Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ca9/366255.6d34dd.pdf
PDF · 173.08 KB
No categories available
6Obo/107/2009
Najvyšší súd 6Obo/107/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Dariny Ličkovej a členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Kataríny Pramukovej,
v právnej veci ţalobcu: A., s. r. o. U., zapísaného v obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica, oddiel: Sro, vloţka č. X./D, zast. J. M., advokátom so sídlom N., proti
ţalovanému: 1/ I., D. a ţalovanému 2/ P., D., o zaplatenie 33 942,09 Eur s prísl., na
odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 2. apríla 2008, č. k.
52 Cb 97/2000-452 v znení doplňujúceho rozsudku zo 7. septembra 2009, č. k.
52 Cb/97/2000-489, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. apríla 2008, č. k. 52Cb/97/2000-452
v znení doplňujúceho rozsudku zo 7. septembra 2009, č. k. 52Cb/97/2000-489 sa v napadnutej
časti p o t v r d z u j e .
Účastníkom konania sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave ţalobu voči ţalovanému v 2. rade zamietol a zaviazal
ţalobcu zaplatiť ţalovanému na náhradu trov právneho zastúpenia 73 227,-- Sk.
Ďalej zaviazal ţalobcu zaplatiť 171,-- Sk na náhradu svedočného na účet Krajského
súdu v Bratislave. Konanie proti ţalovanému v 1. rade zastavil. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu vyplýva, ţe ţalobca sa ţalobou z 13. septembra 2000 a na základe
čiastočnej zmeny petitu týkajúceho sa úroku z omeškania, sa domáhal, aby súd
zaviazal ţalovaného na zaplatenie istiny v sume 33 942,09 Eur (1 021 657,-- Sk)
s prísl. uplatnená istina predstavuje hodnotu vývoznej dotácie, na ktorú ţalobcovi
vznikol nárok realizáciou výroku jatočných býkov. Ţalobca odôvodnil svoju ţalobu
tým, ţe na rokovaní 27. marca 1997 medzi ním a pôvodne ţalovaným Š. boli ústne
dohodnuté bliţšie podmienky realizácie intervenčného nákupu jatočných býkov
realizovaného ţalobcom od prvovýrobcov – chovateľov a následného vývozu
vykúpených býkov a to tak, ţe ţalobca zrealizuje v lehote do 15. augusta 1997
intervenčný nákup jatočných býkov bez obmedzenia mnoţstva a následne ich ţalobca
vyvezie
do zahraničia. Vývoz nemohol ani nepriamo smerovať do Č.. Ţalobca má nárok po
uskutočnení vývozu a predloţení príslušných dokladov nárok
na vývoznú dotáciu vo výške 9,10 Sk/kg. Na rokovaní nebola uzatvorená písomná
zmluva. K ţalobe ţalobcu sa vyjadrila I., ktorá sa podľa zák. č. 491/2001 Z. z. od 1.
januára 2002 stala nástupníckou organizáciou pôvodne ţalovaného Š.. Uviedla, ţe
v roku 1997 boli ţalobcovi uhradené všetky faktúry za realizovaný zmluvný nákup
a následný vývoz ţivých jatočných býkov v rozsahu zmluvne objednaného mnoţstva
a podmienok. Ţiadne ďalšie zmluvy neboli so ţalobcom uzavreté, a preto neeviduje
voči nemu ţiadny záväzok po lehote splatnosti.
Ďalej uviedol, ţe ţalobca doručil pôvodnému ţalovanému v roku 1997 návrhy
na uzatvorenie ďalších zmlúv na intervenčný nákup a vývoz ţivých jatočných býkov,
ktoré realizoval bez uzatvorenia zmluvy. Túto skutočnosť na podnet ţalobcu
prešetrili aj kontrolné orgány M., ktoré potvrdili nesplnenie podmienok na uplatnenie
dotácie.
Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 52 Cb 97/00-
138 z 20. apríla 2005 zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 1 021 657,-- Sk
s úrokom z omeškania a trovy konania.
Na odvolanie ţalovaného, odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku
uznesením č. k. 6Obo 321/2005-169 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
Prvostupňový súd na návrh ţalobcu uznesením č. k. 52Cb 97/00-175
z 2. februára 2007 pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka na strane ţalovaného, a to
P., do konania. Prvostupňový súd v ďalšom konaní prihliadol na dosiaľ vykonané
dôkazy a vykonal ďalšie dokazovanie prednesmi a písomnými vyjadreniami
účastníkov, výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi a z vykonaného dokazovania
zistil, ţe vzťah medzi ţalovaným a ţalobcom je záväzkovým vzťahom podľa § 261
ods. 2 Obch. zák. Je nepochybné, ţe ani zák. č. 270/1991 Zb. ani Zásady
subvenčných vývozov pri regulácii trhu jatočného hovädzieho dobytka v roku 1997
vydané na jeho základe, si expresis verbis nevyţadujú pre platnosť zmlúv ich
písomnú formu, aj keď sa s ohľadom na ich obsah písomná forma predpokladá.
Nepochybné je, ţe ţalovaný v Protokole zo záverečného zasadnutia rokovacieho
konania pre vyhodnotenie súťaţe subvenčného vývozu jatočných býkov v X. 1997,
konaného X. 1997 na Š.“ prejavil vôľu uzavrieť zmluvy s vybratými uchádzačmi
v písomnej forme.
Skutočnosť, ţe zmluvy na intervenčné nákupy jatočných býkov sú uzatvárané
v písomnej forme vyplynulo z výsluchov všetkých svedkov a tieţ z obchodnej praxe,
ktorú si účastníci medzi sebou zaviedli, platí to jednak pre účastníkov tohto konania
a tieţ pre ostatné podnikateľské subjekty zúčastňujúce sa intervenčných vývozov.
Spornou zostala skutočnosť, či sa písomné zmluvy uzatvárajú pred uskutočnením
jednotlivých intervenčných vývozov, alebo ex post, z hľadiska predmetu sporu,
to však súd prvého stupňa povaţoval za bezvýznamné. Sám ţalobca na pojednávaní
21. januára 2003 výslovne uviedol, ţe okrem prípadov, ktoré sú predmetom ţe
okrem prípadov, ktoré sú predmetom tohto sporu ţalovaného uzatváral písomné
zmluvy ktoré sú predmetom tohto sporu a súdu predloţil písomné zmluvy č.
1X./1997 a 2X./97 z predchádzajúcich období. Z textu sporných faktúr „fakturujeme
Vám vývoznú dotáciu za export HD podľa zmluvy č.... „neuvedené“ tieţ vypl ýva, ţe
ţalobca uzatvorenie písomných zmlúv predpokladal. Táto skutočnosť je zrejmá aj zo
„Zápisnice o výsledku prešetrenia podania ţalobcu“ na M., kde sa pri preverovaní
dokladov ku kaţdej spornej faktúre konštatuje, ţe predloţené návrhy zmlúv neboli
ţalovaným podpísané.
Ţalobca nepoprel, ţe následne v 3. štvrťroku 1997, keď mal so ţalovaným
uzatvorenú písomnú zmluvu, mu boli dotácie vyplatené, čím ţalobca vyvrátil svoje
tvrdenie, ţe pre sporné obdobie si vytvorili so ţalovaným obchodnú prax –
dojednávanie zmlúv ústnou formou.
Súd prvého stupňa sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe list pôvodného
ţalovaného z 18. novembra 1997 je uznaním záväzku.
Z obsahu uvedenej v tejto písomnosti vyplýva, ţe je iba výzvou na predloţenie
originálov dokladov, ktoré majú byť odsúhlasené s predloţenými fotokópiami a aţ po
splnení podmienok ich skutočného odsúhlasenia má byť vykonaná úhrada
poţadovanej dotácie. Uvedené podmienky však splnené neboli, čo jednoznačne
vyplynulo zo zápisnice z previerky, ktorú na ţiadosť ţalobcu vykonalo M.. Uznaním
záväzku urobeným v písomnej forme, sa zakladá vyvratiteľná domnienka, ţe dlh
v čase uznania trval. Uznanie dlţníka nezbavuje dlţníka brániť sa voči zaplateniu
uznaného záväzku, na neho však prechádza dôkazné bremeno, ţe záv äzok nezanikol,
alebo, ţe ho uznal omylom. Z dôkazov predloţených ţalovaným súd
I. stupňa dospel k záveru, ţe záväzok ţalovaného ani nevznikol, keďţe medzi ním
a ţalobcom nebola uzatvorená písomná zmluva.
Zastavenie konania proti ţalovanému v I. rade je odôvodnené rozhodnutím
M. č. X. z X.2006, na základe ktorého bol ţalovaný
v I. rade s účinnosťou k X. 2006 zrušený bez právneho nástupcu. Súd prvého stupňa
preto ţalobu ţalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a to podľa úspechu účastníkov v konaní. Úspešnému
účastníkovi – ţalovanému preto priznal ich náhradu vo výške 73 227,-- Sk.
Prvostupňový súd doplňujúcim rozsudkom zo 7. septembra 2009, č. k.
52 Cb 97/00-489 rozsudok č. k. 52 Cb 97/00-452 z 2. apríla 2008 doplnil výrokom,
ţe ţalovanému v 1. rade sa náhrada trov konania nepriznáva a druhý výrok rozsudku
opravil tak, ţe správne má znieť:
Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému v 2. rade na náhradu trov právneho
zastúpenia 2 235,51 Eur (67 347,-- Sk). Urobil tak podľa ust. § 164 a § 166 O. s. p.
Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie ţalobca a to do časti, ktorou bola ţaloba zamietnutá.
Ţalobca poukázal na zauţívaný spôsob uzatvárania zmlúv medzi účastníkmi
konania t. j. ţe zmluva sa uzatvorila po uskutočnení exportu podľa J . a C.
na presnú, skutočne vyexportovanú hmotnosť. Uzatvoriť zmluvu pred
vyexportovaním nie je technicky moţné.
Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, ţe neexistuje ţiadny právny predpis,
ktorý by podmieňoval nárok vývozcu na vyplatenie dotácie uzatvorením zmluvy
v písomnej forme. Ţalobca je uvedený v zozname vývozcov, ktorý splnil podmienky
verejnej súťaţe (Zásady subvenčných vývozcov jatočného dobytka). Dňa 27. marca
1997 boli so ţalovaným dohodnuté podstatné náleţitosti zmluvy. Listom
z 18. novembra 1997 ţalovaný uznal nárok ţalobcu a riaditeľ Š. potvrdil, ţe
ţalobcovi po výsledkoch šetrenia mala byť dotácia vyplatená.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Ţalovaný sa písomne vyjadril k odvolaniu ţalobcu a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu I. stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal ţalobcu
na náhradu trov konania.
Ţalobca ako jeden z 12 účastníkov rokovania (Uţšia súťaţ – posúdenie
predloţených dokladov), ktoré boli 20. marca 1997 pozvánkou pozvané na obchodné
rokovanie, nepreukázal dôvod eventuálneho poskytnutia výhody – ústneho
uzatvorenia zmluvy. Ţalobca neuniesol dôkazné bremeno t. j. nepredloţil ţiaden
dôkaz o existencii predmetného zmluvného vzťahu, podľa ktorého by sa malo zistiť
aké podmienky boli dohodnuté. Nikto z uvedených uchádzačov sa nedomáhal
vyplatenia vývozných dotácií na základe ústnych rokovaní. Aj z toho vyplýva, ţe
ţalobcom označovaná obchodná prax uzatvárania zmlúv na preplácanie dotácií na
vývoz ústnou formou neexistovala, o čom ţalobca nepochybne vedel. Ţalovaný
poukázal aj na text ţalobcových faktúr.
Právny predchodca ţalovaného neposkytol fyzickým a právnickým osobám
ţiadne finančné prostriedky vrátane vývozných dotácií bez príslušných stanovených
písomných pravidiel a písomných zmlúv a dokladov. Rozpočet štátneho fondu bol
napojený na štátny rozpočet, a preto v zmysle platného zákona o účtovníctve, musia
byť preukazateľné dokladmi. V danom prípade je zmluva písomná, čo nepreukázané
nebolo.
Keďţe zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania nevznikol, nevyporiadanie sa
súdu, so stanoviskom ţalobcu na list M. č. X. z X. 1998 je irelevantné.
Ţalovaný popiera, ţe by svedok I. N. zmenil svoju výpoveď.
Ţalovaný odmieta „pokusy“ naloţiť kamión s jatočnými býkmi, ktoré navrhol
ţalobca poukazujúc na Zmluvu II. (1997).
Ţalobca vôbec nepreukázal, ţe predloţil originály dokladov ţalovanému pre
predmetný vývoz v zmysle listu ţalovaného z 18. novembra 1997 – Vyţiadanie
originál dokladov. Ţalovaný je názoru, ţe vyššie uvedený list nie je uznaním záväzku
a ide o vyţiadanie dokladov.
Keďţe zmluva so ţalobca uzatvorená nebola ani neboli splnené stanovené
podmienky vývozu, ţalobca nemá v danom prípade nárok na dotácie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.)
prejednal odvolanie ţalobcu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k názoru, ţe v predmetnej
veci odvolanie nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu I. stupňa v napadnutej časti ako
vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa vykonal dostatočné
dokazovanie, z ktorého vyvodil správne vecné a právne závery, a preto sa v celom
rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
K dôvodom uvedeným v odvolaní ţalobcu uvádza, ţe tieto boli zo strany
prvostupňového súdu skúmané s dokazovaním týkajúcim sa ich dôvodnosti
v prejednávanej veci.
Odvolací súd sa stotoţnil s názorom prvostupňového súdu, ţe vzťah medzi
ţalobcom a ţalovaným treba posudzovať podľa ust. § 261 ods. 2 Obch. zák.
a poukazuje v tomto smere aj na ust. § 272 ods. 1 Obch. zákonníka podľa ktorého,
zmluva vyţaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených
v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzatvorení zmluvy prejaví
vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
Z konania ţalovaného podporeného konaním ţalobcu súd I. stupňa správne
ustálil, ţe v predmetnej veci podmienkou pre priznanie a vyplatenie dotácie bolo
uzatvorenie zmluvy v písomnej forme.
O tomto poznaní vedel ţalobca, keďţe vývoz realizoval pred
i po inkriminovanom období na základe písomných zmlúv, o čom svedčia i faktúry
zaslané ţalobcom ţalovanému, v ktorých je síce uvedená zmluva, ale bez podpisu
druhej zmluvnej strany, z čoho jednoznačne (a to ani ţalobca nepopiera)
k písomnému uzatvoreniu zmlúv nedošlo.
Ţalobca v odvolaní tvrdí, ţe so ţalovaným dojednal podstatné náleţitosti
zmluvy o subvenčnom vývoze jatočného dobytka, ale písomnú zmluvu podpísanú
ţalovaným nepredloţil. Ţalobca neobjasnil ani fakt, ţe pred týmto predmetným
vývozom ako i po ňom, písomné zmluvy so ţalovaným uzatváral.
Ţalovaný nepoprel, ţe by ţalobca nebol uvedený v zozname vývozcov
jatočného dobytka, o čom svedčí pozvánka na rokovanie – uţšiu súťaţ dňa X. 1997,
obsahom ktorej bolo posúdenie predloţených dokladov, ako aj dojednanie
podstatných náleţitostí zmluvy o subvenčnom vývoze jatočného dobytka.
Ţalobca nepreukázal, ţe zmluva bola uzatvorená ústne, a nikto z ďalších
úspešných uchádzačov sa nedomáhal vyplatenia vývozných dotácií na základe tohto
rokovania.
Odvolací súd ďalšie námietky odvolateľa taktieţ povaţoval za nedô vodné,
keďţe ani podporne ich preskúmaním by ţalobca neosvedčil uzatvorenie písomnej
zmluvy o vývoze jatočného dobytka.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil so závermi prvostupňového
súdu týkajúce sa uznania záväzku ţalovaným a záverom k námietke ţalobcu ohľadne
dvoch právnych názoroch súdu prvého stupňa ako i názoru odvolacieho súdu
vysloveného v uznesení NS SR z 12. októbra 2006, č. k. 6 Obo 321/2005-169 udáva,
ţe v predmetnom uznesení NS SR, keďţe nebola súdom prvého stupňa vyriešená
otázka ţalovaného t. j. kto je v predmetnej veci pasívne legitimovaný vzhľadom na
zánik Š. v poľnohospodárstve, uloţil odvolací súd prvostupňovému súdu zistiť, kto je
v danej veci pasívne legitimovaný. Taktieţ odvolací súd povaţoval napadnutý
rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a preto následné konanie
prvostupňového súdu nemoţno povaţovať, ako tvrdí ţalobca,
za nerešpektovanie názoru odvolacieho súdu súdom prvého stupňa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok súdu I. stupňa v napadnutej
časti ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. O trovách
odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení
s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a to podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní.
Keďţe úspešnému účastníkovi t. j. ţalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli
odvolací súd mu ich nepriznal, rovnako ako ţalobcovi, pretoţe tento úspech
v odvolaní nemal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 23. júna 2010
JUDr. Darina L i č k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková