Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2ff/367151.cd6fc1.pdf
PDF · 122.06 KB
No categories available
5Sžo/58/2010
Najvyšší súd 5Sžo/58/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci ţalobcu: J. P., nar. X., bytom Ţ.,
zastúpeného opatrovníkom – J. P., nar. X., bytom Ţ., zastúpeného Advokátskou kanceláriou
S. & L., s.r.o. so sídlom v B., proti ţalovanému: Úradu pre reguláciu železničnej dopravy,
Sekcia regulácie na železničných dráhach, Bratislava, Miletičova ul. č. 19 o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1128/2007-ÚRŢD/Kr zo dňa 30.03.2007, o odvolaní
ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/102/08-54 zo dňa 25.11.2009,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S/102/08-54 zo dňa 25.11.2009 p o t v r d z u j e .
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného č. 1128/2007-ÚRŢD/Kr zo dňa 30.03.2007, ktorým vydal podľa § 36 ods. 1
zák. č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom
podnikaní v znení neskorších predpisov, účinného od 15. januára 2007 (ďalej len „zákon
o dráhach“) právnickej osobe - K.S., a.s., so sídlom v Š., povolenie na prevádzkovanie dráhy
jednoduchej ţelezničnej vlečky evidenčné číslo 1304/2007/P. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.04.2007.
V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe v konaní o vydanie povolenia
na prevádzkovanie dráhy sa riešia odborné otázky súvisiace predovšetkým s dopravou
2
na dráhe, preto moţno konštatovať, ţe toto konanie sa priamo nedotýka práv vlastníkov
pozemkov, na ktorých je dráha postavená, a preto niet zákonného podkladu, pre ktorý by mali
byť vlastníci pozemkov účastníkmi konania o povolenie na prevádzkovanie dráhy. Práva
a povinnosti vlastníka pozemku, na ktorom je dráha postavená sú priamo dotknuté
rozhodnutím vydaným v súvislosti s povoľovaním výstavby tejto dráhy, v konaní, v ktorom
nemoţno vynechať vlastníkov pozemkov z okruhu účastníkov konania.
Krajský súd skonštatoval, ţe v prípade ţalobcu bola dráha zjavne postavená
na pozemku vo vlastníctve tretej osoby (ţalobcu) bez vyporiadania jej vlastníckych práv.
V takom prípade má vlastník pozemku právo na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckych
práv k pozemku a na vyporiadanie vzťahu s vlastníkom dráhy. Podľa názoru krajského súdu,
nevyporiadanie vlastníckych práva ţalobcu pri povoľovaní výstavby dráhy, nie je dôvodom,
aby sa ţalobca, ako vlastník pozemku zastavaného dráhou zúčastňoval konania o povolenie
prevádzkovania dráhy, ktoré sa jeho vlastníckych oprávnení priamo nedotýka a ktorého
výsledok nemôţe nijako ovplyvniť. Na uspokojenie oprávnených nárokov ţalobcu slúţia iné
právne prostriedky ako je účasť v konaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy.
O náhrade trov konania krajský súd vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá na ich
náhradu právo, pretoţe konanie vo veci bolo zastavené - § 146 ods. 1 OSP (v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá OSP).
Proti tomuto uzneseniu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, ţe súd
bol povinný preveriť pravdivosť skutočností tvrdených uchádzačom o vydanie povolenia
na prevádzkovanie dráhy v zmysle § 35 ods. 1, 2 zákona o dráhach. Čestné vyhlásenie
uchádzača o povolenie - spoločnosti K.S., a.s. zo dňa 08.03.2007 podľa ţalobcu nepreukazuje
jeho vzťah k dráhe a ani zákonom vyţadované splnenie povinnosti stavebného povolenia.
Ţalovaný bol povinný „kontrolovať a skúmať predošlé právne predpoklady iného správneho
orgánu, v tomto prípade stavebného úradu, ktorého rozhodnutie absolútne absentuje“, čo však
neurobil a spôsobil tak ţalobcovi ujmu na jeho právach chránených ústavou a zákonom.
Vytýkal súdu prvého stupňa, ţe nevykonal dokazovanie na preskúmanie uvedených okolností
a svoj názor vyslovil bez dostatočného zhodnotenia veci samej. Ţalobca ďalej tvrdil, ţe
„ţalobca“ (zrejme mal na mysli ţalovaný) vydal povolenie na základe ţiadosti uchádzača
k dráhe, pričom nie je jej vlastníkom, a teda nie je ani aktívne legitimovaný. Súd tieto
3
okolnosti nijako neskúmal, čím „prejudikoval svoj názor aj k aktívnej legitimácii ţalobcu
s úzkym vymedzením výkladu zákona o dráhach bez akýchkoľvek iných právnych súvislostí,
ktoré majú vplyv na samotnú presnosť a zákonný postup ţalovaného, ktorým legalizoval
nezákonný návrh uchádzača bez riadneho splnenia povinností k samotnej výstavbe dráhy na
pozemku vo vlastníctve ţalobcu“. Povinnosťou súdu podľa ţalobcu bolo tieto skutočnosti pri
skúmaní podmienok konania a postavenia ţalobcu v celom konaní správne právne
vyhodnotiť, čo však neurobil, pričom je zjavné, ţe sa súd stotoţnil nielen s nesprávnym
výkonom práva a povinností na strane ţalovaného, ale vyslovene jednostranne a nesprávne
skúmal v dôkaznom súhrne aj následky konania ţalovaného, ktorý nepreskúmaním všetkých
okolností majúcich vplyv na správne rozhodnutie uchádzača, hrubo zasiahol do práva
ţalobcu, lebo ako príslušný dráhový správny úrad v zmysle § 12 ods. 1 Zákona o dráhach mal
zohľadniť právo ţalobcu ako známeho účastníka v tomto konaní. Ţalobca záverom poukázal
na znenie § 2 ods. 2 cit. zákona, z ktorého podľa ţalobcu vyplýva, ţe súčasťou dráhy sú
všetky zariadenia, stavby, objekty, atď., z čoho je zjavné, ţe dráha sama o sebe je stavba,
ktorej súčasťou je pozemok, na ktorom je postavená. Vytýkal krajskému súdu, ţe nevyţiadal
stavebné povolenie a postavenie ţalobcu ako účastníka konania posudzoval bez akéhokoľvek
platného listinného dôkazu. Vzhľadom na uvedené ţiadal ţalobca napadnuté uznesenie
v plnom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie k preskúmaniu celého rozsahu
podaného návrhu a na riadne vykonanie dôkazov vo veci.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe sa s napadnutým uznesením
krajského súdu stotoţňuje v celom rozsahu a navrhuje, aby odvolací súd „odvolacie konanie
zamietol“ a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Uviedol, ţe odvolanie ţalobcu je totoţné
s obsahom ţaloby zo dňa 06.06.2008 a vzhľadom k tomu zotrváva na svojom vyjadrení
k ţalobe zo dňa 04.08.2008. K námietkam ţalobcu týkajúcim sa povinnosti ţalovaného ako
správneho orgánu pri vydávaní povolenia na prevádzkovanie dráhy podľa Zákona o dráhach
a zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) uviedol, ţe ţalobca
sa domáha postavenia účastníka v konaní, v ktorom sa rozhoduje o prevádzkovaní dráhy
a nie o stavbe dráhy. Na tieto konania sa vzťahujú osobitné hmotnoprávne predpisy. V čase
rozhodovania o stavbe predmetnej vlečky a povoľovaní jej prevádzky mali kompetencie
stavebného úradu pre stavby ţelezničných dráh Československé dráhy, podľa vtedy platných
právnych predpisov. Spochybňovanie, ţe uvedená dráha nebola riadne skolaudovaná a daná
vlastníkovi do uţívania ako aj nepreskúmavanie týchto skutočností v správnom konaní
4
povaţuje ţalovaný za neodôvodnené. Takéto preskúmavanie by bolo odôvodnené v prípade,
ak by sa jednalo o povolenie na prevádzkovanie novovybudovanej dráhy, čím sa súčasne
preukazuje splnenie podmienky technickej spôsobilosti dráhy v zmysle § 35 ods. 2 písm. e)
Zákona o dráhach. Nakoľko sa jedná o dráhu, ktorá bola dlhodobo prevádzkovaná, technický
stav dráhy bol preukázaný Osvedčením o technickej spôsobilosti dráhy vydaným oprávnenou
osobou. Pri posudzovaní účastníctva v konaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy
správny orgán vychádzal z charakteru činností, ktoré súvisia s organizovaním dráhy a dopravy
na dráhe. Týmito činnosťami podľa ţalovaného nie sú dotknuté ďalšie práva a právom
chránené záujmy vlastníkov pozemkov. Otázka, ako sa stavebný úrad vysporiadal
s preverovaním týchto skutočností nie je povinnosťou ţalovaného správneho orgánu.
Ţalovaný opäť zdôraznil, ţe v preskúmavanom správnom konaní nebol dôvod
na spochybnenie skutočností uvedených v čestnom vyhlásení predloţenom ţiadateľom
o vydanie povolenia, nakoľko táto otázka bola predmetom preskúmavania v predchádzajúcich
správnych konaniach, začatých v roku 1997 na základe ţiadosti právnickej osoby
s obchodným menom A., a.s. a K., a.s.. Ţiadateľ o vydanie povolenia - K.S., a.s. predloţil
všetky poţadované náleţitosti podľa § 35 Zákona o dráhach, preto bol ţalovaný povinný
vydať povolenie na prevádzkovanie dráhy. Ţalovaný trvá na tom, ţe ţalobca ako vlastník
pozemku, na ktorom je vybudovaná dráha, nebol dotknutým účastníkom konania o vydanie
povolenia na prevádzkovanie dráhy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2
veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd sa po dôkladnom preštudovaní kompletného spisového materiálu
v plnom rozsahu stotoţnil s názorom Krajského súdu v Bratislave, ktorý napadnutým
rozhodnutím konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP, pretoţe ţalobca nie je osobou
oprávnenou na podanie ţaloby, pričom správny orgán postupoval v súlade so zákonom,
keď ţalobcu nepovolal za účastníka predmetného správneho konania.
V správnom súdnictve (piata časť OSP) je okruh účastníkov konania vţdy vymedzený
zákonom. V konaniach o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa
druhej hlavy piatej časti OSP je okruh účastníkov vymedzený § 250 OSP, podľa ktorého sú
5
účastníkmi konania ţalobca a ţalovaný (§ 250 ods. 1 veta prvá OSP). Podľa § 247 ods. 1 OSP
je na podanie ţaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu aktívne legitimovaná
fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu. Kto je ţalobcom vyplýva z § 250 ods. 2 OSP. Je ním fyzická alebo
právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím
a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať ţalobu môţe aj fyzická
alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci
sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
V danom prípade ţalobca v odvolaní namietal, ţe súd mal konať so ţalobcom
v správnom konaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy, nakoľko je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádzajú koľaje predmetnej vlečky, avšak nekonal.
Tvrdil, ţe vzhľadom na absenciu dokazovania a nesprávny právny názor, boli dotknuté
a obmedzené právom a ústavou chránené záujmy ţalobcu.
Samotné tvrdenie ţalobcu, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím správneho
orgánu nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré
vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Súd v kaţdej konkrétnej veci v intenciách
citovaných ustanovení posudzuje, či ţalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej
aktívnej legitimácie na podanie ţaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa piatej časti
OSP súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam ţalobcu. Pokiaľ sa ţalobca domáha
ochrany cudzích práv, alebo ak ţiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo
nejde, ţaloba je podaná neoprávnenou osobou.
Ak súd zistí, ţe ţalobca nebol osobne ukrátený rozhodnutím správneho orgánu
na svojich právach, nebol oprávnený ani na podanie ţaloby na preskúmanie zákonnosti
správneho rozhodnutia. Z tohto dôvodu súd uznesením podľa § 250d ods. 3 OSP konanie
zastaví.
V predmetnej právnej veci bolo úlohou súdu prvého stupňa v prvom rade skúmať, či je
splnená podmienka aktívnej legitimácie na strane ţalobcu, t. j. v zmysle § 247 ods. 1,
resp. § 250 ods. 1, 2 OSP. Z ustanovenia § 250 ods. 2 veta prvá OSP vyplýva, ţe ţalobcom je
6
ten, kto bol účastníkom správneho konania, ktorého zákonnosť postupu a rozhodnutia
v ňom vydanom sa preskúmava. Aby súd správne posúdil, či ţalobca má byť účastníkom
konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1128/2007-ÚRŢD/Kr zo dňa
30.03.2007 alebo nemá, musel skúmať, či bol, resp. mal byť účastníkom preskúmavaného
správneho konania.
V danom prípade sa jedná o konanie o vydanie povolenia na prevádzkovania dráhy
upravené v § 36 a nasl. zákona o dráhach. Podľa § 73 ods. 1 cit. zákona sa na konanie podľa
tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (t. j. zákon č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok)v znení neskorších predpisov, ďalej len „správny
poriadok“), ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, ţe vzťah medzi
správnym poriadkom a zákonom o dráhach je vzťahom všeobecného a osobitného zákona,
kde všeobecným právnym predpisom je správny poriadok a osobitným, resp. špeciálnym
právnym predpisom je zákon o dráhach. Preto sa v zmysle zásady „lex specialis derogat legi
generali“ pouţije na uvedené správne konanie najprv osobitný zákon a pokiaľ ten neobsahuje
procesné ustanovenia, ktoré je potrebné aplikovať v konaní, aplikujú sa ustanovenia
všeobecného zákona, t. j. správneho poriadku.
Zákon o dráhach neobsahuje špeciálnu úpravu okruhu účastníkov v preskúmavanom
konaní, preto sa pouţije v zmysle vyššie uvedenej zásady ustanovenie § 14 správneho
poriadku, ktoré definuje účastníkov správneho konania vo všeobecnosti.
Podľa § 14 ods. 1, 2 správneho poriadku je účastníkom konania ten, o koho právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom
konania je aj ten, kto tvrdí, ţe môţe byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to aţ do času, kým sa preukáţe opak.
Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 1 zákona o dráhach, tento zákon upravuje podmienky výstavby dráh a stavieb
na dráhach, podmienky na prevádzkovanie dráh a prevádzkovanie dopravy na dráhach a práva
a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb s tým spojené, ako aj výkon štátnej správy
a štátneho dozoru vo veciach dráh.
7
Podľa § 2 ods. 1, 2, 4 zákona o dráhach, dráha je dopravná cesta určená na pohyb
dráhových vozidiel vrátane pevných zariadení potrebných na zabezpečenie pohybu dráhových
vozidiel a bezpečnosti a plynulosti dopravy na dráhe. Súčasťou dráhy sú všetky zariadenia,
stavby a objekty, ktoré sú potrebné na zabezpečenie pohybu dráhových vozidiel,
na zabezpečenie a ochranu dráhy a na zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti dopravy
na dráhe. Prevádzkovaním dráhy sa rozumejú činnosti, ktorými sa zabezpečuje a obsluhuje
dráha a organizuje doprava na dráhe.
Krajský súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, ţe jednou z podmienok, ktorú
ţiadateľ v konaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy preukazuje, je vlastníctvo
k dráhe, avšak z vyššie citovaných zákonných ustanovení moţno konštatovať, ţe toto konanie
sa priamo nedotýka práv vlastníka pozemku, na ktorom je dráha postavená. Preto vlastník
pozemku nie je účastníkom konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy, ale je
účastníkom správneho konania, v ktorom sa povoľuje výstavba takejto dráhy a ktoré je
samostatným konaním, ktorého preskúmanie nie je predmetom tohto konania.
Ţalobca v odvolaní tvrdí, ţe „ţalovaný správny orgán bol povinný kontrolovať
a skúmať predošlé právne predpoklady iného správneho orgánu, v tomto prípade stavebného
úradu, ktorého rozhodnutie absolútne absentuje“. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza,
nasledovné:
Podľa § 245 ods. 1 OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu
súd posúdi i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané
rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho
preskúmanie určený osobitný postup.
Takéto prv urobené rozhodnutie musí mať povahu podkladového, dielčieho
rozhodnutia, na ktorého preskúmanie nebol určený ţiadny osobitný postup. V danom prípade
sa však jedná o samostatné konanie o povolenie stavby, ktoré je preskúmateľné na základe
samostatného opravného prostriedku podľa osobitných predpisov. Preto nie je povinnosťou
súdu, zaoberať sa v predmetnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného
i zákonnosťou skôr prebiehajúceho správneho konania.
8
Krajský súd správne konštatoval, ţe v prípade ţalobcu došlo zjavne k postaveniu
dráhy na pozemku, ktorého vlastníkom je tretia osoba, bez vysporiadania vlastníckeho práva,
avšak takáto osoba má právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku
a na vysporiadanie vzťahu s vlastníkom dráhy v inom konaní, prostredníctvom iných
právnych prostriedkov, neţ je účasť v konaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/102/08-
54 zo dňa 25.11.2009 ako vecne správne podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1
OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, ţe účastníkom právo
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďţe ţalobca v odvolacom konaní nebol
úspešný a ţalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. júna 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová