Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/87/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: B., spol. s r. o., IČO : X., so sídlom: L., zast.:

JUDr. A., advokátom so sídlom Š., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky, so sídlom Nová ulica č. 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 08. apríla 2009 č. k. -135, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 08. apríla 2009 č. k. -135 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

I.

Rozhodnutím č.: I/221/9130-47779/2008/990423-r zo dňa 16.06.2008 ţalovaný ako

odvolací daňový orgán podľa o správe daní a poplatkov

(ďalej na účely tohto rozsudku len „“) potvrdil odvolaním napadnutý

dodatočný platobný výmer Daňového úradu Zvolen z 02.04.2008 č. /Lk

o vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôţitkov

ţalobcovi vo výške 540.936,– Sk za zdaňovacie obdobie roku 2005.

Pri svojom odôvodnení vychádzal zo skutočností zistených správcom dane počas

vykonania daňovej kontroly. Touto kontrolou bolo zistené, ţe spoločnosť B., s.r.o., U.U.

fakturovala ţalobcovi manaţérsku činnosť spolu za obdobie od januára do októbra 2005,

pričom výkon tejto činnosti bol vyčíslený na 189 dní. Podľa Zmluvy o výkone manaţérskej

činnosti pri riadení obchodnej spoločnosti uzatvorenej dňa 22.12.2004 medzi ţalobcom ako

mandantom a mandatárom B., s.r.o., U. je predmetom zmluvy obstaranie manaţérskej

činnosti, ktorú bude za mandatára vykonávať Ing. A..

Pri svojom rozhodovaní ţalovaný vychádzal z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. 1Sţ-o-KS 112/2007 zo dňa 26.06.2007 a sp.zn. zo dňa

23.08.2007, v ktorých sa rozhodovalo vo veci nepriznania nároku na odpočet dane z pridanej

hodnoty na základe poskytnutej manaţérskej činnosti. V obidvoch rozsudkoch sa konštatuje,

ţe činnosti, ktoré mal Ing. J. podľa manaţérskej zmluvy vykonávať v roku 2005

pre ţalobcu nesú znaky závislej činnosti, preto takúto činnosť nie je moţné povaţovať

za nezávislé vykonávanie činnosti v zmysle § 3 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Preto ţalovaný, vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , vyslovil záver, ţe manaţérska zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi

právnickými osobami, nebola uzatvorená v zmysle platných právnych predpisov. Keďţe

činnosti podľa manaţérskej zmluvy mohla vykonávať a aj vykonávala len fyzická osoba –

Ing. A., celá vyplatená odmena za výkon týchto činností prináleţí len tejto fyzickej osobe.

II.

3

Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca na Krajský súd v Banskej Bystrici ţalobu

zo dňa 07.08.2008.

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal rozhodnutie ţalovaného a po vykonanom

dokazovaní dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná pri aplikácii ,

a preto ţalobu zamietol.

Pri aplikácii ustanovení , a a

Z.z. o dani z príjmov vychádzal krajský súd zo skutkových zistení ţalovaného.

Z administratívneho spisu pre neho vyplynulo, ţe ţalobca v období január aţ október 2005

zaúčtoval náklady na manaţérsku činnosť na základe Zmluvy o výkone manaţérskej činnosti

pri riadení obchodnej spoločnosti, ktorá bola uzatvorená dňa 22.12.2004 podľa § 66

medzi ţalobcom a českou obchodnou spoločnosťou B. s.r.o.

Podľa v znení platnom v kontrolovanom období

roku 2005 predmetom dane sú príjmy zo závislej činnosti.

Podľa v cit. znení príjmami zo závislej činnosti

sú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného

pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu,

v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo

príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického

vyučovania a príjmy plynúce doktorandom z doktorandského štúdia,

Podľa v cit. znení príjmami podľa odseku 1 sú bez

ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa

vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia

daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len "zamestnanec") od platiteľa týchto príjmov (ďalej

len "zamestnávateľ") alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti s výnimkou príjmov podľa

§ 6 až 8 za predpokladu, že dojednanie cien pri vzájomných obchodných vzťahoch medzi

zamestnancom a zamestnávateľom zodpovedá princípu nezávislého vzťahu podľa § 17 ods. 5.

Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo

na tieto príjmy.

4

Podľa v cit. znení zamestnávateľom je aj daňovník

s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho

pokynov a príkazov, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca

prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona

sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou

daňovou povinnosťou. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom

v zahraničí nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem

zamestnancov celá úhrada.

Základnou otázkou podľa krajského súdu bolo posúdenie obsahu uvedenej zmluvy,

kedy správne správca dane zobral do úvahy v zmysle skutočný

obsah právneho úkonu, tzn. zmluvy o výkone manaţérskej činnosti, a túto vyhodnotil ako

zmluvu, ktorej predmetom sú činnosti majúce znaky závislej činnosti. Činnosť manaţéra

a konateľa, ktorú v zmysle tejto zmluvy vykonával Ing. J. pre ţalobcu, nie je teda podľa

krajského súdu sluţbou, ale podľa ustanovení sa jedná o závislú

činnosť.

Krajský súd sa stotoţnil so stanoviskom daňových orgánov, ktoré povaţovali za príjem

zamestnanca celú úhradu poskytnutú na základe jednotlivých faktúr vzhľadom na to,

ţe z popisu predmetu fakturácie je zrejmé, ţe sa jedná výlučne o manaţérsku činnosť

vykonávanú Ing. J. a iné sluţby či plnenia vo faktúrach uvedené nie sú. Keďţe úhrady

poskytnuté za manaţérsku činnosť na základe predmetných faktúr krajský súd v súlade so

ţalovaným povaţuje za príjmy zo závislej činnosti v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zák. č.

, potom príjmom za manaţérsku činnosť vykonávanú Ing. J. pre ţalobcu

v zmysle a cit. je celá úhrada faktúr.

Tieţ s ďalšou námietkou týkajúcou sa procesno-právneho pochybenia ţalovaného

krajský súd vyslovil nesúhlas. Rozhodnutie ţalovaného dňa 16.06.2008 je podpísané

Ing. V., námestníkom generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky,

ktorý bol na to oprávnený na základe splnomocnenia zo dňa 28.07.2006 vydaného

generálnym riaditeľom Ing. I..

5

Záverom krajský súd uviedol, ţe nakoľko ţalobcovi nebol priznaný nárok

na odpočítanie DPH v zmysle a , mala spoločnosť B.

s.r.o. moţnosť poţiadať prostredníctvom dodatočných daňových priznaní o vrátenie

bezdôvodne odvedenej DPH.

III.

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 03.06.2009 (č. l. 140) proti rozsudku

prvostupňového súdu ţalobca vyslovil poţiadavky, aby odvolací súd podľa § 250ja ods. 3

rozhodnutie 1. stupňa zmenil tak, ţe zruší napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vec mu

vráti na ďalšie rozhodnutie spolu s náhradou trov konania.

Ţalobca predovšetkým vyjadril nesúhlas s argumentáciou súdu, ţe mandatár sa zaviazal

prostredníctvom Ing. J. vykonávať pre ţalobcu činnosti, ktoré sú povinnosťami konateľa, a sú

inou činnosťou obdobnou pracovno-právnemu vzťahu, a preto ich súd nepovaţuje za

nezávislé vykonávanie činnosti bez ohľadu na tú skutočnosť, ţe Ing. J. nebola za výkon

funkcie konateľa vyplatená odmena.

Ďalej ţalobca poukázal na jedinú a súčasne na základnú vadu týchto konaní, kedy

krajský súd stotoţnil činnosť Ing. J. ako konateľa s činnosťou spoločnosti B.. Avšak zmluva

o výkone funkcie konateľa podľa ţalobcu (odkaz na ) musí

mať písomnú formu, je uzavretá medzi orgánom spoločnosti a spoločnosťou a takisto musí

byť schválená valným zhromaţdením, čo však u tejto zmluvy manaţérskej zmluvy absentuje.

Navyše ţalobca v odvolaní zdôraznil, ţe obchodná spoločnosť nikdy nemôţe poskytnúť

závislú činnosť, na poskytnutie ktorej je oprávnená iba fyzická osoba.

Ďalej ţalobca kritizoval postup správcu dane, lebo ten nemôţe stotoţňovať právnickú

osobu B. s.r.o. so subjektom Ing. J. Antonínom, lebo ich postavenie vo vzťahu

k svojej osobe ţalobca označil za diametrálne odlišné. Podľa ţalobcu právnická osoba

vykonáva sluţbu pre ţalobcu - platiteľa podľa samostatnej zmluvy a fyzická osoba zastupuje

6

ţalobcu - spoločnosť navonok ako štatutárny orgán, ktorý bol zvolený valným zhromaţdením

pri zaloţení spoločnosti.

K obsahu manaţérskej zmluvy sa ţalobca vyjadril v tom duchu, ţe táto manaţérska

zmluva má znaky ekonomicky nezávislej činnosti ktorá je obdobná napríklad poskytovaniu

právnej sluţbe, daňovému poradenstvu a iným. Spoločnosť B. s.r.o. má svoje

know-how v drevárskom priemysle formou predaja poradenských informácií, ktoré súvisia

nielen s úspešným riadením v takejto spoločnosti, ale aj riadením jednotlivých zamestnancov.

Táto poradenská spoločnosť poskytuje informácie o trhoch a špeciálne poradenstvo

v drevárskom priemysle, ktoré nie sú beţnou činnosťou štatutárneho zástupcu. Ten si musí

túto sluţbu objednať.

Podľa názoru ţalobcu je uvedený vzťah, t. j. manaţérska zmluva, plne v súlade

so zásadou širokej zmluvnej voľnosti účastníkov obchodno-právnych vzťahov.

Z vyjadrenia ţalovaného zo dňa 15.06.2009 (č. l. 153) Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky ţiadne nové argumenty nevyplynuli.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe

postupom podľa a nasl. ustanoveniami Občiansky súdny

poriadok (ďalej v texte rozsudku len „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané

oprávnenou osobou (právnym zástupcom účastníka konania) v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1

) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia odvolanie

prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v nenariadil

pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné,

pretoţe napadnutý rozsudok krajského súdu je vydaný v súlade so zákonom, a preto ho

po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom podľa potvrdil.

Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

7

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, ţe nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré

sú v súlade s argumentáciou obsiahnutou v obdobných rozsudkoch Najvyššieho súdu

sp. zn. 1Sţ-o-KS 112/2007 zo dňa 26.6.2007 a sp.zn. zo dňa 23.08.2007, spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku

napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne

neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi

krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu

niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich

odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní.

Základnou úlohou, ktorú mal ţalovaný vyriešiť a následne krajský súd preskúmať, je tá,

či vzťah ţalobcu a Ing. J. sa riadil mandátnou zmluvou, alebo mohol správca dane

pri vyhodnotení tohto vzťahu podľa vysloviť záver, ţe ide

o vzťah závislej činnosti. Obdobné otázky Najvyšší súd uţ riešil v svojej predchádzajúcej

judikatúre sp. zn. 1Sţ-o-KS 112/2007 zo dňa 26.6.2007 a sp.zn. zo dňa

23.08.2007.

Najmä v rozsudku sp. zn. zo dňa 23.08.2007 Najvyšší súd vyslovil

vyuţiteľné závery pre túto vec, ktoré Najvyšší súd v súlade s § 250ja ods. 7 cituje:

„Podľa odvolacieho súdu fakturované „služby“ spoločnosti B., s.r.o. ktoré mal v zmysle

zmluvy z 22.12.2004 pre žalobcu vykonávať Ing. A., sú činnosti, ktoré zo zákona má plniť

a vykonávať konateľ spoločnosti, ktorým môže byť len fyzická, nie právnická

osoba.

...... Podľa vzťah medzi spoločnosťou a členom

orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje

primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej

medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom alebo zo zákona

nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu

8

a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí

ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene.

Z uvedeného vyplýva, že vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti

je zo zákona obchodnoprávnym vzťahom a použijú sa naň primerane ustanovenia

o mandátnej zmluve ( - ). Aj bez písomnej zmluvy však

štatutárny orgán zostane aj tak štatutárnym orgánom de iure a jeho právny vzťah

so spoločnosťou sa primerane spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve a priamo

ustanoveniami , ktoré upravujú štatutárne orgány.

..... Zvolený postup žalobcu a spoločnosti B., s.r.o. sa javí byť iba kamuflážou pre

účtovanie dane z pridanej hodnoty medzi právnickými osobami.“

Hore uvedené skutkové zistenia a právne závery obsiahnuté v judikatúre Najvyššieho

súdu (), pri vyhodnotení aktuálnosti ktorej Najvyšší súd nezistil ţiaden

relevantný dôvod, aby sa od nej odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia,

zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho

stanoviska), sa dajú v plnom rozsahu aplikovať aj na prejednávanú vec.

Pri hľadaní odpovede na takto poloţenú otázku, tzn. či išlo o vzťah ţalobcu

a Ing. J., a či tento v pozícii osoby vykonávajúcej činnosť konateľa sa mal riadiť mandátnou

zmluvou, je nutné vychádzať zo širších súvislostí. Najvyšší súd uţ v svojej staršej judikatúre

(napríklad rozsudok 5Sţ-o-KS 248/2004 alebo ) vychádzal z ústavnej slobody

zakotvenej v , podľa ktorého má kaţdý právo na

slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú

zárobkovú činnosť.

Je pravdou, ţe v zmysle odseku 2 cit. ústavného článku môţe zákon ustanoviť

podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností, ale na druhej strane

nesmie zákonodarca v zmysle záver právo

slobodnej voľby vykonávať povolanie odňať. Akým spôsobom sa rozhodne oprávnený nositeľ

práva podľa svoje právo realizovať je moţné zistiť iba prostredníctvom

testu jeho vôle.

9

Z obsahu daňového spisu ako aj zo samotného rozhodnutia vyplýva, ţe správca dane

v rámci dokazovania dostatočným spôsobom v zmysle

vyhodnotil vôľu zmluvných strán, ktorá vyplýva nielen z jednotlivých úkonov Ing. J.

a ţalobcu, ale aj obsahu samotnej Zmluvy o výkone manaţérskej činnosti pri riadení

obchodnej spoločnosti, ktorá bola uzatvorená dňa 22.12.2004.

Podľa o správe daní a poplatkov platí,

že pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa do úvahy berie vždy skutočný

obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Z obsahu jednotlivých faktúr vystavených ţalobcom na ťarchu spoločnosti B. s.r.o. pre

Najvyšší súd je evidentné, ţe ich právnym základom je manaţérska činnosť Ing. J.

vykonávanej podľa mandátnej zmluvy za konkrétne obdobie. Predmetom uvedenej

manaţérskej zmluvy (Smlouva o výkonu manaţérské činnosti při řízení obchodní společnosti

z 22.12.2004) je obstarávanie manaţérskej činnosti pri riadení ţalobcu (čl.

1 manaţérskej zmluvy), pričom hlavnými úkolmi spoločnosti B., s.r.o. boli tieto nasledujúce

(čl. 2 ods. 2 manaţérskej zmluvy):

- v súlade s pokynmi a rozhodnutiami valných zhromaţdení ţalobcu zaistiť ich plnenia

(vzťah podriadenosti),

- vykonávať v spoločnosti ţalobcu funkciu konateľa v rozsahu danom právnymi predpismi

SR (delegácia právomoci štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti).

V tejto súvislosti Najvyšší súd vyhodnocuje námietku ţalobcu, ţe zmluva o výkone

funkcie konateľa musí mať písomnú formu, je uzavretá medzi orgánom spoločnosti

a spoločnosťou a takisto musí byť schválená valným zhromaţdením, čo však u tejto zmluvy

manaţérskej zmluvy absentuje, ako nedôvodnú. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe pre posúdenie

právneho úkonu na daňové účely nie je dôleţitý jeho forma a dodrţanie predpísaných

náleţitostí ale naopak je dôleţité skúmať vôľu zmluvných strán v danom prípade pri napĺňaní

bodov hore citovaných prostredníctvom čl. 2 ods. 2 manaţérskej zmluvy.

Takýto obsah a rozsah činnosti spoločnosti B., s.r.o. nemohol ţalobca vyhodnotiť ako

„ekonomicky nezávislú činnosť, ktorá je obdobná napríklad poskytovaniu právnej službe,

10

daňovému poradenstvu a iným. Spoločnosť B. s.r.o. má svoje know-how

v drevárskom priemysle formou predaja poradenských informácií, ktoré súvisia nielen

s úspešným riadením v takejto spoločnosti, ale aj riadením jednotlivých zamestnancov. Táto

poradenská spoločnosť poskytuje informácie o trhoch a špeciálne poradenstvo v drevárskom

priemysle, ktoré nie sú bežnou činnosťou štatutárneho zástupcu. Ten si musí túto službu

objednať“, hoci takto ţalobca argumentoval (viď hore uvedené argumenty ţalobcom v jeho

odvolaní).

Ako uţ Najvyšší súd naznačil, pre zistenie skutočného obsahu právneho úkonu nie je

moţné vychádzať iba zo subjektívneho posúdenia jednotlivých pojmov obsiahnutých

v obchodnej zmluve s výkladovým dôrazom na formu a náleţitosti právneho úkonu. Pre účely

daňovej interpretácie právnych úkonov daňových subjektov v oblasti podnikateľských

činností je vţdy nutné hodnotiť zmluvy uzavreté podľa obchodného práva ako aj iné zmluvy

uzavreté medzi podnikateľmi podľa ako obchodné

zmluvy a ako také je vykladať.

Podľa sa prejav vôle musí predovšetkým vykladať

v súlade s úmyslom konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený,

známy alebo jej musel byť známy.

Podľa [iba] v prípadoch, keď prejav vôle nemožno

vyložiť podľa hore citovaného odseku 1, potom sa vykladá prejav vôle v obchodných vzťahoch

podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav

vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý

sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Pritom [ ] pri výklade vôle hore uvedenými

spôsobmi sa vezme náleţitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane

rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného

správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Toto všetko mal a aj správca dane vyhodnotil

a zistené závery logicky zváţil, a tak riadne dospel k záveru, ţe ţalobca spolu s podnikateľom

Ing. A.J. zastieral pravý obsah manaţérskej zmluvy, ktorý sa svojim obsahom zaradila medzi

11

zmluvy upravujúce výkon funkcie v obchodnej spoločnosti s podriadeným vzťahom

k valnému zhromaţdeniu.

Základným kritériom na vyhodnotenie skutočného obsahu zmluvného vzťahu je potom

zisťovanie úmyslu, ktorý sa dá zistiť z reálneho konania zmluvných strán. Pokiaľ sa potom

zmluvné strany správajú odlišne od konania, ktorý by beţný podnikateľ predpokladal

pri manaţérskej zmluve, potom je ich zmluvný vzťah simulovaný.

Nakoľko správca dane na základe zisteného skutkového stavu riadne vyhodnotil úmysel

zmluvných strán, ţe jedna strana bude (Ing. A.) pri výkone činností (funkcie) pre platiteľa

príjmu povinná dodrţiavať pokyny alebo príkazy platiteľa (uvedený záver podčiarkuje

zmluvne prevzatá povinnosť „v súlade s pokynmi a rozhodnutiami valných zhromaţdení

ţalobcu zaistiť ich plnenia“), potom správca dane riadne aplikoval ust. § 5 ods. 1 zák. č.

pri svojom rozhodnutí.

Preto sa Najvyšší súd stotoţnil s argumentáciou krajského súdu, ţe činnosť manaţéra

a konateľa, ktorú v zmysle tejto zmluvy vykonával Ing. J. pre ţalobcu nie je teda sluţbou, ale

podľa ustanovení ide o závislú činnosť.

Na základe uvedených skutočností všetky odvolacie námietky ţalobcu Najvyšší súd

vyhodnotil ako irelevantné.

Vzhľadom na hore uvedené skutkové zistenia a právne závery ako aj na uţ spomenutú

svoju judikatúru Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (povinnosť zaplatiť daň z príjmov

vyplýva z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

12

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu

trov tohto konania nevzniklo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 22. júna 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová