Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/55/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci

navrhovateľky: J., nar. X., v L., naposledy bytom v zahraničí: M., t. č. PT R., zast. Centrom právnej

pomoci, kancelária Bratislava, Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: MU- 355-12/PO-Ž/2009 zo dňa 27. júla 2009, na

odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -40 zo dňa

10. marca 2010 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -40 zo dňa 10. marca 2010 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku, potvrdil rozhodnutie

č. p.: MU-355-12/PO-Ž/2009 zo dňa 27. júla 2009, ktorým odporca podľa ustanovenia § 11 ods. 1

písm. e/ o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení

(ďalej len zákon o azyle) zamietol žiadosť navrhovateľky o udelenie azylu ako neprípustnú.

2

Krajský súd sa pri posudzovaní rozhodnutia odporcu podrobne zaoberal všetkými

námietkami navrhovateľky uplatnenými v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že postup

odporcu ako aj jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci uviedol, že odporca zistil stav veci zákonným

spôsobom a v dostatočnom rozsahu. Odporca s navrhovateľkou vykonal pohovor a v podstate

nad rámec svojich povinností (vzhľadom na charakter rozhodnutia) vyhľadal a do spisu založil

aj relevantné správy o krajine jej pôvodu. V danom prípade podľa krajského súdu bolo podstatným

zistenie a preukázanie skutočnosti, že navrhovateľka je štátnou príslušníčkou Českej republiky

a že tento členský štát Európskej únie nenaplnil predpoklady Protokolu č. 29 o azyle pre štátnych

príslušníkov členských štátov Európskej únie, pričom z takto zistených skutočností vychádzal

pri vydaní svojho rozhodnutia.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd uviedol, že ani táto námietka

nebola dôvodná. V azylovom konaní bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že navrhovateľka

je štátnou príslušníčkou Českej republiky, ktorá je členským štátom Európskej únie. Zo znenia

ust. § 11 ods. 1 písm. e/ zákona o azyle vyplýva, že odporca zamietne žiadosť ako neprípustnú,

okrem prípadu, ak nastali skutočnosti uvedené v osobitnom predpise, ktorým je Protokol (č. 29)

o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie pripojený k Zmluve o založení

Európskeho spoločenstva. Na všeobecne známe skutočnosti, že ČR neodstúpila od Dohovoru

na ochranu základných ľudských práv a slobôd, resp. že nenastali ani žiadne iné skutočnosti,

predpokladané čl. 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii odporca správne poukázal v odôvodnení svojho

rozhodnutia. S poukazom na uvedené sú podľa krajského súdu navrhovateľkou opísané formy jej

údajnej diskriminácie právne irelevantné.

Nad rámec uvedeného, krajský súd poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka ako občianka

členského štátu Európskej únie sa môže slobodne pohybovať po území ktoréhokoľvek členského

štátu Európskej únie, t. j. aj po slovenskom území a usadiť sa tam. Na vyriešenie svojich údajných

problémov nevyužila ani jeden zákonný spôsob, poskytovaný a garantovaný českým právnym

systémom (napr. podanie trestného oznámenia, žaloby, sťažnosti na postup polície).

Pretože odporca podľa krajského súdu v konaní zákonným a dostatočným spôsobom zistil

stav veci a nakoľko navrhovateľka je štátnou občiankou Českej republiky, ktorá je členským štátom

Európskej únie, pričom objektívne nenastali okolnosti, predpokladané Protokolom č. 29 o azyle

pre štátnych príslušníkov Európskej únie pripojený k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva,

3

krajský súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol žiadosť

navrhovateľky o azyle ako neprípustnú je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné.

Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

Podľa navrhovateľky, krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Zdôraznila, že o azyl žiadala z dôvodu jej a manželovej diskriminácie. Jej manžela volajú

Židom a preto si nemôže nájsť prácu a dôstojné bývanie. Vyhrážajú sa im, že ak neodídu z Českej

republiky, tak ich upália. Telefonoval jej mužský hlas a nadával jej, že ju otec z dôvodu jej

manželstva vyhodil z bytu a že obdobným vyhrážkam čelia v obchode aj v zamestnaní, podobne

aj počas prejaveného záujmu o adopciu dieťaťa. Niekoľkokrát si menila telefónne číslo a toto

poskytla iba orgánom štátnej správy a i napriek tomu sa telefonáty opakovali. Pokúšala sa podať

trestné oznámenie. Keď prišla na políciu, spísali s ňou zápisnicu, ale podľa jej skúseností sú aj

policajné opatrenia diskriminačné.

Navrhovateľka v tejto súvislosti poukázala na tlačovú správu Amnesty International Česká

republika z 28.5.2009, podľa ktorej v ČR chýba ochrana pred diskrimináciou a rastom extrémizmu.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca tak, že navrhol napadnutý rozsudok

krajského súdu potvrdiť ako vecne správny.

Zopakoval argumenty svojho rozhodnutia a poukázal na to, že navrhovateľka v odvolaní

neuviedla a nepreukázala také skutočnosti, ktoré by odporcu oprávňovali vydať rozhodnutie

o udelení azylu. Navrhovateľka je občiankou Českej republiky, členského štátu Európskej únie,

preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel

k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia , s tým, že deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 22. júna 2010 ( a ).

4

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle.

Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne

uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané

opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,

z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,

prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže

alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu

cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd ( prvá veta

Slovenskej republiky).

Podľa o azyle (účinného od 1.12.2008, ďalej

len zákon o azyle) ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak žiadateľ je

občanom členského štátu Európskej únie; to neplatí, ak nastali skutočnosti uvedené v osobitnom

predpise (Protokol o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie pripojený

k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva).

Podľa Protokolu č. 29 o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie

(1997), berúc do úvahy úroveň ochrany základných práv a slobôd členskými štátmi Európskej únie,

považujú sa členské štáty za bezpečné krajiny pôvodu vo vzájomných vzťahoch pri všetkých

právnych a praktických dôvodoch týkajúcich sa záležitostí azylu. Podľa toho je možné brať

do úvahy, resp. pokladať za prípustnú žiadosť o azyl podanú štátnym príslušníkom členského štátu

iba v nasledovných prípadoch:

a/ ak členský štát, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom pokračuje po nadobudnutí platnosti

Amsterdamskej zmluvy, využívajúc ustanovenia článku 15 Dohovoru na ochranu základných

ľudských práv a slobôd, v prijímaní opatrení zbavujúcich ho na svojom území záväzkov podľa

tohto dohovoru;

b/ ak bol iniciovaný postup uvedený v článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii a pokiaľ Rada

vo vzťahu k nemu prijme rozhodnutie;

5

c/ ak Rada, konajúc na základe článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii konštatovala vo vzťahu

k členskému štátu, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom, existenciu vážneho a pretrvávajúceho

porušenia zásad uvedených v článku 6 ods. 1 zo strany tohto členského štátu;

d/ ak by sa tak členský štát rozhodol jednostranne vo vzťahu k žiadosti štátneho príslušníka iného

členského štátu; v tom prípade musí byť Rada bezprostredne informovaná; Žiadosť bude

vybavovaná na základe predpokladu, že je zjavne neodôvodnená bez toho, aby súčasne

akýmkoľvek spôsobom, podľa okolností prípadu, ovplyvňovala rozhodovaciu právomoc členského

štátu.

Článok 15 Dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd rieši otázky odstúpenia

zmluvnej strany Dohovoru na ochranu ľudských práv a slobôd od tohto dohovoru.

Podľa Článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii na základe odôvodneného návrhu jednej

tretiny členských štátov, Európskeho parlamentu alebo Komisie môže Rada štvorpätinovou

väčšinou svojich členov po získaní súhlasu Európskeho parlamentu rozhodnúť, že existuje jasné

riziko závažného porušenia princípov uvedených v článku 6 ods. 1 niektorým členským štátom

a adresovať tomuto štátu vhodné odporúčania. Pred prijatím takéhoto rozhodnutia Rada vypočuje

príslušný členský štát a v súlade s tým istým postupom môže vyzvať nezávislé osoby,

aby v primeranej lehote predložili správu o situácii v príslušnom členskom štáte.

Podľa Článku 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Únia je založená na základoch slobody,

demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné

členským štátom.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok

krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o udelenie

azylu ako neprípustnej, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky v opravnom

prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého

rozhodnutia odporcu.

6

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie

procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľky a obsahom správ o krajine pôvodu

(Správa o stave ľudských práv v ČR v roku 2008 schválené vládou ČR 1.6.2009, Správa - Česká

republika, spracovaná organizáciou Amnesty International z 28.5.2009 a z materiálov zverejnených

na stránke www.ciznici.cz), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú

situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľka žiadala o udelenie

azylu.

Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 9.7.2009 navrhovateľka uviedla,

že dôvodom jej žiadosti o azyl boli najmä telefonické vyhrážky, ktorými sa jej a manželovi

vyhrážali neznáme osoby, aby sa vrátili do Izraela alebo Ruska, „jednoducho, aby z Čiech vypadli“.

Trpezlivosť im prešla v noci z 2.7.2009 na 3.7.2009, kedy im niekto zavolal (telefonicky),

že ich polejú benzínom a zapália. Na základe toho sa z ubytovne v Brne narýchlo zbalili a odišli

preč.

Odporca v rozhodnutí, ktorým zamietol žiadosť navrhovateľky o udelenie azylu ako

neprípustnú uviedol, že jediným dôvodom žiadosti o azyl bolo, že sa navrhovateľka spoločne

s manželom obávali, nakoľko sa im neznámi ľudia vyhrážali z dôvodu, že manžel navrhovateľky

je izraelskej štátnej príslušnosť.

S poukazom na dôvody žiadosti navrhovateľky o udelenie azylu, odporca vyhľadal

a do spisu založil správy o krajine pôvodu navrhovateľky, najmä v súvislosti s tvrdením

navrhovateľky o jej diskriminácii pre manželovu štátnu príslušnosť. Vychádzajúc zo zdrojov

informácií, ktoré v rozhodnutí citoval, poukázal na to, že diskriminácia v krajine jej pôvodu

existuje, týka sa prístupu určitých skupín obyvateľstva k zamestnaniu a bývaniu, ide však

o diskrimináciu, a nie o perzekúciu, a preto diskriminácia nemôže byť dostatočným dôvodom

na udelenie ochrany v inom štáte. Naviac podľa odporcu polícia ČR sa problematikou extrémizmu

a páchania trestných činov s rasovým podtextom (na ktoré navrhovateľka poukazovala) seriózne

zaoberá a venuje mu adekvátnu pozornosť.

Odporca poukázal na to, že navrhovateľka v priebehu konania neuviedla žiadne skutočnosti

ani nepredložila žiadne dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jej žiadosti. V krajine

pôvodu nevyvíjala žiadnu činnosť, pre ktorú by jej hrozila perzekúcia, nemala žiadne problémy

s políciou, armádou, či inými oficiálnymi orgánmi krajiny.

7

Vzhľadom k tomu, navrhovateľka je občiankou členského štátu Európskej únie a nenastala

žiadna zo skutočností uvedených v Protokole o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov

Európskej únie odporca zamietol jej žiadosť o azyl ako neprípustnú.

Odporca v rozhodnutí popisuje spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu

navrhovateľa s odkazom na zdroje informácií, z ktorých informácie čerpal.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom

odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne vyhodnotil

dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal

pri svojom rozhodovaní o žiadosti navrhovateľky o udelenie azylu.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť,

že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie

azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú

škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom

kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len

pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len

najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu

podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti

definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti,

a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne

nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

Primárnym dôvodom zamietnutia žiadosti navrhovateľky o udelenie azylu bolo zistenie

odporcu, že navrhovateľka je občiankou členského štátu Európskej únie a nenastala žiadna

zo skutočností uvedených v Protokole o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej

únie.

S takýmto záverom bolo potrebné súhlasiť.

8

V danom prípade bolo aj podľa odvolacieho súdu podstatným zistenie a preukázanie

skutočnosti, že navrhovateľka je štátnou príslušníčkou Českej republiky a že tento členský štát

Európskej únie nenaplnil predpoklady Protokolu č. 29 o azyle pre štátnych príslušníkov členských

štátov Európskej únie. Pokiaľ teda odporca vychádzal pri vydaní svojho rozhodnutia z takto

zistených skutočností, rozhodol v súlade so zákonom, keď žiadosť navrhovateľky o udelenie azylu

zamietol podľa § 11 ods. 1 písm. e/ zákona o azyle.

Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľky uplatnenými

v opravnom prostriedku, k jeho záverom nemá odvolací súd žiadne pripomienky a v podrobnostiach

na ne odkazuje. Krajský súd nepochybil, keď rozhodnutie odporcu potvrdil ako rozhodnutie vydané

v súlade so zákonom.

Odvolací súd rozsudok krajského súdu preto potvrdil ako vecne správny podľa .

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k

ods. 1 v spojení s a , tak, že navrhovateľke, ktorá nemala úspech

vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. júna 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová