Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
58c/360722.ecb1ae.pdf
PDF · 169.13 KB
No categories available
6Sžhuv/2/2009
Najvyšší súd 6Sžhuv/2/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Baricovej a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej, v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti S. S., s. r. o., so sídlom S.,
zastúpenej JUDr. K. G., advokátom so sídlom S., proti žalovanému Úradu priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Jána Švermu č. 43, Banská Bystrica 4, za účasti
Mesta S., so sídlom S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 1819-2006
II/129-2008 z 22. augusta 2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 22. apríla 2009, č. k 23S/177/2008-66, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 22. apríla 2009, č. k 23S/177/2008-66 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj „Úrad“) ako
prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 28. novembra 2007 zamietol námietky žalobkyne
proti zápisu označenia „S. Týždenník občanov okresu S. a okolia“, číslo spisu POZ 1819-2006,
do registra ochranných známok, ktoré boli podané v zmysle § 9 v spojení s § 4 ods. 1 písm. f/
zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov účinného do 01.
januára 2010 (ďalej len „zákon č. 55/1997 Z. z.“ alebo „zákon o ochranných známkach účinný
do 01. januára 2010“), keď posudzujúc vec z komplexného hľadiska dospel k záveru, že
zverejnené označenie nie je zameniteľné s namietaným obchodným menom žalobkyne
vzhľadom na výraznú vizuálnu odlišnosť a tiež sémantickú odlišnosť, čo je dostatočné na
prekonanie minimálnej miery fonetickej podobnosti porovnávaných označení; zároveň vylúčil
možnosť vyvolania predstavy o spojitosti zverejneného označenia s namietaným obchodným
menom vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti.
Žalovaný - Predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím z 22. augusta 2008, POZ 1819-2006II/129-
2008 zamietol rozklad proti zhora označenému prvostupňovému rozhodnutiu a napadnuté
rozhodnutie potvrdil, keď v konaní o rozklade neboli zistené dôvody, pre ktoré by bolo nutné
napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Uviedol, že prvostupňový orgán
v rámci konania o námietkach podaných proti zápisu prihlasovaného označenia do registra
postupoval úplne štandardne, v súlade s podmienkami zákona o ochranných známkach, ako
aj v súlade so zákonom o správnom konaní a rovnako ako prvostupňový orgán, dospel
k záveru o nezameniteľnosti porovnávaných označení, pričom konštatoval, že posúdenie
ostaných podmienok námietkového dôvodu uplatneného v zmysle § 4 ods. 1 písm. f/ zákona
o ochranných známkach by nemalo na zamietnutie námietok podaných v zmysle tohto
ustanovenia vplyv.
Na základe včas podanej žaloby Krajský súdu v Banskej Bystrici v konaní podľa
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) napadnutým
rozsudkom rozhodol o jej zamietnutí (§ 250j ods. 1 OSP) nepovažujúc námietky vznesené
žalobkyňou za dôvodné.
Krajský súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1písm. f/,
§ 3a ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b/, § 9 a § 40b ods. 3 zákona č. 55/1997 Z. z a § 6 ods. 1, 2
a 6 vyhlášky č. 117/1997 Z. z vyhlášky Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach účinnej
do 01. januára 2010 (ďalej len „vyhláška č. 117/1997 Z. z.“), keď podľa jeho názoru v danom
prípade nedošlo k naplneniu základnej hmotnoprávnej podmienky pre úspešné uplatňovanie
námietok (zameniteľnosť). Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový
správny orgán nepostupovali v rozpore so zákonom, keď neuznali vznesenú námietku podľa
§ 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 55/1997 Z. z. proti zápisu prihlášky kombinovanej ochrannej
známky „S. Týždenník občanov okresu S. a okolia“ do registra ochranných známok s tým, že
táto môže existovať ako ochranná známka bez toho, aby toto označenie zasahovalo do práv
žalobkyne – obchodnej spoločnosti podnikajúcej pod obchodným menom S. S., s. r. o.
Náhradu trov súdneho konania žalobkyni nepriznal s poukazom na ustanovenie § 250k
ods. 1 OSP. Nerozhodnutie o trovách ďalších účastníkov konania odôvodnil tým,
že v osobitnom konaní súdu podľa piatej časti OSP nie je pre to vzhľadom na ustanovenie
§ 250k OSP daný zákonný podklad.
Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie,
namietajúc, že:
1. súd prvého stupňa nesprávne nezistil nezákonnosť v postupe žalovaného, keď žalovaný
pojem zameniteľnosť s obchodným menom obsiahnutý v § 4 ods. 1 písm. f/ zákona
č. 55/1997 Z. z. a pojem vyvolávanie nebezpečenstva zámeny podľa 3a ods. 2 zákona
č. 55/1997 Z. z. explicitne odmietol vyložiť aj v súlade s ustanoveniami § 10, resp. § 47
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len aj „ObchZ“), čím bola žalobkyňa
ukrátená na jej právach, vzťahujúcich sa na jej obchodného meno.
2. realizácia práva žalobkyne vyplývajúceho z § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 55/1997 Z. z.
sa vykonáva s dokazovaním podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 117/1997 Z. z. a. žalovanému
sa v konaní o námietkach nezveruje do dispozície rozhodovať o žiadnych iných
skutočnostiach a dôkazoch a žalobkyňa rozhodnutie žalovaného považuje za ľubovôľu
a voľnosť správneho orgánu v rozpore s vymedzenými medzami správnej úvahy podľa § 6
ods. 5 vyhlášky č. 117/1997 Z. z., čím bol žalovaným porušený § 3 ods. 1 zákona § 71/1967
Zb. o správnom konaní správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok“) v spojení s § 37 zákona č. 55/1997 Z. z. a žalobkyňa bola ukrátená na jej právach
aj podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 55/1997 Z. z. a podľa § 6 ods. 5 vyhlášky č. 117/1997
Z. z.. Žalobkyňa mala za to, že je v rozpore s § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 55/1997 Z. z.
v spojení s § 6 ods. 5 vyhlášky č. 117/1997 Z. z. posúdenie súdu prvého stupňa považovať
za relevantné že:
2.1. prihlasovateľ – Mesto S. používal napadnuté označenie už od roku 1996, v dôsledku čoho
sa vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti vytvorila opodstatnene spojitosť medzi
prihlasovateľom a napadnutým označením,
2.2. uzatvorenie zmluvy o vydávaní týždenníka S. zo dňa 31.07.2003 medzi žalobcom
a prihlasovateľom – Mesto S.,
2.3. že obchodné meno žalobkyne bolo údajne zmenené v dôsledku uzatvorenia zmluvy
O vydávaní týždenníka S. zo dňa 31.07.2003,
2.4. pod obchodným menom so slovným prvkom „S.“ podniká viac osôb a tento prvok je
použitý v ochranných známkach pre iné subjekty,
2.5. že obchodné meno žalobkyne nie je originálne a pre žalobkyňu údajne nie je
charakteristické.
3. súd prvého stupňa z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
resp. k týmto nesprávnym skutkovým zisteniam uvedeným pod bodmi 2.1 až 2.5. dospel
bez akýchkoľvek dôkazov, pričom z vykonaných dôkazov mohol dospieť k skutkovým
zisteniam správne uvedeným pod 3.1. až 3.4., t. j. že:
3.1. registrácia prihlasovateľa z roku 1996 podľa § 5 ods. 1 zákona č. 81/1966 Zb.
O periodickej tlači ako je z predložených dôkazov úplne zrejmé, zanikla do roku 2004, podľa
§ 8 písm. b/ zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači, keďže prihlasovateľ – Mesto S.
vydávanie registrovaného periodika ukončil,
3.2. u spotrebiteľskej verejnosti ďalej absolútne nemohla existovať žiadna spojitosť medzi
prihlasovateľom – Mesto S. a týždenníkom, vydávaným už žalobkyňou pod vlastným menom
a zodpovednosťou od roku 2003. Zistenie, aby sa vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti
vytvorila alebo udržiavala opodstatnene spojitosť medzi prihlasovateľom a napadnutým
označením nie je nijako zrejmá a nevyplýva zo žiadneho dôkazu,
3.3. prihlasovateľ – Mesto S. si nikdy nesplnil povinnosť podľa § 7 ods. 4 zákona č. 81/1966
Zb. o periodickej tlači, naopak zo strany žalobkyne došlo k opakovanej registrácii, na čo
žalobkyňa opakovane poukazovala a predložila k tomuto dôkazy; preto existenciu zmluvy
O vydávaní týždenníka S. zo dňa 31.07.2003 nemožno brať pri otázke riešenie vydavateľa
do úvahy,
3.4. zistenie, aby obchodné meno žalobkyne bolo zmenené v dôsledku uzatvorenia zmluvy
o vydávaní týždenníka S. zo dňa 31.07.2003 nevyplýva zo žiadneho dôkazu.
4. mala za to, že súd prvého stupňa nesprávne nezistil nezákonnosť v postupe žalovaného
a s tým spojené ukrátenie žalobkyňu na jej právach s ohľadom na zákonnú úpravu
argumentačne neudržateľným rozhodnutím žalovaného pri posudzovaní zameniteľnosti
s obchodným menom v zmysle § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 55/1997 Z. z.. Podľa názoru
žalobkyne nebezpečenstvo zámeny alebo mylnej predstavy o ich vzájomnej spojitosti
obchodného mena žalobkyne s označením „S. Týždenník občanov okresu S. a okolia“
nemožno správne vylúčiť, nakoľko:
a) spotrebitelia reprodukujú a špecifikujú označenia alebo ochranné známky podľa
ich slovných častí,
b) podstata obchodného mena namietateľa pozostáva z dvoch slov S. a S. a obe tieto slová sú
súčasťou označenia „S. Týždenník občanov okresu S. a okolia“ v rovnakom páde,
c) pri fonetickej prezentácii slov označenia „S. Týždenník občanov okresu S. a okolia“
a obchodného mena žalobkyne nedochádza k žiadnemu spodobovaniu a výslovnosť je úplne
identická,
d) prvým a dominantným slovom v obchodnom mene žalobkyne z fonetického hľadiska
je slovo „S.“. To isté platí aj pre fonetickú verziu označenia „S. Týždenník občanov okresu S.
a okolia“, nakoľko čítanie prebieha zľava doprava a zhora nadol,
e) u spotrebiteľov pri dlhých, viacprvkových označeniach dochádza k skracovaniu fonetickej
reprodukcie, pri fonetickej reprodukcii je pre spotrebiteľskú verejnosť jednoznačné, že zaznie
len skrátená podoba názvu novín, bez podtitulov,
f) podľa ustálenej praxe žalovaného pri porovnávaní jednoslovných označení, sú tieto
nezameniteľné – hoci obsahujú spoločný slovný prvok, ktorý je prevzatý zo všeobecného
odborného názvoslovia (napr. lieky) – ak sú koncové časti týchto označení natoľko rozdielne,
že zakladajú ich rozlíšiteľnosť; v prípade viacslovných označení by malo platiť podobne
o koncových slovách; v tomto prípade však spoločný dominantný slovný prvok nielenže nie je
prevzatý zo všeobecného odborného názvoslovia (,,S.“ nie je názvoslovie novín) ale
v koncovej časti je dokonca najmarkantnejším práve slovo „S.“, a to v rovnakom tvare,
g) pre vizuálne hodnotenie označenia ,,S. Týždenník občanov okresu S. a okolia“ je slovo
„S.“ umiestnené v strede a v niekoľkonásobne väčšej veľkosti oproti málo čitateľnému
dodatku „Týždenník občanov okresu S. a okolia“, pričom na toto slovo označenie svojim
spôsobom vyhotovenia púta pohľad spotrebiteľa je totožné s prvým a z vizuálneho hľadiska
dominantným slovom v obchodnom mene žalobkyne,
h) pri vizuálnej podobe slov tvoriacich podstatu obchodného mena namietateľa
a nachádzajúcich sa v označení ,,S. Týždenník občanov okresu S. a okolia“ nedochádza
k žiadnemu prekrytiu, či aspoň umeleckému zatlačeniu do úzadia. Z grafického vyhotovenia
možno vysloviť jednoznačný úmysel zdôraznenia slova S. v najjasnejšej centrálnej voľnej
a bielej časti,
i) dominantné slovo „S.“ nemá pri vydávaní novín vecný, druhový charakter všeobecného
obsahu, ide o málo používané cudzie slovo, ktoré nevypovedá o vlastnostiach tovarov, či
služieb; vďaka svojej originalite a neobvyklosti stáva sa slovo „S.“ natoľko dominantným
a upútavajúcim prvkom, že potlačuje význam prvkov ostatných; na jeho význam nemôže mať
vplyv doplnenie názvu regiónu, či druhu periodika; významové hľadisko dominantného slova
„S.“ sa tým vôbec nemení a u oboch označení ostáva totožné,
j) slovo „S.“ nevyjadruje predmet podnikania prihlasovateľa, na ktorý by sa špecializoval,
dokonca pre samosprávu malého mesta je činnosť vydavateľstva zriedkavá a nevyjadruje
vôbec osobu prihlasovateľa,
k) z významu označenia ,,S. Týždenník občanov okresu S. a okolia“ ako aj z obchodného
mena namietateľa je zrejmé, že sa úzko špecializujú na spotrebiteľov v S.,
l) relevantným tovarom sú noviny a časopisy, u ktorých sa v označení zásadne používa
podtitul o periodicite a zameraní, ktorý u označenia ,,S. Týždenník občanov okresu S.
a okolia“ je totožný s titulom a podtitulom periodickej tlače, registrovanej žalobkyňou podľa
§ 5 zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači ešte dňa 28.07.2006 pod č. RP 218/2006, a teda
je aj celý spodný text označenia ,,S. Týždenník občanov okresu S. a okolia“ od žalobcových
produktov neodlíšiteľný.
Žalobkyňa mala za to, že pre priemerného spotrebiteľa je označenie „S. Týždenník
občanov okresu S. a okolia“ od obchodného mena žalobcu neodlíšiteľné z fonetického
a významového hľadiska, ale aj pre ich podobný vizuálny dojem.
5. že postup žalovaného, ktorý žalobkyňu nijako neinformoval o existencií podaní a nových
dôkazov (o ich existencii sa žalobkyňa dozvedela až z odôvodnení rozhodnutí žalovaného)
nemožno považovať za splnenie zákonnej povinnosti poskytnutia možnosti účinnej obhajoby
práv a záujmov a úzkej súčinnosti.
6. že žalovaný bol povinný umožniť žalobkyni, aby k dôkazom a tvrdeniam prihlasovateľa
– Mesto S. predložila protidôkazy a protitvrdenia. Odmietnutie žalovaného, nesprávne
odôvodnené predložením protidôkazov až po lehote určenej na podanie námietok, je podľa
žalobcu nezákonné, lebo nešlo o dokazovanie skutočností podľa § 6 ods. 5 vyhlášky
č. 117/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Nakoľko prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, žalobkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,
podľa § 250ja OSP rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S/177/2008-66
zo dňa 22.04.2009 zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného číslo POZ 1819-2006 11/129-
2008 z 22.08.2008 a jemu predchádzajúce rozhodnutie v celom rozsahu a vráti vec
žalovanému na ďalšie konanie a žalovanému uloží povinnosť nahradiť žalobkyni trovy
prvostupňového ako aj odvolacieho konania.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie žalobkyne pridržiavajúc
sa dôvodov svojho rozhodnutia ako aj svojich doterajších vyjadrení vyslovil názor,
že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, pričom
prvostupňový súd dospel na základe dôsledného zhodnotenia skutkového stavu veci
k správnym zisteniam. Poukázal na to, že žalobkyňa v podanom odvolaní neuvádza konkrétne
pochybenia, resp. nesprávnosť právneho posúdenia súdom prvého stupňa a v podstate
len opakuje dôvody uvádzané v podanej žalobe.
K jednotlivým bodom odvolania žalovaný uviedol nasledovné:
Ad 1/ K otázke potreby aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka pri posúdení
zameniteľnosti zverejneného označenia a namietaného obchodného mena zdôraznil,
že ustanovenie § 10 ObchZ pokrýva len stret obchodných mien navzájom, ktoré posúdenie
v rámci tohto ustanovenia musí byť odlišné od posúdenia v konaniach o ochranných
známkach (námietkové, resp. výmazové konania), a to z dôvodu potreby zohľadnenia
odlišností samotných predmetov ochrany. Pokiaľ je predmetom ochrany obchodné meno, toto
je tvorené len slovnými prvkami na rozdiel od ochranných známok, ktoré môžu byť okrem
iného tvorené aj označeniami kombinovanými, obrazovými či priestorovými. V takom
prípade musí byť logicky odlišné posúdenie stretu dvoch obchodných mien v zmysle
Obchodného zákonníka od posúdenia v konaniach týkajúcich sa ochranných známok
a ich prípadného stretu aj napr. s obchodným menom. Rovnako žalovaný poukázal na správne
vyhodnotenie tejto otázky súdom prvého stupňa, kde tento konštatoval, že stret ochrannej
známky a obchodného mena explicitne upravuje iba zákon o ochranných známkach
(§ 4 ods. 1 písm. f/, resp. § 16 ods. 10).
Ad 2/ Pokiaľ žalobkyňa považuje posúdenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa
za posúdenie v rozpore s § 4 ods. 1 písm. f/ zákona 55/1997 Z. z. v spojení s § 6 ods. 5
vyhlášky č. 117/1997 Z .z. je potrebné uviesť, že zohľadnenie uzatvorenia zmluvy o vydávaní
týždenníka S. zo dňa 31.07.2003 medzi žalobkyňou a prihlasovateľom (ktorý dôkazný
prostriedok bol predložený samotnou žalobkyňou spolu s podaním námietok) nebolo možné
opomenúť, keďže z predloženej zmluvy vyplynula skutočnosť, že žalobkyňa prevzala od
mesta S. vydávanie predmetných novín, pričom v čase uzatvorenia zmluvy bolo obchodné
meno žalobkyne S., s. r. o. Zo zmluvy taktiež vyplynulo, že mesto je výlučným vlastníkom
a vydavateľom týždenníka S., pričom žalobkyňa berie na vedomie, že mesto je výhradným
vlastníkom týždenníka počas celej doby trvania zmluvy. Vo vzťahu k používaniu označenia je
v článku 6 uvedené, že žalobkyňa je oprávnená používať logo týždenníka S. v prevedení
podľa prílohy č. 2 (príloha č. 2 zmluvy logo týždenníka S. bola dodatočne predložená
prihlasovateľom podaním z 19.03.2008 - pol. č. 18 spisu). Rovnako používanie napadnutého
označenia prihlasovateľom už od roku 1996 vyplynulo z vyjadrenia prihlasovateľa
a predložených dôkazných prostriedkov (týždenníky S. z 31.12.1996 a 26.11.1997).
Zohľadnenie skutočnosti, že pod obchodným menom so slovným prvkom „S.“ podniká viac
osôb a tento slovný prvok je použitý v ochranných známkach pre iné subjekty rovnako
vyplynulo z vyjadrení oboch účastníkov konania. Pre porovnanie žalobkyňa v podanom
odvolaní (str. 5 písm. i/) uvádza, že slovo „S.“ je málo používané cudzie slovo, ktoré
sa vďaka svojej originalite a neobvyklosti stáva dominantným a upútavajúcim prvkom tak,
že potlačuje význam prvkov ostatných. Týmto žalobkyňa na jednej strane sama potvrdila
potrebu posúdenia „jedinečnosti“ tohto prvku a jeho „príznačnosti“ pre jeden subjekt, ale
na druhej i to, že vie o tom, že takéto konštatovania o originalite a neobvyklosti slova „S.“ sa
nezakladajú na pravde. Uvedené potvrdzuje rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky z 21. marca 2007, ktorým bola zamietnutá prihláška ochrannej známky
POZ 1254-2006 „S.“ prihlasovateľa JUDr. K. G. z dôvodu zhodnosti s prihláškou ochrannej
známky POZ 109898 „S.“ so skorším právom prednosti, ktorá bola zapísaná do registra
ochranných známok pre iného majiteľa, pre zhodné tovary , ktorú predložil ako prílohu
k vyjadreniu.
Ad 3/ Žalovaný nesúhlasiac s tvrdením žalobkyne, že on ako aj súd prvého stupňa dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. k týmto skutkovým zisteniam dospel
bez akýchkoľvek dôkazov, uviedol, že naopak obaja opreli svoje skutkové zistenia o dôkazy
predložené účastníkmi námietkového konania, t. j. žalobkyňou a prihlasovateľom.
Ad 4/ K posúdeniu zameniteľnosti zverejneného označenia a namietaného obchodného mena
žalovaný uviedol, že v danom prípade ide o rozhodnutie správneho orgánu vydané na základe
povolenej správnej úvahy, a preto súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 245 ods. 2
OSP a čo sa týka záverov správneho orgánu ohľadom vyhodnotenia porovnávaného
prihláseného označenia s obchodným menom žalobkyne z hľadiska fonetického, vizuálneho
a sémantického, s týmto hodnotením sa súd stotožnil a považoval ho za úplné a závery
správneho orgánu považoval súd prvého stupňa za logické a nevybočujúce zo zákonného
rámca. V ostatnom k tomuto bodu, keďže ide o totožné námietky, poukázal na svoje
vyjadrenie k žalobe z 05. decembra 2008.
Ad 5/ Vo vzťahu k zásade aktívnej súčinnosti účastníkov konania (§ 3 ods. 2 Správneho
poriadku) žalovaný považoval za potrebné uviesť, že táto je konkretizovaná ďalšími
ustanoveniami Správneho poriadku, ktoré je potrebné posúdiť v nadväznosti na § 37 zákona
o ochranných známkach (účinného do 01. januára 2010). Medzi procesné práva účastníka
patrí najmä právo nazerať do spisov, právo navrhovať dôkazy, právo podať opravný
prostriedok a pod. k čomu je potrebné zdôrazniť, že žalobca tým, že nevyužil svoje právo
napr. nahliadnuť do spisu, nemôže túto skutočnosť prezentovať ako odopretie súčinnosti,
resp. nemožnosť účinnej obhajoby. Žalovaný podľa jeho názoru v konaní postupoval
štandardne a v súlade s podmienkami stanovenými zákonom.
Ad 6/ K samotnému posúdeniu dôkazných prostriedkov predložených účastníkmi konania
žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že boli rovnako vzaté do úvahy dôkazné
prostriedky predložené oboma účastníkmi. V danom prípade však niektoré konštatovania
žalobkyne alebo aj prihlasovateľa neboli relevantnými vo vzťahu k posúdeniu námietok
uplatnených výlučne z dôvodu § 4 ods. 1 písm. f/ zákona o ochranných známkach (účinného
do 01. januára 2010). Považoval za potrebné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie je založené
na posúdení zameniteľnosti porovnávaných označení, ktoré boli zhodnotené ako odlišné,
pričom však nebola spochybnená existencia práv žalobkyne k jej obchodnému menu.
Čo sa týka poukazu žalobkyne na niektoré pochybenia súdu prvého stupňa,
ktoré podľa neho spôsobujú nesprávnosť skutkových zistení a nesprávne právne posúdenie
veci žalovaný považoval za potrebné uviesť, že žalobkyňa neberie do úvahy fakt,
že predmetom konania na súde bola žaloba v zmysle piatej časti OSP. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania
napadnutého rozhodnutia, pričom súd dokazovanie v zásade nevykonáva a prihliada len
na tie vady konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Tiež zdôraznil, že posudzovanie zameniteľnosti označení v konaniach pred žalovaným
podlieha správnemu uváženiu, a preto predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho
súdnictva je iba posúdenie, či žalovaným konštatovaná zameniteľnosť alebo nezameniteľnosť
posudzovaných označení vybočila alebo nevybočila z medzí a hľadísk posudzovania
zameniteľnosti, teda či žalovaný k záveru o zameniteľnosti alebo nezameniteľnosti označení,
dospel logickým a odôvodneným postupom po posúdení jednotlivých kritérií hodnotenia
zameniteľnosti. V daných intenciách aj bolo podľa žalovaného vykonané preskúmanie jeho
rozhodnutia súdom prvého stupňa, ktorý konštatoval, že žalovaný nepostupoval v rozpore
so zákonom, keď neuznal vznesenú námietku podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona o ochranných
známkach (účinného do 01. januára 2010) proti zápisu kombinovanej ochrannej známky „S.
Týždenník občanov okresu S. a okolia“ do registra ochranných známok s tým, že táto môže
existovať ako ochranná známka bez toho, aby toto označenie zasahovalo do práv žalobkyne –
obchodnej spoločnosti podnikajúcej pod obchodným menom S. S., s. r. o.
S poukazom na vyššie uvedené žalovaný rozsudok súdu prvého stupňa v predmetnej
právnej veci považoval za správny a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky tento
rozsudok podľa ustanovenia § 219 OSP potvrdil a účastníkom konania nepriznal právo
na náhradu trov konania.
Mesto S. ako účastník konania vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie zotrvalo
na svojich doterajších tvrdeniach a dôvodoch uvedených v jeho vyjadreniach zo dňa
01.10.2007 a zo dňa 10.03.2008, ako aj vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 05.02.2009
s tým, že kombinovaná ochranná známka zapísaná pod POZ 1819/2006 Úradom
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky Banská Bystrica nie je zhodná a ani
zameniteľná s obchodným menom žalobkyne alebo s jeho podstatnou časťou zapísanou
v obchodnom registri a preto navrhlo, aby bol rozsudok č. 23S/177/2008-66 Krajského súdu
v Banskej Bystrici potvrdený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol v súlade
s § 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk a zistil, že odvolaniu žalobkyne
nie je možné priznať úspech.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako
aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo
dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba,
ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,
ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať
autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho
práva v konaní ide.
Správne súdnictvo zabezpečuje kontrolu zákonnosti rozhodnutia. Keďže správny súd
(s výnimkou vecí uvedených v ustanovení § 250i ods. 2 OSP - § 250j ods. 5 OSP)
nie je oprávnený rozhodnúť vo veci samej, je pre posúdenie veci rozhodujúci právny
(a samozrejme aj skutkový) stav v čase rozhodovania správneho orgánu (§ 250i ods. 1 veta
prvá OSP).
Konanie a rozhodovanie súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného
je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti OSP a nie je pokračovaním
administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu prvého stupňa doplňovať vecnú,
či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného. Správny súd preberá od správneho orgánu
nielen dôkazný stav, ale aj jeho právne hodnotenie. Iným hodnotením, než ktoré vykonal
správny orgán, by súd neprípustne a v rozpore so zákonom zasiahol do práva voľného
hodnotenia dôkazov, ktoré patrí správnemu orgánu (§ 34 ods. 5 správneho poriadku, § 40b
ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z.).
Podľa § 245 ods. 2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe
zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také
rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť
a vhodnosť správneho rozhodnutia.
Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých
správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú
alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku,
či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán
dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho
orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny
predpis.
Podľa § 37 zákona č. 55/1997 Z. z. na konanie vo veciach ochrannej známky
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, 23, 28
až 30, § 32 až 34, § 39, 49, 50, § 59 ods. 1 a § 60.
Podľa § 40b ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z. účastníci konania sú povinní predložiť
alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti § 40b ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z.).
Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté (§ 40b ods. 3 zákona č. 55/1997 Z. z.).
Podľa § 1 ods. 1 zákona o ochranných známkach účinného do 01. januára 2010,
ochranná známka je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria
najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar výrobku alebo jeho obal,
prípadne ich vzájomné kombinácie spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby
od tovarov alebo služieb inej osoby, zapísané do registra ochranných známok.
Podľa § 3a ods. 2 zákona o ochranných známkach účinného do 01. januára 2010
za zameniteľné sa považujú označenia alebo ochranné známky a za podobné sa považujú
tovary alebo služby, ak taká zameniteľnosť alebo podobnosť vyvoláva nebezpečenstvo
zámeny označení alebo ochranných známok, alebo tovarov, alebo služieb pochádzajúcich
od rôznych osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti
s označením alebo s ochrannou známkou so skorším právom prednosti vo vedomí
spotrebiteľskej verejnosti.
Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona o ochranných známkach účinného
do 01. januára 2010 za ochrannú známku nemožno uznať označenie, o ktorom Úrad
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) na základe námietok
uplatnených podľa § 9 zistí, že je zhodné alebo zameniteľné s obchodným menom alebo s jeho
podstatnou časťou zapísanými do obchodného alebo do obdobného registra pre podnikateľa,
ktorý pred dňom podania prihlášky podnikal s rovnakými alebo s podobnými tovarmi
alebo službami.
Podľa § 40b ods. 2 zákona o ochranných známkach účinného do 01. januára 2010 úrad
vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 40b ods. 3 zákona o ochranných známkach účinného do 01. januára 2010 úrad
rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli
účastníkmi predložené alebo navrhnuté.
Ako už je uvedené aj vyššie, súd môže rozhodnutie Úradu skúmať v medziach žaloby
iba z hľadiska ustanovení § 34 ods. 5 správneho poriadku, t. j. či žalobou napadnuté
rozhodnutie obsahuje úvahu, na základe ktorej správny orgán dospel k záveru
o zameniteľnosti, či naopak o nezameniteľnosti ochrannej známky, či takáto úvaha
neodporuje spisu (§ 40b zákona č. 55/1995 Z. z.), a skutkovým zistením a zásadám logického
myslenia alebo nie je inak vadná.
Z citovaných zákonných ustanovení je tiež zrejmé, že právna úprava ponecháva
na zhodnotení Úradu priemyselného vlastníctva, či prihlasované označenie má dostatočnú
rozlišovaciu spôsobilosť (distinktivitu).
V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa za zameniteľné považujú označenia
alebo ochranné známky, ak takáto zameniteľnosť môže vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti
vyvolať nebezpečenstvo zámeny označenia alebo ochranných známok pochádzajúcich
od rôznych subjektov alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti
s označením alebo ochrannou známkou so skorším právom prednosti. Pri posudzovaní
zameniteľnosti označenia ochranných známok je predmetom hodnotenia jednak celkový
dojem, ktorý označenie u spotrebiteľa môže vyvolať a ďalej jeho jednotlivé vizuálne,
fonetické a sémantické podobnosti s ohľadom na prípadné farebné prevedenie, grafické
usporiadanie, ako aj s ohľadom na dominantné prvky, pričom označenie alebo ochranné
známky sa vždy porovnávajú v takej podobe, v akej sú prihlásené, resp. zapísané v registri
ochranných známok. Z hľadiska vyvolávania celkového dojmu u spotrebiteľskej verejnosti
a vzniku mylnej predstavy je treba uviesť, že tieto vznikajú v zásade vtedy, ak majú označenia
alebo ochranné známky rovnaký alebo podobný motív, teda že obsahujú zhodný
alebo podobný prvok, grafickú úpravu alebo farebné prevedenie.
Zmyslom a účelom ochranných známok je tak rozlíšenie výrobkov a služieb rôznych
výrobcov, resp. poskytovateľov, pričom zameniteľnosť nespočíva len v možnosti zámeny
jedného konkrétneho výrobku (služby) za iný, ale i v zameniteľnosti výrobcov
(poskytovateľov) výrobkov (služieb) rovnakého druhu. Zameniteľnosť je nutné skúmať vždy
z niekoľkých hľadísk, a to predovšetkým vizuálneho, fonetického a významového. Základným
a rozhodujúcim kritériom pre posudzovanie zameniteľnosti známok označujúcich zhodné
alebo podobné výrobky, či služby je vždy hľadisko bežného spotrebiteľa, teda posúdenie,
či známky sú natoľko odlišné (distinktivné), že nemôžu u bežného spotrebiteľa vyvolať
možnosť zámeny a v tomto smere ho uviesť do omylu. Skúmanie podobnosti nemôže byť
pritom založené len na formálnom porovnaní jednotlivých prvkov, ale musí sa zakladať
na porovnaní známkových motívov stretávajúcich sa označení (pozri bližšie napr. aj rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 23. júla 2008, č. k. 4As/90/2006-123,
www.nssoud.cz, ktoré možno analogicky použiť aj na daný prípad pri zameniteľnosti
ochrannej známky s obchodným menom).
Obdobne napr. pri hodnotení schopnosti individualizovať tovar z určitého obchodného
zdroja je nutné mať na zreteli, že spotrebiteľ spravidla nemá možnosť vzájomne porovnať
viacero označení, či výrobkov, že porovnáva s obrazom v pamäti, či skorším sluchovým
vnemom, že má priemernú pamäť a priemerný zmysel pre detail. Zameniteľnosť môže byť
preto dovodzovaná tak z podobnosti v dominantnom prvku, tak naopak z toho, že výrobok
dominantný odlišovací prvok nemá a ostatné prvky majú nízku rozlišovaciu schopnosť,
takže vyvolávajú zhodný alebo veľmi podobný celkový vnem (k tomu bližšie aj rozsudok
Mestského súdu v Prahe z 23. februára 2006, č. k. 11Ca/175/2005-58, uverejnený
pod č. 873/2006 Sb.NSS).
Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotiac rozsah a dôvody odvolania žalobkyne
vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach, oboznámiac
sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, t. j. s obsahom súdneho a administratívneho
spisu v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP
nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktoré podľa súdu odvolacieho vytvárajú
dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.
V súlade so závermi prvostupňového súdu i odvolací súd mal z predloženého
spisového materiálu za preukázané, že skutkový stav bol správnym orgánom náležite zistený
a správne právne posúdený. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný vo veci rozhodol
v súlade s vyššie uvedenými kritériami. Ani podľa odvolacieho súdu prihlasované označenie
nie je na základe vykonaného komplexného zhodnotenia možno považovať za zameniteľné
s obchodným menom žalobkyne. V danom prípade ide o jednoznačnú odlišnosť vizuálnu
aj sémantickú. Žalobkyňa je v obchodnom registri Okresného súdu Prešov zapísaná
pod obchodným menom S. S., s.r. o.. Prihlasovaná známka ako kombinovaná sa skladá zo
slovného ako aj obrazového prvku ,,S. Týždenník občanov okresu S. a okolia“. I podľa
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z hľadiska kritérií pre posúdenie
zameniteľnosti je rozhodujúci obrazový prvok (grafické znázornenie), ktorý je svojím
spôsobom výraznejší ako slovný prvok „S. S., s. r. o.“ a má zásadný vplyv na celkový vizuálny
dojem, keď označenie ,,S. Týždenník občanov okresu S. a okolia“ celkovou svojou
kompozíciou, farebnosťou a obsahom obrazových prvkov, ktoré sa v namietanom
obchodnom mene nenachádzajú, a tiež výrazne početnejšími slovnými prvkami oproti
dvom slovám tvoriacim namietané obchodné meno „S. S.“, je spôsobilé vytvoriť vo
vedomí spotrebiteľskej verejnosti odlišný vizuálny vnem, a preto porovnávané
označenia možno jednoznačne hodnotiť ako vizuálne odlišné. Pri posudzovaní
zameniteľnosti z hľadiska fonetickej podobnosti prvostupňovým orgánom žalovaného
bola konštatovaná istá miera fonetickej podobnosti, ktorá však aj podľa názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sama o sebe nemôže vyvolať nebezpečenstvo
zámeny v označení, ani vzniku mylnej predstavy vo vzájomnej spojitosti predmetných
označení vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti. Pri celkovom hodnotení zameniteľnosti
uvedená fonetická podobnosť ani podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
netvorí dominantný prvok pre posúdenie zameniteľnosti a ani nevytvára relevantný dojem
podobnosti označení vzhľadom na odlišnú dĺžku, rytmus a intonáciu vyslovených označení
a odlišné umiestnenie slov „S.“ a „S.“, možno celkový zvukový vnem vyvolaný zverejneným
označením a namietaným obchodným menom hodnotiť len ako minimálne podobný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za správne vyhodnotené aj sémantické
hľadisko porovnania oboch označení, ktoré ovplyvňuje skutočnosť, že obe obsahujú
slovné prvky s konkrétnym významom. V súlade s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa Najvyšší súd Slovenskej republiky
považuje za relevantné uviesť, že Slovné prvky namietaného obchodného mena – „S.“ a
„S.“ – sú obsiahnuté aj vo zverejnenom označení. „S.“ podľa Krátkeho slovníka
slovenského jazyka (Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1997) má dva významy: 1.
usporiadanie zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok; farebné čiary alebo pásy
vzniknuté rozkladom svetla pri prechode skleným hranolom; 2. súbor rozličných
jednotlivín, rozsah, škála, okruh. „S.“ je zemepisným označením pomenúvajúcim mesto
i severovýchode Slovenska. Slovo „S.“ tak možno vo vzťahu k prihlasovaným tovarom
„noviny, časopisy (periodiká)“ a tiež vo vzťahu k vydavateľskej a reklamnej činnosti
žalobkyne hodnotiť ako fantazijné a slovo „S.“ ako opisné, pomenúvajúce mesto, ku
ktorému sa takto označované tovary, či poskytované služby viažu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky k zhora uvedeným vyhodnoteným hľadiskám
dodáva, že slovné spojenie ,,S. Týždenník občanov okresu S. a okolia“ možno
považovať za výsledok lexikálnej tvorby, ktorá takto vytvoreným ochranným známkam
zabezpečuje plnenie rozlišovacej funkcie.
V tomto smere možno poukázať i na rozhodnutie Spolkového súdneho dvora SRN
z 10. októbra 1991, sp. zn. I ZR 136/89 publikované pod č. PR 1/1993 str. 33 v časopise
Právní rozhledy č. 1/1996, podľa ktorého nebezpečenstvo zámeny je vylúčené, ak slovo
použité k označeniu tovaru má obvyklý obsahový význam. Rozhodujúce je, že každé toto
slovo pre jeho obvyklý obsahový význam rýchlo pochopí a že nemôže byť ako všeobecne
zrozumiteľné slovo zamenené s iným označením, nemajúcim oporu v bežnom jazyku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s názorom správnych orgánov oboch
stupňov i názoru krajského súdu dospel na základe obsahu pripojeného spisového
materiálu, s ktorým sa bol podrobne oboznámil, k záveru, že pri posúdení prípadnej
spojitosti medzi namietaným obchodným menom a zverejneným označením možno
dôvodne predpokladať, že spotrebiteľská verejnosť nemôže byť uvedená do omylu,
že tovary označované zverejneným označením pochádzajú od žalobkyne, ktorá
už pred podaním prihlášky, obsahujúcej zverejnené označenie (od 16.09.2003),
vykonávala podnikateľskú činnosť pod namietaným obchodným menom.
Na tomto mieste možno analogicky poukázať i na rozsudok Európskeho súdneho
dvora z 11. novembra 1997, sp. zn. C-251/95 Sabel, BV v. Rudolf Dassler Sport Puma AG,
v zmysle ktorého čisto asociatívne myšlienkové spojenie, ktoré by mohlo vo verejnosti
vyvolať dojem o zhode zmyslového obsahu dvoch známok, nezakladá samé o sebe
„nebezpečenstvo zámeny, ktoré by zahrnovalo nebezpečenstvo, že známka je myšlienkovo
spojovaná so staršou známkou“ (v preskúmavanej veci so skoršie zapísaným obchodným
menom).
Vzhľadom na to, že žalobkyňa v odvolaní napriek jeho rozsiahlosti neuviedla také
skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa,
ani také námietky, s ktorými by sa správne orgány ako aj krajský súd v odôvodnení svojich
rozhodnutí neboli podrobne vyporiadali, a keď ani v postupe správnych orgánov neboli
zistené žiadne vady, ktoré by mali vplyv na ich zákonnosť (§ 250i ods. 3 OSP) nakoľko,
ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, žalobkyni bol v správnom konaní daný
dostatočný priestor na predkladanie dôkazov a na vyjadrenie sa k dôkazom, ktoré boli
vykonané, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
podľa § 219 ods. 1, 2 OSP s poukazom na § 250ja ods. 3 veta druhá OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a náhradu trov
odvolacieho konania účastníkom nepriznal, nakoľko žalobkyňa nemala v odvolacom konaní
úspech a žalovaný ani účastník konania náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili
(§ 151 ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 211 ods. 2 a § 26c ods. 1 veta prvá OSP)
a ani im v odvolacom konaní trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 22. júna 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková