Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
793/367133.f6d2c6.pdf
PDF · 190.75 KB
No categories available
5Sžf/87/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5Sžf/87/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: B., spol. s r. o., IČO : X., so sídlom: L., zast.:
JUDr. A., advokátom so sídlom Š., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Nová ulica č. 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 08. apríla 2009 č. k. 23S 137/2008-135, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 08. apríla 2009 č. k. 23S 137/2008-135 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
2
I.
Rozhodnutím č.: I/221/9130-47779/2008/990423-r zo dňa 16.06.2008 ţalovaný ako
odvolací daňový orgán podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
(ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 511/1992 Zb.“) potvrdil odvolaním napadnutý
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Zvolen z 02.04.2008 č. 685/230/16125/08/Lk
o vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôţitkov
ţalobcovi vo výške 540.936,– Sk za zdaňovacie obdobie roku 2005.
Pri svojom odôvodnení vychádzal zo skutočností zistených správcom dane počas
vykonania daňovej kontroly. Touto kontrolou bolo zistené, ţe spoločnosť B., s.r.o., U.U.
fakturovala ţalobcovi manaţérsku činnosť spolu za obdobie od januára do októbra 2005,
pričom výkon tejto činnosti bol vyčíslený na 189 dní. Podľa Zmluvy o výkone manaţérskej
činnosti pri riadení obchodnej spoločnosti uzatvorenej dňa 22.12.2004 medzi ţalobcom ako
mandantom a mandatárom B., s.r.o., U. je predmetom zmluvy obstaranie manaţérskej
činnosti, ktorú bude za mandatára vykonávať Ing. A..
Pri svojom rozhodovaní ţalovaný vychádzal z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Sţ-o-KS 112/2007 zo dňa 26.06.2007 a sp.zn. 5Sţf 5/2007 zo dňa
23.08.2007, v ktorých sa rozhodovalo vo veci nepriznania nároku na odpočet dane z pridanej
hodnoty na základe poskytnutej manaţérskej činnosti. V obidvoch rozsudkoch sa konštatuje,
ţe činnosti, ktoré mal Ing. J. podľa manaţérskej zmluvy vykonávať v roku 2005
pre ţalobcu nesú znaky závislej činnosti, preto takúto činnosť nie je moţné povaţovať
za nezávislé vykonávanie činnosti v zmysle § 3 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty.
Preto ţalovaný, vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Sţf 5/2007, vyslovil záver, ţe manaţérska zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi
právnickými osobami, nebola uzatvorená v zmysle platných právnych predpisov. Keďţe
činnosti podľa manaţérskej zmluvy mohla vykonávať a aj vykonávala len fyzická osoba –
Ing. A., celá vyplatená odmena za výkon týchto činností prináleţí len tejto fyzickej osobe.
II.
3
Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca na Krajský súd v Banskej Bystrici ţalobu
zo dňa 07.08.2008.
Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal rozhodnutie ţalovaného a po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p.,
a preto ţalobu zamietol.
Pri aplikácii ustanovení § 3 ods. 1, § 5 ods. 1 písm. a) a odsek 2 a 4 zák. č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov vychádzal krajský súd zo skutkových zistení ţalovaného.
Z administratívneho spisu pre neho vyplynulo, ţe ţalobca v období január aţ október 2005
zaúčtoval náklady na manaţérsku činnosť na základe Zmluvy o výkone manaţérskej činnosti
pri riadení obchodnej spoločnosti, ktorá bola uzatvorená dňa 22.12.2004 podľa § 66
Obchodného zákonníka medzi ţalobcom a českou obchodnou spoločnosťou B. s.r.o.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 595/2003 Z.z. v znení platnom v kontrolovanom období
roku 2005 predmetom dane sú príjmy zo závislej činnosti.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 595/2003 Z.z. v cit. znení príjmami zo závislej činnosti
sú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného
pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu,
v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo
príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického
vyučovania a príjmy plynúce doktorandom z doktorandského štúdia,
Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 595/2003 Z.z. v cit. znení príjmami podľa odseku 1 sú bez
ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa
vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia
daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len "zamestnanec") od platiteľa týchto príjmov (ďalej
len "zamestnávateľ") alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti s výnimkou príjmov podľa
§ 6 až 8 za predpokladu, že dojednanie cien pri vzájomných obchodných vzťahoch medzi
zamestnancom a zamestnávateľom zodpovedá princípu nezávislého vzťahu podľa § 17 ods. 5.
Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo
na tieto príjmy.
4
Podľa § 5 ods. 4 zák. č. 595/2003 Z.z. v cit. znení zamestnávateľom je aj daňovník
s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho
pokynov a príkazov, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca
prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona
sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou
daňovou povinnosťou. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom
v zahraničí nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem
zamestnancov celá úhrada.
Základnou otázkou podľa krajského súdu bolo posúdenie obsahu uvedenej zmluvy,
kedy správne správca dane zobral do úvahy v zmysle § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. skutočný
obsah právneho úkonu, tzn. zmluvy o výkone manaţérskej činnosti, a túto vyhodnotil ako
zmluvu, ktorej predmetom sú činnosti majúce znaky závislej činnosti. Činnosť manaţéra
a konateľa, ktorú v zmysle tejto zmluvy vykonával Ing. J. pre ţalobcu, nie je teda podľa
krajského súdu sluţbou, ale podľa ustanovení § 5 zák. č. 595/2003 Z. z. sa jedná o závislú
činnosť.
Krajský súd sa stotoţnil so stanoviskom daňových orgánov, ktoré povaţovali za príjem
zamestnanca celú úhradu poskytnutú na základe jednotlivých faktúr vzhľadom na to,
ţe z popisu predmetu fakturácie je zrejmé, ţe sa jedná výlučne o manaţérsku činnosť
vykonávanú Ing. J. a iné sluţby či plnenia vo faktúrach uvedené nie sú. Keďţe úhrady
poskytnuté za manaţérsku činnosť na základe predmetných faktúr krajský súd v súlade so
ţalovaným povaţuje za príjmy zo závislej činnosti v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zák. č.
595/2003 Z.z., potom príjmom za manaţérsku činnosť vykonávanú Ing. J. pre ţalobcu
v zmysle § 5 ods. 2 a ods. 4 cit. zák. č. 595/2003 Z.z. je celá úhrada faktúr.
Tieţ s ďalšou námietkou týkajúcou sa procesno-právneho pochybenia ţalovaného
krajský súd vyslovil nesúhlas. Rozhodnutie ţalovaného dňa 16.06.2008 je podpísané
Ing. V., námestníkom generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky,
ktorý bol na to oprávnený na základe splnomocnenia zo dňa 28.07.2006 vydaného
generálnym riaditeľom Ing. I..
5
Záverom krajský súd uviedol, ţe nakoľko ţalobcovi nebol priznaný nárok
na odpočítanie DPH v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z., mala spoločnosť B.
s.r.o. moţnosť poţiadať prostredníctvom dodatočných daňových priznaní o vrátenie
bezdôvodne odvedenej DPH.
III.
Vo včas podanom odvolaní zo dňa 03.06.2009 (č. l. 140) proti rozsudku
prvostupňového súdu ţalobca vyslovil poţiadavky, aby odvolací súd podľa § 250ja ods. 3
O.s.p. rozhodnutie 1. stupňa zmenil tak, ţe zruší napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vec mu
vráti na ďalšie rozhodnutie spolu s náhradou trov konania.
Ţalobca predovšetkým vyjadril nesúhlas s argumentáciou súdu, ţe mandatár sa zaviazal
prostredníctvom Ing. J. vykonávať pre ţalobcu činnosti, ktoré sú povinnosťami konateľa, a sú
inou činnosťou obdobnou pracovno-právnemu vzťahu, a preto ich súd nepovaţuje za
nezávislé vykonávanie činnosti bez ohľadu na tú skutočnosť, ţe Ing. J. nebola za výkon
funkcie konateľa vyplatená odmena.
Ďalej ţalobca poukázal na jedinú a súčasne na základnú vadu týchto konaní, kedy
krajský súd stotoţnil činnosť Ing. J. ako konateľa s činnosťou spoločnosti B.. Avšak zmluva
o výkone funkcie konateľa podľa ţalobcu (odkaz na § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka) musí
mať písomnú formu, je uzavretá medzi orgánom spoločnosti a spoločnosťou a takisto musí
byť schválená valným zhromaţdením, čo však u tejto zmluvy manaţérskej zmluvy absentuje.
Navyše ţalobca v odvolaní zdôraznil, ţe obchodná spoločnosť nikdy nemôţe poskytnúť
závislú činnosť, na poskytnutie ktorej je oprávnená iba fyzická osoba.
Ďalej ţalobca kritizoval postup správcu dane, lebo ten nemôţe stotoţňovať právnickú
osobu B. s.r.o. so subjektom Ing. J. Antonínom, lebo ich postavenie vo vzťahu
k svojej osobe ţalobca označil za diametrálne odlišné. Podľa ţalobcu právnická osoba
vykonáva sluţbu pre ţalobcu - platiteľa podľa samostatnej zmluvy a fyzická osoba zastupuje
6
ţalobcu - spoločnosť navonok ako štatutárny orgán, ktorý bol zvolený valným zhromaţdením
pri zaloţení spoločnosti.
K obsahu manaţérskej zmluvy sa ţalobca vyjadril v tom duchu, ţe táto manaţérska
zmluva má znaky ekonomicky nezávislej činnosti ktorá je obdobná napríklad poskytovaniu
právnej sluţbe, daňovému poradenstvu a iným. Spoločnosť B. s.r.o. má svoje
know-how v drevárskom priemysle formou predaja poradenských informácií, ktoré súvisia
nielen s úspešným riadením v takejto spoločnosti, ale aj riadením jednotlivých zamestnancov.
Táto poradenská spoločnosť poskytuje informácie o trhoch a špeciálne poradenstvo
v drevárskom priemysle, ktoré nie sú beţnou činnosťou štatutárneho zástupcu. Ten si musí
túto sluţbu objednať.
Podľa názoru ţalobcu je uvedený vzťah, t. j. manaţérska zmluva, plne v súlade
so zásadou širokej zmluvnej voľnosti účastníkov obchodno-právnych vzťahov.
Z vyjadrenia ţalovaného zo dňa 15.06.2009 (č. l. 153) Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky ţiadne nové argumenty nevyplynuli.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe
postupom podľa § 212 a nasl. ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou (právnym zástupcom účastníka konania) v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1
O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 O.s.p. odvolanie
prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil
pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné,
pretoţe napadnutý rozsudok krajského súdu je vydaný v súlade so zákonom, a preto ho
po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
7
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 372p ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré
sú v súlade s argumentáciou obsiahnutou v obdobných rozsudkoch Najvyššieho súdu
sp. zn. 1Sţ-o-KS 112/2007 zo dňa 26.6.2007 a sp.zn. 5Sţf 5/2007 zo dňa 23.08.2007, spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku
napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne
neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi
krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu
niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich
odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní.
Základnou úlohou, ktorú mal ţalovaný vyriešiť a následne krajský súd preskúmať, je tá,
či vzťah ţalobcu a Ing. J. sa riadil mandátnou zmluvou, alebo mohol správca dane
pri vyhodnotení tohto vzťahu podľa § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. vysloviť záver, ţe ide
o vzťah závislej činnosti. Obdobné otázky Najvyšší súd uţ riešil v svojej predchádzajúcej
judikatúre sp. zn. 1Sţ-o-KS 112/2007 zo dňa 26.6.2007 a sp.zn. 5Sţf 5/2007 zo dňa
23.08.2007.
Najmä v rozsudku sp. zn. 5Sţf 5/2007 zo dňa 23.08.2007 Najvyšší súd vyslovil
vyuţiteľné závery pre túto vec, ktoré Najvyšší súd v súlade s § 250ja ods. 7 cituje:
„Podľa odvolacieho súdu fakturované „služby“ spoločnosti B., s.r.o. ktoré mal v zmysle
zmluvy z 22.12.2004 pre žalobcu vykonávať Ing. A., sú činnosti, ktoré zo zákona má plniť
a vykonávať konateľ spoločnosti, ktorým môže byť len fyzická, nie právnická
osoba.
...... Podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka vzťah medzi spoločnosťou a členom
orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje
primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej
medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom alebo zo zákona
nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu
8
a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí
ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene.
Z uvedeného vyplýva, že vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti
je zo zákona obchodnoprávnym vzťahom a použijú sa naň primerane ustanovenia
o mandátnej zmluve (§ 566 - § 576 Obchodného zákonníka). Aj bez písomnej zmluvy však
štatutárny orgán zostane aj tak štatutárnym orgánom de iure a jeho právny vzťah
so spoločnosťou sa primerane spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve a priamo
ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktoré upravujú štatutárne orgány.
..... Zvolený postup žalobcu a spoločnosti B., s.r.o. sa javí byť iba kamuflážou pre
účtovanie dane z pridanej hodnoty medzi právnickými osobami.“
Hore uvedené skutkové zistenia a právne závery obsiahnuté v judikatúre Najvyššieho
súdu (5 Sţf 5/2007), pri vyhodnotení aktuálnosti ktorej Najvyšší súd nezistil ţiaden
relevantný dôvod, aby sa od nej odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia,
zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho
stanoviska), sa dajú v plnom rozsahu aplikovať aj na prejednávanú vec.
Pri hľadaní odpovede na takto poloţenú otázku, tzn. či išlo o vzťah ţalobcu
a Ing. J., a či tento v pozícii osoby vykonávajúcej činnosť konateľa sa mal riadiť mandátnou
zmluvou, je nutné vychádzať zo širších súvislostí. Najvyšší súd uţ v svojej staršej judikatúre
(napríklad rozsudok 5Sţ-o-KS 248/2004 alebo 5Sţf 39/2007) vychádzal z ústavnej slobody
zakotvenej v čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má kaţdý právo na
slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú
zárobkovú činnosť.
Je pravdou, ţe v zmysle odseku 2 cit. ústavného článku môţe zákon ustanoviť
podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností, ale na druhej strane
nesmie zákonodarca v zmysle čl. 12 ods. 1 záver Ústavy Slovenskej republiky právo
slobodnej voľby vykonávať povolanie odňať. Akým spôsobom sa rozhodne oprávnený nositeľ
práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy svoje právo realizovať je moţné zistiť iba prostredníctvom
testu jeho vôle.
9
Z obsahu daňového spisu ako aj zo samotného rozhodnutia vyplýva, ţe správca dane
v rámci dokazovania dostatočným spôsobom v zmysle § 266 Obchodného zákonníka
vyhodnotil vôľu zmluvných strán, ktorá vyplýva nielen z jednotlivých úkonov Ing. J.
a ţalobcu, ale aj obsahu samotnej Zmluvy o výkone manaţérskej činnosti pri riadení
obchodnej spoločnosti, ktorá bola uzatvorená dňa 22.12.2004.
Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov platí,
že pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa do úvahy berie vždy skutočný
obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
Z obsahu jednotlivých faktúr vystavených ţalobcom na ťarchu spoločnosti B. s.r.o. pre
Najvyšší súd je evidentné, ţe ich právnym základom je manaţérska činnosť Ing. J.
vykonávanej podľa mandátnej zmluvy za konkrétne obdobie. Predmetom uvedenej
manaţérskej zmluvy (Smlouva o výkonu manaţérské činnosti při řízení obchodní společnosti
z 22.12.2004) je obstarávanie manaţérskej činnosti pri riadení ţalobcu (čl.
1 manaţérskej zmluvy), pričom hlavnými úkolmi spoločnosti B., s.r.o. boli tieto nasledujúce
(čl. 2 ods. 2 manaţérskej zmluvy):
- v súlade s pokynmi a rozhodnutiami valných zhromaţdení ţalobcu zaistiť ich plnenia
(vzťah podriadenosti),
- vykonávať v spoločnosti ţalobcu funkciu konateľa v rozsahu danom právnymi predpismi
SR (delegácia právomoci štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti).
V tejto súvislosti Najvyšší súd vyhodnocuje námietku ţalobcu, ţe zmluva o výkone
funkcie konateľa musí mať písomnú formu, je uzavretá medzi orgánom spoločnosti
a spoločnosťou a takisto musí byť schválená valným zhromaţdením, čo však u tejto zmluvy
manaţérskej zmluvy absentuje, ako nedôvodnú. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe pre posúdenie
právneho úkonu na daňové účely nie je dôleţitý jeho forma a dodrţanie predpísaných
náleţitostí ale naopak je dôleţité skúmať vôľu zmluvných strán v danom prípade pri napĺňaní
bodov hore citovaných prostredníctvom čl. 2 ods. 2 manaţérskej zmluvy.
Takýto obsah a rozsah činnosti spoločnosti B., s.r.o. nemohol ţalobca vyhodnotiť ako
„ekonomicky nezávislú činnosť, ktorá je obdobná napríklad poskytovaniu právnej službe,
10
daňovému poradenstvu a iným. Spoločnosť B. s.r.o. má svoje know-how
v drevárskom priemysle formou predaja poradenských informácií, ktoré súvisia nielen
s úspešným riadením v takejto spoločnosti, ale aj riadením jednotlivých zamestnancov. Táto
poradenská spoločnosť poskytuje informácie o trhoch a špeciálne poradenstvo v drevárskom
priemysle, ktoré nie sú bežnou činnosťou štatutárneho zástupcu. Ten si musí túto službu
objednať“, hoci takto ţalobca argumentoval (viď hore uvedené argumenty ţalobcom v jeho
odvolaní).
Ako uţ Najvyšší súd naznačil, pre zistenie skutočného obsahu právneho úkonu nie je
moţné vychádzať iba zo subjektívneho posúdenia jednotlivých pojmov obsiahnutých
v obchodnej zmluve s výkladovým dôrazom na formu a náleţitosti právneho úkonu. Pre účely
daňovej interpretácie právnych úkonov daňových subjektov v oblasti podnikateľských
činností je vţdy nutné hodnotiť zmluvy uzavreté podľa obchodného práva ako aj iné zmluvy
uzavreté medzi podnikateľmi podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka ako obchodné
zmluvy a ako také je vykladať.
Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka sa prejav vôle musí predovšetkým vykladať
v súlade s úmyslom konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený,
známy alebo jej musel byť známy.
Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka [iba] v prípadoch, keď prejav vôle nemožno
vyložiť podľa hore citovaného odseku 1, potom sa vykladá prejav vôle v obchodných vzťahoch
podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav
vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý
sa im spravidla v tomto styku prikladá.
Pritom [§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka] pri výklade vôle hore uvedenými
spôsobmi sa vezme náleţitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane
rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného
správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Toto všetko mal a aj správca dane vyhodnotil
a zistené závery logicky zváţil, a tak riadne dospel k záveru, ţe ţalobca spolu s podnikateľom
Ing. A.J. zastieral pravý obsah manaţérskej zmluvy, ktorý sa svojim obsahom zaradila medzi
11
zmluvy upravujúce výkon funkcie v obchodnej spoločnosti s podriadeným vzťahom
k valnému zhromaţdeniu.
Základným kritériom na vyhodnotenie skutočného obsahu zmluvného vzťahu je potom
zisťovanie úmyslu, ktorý sa dá zistiť z reálneho konania zmluvných strán. Pokiaľ sa potom
zmluvné strany správajú odlišne od konania, ktorý by beţný podnikateľ predpokladal
pri manaţérskej zmluve, potom je ich zmluvný vzťah simulovaný.
Nakoľko správca dane na základe zisteného skutkového stavu riadne vyhodnotil úmysel
zmluvných strán, ţe jedna strana bude (Ing. A.) pri výkone činností (funkcie) pre platiteľa
príjmu povinná dodrţiavať pokyny alebo príkazy platiteľa (uvedený záver podčiarkuje
zmluvne prevzatá povinnosť „v súlade s pokynmi a rozhodnutiami valných zhromaţdení
ţalobcu zaistiť ich plnenia“), potom správca dane riadne aplikoval ust. § 5 ods. 1 zák. č.
595/2003 Z.z. pri svojom rozhodnutí.
Preto sa Najvyšší súd stotoţnil s argumentáciou krajského súdu, ţe činnosť manaţéra
a konateľa, ktorú v zmysle tejto zmluvy vykonával Ing. J. pre ţalobcu nie je teda sluţbou, ale
podľa ustanovení § 5 zák. č. 595/2003 Z. z. ide o závislú činnosť.
Na základe uvedených skutočností všetky odvolacie námietky ţalobcu Najvyšší súd
vyhodnotil ako irelevantné.
Vzhľadom na hore uvedené skutkové zistenia a právne závery ako aj na uţ spomenutú
svoju judikatúru Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť
sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (povinnosť zaplatiť daň z príjmov
vyplýva z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1
O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
12
O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu
trov tohto konania nevzniklo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 22. júna 2010
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová