté rozhodnutie

zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania v sume 262,13 eur.

Namietal nesprávne skutkové zistenia krajským súdom a nesprávne právne posúdenie veci.

Ţiadal, aby odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia,

ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, najmä s prihliadnutím na ustanovenie § 55 zákona

č. v súvislosti s odpočítaním dane pri registrácií platiteľa, so zreteľom

na všetok majetok, ktorý platiteľ nadobudol pred dňom registrácie.

Uviedol, ţe daňové orgány na základe opakovanej kontroly dospeli k záveru,

ţe za zdaňovacie obdobie prvého štvrťroku 2007 ţalobcovi nie je moţné priznať nadmerný

odpočet vo výške 15.519,25 Eur (467.533,- Sk). Správca dane na základe získaných dokladov

dospel k záveru, ţe tovar bol stále vo vlastníctve dodávateľa, t. j. spoločnosti R. T., s. r. o.

a nedošlo k jeho predaju, v dôsledku čoho spoločnosť R. R., spol. s r. o. nebola vlastníkom

tovaru pred registráciou platiteľa dane z pridanej hodnoty, t. j. pred 15. januárom 2007, preto

uplatnený odpočet dane pri registrácií platiteľa v zmysle § 55 ods. 1 a ods. 2 zákona č.

z dodávateľských faktúr od spoločnosti R. T., s. r. o. za nákup detského

oblečenia a tovaru bol neoprávnený.

Opäť poukázal na skutočnosť, ţe 27. decembra 2006 konateľka spoločnosti

Bc. G. M. podala Daňovému úradu Ţilina I ţiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty

spoločnosti R. R., spol. s r. o.. Správca dane vydal osvedčenie o registrácii pre daň, v ktorom

uviedol, ţe dňom 15. januára 2007 sa uvedená spoločnosť stáva platiteľom DPH a týmto

dňom jej pridelil identifikačné číslo pre daň (IČ DPH).

Z predloţených dodávateľských faktúr vyplýva ţe tovar, ktorý bol predmetom

odpočítania dane u daňového subjektu (R. R., spol. s r. o.) bol v jeho vlastníctve od roku

2006, a to i napriek tomu, ţe všetky predloţené doklady – písomnosti týkajúce sa

4

zabezpečenia tovaru na základe notárskej zápisnice sa týkajú spoločnosti R. T., s. r. o..

Ţalobca deklaroval nákup predmetného tovaru faktúrami č. FA61200001, č. FA61200002, č.

FA61200003, č. FA61200004 ako aj dodacími listami k uvedeným faktúram od spoločnosti

R. T., s. r. o.. V danom prípade ide o špecifickú situáciu v tom smere, ţe Bc. G. M. je súčasne

konateľkou kontrolovanej spoločnosti R. R., spol. s r. o. a spoločnosti R. T., s. r. o. ako jej

dodávateľa a práve ona tovar z dodávateľských faktúr na jednej strane odovzdala a na strane

druhej prevzala, čím došlo k dodaniu tovaru podľa .

Podľa názoru ţalobcu dôvody neuznania odpočítania dane pri registrácii za platiteľa

dane zo zásob, tak ako ich uviedol ţalovaný v napadnutom rozhodnutí sú nedostatočné.

Platiteľ dane si môţe uplatniť odpočet dane podľa

za podmienok a v rozsahu podľa § 49 aţ 51 citovaného zákona. To znamená, ţe odpočet dane

si môţe uplatniť z majetku, ak má o kúpe faktúru vyhotovenú platiteľom dane registrovaným

pre daň v tuzemsku. Ďalšou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je, ţe pri tomto

tovare vznikla daňová povinnosť ( ). Všetky tieto

podmienky boli v danom prípade splnené. Ţalobca faktúrami preukázal a následne

aj dodacími listami od registrovaného platiteľa nákup tovaru a dodávateľovi vznikla daňová

povinnosť dňom dodania tovaru dňa 17. decembra 2006 a daň z týchto zdaniteľných

obchodov bola priznaná v daňovom priznaní za IV. štvrťrok 2006.

O tom, ţe bol uskutočnený zdaniteľný obchod svedčí aj odpoveď na doţiadanie

Daňového úradu Ţilina I na Daňový úrad P. list zn. /Benu, kedy správca dane

v P. vykonal kontrolu a odpovedal na doţiadanie, ţe zdaniteľné obchody prebehli, daň bola

dodávateľom priznaná a odvedená.

Tovar sa v tom čase nachádzal na ul. P. u Ing. P. K., zástupcu zdruţenia W.. Dôvodom

zabezpečenia tohto tovaru bolo neuhrádzanie nájomného za nebytové priestory podľa Zmluvy

o nájme nebytových priestorov z 01. júna 2006 uzatvorenej medzi prenajímateľom Ing. P. K.,

M. a Ing. V. T., Č. zdruţení vo W., so sídlom P. a nájomcom R. T., s. r. o., M.P.. Ing. K. ešte

12. februára 2007 prenajaté priestory uzatvoril, vymenil zámky a tovar nachádzajúci sa

v predajni zabezpečil, z dôvodu dlţného nájomného spoločnosti R. T., s. r. o. vediac o tom, ţe

došlo k predaju tohto tovaru zo spoločnosti R. T., s. r. o. na spoločnosť R. R. spol. s r. o..

5

V uvedenom čase mal ţalobca sídlo v prenajatých priestoroch, a to bez zmluvného vzťahu so

zdruţením W..

Poukázal, ţe k nadobudnutiu vlastníctva predmetného tovaru došlo reálnym právnym

úkonom, tradíciou. K tradícii hnuteľných vecí dochádza tak, ţe scudziteľ odovzdá vec

nadobúdateľovi, a ten ju od neho prevezme. Dôkazom o nadobudnutí vlastníckeho práva

k tomuto tovaru sú dodacie listy k faktúram č. FA61200001, č. FA61200002, č. FA61200003.

č. FA61200004.

Ţalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach a rozsahu podaného

odvolania ( veta prvá a ) odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk

(156 ods. 1 a ods. 3 v spojení s veta prvá a ) a dospel

k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Zákon o správe daní je procesným predpisom, ktorý upravuje správu daní a poplatkov.

Je súčasťou zmien právnych predpisov v rámci zavedenia daňovej reformy k 01. januáru l993.

Táto procesná norma upravuje postupy (procesy), pomocou ktorých správcovia daní realizujú

úlohy a ciele určené hmotnoprávnymi normami (najmä daňovými zákonmi). Upravuje teda

pravidlá postupu daňových správcov pri príprave, výkone, resp. uskutočňovaní aktov

daňového konania. V tomto zmysle je zárukou zákonného postupu pri plnení úloh správcu

dane, ako aj zárukou zákonnej ochrany práv a právom chránených záujmov daňových

subjektov.

6

Medzi relevantné princípy upravené zákonom o správe daní patrí napr. zásada

zákonnosti, ktorá predovšetkým ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní

postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe

daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní) správca dane postupuje

v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové

konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov

(§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej

úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona

o správe daní), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva

a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3

).

Zo zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie

daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný

uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom

dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných

evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 cit. zákona).

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových

subjektov (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní). Objasnenie všetkých otázok, okolností,

či vyvrátenie pochybností nemoţno totiţ podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového

subjektu (§ 29 ods. 8 zákona o správ daní). Na tento účel má správca dane vyuţiť prostriedky

(len exemplikatívne uvedené v ustanovení § 29 ods. 4 zákona o správe daní), ktorými moţno

objasniť okolnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, lebo tieto vo svojom

súhrne aj jednotlivo podmieňujú správnosť určenia dane. Ako dôkaz moţno pouţiť všetky

prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede

na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

7

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné

záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Voľba druhu dôkazného prostriedku

závisí od otázky, ktorú treba objasniť.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti,

ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií

alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa , osoba, ktorá sa stala platiteľom,

môže odpočítať daň viažucu sa k majetku, ktorý nadobudla pred dňom, keď sa stala

platiteľom, ak tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov podľa osobitného

predpisu v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom

sa stala platiteľom, okrem zásob. Daň pri majetku, ktorý je podľa osobitného predpisu

odpisovaným majetkom, platiteľ zníţi o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom; platiteľ,

ktorý nie je účtovnou jednotkou, pouţije pri zníţení odpočítateľnej dane postup ako platiteľ,

ktorý je účtovnou jednotkou. Platiteľ nemôţe odpočítať daň, ak majetok nepouţije

na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ.

Platiteľ môţe odpočítať daň podľa odseku 1 v rozsahu a za podmienok podľa

§ 49 aţ 51.

Podľa prvá veta dodaním tovaru je prevod

práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,

ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Ak niektoré otázky nemoţno riešiť podľa

ustanovení , riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

8

Ak ich nemoţno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí,

a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje

dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do mnoţstva a druhu

a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne

a váţne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V predmetnom konaní je úlohou súdu preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

ţalovaného z 09. januára 2009 č. j. I/228/593-2239/2009/993169-r, ktorým potvrdil

rozhodnutie Daňového úradu Ţi1ina I z 26. septembra 2008 č. j. /Jan,

v zmysle ktorého správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní

v platnom znení zistil u ţalobcu rozdiel vo výške uplatneného odpočtu dane v daňovom

priznaní za zdaňovacie obdobie prvého štvrťroku 2007 v sume 15.519,25 eur.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisového materiálu vyplýva, ţe ţalobca

vznikol 04. augusta 2006 a ako platiteľ dane z pridanej hodnoty bol zaregistrovaný

15. januára 2007. Podľa si odpočítal daň vo výške 15.519,25

eur za nákup spotrebného tovaru, ktorého sa stal vlastníkom na základe kúpnej zmluvy

uzatvorenej medzi ţalobcom a spoločnosťou R. T., s. r. o. P. pred dňom, keď sa stal

platiteľom DPH.

Dôkazné bremeno znáša daňový subjekt ku všetkým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu ţalobca dodacími listami zo 17. decembra 2006

k faktúram číslo č. FA61200001, č. FA61200002, č. FA61200003, č. FA61200004

zo 17. decembra 2006 splatnými 17. decembra 2007 a uvedenými faktúrami

zo 17. decembra 2006 skutočne riadne nepreukázal a to spôsobom vylučujúcim akékoľvek

pochybnosti, ţe uzavrel platnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stal vlastníkom tovaru

pred jeho registráciou ako platcu DPH, t. j. pred 15. januárom 2007. Odvolací súd v tomto

smere odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia krajským súdom, ktorého sa v celom rozsahu

9

pridrţiava a navyše dodáva, ţe Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov

z 12. januára 2007 (z obsahu ktorého vyplýva, ţe uvedeným tovarom bolo zabezpečené

zaplatenie ceny za nájom spoločnosťou R. T., s. r. o.), nečinnosť ţalobcu počas

celého exekučného konania (predmetom draţby bol uvedený tovar), uvedenie ešte v tom čase

neprideleného identifikačného čísla platiteľa DPH na dodacích listoch (ţalobcovi bolo

pridelené aţ 15. januára 2007) v spojení so skutočnosťou, ţe samostatne konajúcou

konateľkou v spoločnosti ţalobcu a v spoločnosti R. T., s. r. o. bola Bc. G. M. nasvedčujú

tomu, ţe ţalobcom tvrdený úkon konateľky smerujúci k uzavretiu kúpnej zmluvy nemohol

byť vykonaný 17. decembra 2006 a nemohol byť urobený váţne.

Vzhľadom na vyššie uvedené, sú rozhodnutia daňových orgánov ako aj rozsudok

krajského súdu vecne správne, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

podľa veta druhá a potvrdil.

Úspešnému ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko

mu podľa nevzniklo právo na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júna 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková