Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/58/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci ţalobcu: J. P., nar. X., bytom Ţ.,

zastúpeného opatrovníkom – J. P., nar. X., bytom Ţ., zastúpeného Advokátskou kanceláriou

S. & L., s.r.o. so sídlom v B., proti ţalovanému: Úradu pre reguláciu železničnej dopravy,

Sekcia regulácie na železničných dráhach, Bratislava, Miletičova ul. č. 19 o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1128/2007-ÚRŢD/Kr zo dňa 30.03.2007, o odvolaní

ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -54 zo dňa 25.11.2009,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. k. -54 zo dňa 25.11.2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. 1128/2007-ÚRŢD/Kr zo dňa 30.03.2007, ktorým vydal podľa § 36 ods. 1

o dráhach a o zmene o ţivnostenskom

podnikaní v znení neskorších predpisov, účinného od 15. januára 2007 (ďalej len „zákon

o dráhach“) právnickej osobe - K.S., a.s., so sídlom v Š., povolenie na prevádzkovanie dráhy

jednoduchej ţelezničnej vlečky evidenčné číslo 1304/2007/P. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 25.04.2007.

V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe v konaní o vydanie povolenia

na prevádzkovanie dráhy sa riešia odborné otázky súvisiace predovšetkým s dopravou

2

na dráhe, preto moţno konštatovať, ţe toto konanie sa priamo nedotýka práv vlastníkov

pozemkov, na ktorých je dráha postavená, a preto niet zákonného podkladu, pre ktorý by mali

byť vlastníci pozemkov účastníkmi konania o povolenie na prevádzkovanie dráhy. Práva

a povinnosti vlastníka pozemku, na ktorom je dráha postavená sú priamo dotknuté

rozhodnutím vydaným v súvislosti s povoľovaním výstavby tejto dráhy, v konaní, v ktorom

nemoţno vynechať vlastníkov pozemkov z okruhu účastníkov konania.

Krajský súd skonštatoval, ţe v prípade ţalobcu bola dráha zjavne postavená

na pozemku vo vlastníctve tretej osoby (ţalobcu) bez vyporiadania jej vlastníckych práv.

V takom prípade má vlastník pozemku právo na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckych

práv k pozemku a na vyporiadanie vzťahu s vlastníkom dráhy. Podľa názoru krajského súdu,

nevyporiadanie vlastníckych práva ţalobcu pri povoľovaní výstavby dráhy, nie je dôvodom,

aby sa ţalobca, ako vlastník pozemku zastavaného dráhou zúčastňoval konania o povolenie

prevádzkovania dráhy, ktoré sa jeho vlastníckych oprávnení priamo nedotýka a ktorého

výsledok nemôţe nijako ovplyvniť. Na uspokojenie oprávnených nárokov ţalobcu slúţia iné

právne prostriedky ako je účasť v konaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy.

O náhrade trov konania krajský súd vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá na ich

náhradu právo, pretoţe konanie vo veci bolo zastavené - (v spojení s

ods. 1 veta prvá ).

Proti tomuto uzneseniu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, ţe súd

bol povinný preveriť pravdivosť skutočností tvrdených uchádzačom o vydanie povolenia

na prevádzkovanie dráhy v zmysle § 35 ods. 1, 2 zákona o dráhach. Čestné vyhlásenie

uchádzača o povolenie - spoločnosti K.S., a.s. zo dňa 08.03.2007 podľa ţalobcu nepreukazuje

jeho vzťah k dráhe a ani zákonom vyţadované splnenie povinnosti stavebného povolenia.

Ţalovaný bol povinný „kontrolovať a skúmať predošlé právne predpoklady iného správneho

orgánu, v tomto prípade stavebného úradu, ktorého rozhodnutie absolútne absentuje“, čo však

neurobil a spôsobil tak ţalobcovi ujmu na jeho právach chránených a zákonom.

Vytýkal súdu prvého stupňa, ţe nevykonal dokazovanie na preskúmanie uvedených okolností

a svoj názor vyslovil bez dostatočného zhodnotenia veci samej. Ţalobca ďalej tvrdil, ţe

„ţalobca“ (zrejme mal na mysli ţalovaný) vydal povolenie na základe ţiadosti uchádzača

k dráhe, pričom nie je jej vlastníkom, a teda nie je ani aktívne legitimovaný. Súd tieto

3

okolnosti nijako neskúmal, čím „prejudikoval svoj názor aj k aktívnej legitimácii ţalobcu

s úzkym vymedzením výkladu zákona o dráhach bez akýchkoľvek iných právnych súvislostí,

ktoré majú vplyv na samotnú presnosť a zákonný postup ţalovaného, ktorým legalizoval

nezákonný návrh uchádzača bez riadneho splnenia povinností k samotnej výstavbe dráhy na

pozemku vo vlastníctve ţalobcu“. Povinnosťou súdu podľa ţalobcu bolo tieto skutočnosti pri

skúmaní podmienok konania a postavenia ţalobcu v celom konaní správne právne

vyhodnotiť, čo však neurobil, pričom je zjavné, ţe sa súd stotoţnil nielen s nesprávnym

výkonom práva a povinností na strane ţalovaného, ale vyslovene jednostranne a nesprávne

skúmal v dôkaznom súhrne aj následky konania ţalovaného, ktorý nepreskúmaním všetkých

okolností majúcich vplyv na správne rozhodnutie uchádzača, hrubo zasiahol do práva

ţalobcu, lebo ako príslušný dráhový správny úrad v zmysle § 12 ods. 1 Zákona o dráhach mal

zohľadniť právo ţalobcu ako známeho účastníka v tomto konaní. Ţalobca záverom poukázal

na znenie § 2 ods. 2 cit. zákona, z ktorého podľa ţalobcu vyplýva, ţe súčasťou dráhy sú

všetky zariadenia, stavby, objekty, atď., z čoho je zjavné, ţe dráha sama o sebe je stavba,

ktorej súčasťou je pozemok, na ktorom je postavená. Vytýkal krajskému súdu, ţe nevyţiadal

stavebné povolenie a postavenie ţalobcu ako účastníka konania posudzoval bez akéhokoľvek

platného listinného dôkazu. Vzhľadom na uvedené ţiadal ţalobca napadnuté uznesenie

v plnom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie k preskúmaniu celého rozsahu

podaného návrhu a na riadne vykonanie dôkazov vo veci.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe sa s napadnutým uznesením

krajského súdu stotoţňuje v celom rozsahu a navrhuje, aby odvolací súd „odvolacie konanie

zamietol“ a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Uviedol, ţe odvolanie ţalobcu je totoţné

s obsahom ţaloby zo dňa 06.06.2008 a vzhľadom k tomu zotrváva na svojom vyjadrení

k ţalobe zo dňa 04.08.2008. K námietkam ţalobcu týkajúcim sa povinnosti ţalovaného ako

správneho orgánu pri vydávaní povolenia na prevádzkovanie dráhy podľa Zákona o dráhach

a o správnom konaní (ďalej len „“) uviedol, ţe ţalobca

sa domáha postavenia účastníka v konaní, v ktorom sa rozhoduje o prevádzkovaní dráhy

a nie o stavbe dráhy. Na tieto konania sa vzťahujú osobitné hmotnoprávne predpisy. V čase

rozhodovania o stavbe predmetnej vlečky a povoľovaní jej prevádzky mali kompetencie

stavebného úradu pre stavby ţelezničných dráh Československé dráhy, podľa vtedy platných

právnych predpisov. Spochybňovanie, ţe uvedená dráha nebola riadne skolaudovaná a daná

vlastníkovi do uţívania ako aj nepreskúmavanie týchto skutočností v správnom konaní

4

povaţuje ţalovaný za neodôvodnené. Takéto preskúmavanie by bolo odôvodnené v prípade,

ak by sa jednalo o povolenie na prevádzkovanie novovybudovanej dráhy, čím sa súčasne

preukazuje splnenie podmienky technickej spôsobilosti dráhy v zmysle § 35 ods. 2 písm. e)

Zákona o dráhach. Nakoľko sa jedná o dráhu, ktorá bola dlhodobo prevádzkovaná, technický

stav dráhy bol preukázaný Osvedčením o technickej spôsobilosti dráhy vydaným oprávnenou

osobou. Pri posudzovaní účastníctva v konaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy

správny orgán vychádzal z charakteru činností, ktoré súvisia s organizovaním dráhy a dopravy

na dráhe. Týmito činnosťami podľa ţalovaného nie sú dotknuté ďalšie práva a právom

chránené záujmy vlastníkov pozemkov. Otázka, ako sa stavebný úrad vysporiadal

s preverovaním týchto skutočností nie je povinnosťou ţalovaného správneho orgánu.

Ţalovaný opäť zdôraznil, ţe v preskúmavanom správnom konaní nebol dôvod

na spochybnenie skutočností uvedených v čestnom vyhlásení predloţenom ţiadateľom

o vydanie povolenia, nakoľko táto otázka bola predmetom preskúmavania v predchádzajúcich

správnych konaniach, začatých v roku 1997 na základe ţiadosti právnickej osoby

s obchodným menom A., a.s. a K., a.s.. Ţiadateľ o vydanie povolenia - K.S., a.s. predloţil

všetky poţadované náleţitosti podľa § 35 Zákona o dráhach, preto bol ţalovaný povinný

vydať povolenie na prevádzkovanie dráhy. Ţalovaný trvá na tom, ţe ţalobca ako vlastník

pozemku, na ktorom je vybudovaná dráha, nebol dotknutým účastníkom konania o vydanie

povolenia na prevádzkovanie dráhy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1

v spojení s veta prvá ) bez nariadenia pojednávania (

veta prvá ) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa po dôkladnom preštudovaní kompletného spisového materiálu

v plnom rozsahu stotoţnil s názorom Krajského súdu v Bratislave, ktorý napadnutým

rozhodnutím konanie zastavil podľa , pretoţe ţalobca nie je osobou

oprávnenou na podanie ţaloby, pričom správny orgán postupoval v súlade so zákonom,

keď ţalobcu nepovolal za účastníka predmetného správneho konania.

V správnom súdnictve (piata časť ) je okruh účastníkov konania vţdy vymedzený

zákonom. V konaniach o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa

druhej hlavy piatej časti je okruh účastníkov vymedzený , podľa ktorého sú

5

účastníkmi konania ţalobca a ţalovaný ( veta prvá ). Podľa

je na podanie ţaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu aktívne legitimovaná

fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu. Kto je ţalobcom vyplýva z . Je ním fyzická alebo

právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím

a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať ţalobu môţe aj fyzická

alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci

sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

V danom prípade ţalobca v odvolaní namietal, ţe súd mal konať so ţalobcom

v správnom konaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy, nakoľko je výlučným

vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádzajú koľaje predmetnej vlečky, avšak nekonal.

Tvrdil, ţe vzhľadom na absenciu dokazovania a nesprávny právny názor, boli dotknuté

a obmedzené právom a chránené záujmy ţalobcu.

Samotné tvrdenie ţalobcu, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím správneho

orgánu nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré

vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Súd v kaţdej konkrétnej veci v intenciách

citovaných ustanovení posudzuje, či ţalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej

aktívnej legitimácie na podanie ţaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa piatej časti

súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam ţalobcu. Pokiaľ sa ţalobca domáha

ochrany cudzích práv, alebo ak ţiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo

nejde, ţaloba je podaná neoprávnenou osobou.

Ak súd zistí, ţe ţalobca nebol osobne ukrátený rozhodnutím správneho orgánu

na svojich právach, nebol oprávnený ani na podanie ţaloby na preskúmanie zákonnosti

správneho rozhodnutia. Z tohto dôvodu súd uznesením podľa konanie

zastaví.

V predmetnej právnej veci bolo úlohou súdu prvého stupňa v prvom rade skúmať, či je

splnená podmienka aktívnej legitimácie na strane ţalobcu, t. j. v zmysle § 247 ods. 1,

resp. , . Z ustanovenia veta prvá vyplýva, ţe ţalobcom je

6

ten, kto bol účastníkom správneho konania, ktorého zákonnosť postupu a rozhodnutia

v ňom vydanom sa preskúmava. Aby súd správne posúdil, či ţalobca má byť účastníkom

konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1128/2007-ÚRŢD/Kr zo dňa

30.03.2007 alebo nemá, musel skúmať, či bol, resp. mal byť účastníkom preskúmavaného

správneho konania.

V danom prípade sa jedná o konanie o vydanie povolenia na prevádzkovania dráhy

upravené v § 36 a nasl. zákona o dráhach. Podľa § 73 ods. 1 cit. zákona sa na konanie podľa

tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (t. j.

o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ďalej len „správny

poriadok“), ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, ţe vzťah medzi

správnym poriadkom a zákonom o dráhach je vzťahom všeobecného a osobitného zákona,

kde všeobecným právnym predpisom je a osobitným, resp. špeciálnym

právnym predpisom je zákon o dráhach. Preto sa v zmysle zásady „lex specialis derogat legi

generali“ pouţije na uvedené správne konanie najprv osobitný zákon a pokiaľ ten neobsahuje

procesné ustanovenia, ktoré je potrebné aplikovať v konaní, aplikujú sa ustanovenia

všeobecného zákona, t. j. správneho poriadku.

Zákon o dráhach neobsahuje špeciálnu úpravu okruhu účastníkov v preskúmavanom

konaní, preto sa pouţije v zmysle vyššie uvedenej zásady ustanovenie § 14 správneho

poriadku, ktoré definuje účastníkov správneho konania vo všeobecnosti.

Podľa § 14 ods. 1, 2 správneho poriadku je účastníkom konania ten, o koho právach,

právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom

konania je aj ten, kto tvrdí, ţe môţe byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to aţ do času, kým sa preukáţe opak.

Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa § 1 zákona o dráhach, tento zákon upravuje podmienky výstavby dráh a stavieb

na dráhach, podmienky na prevádzkovanie dráh a prevádzkovanie dopravy na dráhach a práva

a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb s tým spojené, ako aj výkon štátnej správy

a štátneho dozoru vo veciach dráh.

7

Podľa § 2 ods. 1, 2, 4 zákona o dráhach, dráha je dopravná cesta určená na pohyb

dráhových vozidiel vrátane pevných zariadení potrebných na zabezpečenie pohybu dráhových

vozidiel a bezpečnosti a plynulosti dopravy na dráhe. Súčasťou dráhy sú všetky zariadenia,

stavby a objekty, ktoré sú potrebné na zabezpečenie pohybu dráhových vozidiel,

na zabezpečenie a ochranu dráhy a na zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti dopravy

na dráhe. Prevádzkovaním dráhy sa rozumejú činnosti, ktorými sa zabezpečuje a obsluhuje

dráha a organizuje doprava na dráhe.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, ţe jednou z podmienok, ktorú

ţiadateľ v konaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy preukazuje, je vlastníctvo

k dráhe, avšak z vyššie citovaných zákonných ustanovení moţno konštatovať, ţe toto konanie

sa priamo nedotýka práv vlastníka pozemku, na ktorom je dráha postavená. Preto vlastník

pozemku nie je účastníkom konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy, ale je

účastníkom správneho konania, v ktorom sa povoľuje výstavba takejto dráhy a ktoré je

samostatným konaním, ktorého preskúmanie nie je predmetom tohto konania.

Ţalobca v odvolaní tvrdí, ţe „ţalovaný správny orgán bol povinný kontrolovať

a skúmať predošlé právne predpoklady iného správneho orgánu, v tomto prípade stavebného

úradu, ktorého rozhodnutie absolútne absentuje“. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza,

nasledovné:

Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu

súd posúdi i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané

rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho

preskúmanie určený osobitný postup.

Takéto prv urobené rozhodnutie musí mať povahu podkladového, dielčieho

rozhodnutia, na ktorého preskúmanie nebol určený ţiadny osobitný postup. V danom prípade

sa však jedná o samostatné konanie o povolenie stavby, ktoré je preskúmateľné na základe

samostatného opravného prostriedku podľa osobitných predpisov. Preto nie je povinnosťou

súdu, zaoberať sa v predmetnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

i zákonnosťou skôr prebiehajúceho správneho konania.

8

Krajský súd správne konštatoval, ţe v prípade ţalobcu došlo zjavne k postaveniu

dráhy na pozemku, ktorého vlastníkom je tretia osoba, bez vysporiadania vlastníckeho práva,

avšak takáto osoba má právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku

a na vysporiadanie vzťahu s vlastníkom dráhy v inom konaní, prostredníctvom iných

právnych prostriedkov, neţ je účasť v konaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie dráhy.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/102/08-

54 zo dňa 25.11.2009 ako vecne správne podľa veta druhá a

potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s veta prvá tak, ţe účastníkom právo

na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďţe ţalobca v odvolacom konaní nebol

úspešný a ţalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júna 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová