Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/16/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla

Tomana a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Mariána Jarábka na neverejnom zasadnutí

konanom dňa 23. júna 2010 v trestnej veci odsúdeného Ing. D. H., pre zločin nedovoleného

ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. o dovolaní,

ktoré podal prostredníctvom zvoleného obhajcu proti rozsudku Vyššieho vojenského súdu

v Trenčíne, zo dňa 23. októbra 2008, sp. zn. , takto

r o z h o d o d o l :

Podľa dovolanie odsúdeného Ing. D. H. sa od m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Vojenského obvodového súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. ,

zo dňa 19. júna 2008, bol bývalý kpt. Ing. D. H. uznaný za vinného zo zločinu nedovoleného

2

ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. na tom

skutkovom základe, že :

v nezistenú dobu a na nezistenom mieste si bez povolenia zaobstaral výbušninu

z kategórie traskavín typu hexametyléntriperoxiddiamín, výbušniny z kategórie trhavín typu

pentrit a hexogén o celkovom množstve 50-80 gramov a výbušninu kategórie strelivín typu

nitrocelulózový doštičkový prach o množstve 71 gramov, pričom s výbušninou kategórie

traskavín a výbušninami kategórie trhavín dňa 15. októbra 2006 v čase okolo 07.30 h

v L., na U., v obývacej izbe bytu č. X. neoprávnene manipuloval, následkom čoho došlo

k výbuchu.

Za to bol odsúdený podľa § 295 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, § 38 ods. 3,

§ 36 písm. j/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený

na skúšobnú dobu 30 (tridsať) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie vojenský obvodový prokurátor ako aj

obžalovaný Ing. D. H.

Vyšší vojenský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 23. októbra 2008, sp. zn.

, na základe odvolania vojenského obvodového prokurátora podľa § 321 ods. 1

písm. d/, písm. e/, ods. 2 zrušil napadnutý výrok o treste.

Na základe Ing. D. H. podľa , Tr. zák.

s poukazom na § 36 písm. j/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

3

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za súčasného uloženia probačného dohľadu mu výkon trestu

odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. mu súčasne uložil zákaz držby a manipulácie

s výbušninami.

Súčasne vyšší vojenský súd podľa zamietol odvolanie Ing. D. H.

Dňa 26. januára 2010 Ing. D. H. doručil Okresnému súdu Banská Bystrica

(nástupnícky súd po zrušenom Vojenskom obvodovom súde v Banskej Bystrici) vlastnoručne

napísané dovolanie, v ktorom ako dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/,

písm. g/, písm. i/

Okresný súd takto vypracované dovolanie doručil na vyjadrenie Vojenskej obvodovej

prokuratúre v Banskej Bystrici. Tá vo svojom vyjadrení poukázala jednak na skutočnosť,

že odsúdený Ing. D. H. nepodal dovolanie prostredníctvom obhajcu v zmysle § 373 ods. 1

jednak na to, že ním uvádzané argumenty už vyhodnotili súdy oboch stupňov.

Preto i vojenská obvodová prokuratúra navrhla v prípade odstránenia procesného

nedostatku viažuceho sa k odmietnuť jeho dovolanie podľa

písm. c/

Okresný súd Banská Bystrica dňa 3. mája 2010 predložil predmetné dovolanie

Ing. D. H. so spisovým materiálom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, na výzvu

ktorého si menovaný zvolil obhajcu JUDr. Ľ. R.

4

Ten najvyššiemu súdu predložil nové dovolanie aj s ním modifikovaným dovolacím

dôvodom, ktorý má spočívať v ustanovení

Podľa neho rozsudok odvolacieho Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne je založený

na nesprávnom právnom posúdení skutku a na nesprávnom použití hmotnoprávneho predpisu.

K porušeniu došlo v ustanovení § 15 Tr. zák. Subjektívna stránka k trestnému činu,

za ktorý bol dovolateľ odsúdený vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré je vybudované na zložke

vedomostnej a zložke vôľovej. Pri úmyselnom zavinení je nevyhnutná existencia oboch

týchto zložiek. Ani jeden zo súdov neakceptoval jeho vysvetlenia o tom, ako nadobudol

predmetné látky a aká bola jeho pohnútka pri manipulácii s nimi. To, že už súdy nechceli

pripustiť možnosť nadobudnutia „výbušniny“ z petárd ešte neznamená, že úmyselne

zadovažoval a hromadil výbušniny.

Za vinu mu bolo kladené, že si zaobstaral „výbušninu“ z kategórie traskavín typu

niekedy označovaného ako HMTD. Jedine, ale čo si zaobstaral bola plastová valcová

nádobka, ktorá bola zaradená ako jeden z predmetov v stope č. 11. V nej bolo zistené

minimálne množstvo bielych častíc, ktoré boli analyzované ako HMTD. Teda táto látka

nebola u neho zistená v žiadnom množstve. Na základe čoho potom súdy skonštatovali,

že si zaobstaral látku HMTD, keď táto bola zistená len z oteru na nádobke. Chýba teda

zavinenie podľa § 15 Tr. zák. vo vzťahu k látke HMTD.

Rovnako sa súdom nepodarilo ani len naznačiť jeho zavinenie vo vzťahu k pentritu

a haxogénu. Podrobne vysvetlil, ako získal látku, ktorá explodovala. Hoci jeho vysvetlenie

potvrdili najmenej dvaja svedkovia, súdy jeho vysvetleniu neuverili. Ani z jedného rozsudku

však nie je možné zistiť, čím boli naplnené znaky úmyselného zavinenia.

Ďalším porušením ustanovení je právna kvalifikácia skutku

ako trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295

5

ods. 1 písm. b/ Tr. zák., pričom v rozsudkoch je konštatované, že hromadil výbušniny.

V jeho prípade ale nedošlo k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného

činu. Látka označovaná ako HMTD nie je uvedená v žiadnom zozname v zmysle

ani k nemu nadväzujúcich predpisoch. Táto skutočnosť bola

preukázaná i v priebehu konania. Teda, keby i uvedenú látku prechovával (pričom mal len

nádobku, vo výtere ktorej bola takáto látka zistená), nemôže to byť trestné, pokiaľ nebude

uvedená látka zaradená do niektorého z vyššie uvedených zoznamov.

Obdobná situácia je aj vo vzťahu k nitrocelulózovému strelnému prachu.

Podľa povolenie na nadobudnutie strelného prachu sa vyžaduje,

len ak sa prach použije na trhacie alebo ohňostrojné práce. Táto skutočnosť mu nebola

preukázaná. Teda povinnosť mať povolenie v zmysle uvedeného zákona sa na neho

nevzťahovala a teda ani táto časť jeho konania nemôže byť trestná podľa .

Pokiaľ tiež súd ustálil, že mal rozpoznať medzi čiernym prachom a nitrocelulózovým

prachom podotýka, že na rozdiel od súdu, ktorému boli predložené na porovnanie oba druhy

prachov on našiel iba jeden druh prachu a nemal ho teda ako porovnať a vedieť na základe

laického pohľadu o aký druh prachu ide. Aj tu je neexistencia vedomostnej i vôľovej zložky

jeho údajného zavinenia. Je tu teda neexistencia subjektívnej stránky, ale aj objektívnej

stránky, teda konania bez povolenia.

Rovnako poukazuje aj na pochybenia súdov pri určení množstva látky, ktorú mal mať.

Jeho odsúdenie bolo založené na množstve, ktoré bolo odhadnuté Kriminalistickým

a expertíznym Policajného zboru Slovenskej republiky. Pri odhade bolo vychádzané

z pokusných výbuchov trhavín. Uvedený ústav ale nevedel určiť zloženie látky, ktorá

explodovala jemu, ale na druhej strane dokladoval množstvo látky pokusnými výbuchmi.

Je tu absolútna nezhoda, z ktorej vychádzalo jeho odsúdenie, pretože kriminalistický ústav

nemal vyriešenú otázku identity alebo aspoň približnej zhody medzi výbušninou použitou

pri pokusoch a látky explodujúcej u neho. Naviac pri pokusoch boli použité iné materiály,

z akého bol jeho stôl, na ktorom došlo k explózii, čo potom viedlo k odhadnutiu

neobjektívneho množstva látky, ktorú mal mať u seba.

6

K samostatnému odhadu množstva látky v podobe traskaviny ako je ustálené

v rozsudkoch oboch súdov dovolateľ poukazuje na to, že je urobený s toleranciou 60 %,

čo už nie je odhad, ale dohad.

Taktiež zranenia, ktoré utrpel pri explózii nenasvedčujú odhadnutému množstvu tejto

látky.

Dovolateľ následne navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil

rozsudkom, že bol porušený zákon, súčasne zrušil rozsudok Vyššieho vojenského súdu

v Trenčíne zo dňa 23. októbra 2008, sp. zn. , ako aj predchádzajúci rozsudok

Vojenského obvodového súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. júna 2008, sp. zn. .

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho v prvom rade

preskúmal, či dovolanie spĺňa všetky procesné podmienky uvedené v druhom diely ôsmej

hlavy . Zistil pritom, že tieto boli splnené.

Pri skúmaní vecnej stránky dovolania však zistil, že ho treba odmietnuť na neverejnom

zasadnutí podľa , pretože neobsahuje dôvody uvedené v

Podľa obsahu dovolania treba skonštatovať, že ako dovolací dôvod sa v ňom uvádza

výlučne ustanovenie

Podľa tohto ustanovenia dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené

na nesprávnom právnom posúdení skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Pri analýze uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa dovolanie

opiera v porovnaní s obsahom napadnutého rozsudku Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne,

ako aj obsahom dôkazov zabezpečených v konaní, ktoré mu predchádzalo dovolací súd

zisťuje, že dovolanie vo svojej podstate výlučne poukazuje na nesprávne skutkové zistenia

v tomto rozsudku, ako aj v rozsudku súdu prvého stupňa.

Takto formulované argumenty nie je možné podriadiť pod formálne prezentovaný

dovolací dôvod podľa , ako sa to snažil predostrieť dovolateľ.

Ak máme zrekapitulovať stručnejšie, tak v prvom rade sa namieta, že došlo

k porušeniu ustanovenia § 15 Tr. zák., pretože nebola naplnená subjektívna stránka

k trestnému činu, za ktorý bol odsúdený. Tá vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré preukázané

nebolo. K tejto úvahe dospel po predchádzajúcom kritickom posudzovaní hodnotenia dôkazov

zo strany oboch súdov vo vzťahu k spôsobu nadobudnutia predmetných chemických látok,

ktoré jeho verzii o získaní týchto látok neuverili.

Dovolací súd argumentáciu prednesenú vo vzťahu k tejto otázke hodnotí ako snahu

o preskúmanie skutkových zistení ustálených v rozsudkoch súdov oboch stupňov.

Subjektívna stránka dovolateľa k predmetnému trestnému činu je totiž priamo

obsiahnutá v skutku napadnutého rozsudku (ktorý skutok z rozsudku súdu I. stupňa nemenil)

v podobe záveru, že si „v nezistenej dobe a nezistenom mieste zaobstaral výbušninu.“

Tu použitý výraz „zaobstaral“ pomenúva jeho aktívnu fyzickú činnosť a súčasne významovo

v zrozumiteľnej miere obsahuje tak vedomostnú i vôľovú zložku úmyselného zavinenia

podľa § 15 Tr. zák.

Pri takto ustálenom skutku potom v odôvodnení napadnutých rozsudkov oba súdy

podrobne odôvodnili aj svoj právny záver o priamom úmysle dovolateľa v zmysle § 15

8

písm. a/ Tr. zák. (str. 6 rozsudku vojenského obvodového súdu, str. 5. rozsudku vyššieho

vojenského súdu).

V ďalšom sa namieta, že nedošlo k naplneniu objektívnej stránky predmetného

trestného činu, hlavne z toho pohľadu, že na držanie predmetných chemických látok

(konkrétne látky nazývanej aj HMTD a strelného prachu) nie je potrebné povolenie.

K tomuto tvrdeniu treba dodať, že objektívna stránka k posudzovanému trestnému

činu je taktiež rozvedená v skutku napadnutého rozhodnutia. V ňom sa rozvádza podstata

protiprávneho konania dovolateľa vrátane záveru, že výbušniny si zaobstaral „bez povolenia“.

Treba len doplniť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku možno zistiť,

že aj odvolací súd podrobne zdôvodnil, na základe akých dôkazov ustálil, že predmetné

výbušniny si zaobstaral „bez povolenia“ – t.j. protiprávne.

Ďalšie podstatné úvahy obsiahnuté v dovolaní sa viažu výlučne na súdmi ustálené

množstvo výbušnín, ktorými mal pred explóziou a pri nej dňa 15. októbra 2006 dovolateľ

disponovať. V rámci nich sa v dovolaní spochybňuje hodnovernosť praktických pokusov

uskutočňovaných Kriminalistickým a expertíznym Policajného zboru v Bratislave

za účelom vyriešenia tejto otázky.

V rámci týchto úvah opätovne spochybňuje skutkové zistenie o množstve výbušniny,

ktorou disponoval zo strany súdov oboch stupňov.

Z vyššie uvedeného teda plynie, že síce na jednej strane dovolateľ uviedol, že podáva

dovolanie z dôvodov uvedených v , na strane druhej však

konkrétne tvrdenia, názory a právne úvahy výlučne polemizujú so skutkovými zisteniami

v rozsudkoch súdov oboch stupňov, ktoré však dovolací súd nemôže preskúmavať ani meniť.

9

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením

bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak zistí, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci dovolanie Ing. D. H. odmietol podľa § 382

písm. c/

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná

V Bratislave 23. júna 2010

JUDr. Pavol T o m a n, v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Marián Jarábek

Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová