Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžp/106/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Krajský prokurátor v Banskej Bystrici,

so sídlom Partizánska cesta č. 1, 975 62 Banská Bystrica, proti žalovanému: Krajský úrad

životného prostredia, so sídlom nám. Ľ. Štúra č. 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti:

1/ A., s.r.o., P., 2/ O., 3/ S., š.p., O., 4/ Ing. M., 5/ Ing. J., 6/ S., o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 13. mája 2009 č. k. -58, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 13. mája 2009 č. k. -58 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č. 2008/00097-BE z 29.01.2008 r u š í vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

2

Rozhodnutím č. 2008/00097-BE zo dňa 29.01.2008 žalovaný ako prvostupňový správny

orgán postupom podľa a v súlade s o vodách a o zmene

o priestupkoch v znení neskorších

predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „“) a a nasl.

Stavebného zákona povolil stavbu Malá vodná elektráreň (MVE) A. v prospech stavebníka

A., s.r.o.

Podkladom pre toto stavebné povolenie bolo rozhodnutie o umiestnení stavby vydané

obcou C. pod č. 564/2005 dňa 10.02.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 06.03.2006.

Žalovaný svoje rozhodnutie vo vzťahu k námietkam účastníkov konania odôvodnil tým,

že tieto námietky zohľadnil v podmienkach tohto povolenia. Žalovaný ďalej uviedol,

že upustil od ústneho pojednávania a miestneho šetrenia, účastníci stavebného konania mohli

svoje námietky a pripomienky uplatniť v stanovenom termíne 7 dní od doručenia oznámenia,

avšak námietky neboli podané.

Po rekapitulácii početného množstva dokladov, ktoré boli priložené stavebníkom

k žiadosti o vydanie stavebného povolenia, žalovaný v svojom odôvodnení ďalej uviedol,

že preskúmal v súlade s a a v súlade s a nasl. Stavebného

zákona v nadväznosti na územné rozhodnutie a rozhodol o námietkach účastníkov konania.

Podľa žalovaného povolená stavba neohrozuje životné prostredie a je v súlade

so záujmami spoločnosti. Čo sa týka okruhu účastníkov, rozhodnutie bolo doručované týmto

osobám:

1. A., s.r.o. L. + projekt,

2. Obec C., starosta obce,

3. S., š.p. – O., riaditeľ O.,

4. Ing. M. a

5. Ing. J..

3

Záverom žalovaný v poučení uviedol, že toto rozhodnutie nie je možné preskúmať

súdom.

Podľa súdy nepreskúmavajú rozhodnutia

o povoleniach na vodné stavby (§ 26).

II.

Uvedené rozhodnutie žalovaného žalobca postupom podľa

v spojení s napadol na Krajskom súde v Banskej Bystrici žalobou

z 23. januára 2009.

Na základe podnetu S. žalobca preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a zistil, že

žalovaný sa v stavebnom konaní neriadil dôsledne ust. ,

ods. 1 až 4, a Správneho poriadku. Najmä žalobca

poukazoval na to, že stavebníkom predložená zmluva o budúcej zmluve nie je v zmysle § 58

ods. 2 v nadväznosti na § 139 ods. 1 Stavebného zákona dokladom preukazujúcim iné právo

k pozemkom. Tým by mohla byť len samotná nájomná zmluva.

Ďalej žalobca na základe § 59 v nadväznosti na § 139 Stavebného zákona dospel

k záver, že R. v predmetnom stavebnom konaní prináleží postavenie účastníka konania v

zmysle § 59 ods. 1 písm. b), § 139 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, v spojení s § 2 ods. 2

písm. b) a c), a a o rybárstve.

Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú osoby,

ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich

pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť

stavebným povolením priamo dotknuté.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona pod pojmom "iné práva k pozemkom

a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich"

4

sa podľa povahy prípadu rozumie právo vyplývajúce z iných právnych predpisov. [odkaz

č. 13b smeruje na 151n až ]

Podľa o rybárstve užívateľ má právo vstupovať

na pobrežné pozemky. Vlastník alebo nájomca pobrežného pozemku je povinný strpieť vstup

na tieto pozemky v nevyhnutnej miere, okrem pozemkov, na ktoré je vstup zakázaný podľa

osobitných predpisov. 9)

Preto žalobca podal protest prokurátora z 08.09.2008. Žalovaný správny orgán, nakoľko

protestu prokurátora nemienil vyhovieť, predložil ho listom zo 07.10.2008 na rozhodnutie

Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré protestu prokurátora

nevyhovelo.

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmaval postup správneho orgánu len v rozsahu

a z dôvodov uvedených v žalobe. Na základe nasledujúcich dôvodov súd žalobu žalobcu

zamietol.

Predovšetkým s odkazom na ustanovenia a ,

ďalej na , , , a a

Stavebného zákona si krajský súd neosvojil záver žalobcu, že S. by mal byť účastníkom

predmetného správneho konania. V stavebnom konaní sa podľa krajského súdu okruh osôb,

ktoré sú účastníkmi stavebného konania, upresňuje Stavebným zákonom. Je zrejmé, že S.

nemá vlastnícke právo k pozemkom a stavbám na nich, a preto nemôže mať podľa krajského

súdu ani iné práva k pozemkom a stavbám na nich.

Navyše, zo znenia ustanovenia § 139 ods. 1 Stavebného zákona pre krajský súd

vyplýva, že v podstate sa jedná o iné práva k pozemku oprávňujúce stavebníka uskutočniť

na ňom stavbu. Podľa názoru krajského súdu, výkon rybárskeho práva, ktoré právo bolo

pridelené Slovenskému R. ministerstvom, nie je iným právom k pozemkom a stavbám na

nich, ktoré by odôvodňovalo priznať Slovenskému R. postavenie účastníka správneho

konania o povolenie vodnej stavby.

5

K tomu krajský súd ďalej uviedol, že S. ako občianske združenie nemá postavenie

účastníka konania ani podľa § 59 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku, tzn. že postavenie

účastníka mu nevyplýva ani zo alebo , resp. zákona

č. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Z obsahu administratívneho spisu ďalej krajskému súdu vyplýva, že S. sa ani

nedožadoval vstupu do konania.

Keďže súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti postupu správneho orgánu, nemohol

sa krajský súd zaoberať nad rámec žaloby otázkou, či by postavenie účastníka konania

pre S. nevyplývalo eventuálne z iných právnych predpisov, či medzinárodných zmlúv, ak táto

skutočnosť nebola v žalobe tvrdená. Preto podľa krajského súdu žalovaný nepochybil, ak

nekonal so S. ako účastníkom Správneho konania.

III.

Proti citovanému rozsudku krajského súdu podal včas žalobca odvolanie z 22. júna

2009 (č. l. 65). Po zrekapitulovaní dôvodov odvolania (nepreskúmateľnosť rozhodnutia

a postupu, ktorý mu predchádzal, nesprávne právne posúdenie a vada konania spočívajúca

v odmietnutí účastníctva) žalobca podrobil kritike postoj krajského súdu, ktorý sa na jednej

strane odvolával na nepreskúmateľnosť zákonnosti rozhodnutia podľa § 73 ods. 17 písm. b)

, avšak na strane druhej v odôvodnení vyslovil, že „po preskúmaní

napádaného rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených

v žalobe (v medziach žaloby) dospel k záveru, že postup žalovaného v medziach žaloby

je v súlade so zákonom. “. Za tejto situácie sa žalobca domnieva, že ak si krajský súd osvojil

názor, že napriek dôvodom uvedeným v žalobe nie je opodstatnene postupovať v zmysle

druhej vety , potom mal konanie podľa

ods. 3 zastaviť.

Žalobca sa naopak na základe postupu krajského súdu oprávnene môže domnievať,

že na prejednávanú vec krajský súd aplikoval ustanovenie – nakoľko

takáto stavebná vec, vzhľadom na namietané porušenie zákonnosti, nemôže byť vylúčená

6

zo súdneho prieskumu. Preto podľa žalobcu krajský súd nesprávne uzavrel tento problém

týkajúci sa aplikácie osvojením právnej konštrukcie „oddeleného“

prieskumu, tzn. že je možné „oddeliť“ preskúmanie zákonnosti rozhodnutia od preskúmania

zákonnosti postupu, ktorého výsledkom je predmetné rozhodnutie.

Ak by sa právna konštrukcia „oddeleného“ prieskumu akceptovala, potom by to podľa

žalobcu nutne muselo viesť k trvalej existencii rozhodnutia správneho orgánu bez toho,

či postup správneho orgánu bol nezákonný. Navyše k záveru o bezpredmetnosti prieskumu

len postupu správneho orgánu bez prieskumu zákonnosti aj rozhodnutia podľa žalobcu vlastne

dospel aj sám krajský súd (odseku 3 na strane 9 odôvodnenia).

Žalobca tiež zotrval na svojej argumentácii o nesprávnej aplikácii § 59 ods. 1 písm. b)

a § 139 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona vo vzťahu k účastníctvu S.. Podľa žalobcu z

uvedených ustanovení zákona o rybárstve je zrejmé a logické, že S. má iné právo k pozemku,

na ktorom sa nachádza vodný tok k pobrežným pozemkom. Bez tohto práva by sa výkon

práva rybárstva ani nedal realizovať.

Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol žalobca odvolaciemu súdu rozsudok krajského

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Účastník S. – R. Žilina listom z 03.07.2009 (č. l. 69) vyslovil súhlas s s obsahom

odvolania, ktoré podal Krajský prokurátor Banská Bystrica a súčasne vyslovil nesúhlas

s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Účastník S., š. p., O. listom zo 07.07.2009 (č. l. 70) oznámil, že dňa 25.05.2009

uzatvoril so spoločnosťou A., s.r.o. nájomnú zmluvu na pozemky dotknuté výstavbou MVE

A.. Tým sa odstránili pochybnosti v preukazovaní iných práv stavebníka k pozemkom pre

stavbu MVE A. ako aj pochybenie, o ktoré sa žalobca opiera.

Účastník Obec C. listom z 03.07.2009 (č. l. 72) vyslovila súhlas s rozhodnutím

odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

7

Žalovaný sa vo svojom vyjadrení zo dňa 10. júla 2009 (č. l. 73) vyjadril súhlas

s rozsudkom krajského súdu, ktorého základné argumenty zrekapituloval. Potom žalovaný

vyslovil názor, že krajský súd pochybil, pokiaľ rozsudkom zamietol žalobu, tzn. že rozhodol

vecne v zmysle postupu predpokladanom podľa namiesto toho,

aby uznesením zastavil konanie v súlade s ustanovením , nakoľko vec

bola vyňatá zo súdneho prieskumu podľa

K otázke, či Slovenskému R. patrí postavenie účastníka správneho konania, žalovaný

odkázal na názor krajského súdu.

Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. a)

rozsudok krajského súdu zrušil a podľa konanie zastavil,

alternatívne pre prípad, že by sa odvolací súd stotožnil so záverom prvostupňového sudu

o tom, že vo veci, kde je daná kompetenčná výluka podľa je napriek

tomu súdny prieskum možný, potom žalovaný navrhuje potvrdiť rozsudok.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

že odvolanie je dôvodné, pretože

- napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia

veci ( ),

- v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia ( ), je vydané v súlade so zákonom,

preto postupom podľa v spoj. s rozsudok zmenil tak,

že podľa a napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu

8

s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie

v zmysle nasledujúcich záverov.

Na úvod musí Najvyšší súd zdôrazniť tú skutočnosť, že z písomných podaní žalobcu

a žalovaného v odvolacom konaní je zrejmé, že krajský súd ich svojim postupom

pri prieskume rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je evidentne zákonom zo súdneho

prieskumu vylúčené, nepresvedčil, lebo súhlasná požiadavka od obidvoch účastníkov súdneho

prieskumu na zrušenie rozsudku krajského súdu je v správnom súdnictve mimoriadne

zriedkavá.

Tým, že krajský súd sa na prvom mieste dostatočne nezaoberal vplyvom č. 46 ods. 2

na prejednávanú vec, tým zapríčinil, že nevykonal v rozpore

s požiadavkou podľa ústavno-konformný výklad ustanovenia

písm. d) a následne poškodil účastníkov súdneho prieskumu na ich práve na súdnu

a inú ochranu v zmysle .

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Najvyšší súd pritom nemôže nechať bez povšimnutia reálny základ, ktorý slúžil

pre vydanie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, tzn. stavebné povolenie na realizáciu

vodnej stavby – stavby, ktorá nielenže svojou podstatou vždy zasahuje do ústavného práva

jednotlivca na priaznivé životné prostredie ale aj svojim bezprostredným umiestnením

a z toho vyplývajúcim dopadom na vodný ekosystém zasahuje do veľmi významnej zložky

životného prostredia.

9

Podľa má každý právo na priaznivé životné prostredie a toto právo

je vzhľadom k systematike zaradené do jej Druhej hlavy označenej ako Základné

práva a slobody. Až potom, čo by sa krajský súd vysporiadal riadne s vplyvom základného

pravidla na rozsah súdneho prieskumu v zmysle , mohol by vysloviť

presvedčivým spôsobom svoj záver o možnosti alebo o zákaze súdneho prieskumu. Nakoľko

tak nevykonal, jeho rozsudok je zaťažený vadou nezákonnosti, ktorá sama o sebe je dôvodom

na zrušenie prvostupňového rozsudku odvolacím súdom ( ).

Už z tohto dôvodu je nielen právny záver krajského súdu o správnosti aplikácie

ust. ale aj poučovacia inštrukcia žalovaného k prostriedkom nápravy

vo vzťahu na príkaz obsiahnutý v veta druhá mylná, nakoľko

nepreskúmali napadnuté rozhodnutie správneho orgánu aj vo vzťahu k možnému zásahu

do základných práv a slobôd žalobcu.

Úlohou odvolacieho súdu je však napĺňať základné ciele občianskeho súdneho konania,

medzi ktoré nepochybne patrí aj výchova jednotlivcov na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Preto je jeho povinnosťou odpovedať

na otázku, či je možné, a ak áno, za akých podmienok vykonať súdny prieskum stavebného

povolenia na vodnú stavbu.

Ako už Najvyšší súd hore zdôraznil, právo na priaznivé životné prostredie je základným

právom garantované jednotlivcovi prostredníctvom . Uvedené právo je v slovenskom

právnom poriadku vykonané rôznymi právnymi predpismi, medzi ktorými významné miesto

patrí o životnom prostredí. Pojem životného prostredia je v

legálne vymedzený prostredníctvom tzv. štrukturálnej definície.

Podľa citovaného životným prostredím je všetko, čo vytvára

prirodzené podmienky existencie organizmov včítane človeka a je predpokladom ich ďalšieho

vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy.

Už v svojom rozsudku zo 04.12.2008 Najvyšší súd vyslovil záver

charakterizujúci vzťah životného prostredia a súkromného záujmu pri nakladaní s rôznymi

10

ľudskými benefíciami: „Podľa cit. je každý povinný,

predovšetkým opatreniami priamo pri zdroji, predchádzať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu

životného prostredia a minimalizovať nepriaznivé dôsledky svojej činnosti na životné

prostredie. Zákonodarca takto na jednej strane vymedzil povinnosť jednotlivca formulovanú

ako generálnu prevenciu („a priori“) v zmysle ústavného čl. 44 ods. 2 a 3 a čl. 20 ods. 3

posledná veta (verejný záujem na ochrane životného prostredia prevyšuje súkromný záujem

založený na výhodách dosahovaných pri nakladaní s predmetom vlastníckeho práva)

a súčasne ako generálny prostriedok nápravy („a posteriori“) proti zhoršovaniu úrovne

životného prostredia bez ohľadu na jeho vnútorný postoj k následkom k svojmu správaniu,

a na strane druhej nestanovil podmienky, ktoré by správanie jednotlivca k životnému

prostrediu ospravedlňovali vo vzťahu k samotným negatívnym následkom. Týmto spôsobom

slovenský právny poriadok založil objektívnu zodpovednosť jednotlivca za priaznivý stav

životného prostredia bez pripustenia liberačných dôvodov.“

Uvedený záver prostredníctvom rozsudku 04.12.2008 Najvyšší súd

rozvinul nasledovne: „S prihliadnutím na a

o životnom prostredí pre Najvyšší súd vyplýva záver, že verejný záujem

na ochrane životného prostredia ako základného predpokladu existencie ľudskej bytosti je

mimoriadny a preto právny poriadok Slovenskej republiky mu venuje zvýšenú pozornosť

a v prípade stretu tohto verejného záujmu s výkonom niektorých práv jednotlivcom

je na základe uvedeného prípustné výkon týchto práv obmedziť. Toto je najmä evidentné

v prípade stretu verejného záujmu na ochrane životného prostredia a súkromných práv,

ktorým je napríklad vlastnícke právo, ktorých obsah (čl. 20) a zvýšená ochrana v správnom

súdnictve ( veta druhá) sú zakotvené priamo v .

Potom je celkom prirodzené, že zákonodarca prostredníctvom ust. § 4 ods. 1

zakotvil všeobecnú prevenčnú povinnosť nielen štátu ale aj jednotlivcov,

aby vzhľadom na zachovanie zdravého životného prostredia prispôsobili vykonávanie svojich

činností tak, aby nedošlo k poškodeniu životného prostredia alebo jeho zložiek, a ďalej

v špeciálnych ustanoveniach, ktorým je napríklad vete prvá

ako aj ust. o ochrane a využívaní

11

poľnohospodárskej pôdy túto prevenčnú povinnosť bližšie rozviedol pre podmienky výkonu

vlastníckeho práva alebo užívania poľnohospodárskej pôdy.“

Do skupiny osobitných zákonov, ktoré si nielen osvojili všeobecnú prevenčnú

povinnosť štátu a jednotlivcov, aby vzhľadom na zachovanie zdravého životného prostredia

prispôsobili vykonávanie svojich činností tak, aby nedošlo k poškodeniu životného prostredia

alebo jeho zložiek, patrí nado všetky pochybnosti o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku (stavebný zákon), na ktorého ustanovenia sa obidve strany súdneho

konania usilovne dovolávajú (najmä často spomínaný § 139 ods. 1 písm. c/).

Okrem iných najmä § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. j), § 6 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. c), § 35

ods. 2, § 39a ods. 2 písm. a), § 43d ods. 1 písm. c) a iné ustanovenia Stavebného zákona kladú

nezanedbateľný a významný dôraz na úlohu ochrany a zveľaďovania životného prostredia

v procese územného plánovania a stavebného konania.

Za týchto podmienok podľa Najvyššieho súdu nič nebráni, aby rozhodnutie žalovaného,

tzn. Krajského úradu životného prostredia, týkajúce sa stavebného povolenia vodnej stavby

bolo z titulu tvrdeného zásahu do základného práva jednotlivca na priaznivé životné

prostredie, podrobené v zmysle napriek zákonnej výluke súdnemu

prieskumu, a nie ako sa domnieval krajský súd, z titulu vlastníckeho práva.

Žalobca predovšetkým poukazoval na postavenie účastníka, ktoré nebolo žalovaným

priznané subjektu S.. Už s prihliadnutím na účel a predmet

o rybárstve, kedy tento zákon upravuje podmienky ochrany, chovu a lovu rýb a ostatných

vodných organizmov tak, aby priamo alebo prostredníctvom ekologických väzieb

nedochádzalo k narušeniu vodných ekosystémov a k ohrozeniu genofondu rýb (§ 1 ods. 1),

resp. že rybárstvo je súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu

genofondu rýb a optimálne využívanie produkcie ichtyofauny ako prírodného bohatstva

Slovenskej republiky (§ 2 ods. 1), je evidentné, že patrí do skupiny osobitných zákonov, ktoré

bližšie vykonávajú podmienky ochrany životného prostredia v oblasti vodných ekosystémov.

Potom výklad žalovaného, ktorý do okruhu účastníkov pripustil iba osoby, na ktoré

12

sa v pozitívnom slova zmysle vzťahoval výklad ust. § 59 ods. 1 písm. b) v spoj. s § 139 ods. 1

písm. c) Stavebného zákona, nemá oporu v zákone.

Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú osoby,

ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich

pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť

stavebným povolením priamo dotknuté.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona pod pojmom "iné práva k pozemkom

a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich"

sa podľa povahy prípadu rozumie právo vyplývajúce z iných právnych predpisov. [odkaz

č. 13b smeruje na 151n až ]

Do uvedenej skupiny účastníkov stavebného konania v prípade vodnej stavby

nepochybne patria aj osoby, ktoré majú „iné právo“ (napríklad vo forme výkonu rybárskeho

práva v rybárskom revíri vrátane oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné

pozemky - v spoj. s ) nie priamo

k pozemkom, ale k vodnému útvaru (napríklad vodný tok) existujúcemu na stavbou

dotknutých pozemkoch.

Podľa na účely tohto zákona vodný tok je vodný

útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom

koryte alebo v umelom koryte, ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného

útvaru. Vodný tok je aj slepé rameno, mŕtve rameno a odstavené rameno, ak sú ovplyvňované

hydrologickým režimom vodného toku, ako aj povrchové vody umelo vzduté v koryte vodného

toku. Vodný tok sú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo

zakrytými úsekmi.

Podľa o rybárstve rybárske právo je oprávnenie

chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby

si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pobrežné pozemky.

13

Na tomto mieste musí Najvyšší súd zdôrazniť správnu argumentáciu žalobcu v jeho

žalobe, že „výstavba a prevádzka akejkoľvek MVE je vždy negatívnym zásahom do vodného

ekosystému a teda aj rybárskeho revíru “, s ktorou sa Najvyšší súd stotožňuje.

Navyše tým postupom, že žalovaný neobjasnil v odôvodnení rozhodnutia kto a v akom

rozsahu podal námietky, žalovaný spôsobil, že nevymedzil okruh účastníkov v odôvodnení

a tento okruh je možné iba odhadovať z doručovacieho pokynu pripojeného v závere

písomného vypracovania rozhodnutia.

Ako úplné nepochopenie procesnej úlohy strážcu zákonnosti zapôsobila na Najvyšší súd

ponuka Ministerstva životného prostredia vyslovená v rozhodnutí o proteste z 11.11.2008

adresovaná subjektu S., že „Nápravu nezákonného postupu správneho orgánu, ktorým sa

účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní možno dosiahnuť cez osobitný

inštitút obnovy konania. ......... Je vecou SRZ, či využije možnosť požiadať príslušný orgán

štátnej správy o povolenie obnovy konania.“ Pri tejto príležitosti musí Najvyšší súd

opakovane nielen zdôrazniť nezastupiteľnú úlohu prokurátorského dozoru ako významného

upozornenia na možné nedostatky v aplikácii verejného práva orgánmi verejnej správy ale aj

tomu korešpondujúcu povinnosť týchto orgánov sa dôkladne s prokurátorským dozorom

vysporiadať a nie ho prehliadať s tým, že sťažovateľovi sa napríklad ponúkne

ako prostriedok nápravy obnova konania.

Na základe hore uvedených záverov sa Najvyšší súd stotožnil s názorom žalobcu,

že S. je opomenutým účastníkom stavebného konania v prípade uvedenej vodnej stavby, čo

predstavuje z hľadiska zákonnosti postupu správneho orgánu tak závažnú vadu, ktorá mohla

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto musel Najvyšší súd pristúpiť

k zmene napadnutého rozsudku krajského súdu a zrušiť rozhodnutie žalovaného s využitím §

250j ods. 2 písm. e)

Nakoľko Najvyšší súd zaujal jasné stanovisko k možnosti súdneho prieskumu

napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, nebude sa zaoberať prípustnosťou argumentácie

krajského súdu týkajúcej sa tzv. právnej konštrukcie „oddeleného“ súdneho prieskumu.

Naopak jeho úlohou je vysloviť sa k zákonnosti napadnutého rozhodnutia, a to

14

prostredníctvom námietky žalobcu, že stavebník nepredložil relevantný doklad preukazujúci

jeho právo k stavebnému pozemku. Najvyšší súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu,

že zmluvu o budúcej nájomnej zmluve nie je možné považovať za splnenie zákonnej

požiadavky zakotvenej v § 58 ods. 2 Stavebného zákona.

Podľa § 58 ods. 2 Stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom

pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré

ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal

v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

Obdobný prístup k výkladu tohto ustanovenia vyplýva aj z obsahu rozhodnutia

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 11.11.2008 o nevyhovení protestu

prokurátora, kde sa doslovne uvádza „Zrušenie rozhodnutia na tomto právnom základe

za účelom vykonania nápravy skutkového stavu už nie je aktuálne, pretože po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia o povolení vodnej stavby, podľa informácií S., š.p. O. ako aj

stavebníka, v súčasnosti prebiehajú záverečné rokovania o podpise zmluvy o nájme, bez

zásadných pripomienok, v zmysle ktorej S., š.p. O. vyjadrí súhlas s výstavbou malej vodnej

elektrárne A. pre stavebníka A. spol. s r.o. L.. Týmto postupom dôjde k splneniu zákonnej

podmienky, stanovenej v § 58 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorej stavebník musí

preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo.“, resp. z vyjadrenia

účastníka S., š.p., O. zo dňa 07.07.2009, podľa ktorého „S., š.p. O. dňa 25.5.2009 uzatvoril fy

A., s.r.o. nájomnú zmluvu na pozemky dotknuté výstavbou MVE A.. Uzatvorením nájomnej

zmluvy zmluvnými stranami sa odstránili pochybnosti v preukazovaní iných práv stavebníka

k pozemkom pre stavbu MVE A.. “.

Nakoľko sa v správnom súdnictve vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase

vydania napadnutého rozhodnutia ( ), musí Najvyšší súd takúto obranu

žalovaného označiť ako účelovú a v rozpore so zákonom. Na základe hore uvedených záverov

sa Najvyšší súd stotožnil s názorom žalobcu, že stavebník nepreukázal existenciu svojho

vlastníckeho alebo iného práva podľa § 58 ods. 2 Stavebného zákona v prípade uvedenej

vodnej stavby, čo predstavuje z hľadiska zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nesprávne

15

právne posúdenia veci. Preto musel Najvyšší súd pristúpiť k zmene napadnutého rozsudku

krajského súdu a zrušiť rozhodnutie žalovaného s využitím

Záverom sa Najvyšší súd musí na základe princípu oficiality ( )

vysporiadať s otázkou preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. K hore uvedenej vade

odôvodnenia, že žalovaný vôbec neobjasnil v odôvodnení rozhodnutia kto a v akom rozsahu

podal námietky, musí Najvyšší súd ďalej dodať, že napadnuté rozhodnutie trpí vzájomnými

rozpormi (na jednej strane sa v ňom deklaruje, že námietky neboli podané, a na druhej strane

vyslovuje, že rozhodol o námietkach účastníkov konania) ako aj všeobecným nedostatkom

dôvodov (viď formulácia, že stavba Malá vodná elektráreň A. neohrozuje životné prostredie).

Uvedené skutočnosti viedli Najvyšší súd k záveru, že je nutné pristúpiť k zmene napadnutého

rozsudku krajského súdu a zrušiť rozhodnutie žalovaného s využitím

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (povinnosti a práva obsiahnuté

v stavebnom povolení ako aj konanie mu predchádzajúce vyplýva z verejnoprávnych

vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. vykonať dokazovanie

a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobcu a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery

obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí

sp. zn. , pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho

odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu

alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie

krajského súdu postupom podľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania

neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo

16

rozhodnutie správneho orgánu zrušené ( prvá veta ), nakoľko dôvodom

podania tejto informácie súdom je v zmysle veta druhá poskytnúť

podklady pre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti

rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c

ods. 1 ) ale aj špeciálne ( ) prípustné opravné prostriedky, potom

nie je možné ust. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na úplnú

náhradu trov tohto konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 22. júna 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová