Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1df/363467.5dd96c.pdf
PDF · 166.34 KB
No categories available
1Tdo/16/2010
Najvyšší súd 1 Tdo 16/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla
Tomana a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Mariána Jarábka na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 23. júna 2010 v trestnej veci odsúdeného Ing. D. H., pre zločin nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. o dovolaní,
ktoré podal prostredníctvom zvoleného obhajcu proti rozsudku Vyššieho vojenského súdu
v Trenčíne, zo dňa 23. októbra 2008, sp. zn. 2 To 26/2008, takto
r o z h o d o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie odsúdeného Ing. D. H. sa od m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Vojenského obvodového súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3 T 51/2007,
zo dňa 19. júna 2008, bol bývalý kpt. Ing. D. H. uznaný za vinného zo zločinu nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že :
v nezistenú dobu a na nezistenom mieste si bez povolenia zaobstaral výbušninu
z kategórie traskavín typu hexametyléntriperoxiddiamín, výbušniny z kategórie trhavín typu
pentrit a hexogén o celkovom množstve 50-80 gramov a výbušninu kategórie strelivín typu
nitrocelulózový doštičkový prach o množstve 71 gramov, pričom s výbušninou kategórie
traskavín a výbušninami kategórie trhavín dňa 15. októbra 2006 v čase okolo 07.30 h
v L., na U., v obývacej izbe bytu č. X. neoprávnene manipuloval, následkom čoho došlo
k výbuchu.
Za to bol odsúdený podľa § 295 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, § 38 ods. 3,
§ 36 písm. j/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený
na skúšobnú dobu 30 (tridsať) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie vojenský obvodový prokurátor ako aj
obžalovaný Ing. D. H.
Vyšší vojenský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 23. októbra 2008, sp. zn.
2 To 26/2008, na základe odvolania vojenského obvodového prokurátora podľa § 321 ods. 1
písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý výrok o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. Ing. D. H. podľa § 295 ods. 1, § 38 ods. 3 Tr. zák.
s poukazom na § 36 písm. j/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za súčasného uloženia probačného dohľadu mu výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. mu súčasne uložil zákaz držby a manipulácie
s výbušninami.
Súčasne vyšší vojenský súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie Ing. D. H.
Dňa 26. januára 2010 Ing. D. H. doručil Okresnému súdu Banská Bystrica
(nástupnícky súd po zrušenom Vojenskom obvodovom súde v Banskej Bystrici) vlastnoručne
napísané dovolanie, v ktorom ako dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/,
písm. g/, písm. i/ Tr. por.
Okresný súd takto vypracované dovolanie doručil na vyjadrenie Vojenskej obvodovej
prokuratúre v Banskej Bystrici. Tá vo svojom vyjadrení poukázala jednak na skutočnosť,
že odsúdený Ing. D. H. nepodal dovolanie prostredníctvom obhajcu v zmysle § 373 ods. 1
Tr. por. jednak na to, že ním uvádzané argumenty už vyhodnotili súdy oboch stupňov.
Preto i vojenská obvodová prokuratúra navrhla v prípade odstránenia procesného
nedostatku viažuceho sa k § 373 ods. 1 Tr. por. odmietnuť jeho dovolanie podľa § 382
písm. c/ Tr. por.
Okresný súd Banská Bystrica dňa 3. mája 2010 predložil predmetné dovolanie
Ing. D. H. so spisovým materiálom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, na výzvu
ktorého si menovaný zvolil obhajcu JUDr. Ľ. R.
Ten najvyššiemu súdu predložil nové dovolanie aj s ním modifikovaným dovolacím
dôvodom, ktorý má spočívať v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Podľa neho rozsudok odvolacieho Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne je založený
na nesprávnom právnom posúdení skutku a na nesprávnom použití hmotnoprávneho predpisu.
K porušeniu došlo v ustanovení § 15 Tr. zák. Subjektívna stránka k trestnému činu,
za ktorý bol dovolateľ odsúdený vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré je vybudované na zložke
vedomostnej a zložke vôľovej. Pri úmyselnom zavinení je nevyhnutná existencia oboch
týchto zložiek. Ani jeden zo súdov neakceptoval jeho vysvetlenia o tom, ako nadobudol
predmetné látky a aká bola jeho pohnútka pri manipulácii s nimi. To, že už súdy nechceli
pripustiť možnosť nadobudnutia „výbušniny“ z petárd ešte neznamená, že úmyselne
zadovažoval a hromadil výbušniny.
Za vinu mu bolo kladené, že si zaobstaral „výbušninu“ z kategórie traskavín typu
niekedy označovaného ako HMTD. Jedine, ale čo si zaobstaral bola plastová valcová
nádobka, ktorá bola zaradená ako jeden z predmetov v stope č. 11. V nej bolo zistené
minimálne množstvo bielych častíc, ktoré boli analyzované ako HMTD. Teda táto látka
nebola u neho zistená v žiadnom množstve. Na základe čoho potom súdy skonštatovali,
že si zaobstaral látku HMTD, keď táto bola zistená len z oteru na nádobke. Chýba teda
zavinenie podľa § 15 Tr. zák. vo vzťahu k látke HMTD.
Rovnako sa súdom nepodarilo ani len naznačiť jeho zavinenie vo vzťahu k pentritu
a haxogénu. Podrobne vysvetlil, ako získal látku, ktorá explodovala. Hoci jeho vysvetlenie
potvrdili najmenej dvaja svedkovia, súdy jeho vysvetleniu neuverili. Ani z jedného rozsudku
však nie je možné zistiť, čím boli naplnené znaky úmyselného zavinenia.
Ďalším porušením ustanovení trestného zákona je právna kvalifikácia skutku
ako trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295
ods. 1 písm. b/ Tr. zák., pričom v rozsudkoch je konštatované, že hromadil výbušniny.
V jeho prípade ale nedošlo k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného
činu. Látka označovaná ako HMTD nie je uvedená v žiadnom zozname v zmysle
zákona č. 51/1988 Zb. ani k nemu nadväzujúcich predpisoch. Táto skutočnosť bola
preukázaná i v priebehu konania. Teda, keby i uvedenú látku prechovával (pričom mal len
nádobku, vo výtere ktorej bola takáto látka zistená), nemôže to byť trestné, pokiaľ nebude
uvedená látka zaradená do niektorého z vyššie uvedených zoznamov.
Obdobná situácia je aj vo vzťahu k nitrocelulózovému strelnému prachu.
Podľa § 25 zákona č. 51/1988 Zb. povolenie na nadobudnutie strelného prachu sa vyžaduje,
len ak sa prach použije na trhacie alebo ohňostrojné práce. Táto skutočnosť mu nebola
preukázaná. Teda povinnosť mať povolenie v zmysle uvedeného zákona sa na neho
nevzťahovala a teda ani táto časť jeho konania nemôže byť trestná podľa Trestného zákona.
Pokiaľ tiež súd ustálil, že mal rozpoznať medzi čiernym prachom a nitrocelulózovým
prachom podotýka, že na rozdiel od súdu, ktorému boli predložené na porovnanie oba druhy
prachov on našiel iba jeden druh prachu a nemal ho teda ako porovnať a vedieť na základe
laického pohľadu o aký druh prachu ide. Aj tu je neexistencia vedomostnej i vôľovej zložky
jeho údajného zavinenia. Je tu teda neexistencia subjektívnej stránky, ale aj objektívnej
stránky, teda konania bez povolenia.
Rovnako poukazuje aj na pochybenia súdov pri určení množstva látky, ktorú mal mať.
Jeho odsúdenie bolo založené na množstve, ktoré bolo odhadnuté Kriminalistickým
a expertíznym ústavom Policajného zboru Slovenskej republiky. Pri odhade bolo vychádzané
z pokusných výbuchov trhavín. Uvedený ústav ale nevedel určiť zloženie látky, ktorá
explodovala jemu, ale na druhej strane dokladoval množstvo látky pokusnými výbuchmi.
Je tu absolútna nezhoda, z ktorej vychádzalo jeho odsúdenie, pretože kriminalistický ústav
nemal vyriešenú otázku identity alebo aspoň približnej zhody medzi výbušninou použitou
pri pokusoch a látky explodujúcej u neho. Naviac pri pokusoch boli použité iné materiály,
z akého bol jeho stôl, na ktorom došlo k explózii, čo potom viedlo k odhadnutiu
neobjektívneho množstva látky, ktorú mal mať u seba.
K samostatnému odhadu množstva látky v podobe traskaviny ako je ustálené
v rozsudkoch oboch súdov dovolateľ poukazuje na to, že je urobený s toleranciou 60 %,
čo už nie je odhad, ale dohad.
Taktiež zranenia, ktoré utrpel pri explózii nenasvedčujú odhadnutému množstvu tejto
látky.
Dovolateľ následne navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil
rozsudkom, že bol porušený zákon, súčasne zrušil rozsudok Vyššieho vojenského súdu
v Trenčíne zo dňa 23. októbra 2008, sp. zn. 2 To 26/2008, ako aj predchádzajúci rozsudok
Vojenského obvodového súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. júna 2008, sp. zn. 3 T 51/2007.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho v prvom rade
preskúmal, či dovolanie spĺňa všetky procesné podmienky uvedené v druhom diely ôsmej
hlavy Trestného poriadku. Zistil pritom, že tieto boli splnené.
Pri skúmaní vecnej stránky dovolania však zistil, že ho treba odmietnuť na neverejnom
zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., pretože neobsahuje dôvody uvedené v § 371 ods. 1
Podľa obsahu dovolania treba skonštatovať, že ako dovolací dôvod sa v ňom uvádza
výlučne ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Podľa tohto ustanovenia dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené
na nesprávnom právnom posúdení skutku alebo na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.
Pri analýze uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa dovolanie
opiera v porovnaní s obsahom napadnutého rozsudku Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne,
ako aj obsahom dôkazov zabezpečených v konaní, ktoré mu predchádzalo dovolací súd
zisťuje, že dovolanie vo svojej podstate výlučne poukazuje na nesprávne skutkové zistenia
v tomto rozsudku, ako aj v rozsudku súdu prvého stupňa.
Takto formulované argumenty nie je možné podriadiť pod formálne prezentovaný
dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ako sa to snažil predostrieť dovolateľ.
Ak máme zrekapitulovať stručnejšie, tak v prvom rade sa namieta, že došlo
k porušeniu ustanovenia § 15 Tr. zák., pretože nebola naplnená subjektívna stránka
k trestnému činu, za ktorý bol odsúdený. Tá vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré preukázané
nebolo. K tejto úvahe dospel po predchádzajúcom kritickom posudzovaní hodnotenia dôkazov
zo strany oboch súdov vo vzťahu k spôsobu nadobudnutia predmetných chemických látok,
ktoré jeho verzii o získaní týchto látok neuverili.
Dovolací súd argumentáciu prednesenú vo vzťahu k tejto otázke hodnotí ako snahu
o preskúmanie skutkových zistení ustálených v rozsudkoch súdov oboch stupňov.
Subjektívna stránka dovolateľa k predmetnému trestnému činu je totiž priamo
obsiahnutá v skutku napadnutého rozsudku (ktorý skutok z rozsudku súdu I. stupňa nemenil)
v podobe záveru, že si „v nezistenej dobe a nezistenom mieste zaobstaral výbušninu.“
Tu použitý výraz „zaobstaral“ pomenúva jeho aktívnu fyzickú činnosť a súčasne významovo
v zrozumiteľnej miere obsahuje tak vedomostnú i vôľovú zložku úmyselného zavinenia
podľa § 15 Tr. zák.
Pri takto ustálenom skutku potom v odôvodnení napadnutých rozsudkov oba súdy
podrobne odôvodnili aj svoj právny záver o priamom úmysle dovolateľa v zmysle § 15
písm. a/ Tr. zák. (str. 6 rozsudku vojenského obvodového súdu, str. 5. rozsudku vyššieho
vojenského súdu).
V ďalšom sa namieta, že nedošlo k naplneniu objektívnej stránky predmetného
trestného činu, hlavne z toho pohľadu, že na držanie predmetných chemických látok
(konkrétne látky nazývanej aj HMTD a strelného prachu) nie je potrebné povolenie.
K tomuto tvrdeniu treba dodať, že objektívna stránka k posudzovanému trestnému
činu je taktiež rozvedená v skutku napadnutého rozhodnutia. V ňom sa rozvádza podstata
protiprávneho konania dovolateľa vrátane záveru, že výbušniny si zaobstaral „bez povolenia“.
Treba len doplniť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku možno zistiť,
že aj odvolací súd podrobne zdôvodnil, na základe akých dôkazov ustálil, že predmetné
výbušniny si zaobstaral „bez povolenia“ – t.j. protiprávne.
Ďalšie podstatné úvahy obsiahnuté v dovolaní sa viažu výlučne na súdmi ustálené
množstvo výbušnín, ktorými mal pred explóziou a pri nej dňa 15. októbra 2006 dovolateľ
disponovať. V rámci nich sa v dovolaní spochybňuje hodnovernosť praktických pokusov
uskutočňovaných Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru v Bratislave
za účelom vyriešenia tejto otázky.
V rámci týchto úvah opätovne spochybňuje skutkové zistenie o množstve výbušniny,
ktorou disponoval zo strany súdov oboch stupňov.
Z vyššie uvedeného teda plynie, že síce na jednej strane dovolateľ uviedol, že podáva
dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., na strane druhej však
konkrétne tvrdenia, názory a právne úvahy výlučne polemizujú so skutkovými zisteniami
v rozsudkoch súdov oboch stupňov, ktoré však dovolací súd nemôže preskúmavať ani meniť.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením
bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak zistí, že nie sú splnené dôvody dovolania
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci dovolanie Ing. D. H. odmietol podľa § 382
písm. c/ Tr. por.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná
V Bratislave 23. júna 2010
JUDr. Pavol T o m a n, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Marián Jarábek
Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová