Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/236/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej v právnej veci ţalobkyne L. W., bytom B., zastúpenej JUDr. M. B.,

advokátom so sídlom Č., proti ţalovanému Akademickému senátu Univerzity

veterinárskeho lekárstva v Košiciach, Komenského 73, Košice, o preskúmanie rozhodnutia

ţalovaného z 30. júna 2008 č. 1/2008/AS, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 25. februára 2009, č. k. – 67, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 25. februára 2009, č. k. – 67 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z 30. júna 2008, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie

ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie rektora Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach

(ďalej aj len „UVL“) zo 06. februára 2007 č. 89/2007. Týmto rozhodnutím rektor UVL

vylúčil ţalobkyňu zo štúdia na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach od letného

semestra 2006/2007 s tým, ţe dňom 05.02.2007 prestáva byť študentkou univerzity z dôvodu,

ţe podľa informácie zo Szent István University, Budapešť, Maďarsko potvrdenie,

ktoré Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach dostala od ţalobkyne o ukončenej

skúške z predmetu „Anatómia“, je nepravdivé. Ţalovaný zdôvodnil svoje rozhodnutie

z 30. júna 2008 tým, ţe ţalobkyňa skúšku z predmetu „Anatómia“ v lehote určenej študijným

poriadkom a predĺţenej vedením Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach úspešne

neabsolvovala, čím došlo k naplneniu dôvodu na vylúčenie zo štúdia podľa § 66 ods. l

písm. c/ o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“), pretoţe

ţalobkyňa nesplnila poţiadavku vyplývajúcu zo študijného programu a Študijného poriadku

Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach (ďalej aj len „študijný poriadok“).

Krajský súd v Košiciach preskúmajúc ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného

podľa a nasl. , odôvodniac svoje rozhodnutie právne ustanoveniami ods. l

písm. c/ a § 108 zákona o vysokých školách a článkom 8 bod 5, 6, 7 a 8, článkom 21 bod 2,

3, článkom 35 bod 1 a článkom 1 bod 1 Študijného poriadku Univerzity veterinárskeho

lekárstva v Košiciach a skutkovo obsahom administratívneho spisu ţalovaného a správneho

orgánu prvého stupňa, dospel k záveru, ţe ţalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa

v konaní o vylúčení ţalobkyne zo štúdia na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach

postupovali v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a príslušnými ustanoveniami

študijného poriadku.

K námietkam uvedeným v ţalobe krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol,

ţe ţalobkyňa bola prijatá na štúdium na UVL v Košiciach v študijnom odbore, ktorého

výučba prebiehala v anglickom jazyku, a preto nemohlo dôjsť k ujme na právach ţalobkyne,

ak rozhodnutie rektora UVL o jej vylúčení zo štúdia ako aj rozhodnutie ţalovaného boli

vyhotovené a jej doručené v anglickom jazyku. Doručenie rozhodnutia rektora UVL

v Košiciach ţalobkyňa potvrdila vo svojom odvolaní z 19.02.2007, pričom ţalovaný

kvalifikoval jej odvolanie ako včas podané.

Krajský súd, pokiaľ ţalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

prvého stupňa z dôvodu, ţe nebol dodrţaný zákonný postup podľa § 72 ods. 4 aţ 6 zákona

o vysokých školách (disciplinárny priestupok) uviedol, ţe z rozhodnutia správneho orgánu

prvého stupňa ako aj ţalovaného nevyplýva, ţe by ţalobkyňa bola vylúčená zo štúdia podľa

§ 66 ods. 1 písm. d/ zákona o vysokých školách, t. j. v dôsledku uloţenia disciplinárneho

opatrenia – vylúčenia zo štúdia pre spáchanie disciplinárneho priestupku podľa § 72 ods. 1, 2

písm. c/ zákona o vysokých školách. Takýto záver podľa názoru krajského súdu nemoţno

vyvodiť zo skutočnosti, ţe v rozhodnutí rektora UVL v Košiciach z 06. februára 2007

výslovne nevyplýva, podľa ktorého zákonného ustanovenia je ţalobkyňa zo štúdia vylúčená.

V rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa sa iba konštatuje nepravdivosť potvrdenia

predloţeného ţalobkyňou o vykonanej skúške z predmetu „Anatómia“. Pretoţe na konanie

o vylúčení študenta zo štúdia na vysokej škole sa v zmysle § 108 zákona o vysokých školách

nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“),

rozhodnutie rektora UVL nemuselo spĺňať náleţitosti poţadované zákonom o správnom

konaní pre správne rozhodnutie. Rozhodujúce je, ţe z jeho obsahu nesporne vyplýva, akú

vôľu mienil rektor UVL v Košiciach vydaným rozhodnutím prejaviť. V tomto smere poukázal

aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej rozhodnutie správneho orgánu

prvého stupňa ako aj rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu predstavujú jeden celok,

ktorým sa rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov konania. Z rozhodnutia rektora

UVL v Košiciach v spojení s rozhodnutím ţalovaného nesporne vyplýva záver, ţe dôvodom

vylúčenia ţalobkyne zo štúdia bolo nesplnenie poţiadaviek vyplývajúcich zo študijného

programu a študijného poriadku v zmysle § 66 ods. l písm. c/ zákona o vysokých školách.

Krajský súd pri rozhodovaní súčasne zdôraznil, ţe ţalobkyňa bola zapísaná na štúdium

do 3. ročníka študijného odboru Všeobecné veterinárske lekárstvo v akademickom roku

2006/2007 len podmienečne, pretoţe nemala vykonané všetky potrebné skúšky

pre „riadny“ zápis. Podmienečný zápis na štúdium zákon o vysokých školách neupravuje

(§ 59 zákona o vysokých školách upravuje „riadny“ zápis na štúdium) a je upravený iba

v článku 8 bod 5 aţ 8 Študijného poriadku Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach.

Uviedol, ţe zo spisového materiálu ţalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa

je nesporné, ţe ţalobkyňa chýbajúcu skúšku z predmetu „Anatómia“ neabsolvovala v termíne

do konca 4. týţdňa od začiatku akademického roku 2006/2007, nevykonala ju ani

v predĺţenom termíne do 20.12.2006 a nepreukázala jej vykonanie ani počas

predchádzajúceho štúdia na Fakulte veterinárskych vied Univerzity sv. Štefana v Budapešti.

Vykonanie chýbajúcich skúšok pri podmienečnom zápise na štúdium je odkladacou

podmienkou ( ) a aţ v prípade jej splnenia by sa ţalobkyňa

stala „riadnou“ študentkou tretieho ročníka UVL v Košiciach v príslušnom študijnom odbore.

Pretoţe ţalobkyňa do 20.12.2006 nepreukázala úspešné vykonanie skúšky z predmetu

„Anatómia“ v zmysle článku 8 ods. 8 Študijného poriadku UVL v Košiciach jej zaniklo právo

zúčastňovať sa praktických cvičení. Preto nemohlo dôjsť k ukráteniu ţalobkyne na jej právach

tým, ţe v rozhodnutí rektora UVL v Košiciach sa konštatuje, ţe dňom 05.02.2007 ţalobkyňa

prestáva byť študentkou univerzity a následne jej nebolo umoţnené pokračovať v štúdiu

a preto ani postupom správneho orgánu prvého stupňa ako aj ţalovaného nedošlo k porušeniu

ustanovenia § 66 ods. 2 písm. c/ zákona o vysokých školách.

Súd prvého stupňa neakceptoval ţalobnú námietku, podľa ktorej je ţalobou napadnuté

rozhodnutie nezákonné z dôvodu, ţe o odvolaní ţalobkyne bolo rozhodnuté aţ po 16

mesiacoch od vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, s odôvodnení,

ţe na konanie o vylúčenie ţalobkyne zo štúdia sa nevzťahoval zákon o správnom konaní a ani

vnútorný predpis UVL v Košiciach (študijný poriadok) neupravuje lehoty na rozhodnutie

o odvolaní proti rozhodnutiu rektora univerzity, navyše ţalobkyňa v záujme dosiahnutia

včasného rozhodnutia o svojom odvolaní mala moţnosť vyuţiť oprávnenie na podanie ţaloby

proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle .

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ods. l tak,

ţe neúspešnej ţalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonom ustanovenej lehote podala ţalobkyňa odvolanie.

Namietala, ţe prvostupňový súd neakceptoval jej námietky uvedené v ţalobe a s poukazom

na ustanovenia , , , ,

písm. d/ a f/, a a sa nestotoţnila 5 rozhodnutím súdu

prvého stupňa, ktoré bolo zistené na základe predloţených listinných dôkazov.

Nenamietala skutočnosť, ţe bola podmienečne zapísaná na štúdium na UVL

v Košiciach, namietala však, ţe by s obsahu rozhodnutia rektora UVL v Košiciach,

a to aj z prejavu vôle samotného rektora vyplývalo, ţe ju rektor UVL v Košiciach vylúčil

podľa ustanovenia § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách.

Podľa názoru ţalobkyne zo samotného rozhodnutia rektora jednoznačne (doslovne

z pouţitého slovného spojenia – súvetia) vyplýva, ţe rektor UVL v Košiciach vylúčil

ţalobkyňu iba na základe ústnej (telefonickej !!!) informácie získanej z partnerskej univerzity

v Budapešti a nie pre porušenie podmienok stanovených v článku 8 študijného poriadku!!!

Takto podľa ţalobkyne nie je jasné, na základe akej skutočnosti dospel prvostupňový súd

k záveru, ţe rektor vydal rozhodnutie o vylúčení zo štúdia v zmysle § 66 ods. i písm. c/

zákona o vysokých školách, keď sa táto skutočnosť nijakým spôsobom vo vydanom

rozhodnutí nespomína. Navyše toto rozhodnutie neobsahovalo ani poučenie o moţnosti

podať voči nemu opravný prostriedok, v akej lehote a na ktorý orgán, čo by malo,

ak hovoríme o administratívno-správnom akte, jednoznačne obsahovať. Tieţ namietala,

ţe doposiaľ nebolo nikým kompetentným z UVL v Košiciach preukázané, ţe transkript

prepisu absolvovaných skúšok zo zahraničnej univerzity, ktorý mala predloţiť a údajne

sfalšovať, je nepravdivý a falošný.

Poukázala aj na to, ţe prvostupňový súd nevzal ani v úvahu závery a nariadenie

Ministerstva školstva Slovenskej republiky v stanovisku adresovanom dňa 15. apríla 2008

Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach, kde sa jasne konštatuje, ţe aţ do rozhodnutia

o odvolaní ţalobkyne je táto riadnou študentkou UVL v Košiciach!!! Napriek uvedenému,

jej pokračovanie v štúdiu zo strany kompetentných osôb UVL v Košiciach umoţnené nebolo,

a preto sa nemoţno stotoţniť so záverom súdu, ţe rozhodnutím rektora o vylúčení,

ktoré nebolo právoplatné, nedošlo k ujme na jej právach. Podľa ţalobkyne minimálne

do rozhodnutia odvolacieho orgánu UVL v Košiciach, mala byť študentkou UVL,

pretoţe rozhodnutie rektora o vylúčení zo štúdia nenadobudlo právoplatnosť.

Za pozoruhodný povaţovala aj záver v liste samotného rektora UVL

pri korešpondencii s jej právnym zástupcom, ţe konanie ţalobkyne ako vylúčenej študentky

rektor UVL v Košiciach nekvalifikoval ako disciplinárny priestupok v zmysle § 72 zákona

o vysokých školách, nakoľko nedošlo k porušeniu vnútorných predpisov UVL,

ale k porušeniu vnútorných predpisov partnerskej univerzity, ktorej podklady o absolvovaní

štúdia boli sfalšované, pričom tieto skutočnosti neboli v rozhodnutí súdu prvého stupňa

zohľadnené.

Mala za to, ţe je potrebné vziať do úvahy, ţe aj samotný súd konštatuje vo svojom

odôvodnení, ţe aţ dňa 09. marca 2007 bola ţalobkyňa ako študentka vylúčená z Univerzity

v Budapešti s tým, ţe sa dopustila váţneho disciplinárneho priestupku tým, ţe predloţila UVL

v Košiciach opis uvádzajúci úspešné absolvovanie skúšky z predmetu Anatómia III, pričom

sa zistilo, ţe tento opis je sfalšovaný. Avšak zo štúdia na UVL v Košiciach uţ bola

neprávoplatne vylúčená ţalobkyňa mesiac pred týmto rozhodnutím univerzity v Budapešti,

pričom dňom skončenia štúdia je aţ deň, kedy rozhodnutie o vylúčení nadobudlo

právoplatnosť, avšak jej nebolo umoţnené pokračovať v štúdiu.

Podľa ţalobkyne sa natíska aj úvaha, ţe ak teda boli podkladom pre vylúčenie

zo štúdia na UVL v Košiciach závery partnerskej univerzity v Budapešti, mala byť aj na UVL

v Košiciach ţalobkyňa vylúčená pre spáchanie disciplinárneho priestupku tak, ako tomu bolo

v Budapešti. Pokiaľ by tomu tak nebolo, ţalobkyňa namietala uţ aj v podanej ţalobe,

ţe Univerzita Szent Istvána v Budapešti je zahraničnou právnickou osobou a jej podklady

nepotvrdené a hodnovernými dôkazmi nepodloţené dohady nemôţu byť relevantné

pre rozhodovanie UVL v Košiciach, nakoľko sa jedná o dva samostatné právne subjekty,

pôsobiace v dvoch rôznych krajinách.

Navrhovala preto, aby odvolací súd po posúdení všetkých skutočností v zmysle

napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie

ţalovaného správneho orgánu a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, povaţujúc skutočnosti uvádzané v odvolaní

ţalobkyne za irelevantné, navrhol rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7S/71/2008-

67, z 25. februára 2009 potvrdiť ako v celom rozsahu správny, nakoľko vychádza

zo správnych skutkových zistení a správneho právneho posúdenia veci.

Opätovne zdôraznil, ţe pri rozhodovaní o vylúčení ţalobkyne postupovali v súlade

s § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách, kde sa uvádza, ţe okrem riadneho

skončenia štúdia sa štúdium končí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie poţiadaviek,

ktoré vyplývajú zo študijného programu a študijného poriadku vysokej školy.

Vnútorný predpis UVL v Košiciach č. 1, teda Študijný poriadok doktorského.

Magisterského a bakalárskeho štúdia na UVL v Košiciach platný pre školský rok 2006/2007

priamo v čl. 21 ods. 2 a 3 stanovoval, ţe študent, ktorý nesplnil podmienky pre pokračovanie

v štúdiu, je zo štúdia vylúčený podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách. Proti

vylúčeniu zo štúdia sa môţe študent odvolať rektorovi UVL do 8 dní odo dňa doručenia

rozhodnutia. Podľa čl. 35 ods. 1 študijného poriadku proti rozhodnutiu rektora v zmysle tohto

študijného poriadku, môţe študent do 8 dní od doručenia písomného rozhodnutia podať

odvolanie Akademickému senátu UVL, ktorého rozhodnutie je konečné.

Ţalobkyňa nespochybnila stanovisko ţalovaného ohľadne skutočnosti, ţe ani

v predĺţenom termíne určenom na vykonanie chýbajúcich skúšok, tieto nevykonala,

ani ţiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala ich vykonanie.

Poukázal na to, ţe ţalobkyňa bola prijatá na štúdium na UVL v Košiciach dekrétom

zo dňa 17.07.2006 v akademickom roku 2006/2007 do tretieho ročníka v študijnom odbore

Všeobecné veterinárske lekárstvo podľa čl. 23 bod 3 študijného poriadku, na základe ktorého

prestup na UVL študentovi zahraničnej vysokej školy povoľuje rektor po akceptácii

vykonaných skúšok. Ţalobkyňa predloţila výpis o priebehu štúdia na Szent-István-Egyetem

Állatorvos-tudományii Kar v Budapešti osobne, v neoverenej kópii. Z predloţených výpisov

bolo zistené, ţe ţalobkyňa nemá vykonané všetky potrebné skúšky pre zapísanie do tretieho

ročníka, preto bol zapísaný na štúdium len podmienečne. Túto skutočnosť potvrdila

aj ţalobkyňa vo svojom vyjadrení. Podľa čl. 8 bod 6 študijného poriadku, podmienečne

zapísaní študenti musia úspešne absolvovať chýbajúce skúšky do 4. týţdňa od začiatku

akademického roku. Ţalobkyňa v tejto lehote potrebné skúšky nevykonala, ale písomne

poţiadala o ďalšie predĺţenie tejto lehoty. Vedenie UVL jej dňa 05.12.2006 vyhovelo,

keď rozhodlo o moţnosti chýbajúcu skúšku dokončiť do 20.12.2006.

Ţalovaný ďalej uviedol, ţe nakoľko neabsolvovanú skúšku nie je moţné uznať, neboli

splnené poţiadavky podľa čl. 8 bod 6 študijného poriadku, a preto rektor vylúčil ţalobkyňu

zo štúdia v súlade s § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách. Po nesplnení uvedenej

podmienky ţalobkyňa nepoţiadala rektora UVL o opakovanie ročníka podľa čl. 8 bod 7

študijného poriadku, ani nepodala prihlášku na štúdium v nasledujúcom akademickom roku.

V tomto prípade sa teda nejednalo o spáchanie disciplinárneho priestupku podľa § 72 zákona

o vysokých školách, o ktorom sa rozhoduje podľa § 66 ods. 1 písm. d/ zákona o vysokých

školách. Tým, ţe ţalobkyňa potrebné skúšky nevykonala, nikdy sa nestala riadnou študentkou

Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach, a teda nebola ukrátená na svojich právach.

Podľa ţalovaného z dôkazov vyplýva, ţe ţalobkyňa nebola vylúčená na základe

informácií z partnerskej univerzity v Budapešti, ale pre nesplnenie podmienok podľa § 66

ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách, a teda výsledky disciplinárneho konania na tejto

univerzite neboli podnetom pre vylúčenie zo štúdia ţalobcu na Univerzite veterinárskeho

lekárstva v Košiciach.

Tieţ poukázal na to, ţe zákon o vysokých školách ani študijný poriadok ďalej vôbec

nestanovujú, aké formálne náleţitosti má spĺňať rozhodnutie vydané v súlade s § 66 ods. 1

písm. c) zákona o vysokých školách, keďţe v súlade s § 108 zákona o vysokých školách

sa jedná o konanie, na ktoré nie je moţné aplikovať ustanovenia správneho poriadku.

Vzhľadom na túto skutočnosť predmetné rozhodnutie nemusí obsahovať ani poučenie

o moţnosti podať voči nemu opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach

podaného odvolania ( v spojení s veta prvá ) odvolanie

prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), keď deň

vyhlásenia rozhodnutia bol v súlade s a v spojení s

veta prvá a zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,

www.nsud.sk, oboznámil sa s obsahom spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

vedeným na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. a dospel

k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné priznať úspech.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie, ktorým ţalovaný

správny orgán podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách potvrdil rozhodnutie

rektora č. 89/2007 zo dňa 06. februára 2007 o vylúčení ţalobkyne zo štúdia a jej odvolanie

zo dňa 20.02.2007 zamietol. Podľa odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho

orgánu, ţalobkyňa nesplnila poţiadavku vyplývajúcu zo študijného programu a študijného

poriadku, pretoţe v lehote určenej študijným poriadkom a predĺţenej vedením

UVL neabsolvovala skúšku z predmetu „Anatómia“.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podstatou správneho súdnictva podľa citovaného ustanovenia je ochrana

práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Je preto

nepochybné, ţe kaţdá osoba, ktorá sa cíti poškodená, má priamu moţnosť dovolať sa toho,

aby o jej práve rozhodol nezávislý súd.

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ) sa postupuje v zmysle ustanovení

druhej hlavy piatej časti .

Správne súdnictvo obdobne ako občianskoprávne konanie je ovládané dispozičnou

zásadou. Súd zásadne namiesto ţalobcu nevyhľadáva dôvody nezákonnosti rozhodnutia

a postupu správneho orgánu.

Správny súd preskúmava zákonnosť ţalobou napadnutého rozhodnutia a postupu

správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie ţalobcu, ţe bol rozhodnutím

a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach.

Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Zákonnosťou rozhodnutí a postupov

je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,

ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( veta prvá ). Preto

v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie,

ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( veta druhá ).

V zmysle ustálenej judikatúry a súdnej praxe sa za nevyhnutné dôkazy povaţujú tie, ktorých

vykonanie slúţi účelu správneho súdnictva ( ). Za dôkazy nevyhnutné

na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v intenciách ustanovenia treba

pritom povaţovať také dôkazy, ktoré vedú k zisteniu, či skutkový stav, ktorý tu bol v čase

vydania rozhodnutia správneho orgánu, bol pre rozhodnutie správneho orgánu postačujúci.

Iba v prípadoch, ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo

o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných

vzťahov ( ) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto

rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe

vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ

vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy

( ).

neurčuje na vykonanie dôkazov v rozhodovaní o ţalobách

proti rozhodnutiam správnych orgánov osobitnú právnu úpravu ohľadom dôkaznej povinnosti,

dôkazných prostriedkov, prípadne hodnotenia dôkazov (, 125, 132 a nasl. ),

hoci špecifikuje účel, za ktorým sa dôkazy vykonajú alebo zopakujú, t. j. s cieľom posúdiť

zákonnosť rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. O tom, či v konkrétnom prípade

vyvstala potreba takéto dôkazy vykonať, ďalej v akom rozsahu a akým spôsobom budú takéto

dôkazy vykonané, však rozhoduje iba súd. Pri svojom rozhodovaní o vykonaní dôkazov

v správnom súdnictve sa však súd zásadne obmedzí len na tie z nich, ktoré sa týkajú

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Účastníci preskúmavacieho konania

síce môţu navrhnúť dôkazy na preukázanie dôvodnosti svojich tvrdení ( ), sú ďalej

povinní svedčiť ( ), ale nemajú právo rozhodovať o tom, ktoré dôkazy a v akom

rozsahu budú v súdnom konaní vykonané. Označenie dôkazov ţalobcom (či ţalovaným)

nezakladá teda povinnosť súdu ich vykonať.

Pokiaľ ide o vady konania, správny súd v zmysle prihliadne len

na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 66 ods. l písm. c/ zákona o vysokých školách okrem riadneho skončenia

štúdia sa štúdium skončí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie poţiadaviek, ktoré vyplývajú

zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy.

Podľa § 66 ods. 2 písm. c/ zákona o vysokých školách dňom skončenia štúdia je podľa

66 ods. 1 písm. c/ a d/ deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť.

Podľa článku 8 bod 5, 6, 7, 8 Študijného poriadku UVL v Košiciach podmienečne

zapísaní do vyššieho ročníka sú tí študenti, ktorí získali všetky zápočty a chýbajú

im maximálne dve skúšky za daný ročník do konca druhého septembrového týţdňa (posledný

týţdeň pred zápisom). Podmienečne zapísaní študenti musia úspešne absolvovať chýbajúce

skúšky do 4. týţdňa od začiatku akademického roka. V prípade, ţe študent neabsolvoval

úspešne všetky skúšky do 4. týţdňa od začiatku akademického roka, môţe poţiadať rektora

UVL o opakovanie ročníka, najneskôr do 30. októbra toho istého kalendárneho roka.

Podmienečne zapísaní študenti môţu absolvovať praktické cvičenia vo vyššom ročníku.

V prípade, ţe neuspel pri skúškach a opakujú ročník, uznávajú sa im absolvované praktické

cvičenia z niţšieho ročníka, ktoré sa konali do 4. týţdňa od začiatku školského roka.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení a zásad námietky ţalobkyne uvedené v odvolaní

ohľadom nedostatočného a neúplného vykonania dokazovania krajským súdom, nedostatočne

a neúplne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia nemoţno

povaţovať za dôvodné a relevantné, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia

súdu prvého stupňa.

K námietkam uvedeným v odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje

za potrebné zdôrazniť, ţe konanie a rozhodovanie o ţalobe podanej proti rozhodnutiu

ţalovaného je vţdy konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti ;

preto nie je úlohou prvostupňového súdu dopĺňať dokazovanie na skutočnosti, ktorých

zistenie je podmienkou zistenia skutkového stavu uţ v administratívnom konaní pred vydaním

rozhodnutia, ani dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Vychádzajúc z ustanovenia § 108 zákona o vysokých školách, v zmysle ktorého

sa na konanie podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách o vylúčení zo štúdia

nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o správnom konaní, čím ani rozhodnutie

ţalovaného v danej veci nemusí mať predpísané náleţitosti v zmysle § 46 a § 47 správneho

poriadku, s prihliadnutím na Rezolúciu Výboru ministrov Rady Európy č. /77/31

z 28. septembra 1977 a , moţno konštatovať,

ţe z obsahu administratívneho i súdneho spisu je nepochybné, ţe dôvody rozhodnutia boli

pre ţalobkyňu jasné a zrozumiteľné, keď nevykonanie skúšky z predmetu „Anatómia“,

ktoré bolo podmienkou riadneho zápisu do tretieho ročníka UVL v Košiciach a na vykonanie

ktorej jej bola UVL poskytnutá predĺţená lehota do 20.12.2006, nespochybnila.

Ani podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vytýkané formálne vady

rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa neboli v zmysle dôvodom

na jeho zrušenie ţalovaným ani na zrušenie rozhodnutia ţalovaného súdom, keď

z rozhodnutia ţalovaného je nesporné, ţe dôvodom pre vylúčenie ţalobkyne zo štúdia bolo

v konečnom dôsledku nesplnenie poţiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu

a zo študijného poriadku vysokej školy v zmysle § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých

školách, konkrétne neabsolvovanie skúšky, a to ani v dodatočnej lehote, ktorú jej UVL

poskytla. Ţalovaný ako odvolací orgán teda zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil

prvostupňové správne rozhodnutie z iných dôvodov.

K tomuto Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe účelom odvolania v správnom

konaní (pričom nemusí ísť iba o konanie podľa správneho poriadku) je preskúmanie

správnosti a zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Odvolací správny

orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní a rovnako nie je viazaný skutkovými

zisteniami ani právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim

faktorom je vylúčenie moţnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola

predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne, pritom odvolací orgán nepreskúmava

iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. Odvolanie nielen podľa správneho poriadku

ale všeobecne je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový orgán je zásadne

oprávnený rozhodnúť vo veci. Pretoţe odvolací orgán nie je v ţiadnom smere viazaný

závermi prvostupňového orgánu a hodnotí vec zo skutkovej a právnej stránky samostatne,

môţe v prípadoch, keď nezistí také nedostatky, pre ktoré by bolo treba povaţovať

prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, resp. nesprávne, a preto neprichádza do úvahy jeho

zmena alebo zrušenie; odvolanie zamietnuť pre bezdôvodnosť a prvostupňové rozhodnutie

potvrdiť aj z iných skutkových a právnych dôvodov.

V súlade s názorom súdu prvého stupňa Najvyšší súd Slovenskej republiky

nepovaţuje za právne relevantné ani námietky, ţe rektor UVL vylúčil ţalobkyňu zo štúdia

len na základe informácie z Univerzity v Budapešti, nakoľko v správnom konaní (rovnako

ako v konaní súdnom) „ústny dôkaz“ nemá niţšiu relevanciu ako dôkaz písomný a niţšiu

relevanciu nemá ani dôkaz získaný z cudziny; rozhodujúce je, ţe dôkaz bol získaný

zákonným spôsobom, pričom v danom prípade sa neskoršie (disciplinárnym rozhodnutím

Fakulty veterinárnych vied Univerzity Svätého Štefana, Maďarsko č. 163/2007

zo 06. marca 2007) preukázala aj hodnovernosť tohto dôkazu.

Pokiaľ ide o námietku ţalobkyne, ţe minimálne do rozhodnutia odvolacieho orgánu

UVL v Košiciach, mala byt študentkou UVL, odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého

stupňa zdôrazňuje, ţe ţalobkyňa sa nestala riadnou študentkou Univerzity veterinárskeho

lekárstva v Košiciach, ale bola zapísaná „podmienečne“ do 22.10.2006. Pretoţe ţalobkyňa

ani v predĺţenej lehote do 12.12. 2006 nepreukázala úspešné absolvovanie skúšky z predmetu

„Anatómia“ (čl. 8 bod 6 študijného poriadku) a o opakovanie ročníka v zmysle čl. 8 bod 7

študijného poriadku nepoţiadala, mohla byť síce do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

o vylúčení zo štúdia študentkou UVL (stanovisko Ministerstva školstva Slovenskej republiky

z 15.04.2008 č. CD-2007-16084/49973-2;071), avšak táto skutočnosť tieţ nemá na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia ţiaden vplyv. Z obsahu spisového materiálu ani z tvrdení ţalobkyne

nevyplýva, ţe by jej bolo ţalovaným bránené vo vstupe na univerzitu, či v návšteve

prednášok a praktických cvičení a tvrdenie ţalobkyne, ţe „jej nebolo umoţnené v štúdiu

pokračovať“ nie ani bliţšie špecifikovaná ani nijako preukázaná. Ak v tomto smere ţalobkyňa

namieta porušenie svojich práv, nemoţno opomenúť, ţe danú situáciu si vlastne privodila

sama tým, ţe UVL uviedla nepodloţené údaje, o ktorých bolo preukázané, ţe sú nepravdivé.

Rovnako podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemoţno vyhodnotiť

v neprospech ţalovaného nespornú skutočnosť, ţe UVL napriek uvedeniu nepodloţených

údajov umoţnila ţalobkyni, aby dodatočne absolvovala skúšku z predmetu „Anatómia“,

avšak ţalobkyňa danú príleţitosť nevyuţila.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

ţe námietky ţalobkyne uvedené v odvolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu

neobstoja a posúdenie danej veci krajským súdom nemohli ani ovplyvniť, keď ţalobkyňa

v odvolaní neuvádza ţiadne také skutočnosti, s ktorými by sa nebol prvostupňový súd

podrobne vyporiadal.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Košiciach ako vecne správny podľa v spojení s veta druhá

potvrdil. Pritom, ako je uţ uvedené vyššie sa stotoţnil so závermi krajského súdu uvedenom

v odôvodnení jeho rozsudku ( v spojení s veta prvá ),

súc viazaný tieţ rozsahom a dôvodmi odvolania ( v spojení s veta

prvá ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s veta prvá tak, ţe účastníkom nepriznal

ich náhradu, pretoţe ţalobkyňa v tomto odvolacom konaní úspešná nebola a ţalovanému

z dôvodu neúspešného odvolania ţalobkyne ţiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a ani

ich náhradu neuplatnili.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júna 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková