Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sž/3/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Aleny

Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: M. – S., s.r.o., zastúpená: ADVOKÁT Z. Z.,

s.r.o., proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, v konaní o opravnom

prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. zo dňa 25. augusta

2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. zo dňa

25. augusta 2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok 66 € na účet Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v lehote 10 dní od doručenia rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. zo dňa 25. augusta 2009 odporkyňa rozhodla

o uložení sankcie navrhovateľke – pokuty vo výške 4 000 € - podľa § 64 ods. 1 písm. d)

v spojení s o vysielaní a retransmisii a o zmene

o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) za porušenie povinnosti ustanovenej v zákona

č. , ku ktorému došlo tak, že dňa 5. mája 2009 o cca 19.22 hod. navrhovateľka

odvysielala reklamný spot na liek D., pri ktorom nezabezpečila, aby spot na liek obsahoval

jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku,

obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku.

Proti rozhodnutiu odporkyne podala opravný prostriedok navrhovateľka uvádzajúc,

že sporný reklamný spot na liek D. bol odvysielaný v súlade s ustanovením § 33 ods. 5

. Text výzvy bol zrozumiteľný, jednoznačný, dostatočnej veľkosti

a zobrazený v dostatočnom časovom trvaní, odvysielaný bol v rozličnom grafickom rozlíšení,

dvakrát počas celého spotu. Zákon pritom neuvádza, či má byť informácia uvedená výlučne

vizuálne, alebo výlučne verbálne, alebo či má byť informácia uvedená vizuálno-verbálne,

ako dlho má byť vizuálne zobrazená. Stanovuje len požiadavku na jej zrozumiteľnosť

a jednoznačnosť obsahovú a vymedzuje len obsahové náležitosti výzvy.

Pokiaľ išlo o priebeh správneho konania, navrhovateľka namietala, že nemá

relevantnú informáciu, kedy nastal časový moment rozhodný pre počítanie času a lehôt,

nakoľko nemá vedomosť, na akom podklade bolo začaté správne konanie.

Navrhovateľka namietala aj tú skutočnosť, že jej nebola zaslaná správa o šetrení

sťažnosti (monitorovacia správa vysielania), ktorá bola podkladom pre rozhodnutie vo veci.

Okrem písomného stanoviska, ktoré navrhovateľka zaslala k začatému správnemu konaniu,

sa následne navrhovateľka už nemala možnosť vyjadriť k akýmkoľvek ďalším podkladom

pre rozhodnutie, získaným v správnom konaní, nakoľko nemala vedomosť o ich existencii.

V rozhodnutí odporkyne nie je uvedené, či odporkyňa ako kolektívny orgán sa

oboznámila so všetkými dôkazmi osobne a samostatne. Navrhovateľka má zato, že odporkyňa

posúdila vec právne nesprávne, nakoľko skutková podstata, z ktorej vychádzala, nemá oporu

v spisoch, pretože podľa informácií, dostupných navrhovateľke, nebol pred rozhodovaním

a hlasovaním odporkyne uskutočnený dôkaz – premietnutie záznamu posudzovaného

vysielania. Podľa navrhovateľky je nevyhnutné, aby hodnotenie každého vysielania bolo

založené na osobnej znalosti tých, ktorí o nej rozhodujú. Analýza vysielania, ktorá je

obsiahnutá v správnom spise, primárne vyjadruje názor zamestnancov Kancelárie,

a nie členov Rady, rozhodnutie však vydáva Rada a nie Kancelária.

S poukazom na uvedené skutočnosti navrhovateľka žiadala, aby najvyšší súd

rozhodnutie odporkyne č. zo dňa 25. augusta 2009 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie

konanie.

K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadrila odporkyňa poukazujúc

na to, že posudzovaný reklamný spot obsahoval vizuálnu výzvu na pozorné prečítanie

poučenia o správnom použití lieku, ako aj odporúčanie poradiť sa o použití lieku s lekárom

alebo lekárnikom. Pokiaľ však ide o požiadavku na jednoznačnosť a zrozumiteľnosť výzvy,

táto nebola v predmetnom reklamnom spote splnená. Jednoznačná a zrozumiteľná výzva je

taká, ktorá nevyžaduje zvláštne sústredenie sa priemerne vnímavého diváka a pokiaľ je

zvolené vizuálne spracovanie, musí byť text dostatočne výrazný, čitateľný a zobrazený

v dostatočnom časovom rozsahu. Je povinnosťou vysielateľa prispôsobiť formu výzvy tak,

aby kumulatívne naplnila podmienku jednoznačnosti a zrozumiteľnosti.

Tvrdenie navrhovateľky, že nemala informáciu, na podklade čoho bolo začaté správne

konanie, je podľa odporkyne bezpredmetné, nakoľko podľa

o správnom konaní správny orgán začne správne konanie buď na základe návrhu účastníka

konania alebo z úradnej moci. Zdrojom informácií pre odporkyňu je buď vedomosť získaná

z vlastnej činnosti alebo z oznámení a podnetov fyzických či právnických osôb, resp. iných

subjektov. Sťažnosť, resp. oznámenie fyzickej či právnickej osoby, rovnako ako správa

o šetrení sťažnosti alebo monitorovacia správa, nie je podkladom pre začatie správneho

konania a už vôbec nie pre meritórne rozhodnutie vo veci. Rada v prípade správneho konania

č. po doručení sťažnosti zaevidovanej pod č. 1820/77-2009 zo dňa

6. mája 2009 zistila skutkový stav veci a dospela k záveru, že existuje podozrenie z porušenia

zákonného ustanovenia, pre ktoré je nutné začať v danej veci správne konanie. Nakoľko

v prípade predmetného správneho konania ide o konanie z úradnej moci, teda o uplatnenie

zásady oficiality, oznámenie „tretej osoby“ (sťažovateľa) nemá pre správny orgán záväzný

charakter, nemá ani charakter návrhu na začatie konania, nakoľko ten môže v súlade s § 18

od. 1 správneho poriadku podať len účastník konania.

K ďalšej námietke navrhovateľky ohľadne priebehu správneho konania odporkyňa

uvádza, že navrhovateľka bola už v oznámení o začatí správneho konania informované

o začatí správneho konania vo veci možného porušenia ,

pričom spolu s oznámením o začatí správneho konania bol navrhovateľke zaslaný

prepis/popis skutkového stavu predmetného reklamného spotu, ktorý spolu so záznamom

vysielania a písomným stanoviskom navrhovateľky tvorí podklad pre rozhodnutie. Námietku,

že navrhovateľke nebola zaslaná správa o šetrení sťažnosti, považuje odporkyňa

za bezpredmetnú, nakoľko táto nie je podkladom pre rozhodnutie, ide o pracovné materiály

Kancelárie Rady, ktoré nie sú súčasťou administratívneho spisu, navyše Rada nimi nie je

v žiadnych ohľadoch viazaná, nakoľko majú pre ňu výlučne informačnú hodnotu.

V súčasnosti sú predmetné pracovné materiály Kancelárie Rady navrhovateľke poskytované

na jej žiadosť na základe o slobodnom prístupe k informáciám.

Nakoľko navrhovateľka v rámci predmetného správneho konania odporkyňu o zaslanie týchto

materiálov nepožiadala, jej tvrdenie je bezpredmetné.

Pokiaľ ide o možnosť navrhovateľky vyjadriť sa k predmetu správneho konania,

odporkyňa uviedla, že v oznámení o začatí správneho konania bola navrhovateľka vyzvaná,

aby zaslala svoje stanovisko a navrhla dôkazy, pričom bola zároveň oboznámená s tým, čo

tvorí podklad rozhodnutia (záznam vysielania reklamného spotu a prepis/popis skutkového

stavu).

K tvrdeniu navrhovateľky, že podľa jej informácií nebol pred rozhodovaním

a hlasovaním Rady vykonaný dôkaz – premietnutie záznamu, odporkyňa uvádza, že vychádza

len z domnienok, je nepodložené a zavádzajúce. Odporkyňa sa náležite a v dostatočnej miere

oboznámila so skutkovým stavom, a to na základe prepisu/popisu skutkového stavu

vypracovaného Kanceláriou Rady, ako aj vzhliadnutím predmetného reklamného spotu.

Členovia Rady na zasadnutí dňa 23. júna 2009 hlasovaním rozhodli o začatí správneho

konania voči navrhovateľke pre dôvodné podozrenie z porušenia ustanovenia § 33 ods. 5

zákona , pričom toto rozhodnutie predpokladá, že odporkyňa sa dôkladne

oboznámila s podkladmi pre začatie správneho konania. Nakoľko navrhovateľka vo svojom

písomnom stanovisku k predmetu správneho konania nenamietala, že by mala pochybnosť

ohľadne skutočnosti, či sa Rada osobne oboznámila s podkladmi pre rozhodnutie,

a to so záznamom vysielania, rovnako ako nenamietala ani skutkový stav uvedený

v prepise/popise skutkového stavu tak, ako jej bol zaslaný, odporkyňa považovala uvedené

podklady pre rozhodnutie za nesporné.

Vzhľadom na vyššie uvedené odporkyňa navrhla Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky napadnuté rozhodnutie č. zo dňa 25. augusta 2009 potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporkyne ( v spojení s zákona

č. ) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu dôvodov podaných

v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu č. 206-

PgO/O-2824/2009, ako aj s písomnými podaniami účastníkov, po vypočutí zástupcov

účastníkov konania na pojednávaní dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne

je potrebné potvrdiť v súlade s

Navrhovateľka dňa 5. mája 2009 približne o 19.22 hod. odvysielala reklamný spot

na liek D., s ktorým sa detailne oboznámil senát najvyššieho súdu, a to vzhliadnutím

audiovizuálneho záznamu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu odporkyne. Spornou

otázkou v tomto konaní je posúdenie, či odvysielaná reklama obsahovala jednoznačnú

a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého

v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku, ako aj odporúčanie poradiť

sa o použití lieku s osobou oprávnenou predpisovať alebo vydávať lieky.

Senát najvyššieho súdu zistil, že v záverečnej časti odvysielaného reklamného spotu,

súčasne s tým, ako ženský hlas mimo obrazu povedal: „Dôveru mamičiek a doktorov

po celom svete si D. udržuje už 75 rokov. V lekárňach ...“, bol na obrazovke zobrazený text

v trvaní cca štyri sekundy. Tento text bol najprv zobrazený bielymi písmenami

na prevažne zeleno-bielom pozadí, v štyroch riadkoch, približne na desatine plochy televíznej

obrazovky. Nakoľko biela farba písma splývala so svetlým pozadím obrazu, text nebol

zreteľne čitateľný. Približne po dvoch sekundách sa biely text zmenil na modrý, zobrazený

na čisto bielom pozadí, pričom toto vyobrazenie trvalo necelé dve sekundy. V takomto

zobrazení bol tento text viac čitateľný, ako keď bol zobrazený bielym písmom na prevažne

bielo-zelenom pozadí. V celkovom časovom intervale (cca štyri sekundy), počas ktorého bol

text zobrazený na televíznej obrazovke, však nebolo možné zrozumiteľne prečítať celú výzvu

obsiahnutú v uvedenom texte.

Aby bolo možné uvedený text prečítať celý, musel byť audiovizuálny záznam

zastavený. Takto bolo zistené, že text výzvy znel: „D. Liquid – liečivá látka

Chloroxylenolum. D. Antiseptic Wash – liečivá látka Benzalkonil chloridum. Prípravky

určené len na vonkajšie použitie. Pozorne si prečítajte poučenie o správnom používaní lieku.

O používaní liekov a prípadnom riziku sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom. D.

Antibakteriálny gel na ruky. Používajte biocídne výrobky bezpečne. Pred použitím si

prečítajte údaje na obale a pripojené informácie o výrobku.“

Podľa vysielaná reklama na lieky okrem liekov

podľa odseku 4 musí byť rozoznateľná, nezaujatá, pravdivá a overiteľná a musí zodpovedať

požiadavke ochrany jednotlivca pred poškodením. Reklama musí obsahovať

a) jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom

použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku,

b) odporúčanie poradiť sa o použití lieku s osobou oprávnenou predpisovať alebo

vydávať lieky.

Podľa vysielanie reklamy na lieky obsahujúce

omamné, psychotropné a iné návykové látky a na lieky dostupné len na lekársky predpis

sa zakazuje.

V ustanovení a sú zakotvené

podmienky vysielania reklamy na lieky. Reklama musí obsahovať výzvu na pozorné

prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii

pre používateľov liekov pribalenej k lieku, ako aj odporúčanie poradiť sa o použití lieku

s osobou oprávnenou predpisovať alebo vydávať lieky. Po oboznámení sa s obsahom

sporného reklamného spotu najvyšší súd konštatuje, že tento reklamný spot obsahoval výzvu

na pozorné prečítanie poučenia o správnom používaní lieku ako aj odporúčanie poradiť

sa o použití lieku s lekárom alebo lekárnikom. V tomto zmysle preto bola naplnená zákonná

požiadavka na obsah výzvy, ktorá musí byť súčasťou reklamy na lieky.

Druhou podmienkou, ktorá musí byť kumulatívne splnená, aby nedošlo k porušeniu

ustanovenia je požiadavka, aby uvedená výzva bola

jednoznačná a zrozumiteľná. Na tomto mieste však musí najvyšší súd konštatovať,

že k naplneniu tejto zákonnej podmienky na vysielanie reklamy na lieky v tomto prípade

nedošlo. Ako už bolo vyššie uvedené, časový interval, počas ktorého bola predmetná výzva

na obrazovke vizuálne zobrazená, v žiadnom prípade nedovoľoval divákovi oboznámiť sa

s celým textom tejto výzvy. Objektívnym zhodnotením spornej situácie nie je možné

prijať iný záver ako ten, že v časovom intervale cca štyri sekundy, pri normálnych

(priemerných) schopnostiach čítania, nie je možné prečítať celý text výzvy, tak ako bol

citovaný vyššie. Navyše je potrebné podotknúť, že vyobrazenie textu výzvy počas prvých

dvoch sekúnd svojím málo kontrastným rozlíšením textu od pozadia, spôsobilo, že uvedený

text bol ťažšie čitateľný aj pri zastavení záznamu. Na ilustráciu, či bolo možné počas

vysielania reklamného spotu v televízii prečítať celú výzvu, je treba vziať do úvahy

skutočnosť, že v časovom intervale keď bol v dolnej časti obrazovky zobrazený text výzvy

v znení: „D. Liquid – liečivá látka Chloroxylenolum. D. Antiseptic Wash – liečivá látka

Benzalkonil chloridum. Prípravky určené len na vonkajšie použitie. Pozorne si prečítajte

poučenie o správnom používaní lieku. O používaní liekov a prípadnom riziku sa poraďte

s lekárom alebo lekárnikom. D. Antibakteriálny gel na ruky. Používajte biocídne výrobky

bezpečne. Pred použitím si prečítajte údaje na obale a pripojené informácie o výrobku.“,

ženský hlas mimo obrazu povedal normálnym (až rýchlejším) tempom repliku v tomto

rozsahu: „Dôveru mamičiek a doktorov po celom svete si D. udržuje už 75 rokov. V lekárňach

...“. Rozdiel v dĺžke uvedených textov je natoľko nepomerný, že to nevzbudzuje žiadne

pochybnosti o tom, že text výzvy nebolo možné počas jeho vyobrazenia prečítať celý.

Na základe uvedených skutočností dospel najvyšší súd k záveru, že odvysielaná

reklama na liek D. nespĺňala zákonnú podmienku, aby výzva na prečítanie poučenia

o používaní lieku bola jednoznačná a zrozumiteľná. Spôsob realizácie predmetnej výzvy,

tak ako bol detailne popísaný vyššie, zjavne nenapĺňal znaky zrozumiteľnosti.

Podľa 64 ods. 1 za porušenie povinnosti uloženej týmto

zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:

a) upozornenie na porušenie zákona,

b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,

c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti,

d) pokutu,

e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Podľa rada uloží pokutu vysielateľovi

televíznej programovej služby od 100 000 Sk do 5 000 000 Sk, ak porušil podmienky

na vysielanie reklám a telenákupu.

Nakoľko odporkyňa dospela k záveru, že odvysielaním spotu došlo k porušeniu

ustanovenia , uložila navrhovateľke pokutu vo výške

4 000 € podľa v spojení s

Podľa veta prvá sankciu podľa odseku 1 písm. d)

rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie alebo právnická osoba alebo fyzická

osoba podľa § 2 ods. 2 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušia

povinnosť, na ktorej porušenie boli upozornení.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka už bola

za porušenie ustanovenia sankcionovaná. Rozhodnutím

odporkyne č. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9. októbra 2008, jej bola

uložená sankcia – upozornenie na porušenie zákona. Rozhodnutím č. bola

navrhovateľke za porušenie toho istého ustanovenia uložená sankcia – pokuta vo výške

3 320 €.

Na výzvu súdu odporkyňa doplnila spis o uvedené rozhodnutia, pričom najvyšší súd

ku skutočnostiam uvádzaným odporkyňou dodáva, že rozhodnutie č. zo dňa

7. júla 2009, ktorým bola navrhovateľke za porušenie

uložená pokuta vo výške 3 320 €, bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č.k. -25 zo dňa 5. novembra 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

14. decembra 2009.

Na základe uvedeného najvyšší súd konštatuje, že pokuta vo výške 4 000 € bola

navrhovateľke uložená v súlade s § 64 ods. 1 písm. d) v spojení s § 64 ods. 2 veta prvá a § 67

ods. 5 písm. a) , pretože prišlo k porušeniu povinnosti na vysielanie

reklám a telenákupu, pričom k porušeniu tejto povinnosti došlo opakovane potom, ako bola

navrhovateľka na jej porušenie písomne upozornená a zákonodarca za porušenie uvedenej

povinnosti pre vysielateľa televíznej programovej služby určil pokutu v zákonnom rozpätí

od 100 000 Sk do 5 000 000 Sk (3 319,39 € do 165 969,59 €).

Pokiaľ ide o námietky navrhovateľky týkajúce sa postupu odporkyne v správnom

konaní, najvyšší súd konštatuje, že ani tieto nie sú odôvodnené. V konaní pred správnym

orgánom najvyšší súd nezistil také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia.

Námietka, že navrhovateľke nebola zaslaná správa o šetrení sťažnosti (monitorovacia

správa vysielania), a preto navrhovateľka, okrem písomného stanoviska k začatému

správnemu konaniu, už následne nemala možnosť vyjadriť sa k akýmkoľvek ďalším

podkladom pre rozhodnutie, je absolútne neodôvodnená. Navrhovateľke bol spolu

s oznámením o začatí správneho konania zaslaný aj prepis predmetného reklamného spotu

a navrhovateľka bola vyzvaná, aby sa k predmetu správneho konania vyjadrila.

Navrhovateľka mala teda vedomosť o tom, pre porušenie akého zákonného ustanovenia

začala odporkyňa správne konanie a akého konkrétneho skutku sa domnelé porušenie zákona

týka. V priebehu správneho konania už predsa nedošlo k zmene skutkového stavu, ani nevyšli

najavo nové dôkazy, nakoľko dôkazom o tvrdenom porušení zákona bol záznam vysielania

reklamného spotu, ktorý mala navrhovateľka k dispozícii. V neposlednom rade je dôležité

podotknúť, že navrhovateľka mala v súlade s § 23 Správneho poriadku v priebehu správneho

konania možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu odporkyne, pričom porušenie tohto

práva navrhovateľka nenamieta.

Tvrdenie navrhovateľky, že podľa jej dostupných informácií nebol pred rozhodovaním

a hlasovaním odporkyne uskutočnený dôkaz – premietnutie záznamu posudzovaného

vysielania, nie je podložené žiadnymi dôkazmi. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu

navrhovateľky odporkyňa tvrdila opak. Najvyšší súd vzhliadnutím posudzovaného

audiovizuálneho záznamu nezistil žiaden logický rozpor medzi skutkovým stavom

(odvysielaným reklamným spotom) a obsahom napadnutého rozhodnutia, a preto len

na základe ničím nepodloženého tvrdenia navrhovateľky neexistuje relevantný dôvod

domnievať sa, že odporkyňa sa neoboznámila s posudzovaným vysielaním premietnutím

nahrávky tohto vysielania.

Po podrobnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj po oboznámení

sa s predloženými dôkazmi, najvyšší súd konštatuje, že rozhodnutie odporkyne nevybočilo

z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a jej závery zodpovedajú zákonom logického

myslenia a podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným spôsobom,

pričom za zistené porušenie zákona bola uložená sankcia v súlade so zákonom a v jeho

medziach. Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,

že preskúmavané rozhodnutie je potrebné potvrdiť v súlade s

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s

, podľa ktorého náhradu trov konania možno priznať len tomu navrhovateľovi, ktorý

mal vo veci aspoň sčasti úspech. Navrhovateľka v konaní úspech nemala, preto jej súd

náhradu trov nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za podaný

opravný prostriedok vo výške 66 € podľa o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a to podľa § 2 ods. 4 veta

druhá, z dikcie, ktorého vyplýva, že poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok

proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška poplatku bola určená

podľa položky č. 10 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu

č.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 23. júna 2010

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová