Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8a8/367384.506333.pdf
PDF · 92.11 KB
No categories available
3Cdo/351/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 351/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Sociálnej poisťovne, so
sídlom v Bratisalve, Ul. 29, augusta č. 8-10, proti žalovanému M. D., bývajúcemu vo V.,
zastúpenému JUDr. M. Š., advokátom so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na
Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 9 C 61/2009, o dovolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. októbra 2009 sp. zn. 13 Co 237/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žiar na Hronom rozsudkom zo 7. júla 2009 č.k. 9 C 61/2009-34 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 4 575,38 € (137 838 Sk) titulom náhrady škody,
ktorá žalobkyni vznikla tým, že uhradila zamestnancovi žalovaného, ktorý utrpel ťažký
pracovný úraz, dávky invalidného dôchodkového poistenia v období od 4. decembra 2006 do
3. augusta 2008 v súhrnnej výške 4 575,38 € (137 838 Sk). Rozhodol tak majúc preukázané,
že k ťažkému pracovnému úrazu zamestnanca žalovaného došlo v dôsledku zavineného
protiprávneho konania žalovaného, ktorý ako zamestnávateľ prevádzkoval briketovací lis
v technicky nespôsobilom stave. Žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, súd náhradu trov
konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnila.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného rozsudkom z 20. októbra
2009 sp. zn. 13 Co 237/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď sa
stotožnil so správnymi právnymi závermi napadnutého rozhodnutia.
Proti rozsudku krajského súdu žalovaný podal dovolanie a žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť spolu s rozsudkom okresného súdu a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav, keď neskúmal spoluzavinenie samotného
zamestnanca na vzniku ťažkého pracovného úrazu, ktorý porušil nielen prevádzkový
poriadok, ale na pracovisko vstúpil a konal v neprítomnosti zamestnávateľa svojvoľne
a navyše pod vplyvom alkoholu. Samotná skutočnosť, že v tejto veci bol trestne stíhaný, na
konanie poškodeného nemá žiaden vplyv. Zároveň uviedol, že požiadal o obnovu trestného
konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 1 P 97/2003 a jeho návrh
je vedený na tomto súde pod sp. zn. 1 Nt 31/2009.
Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovaného nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie tiež prípustné proti rozsudku, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238
ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
Žalovaným napadnutý rozsudok nevykazuje znaky ani jedného z vyššie uvedených
rozsudkov, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p., prípustnosť
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolací súd vzhľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. ďalej skúmal, či procesná prípustnosť
dovolania nevyplýva z § 237 O.s.p., v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa
už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Žalovaný procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal
a existencia vád tejto povahy v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Dovolateľ súdom nižších stupňov vytýka, že pri rozhodovaní vychádzali z neúplných,
resp. nesprávnych skutkových zistení. V danom prípade ide po stránke obsahovej o námietku,
že v konaní došlo k tzv. inej (než v § 237 O.s.p. vymenovanej) procesnej vade majúcej za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; takáto dovolateľom tvrdená vada (i keby k nej
v konaní došlo) by bola síce relevantným dovolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.),
sama o sebe by ale nezakladala prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho
sa dovolací súd otázkou, či je konanie skutočne postihnuté touto inou vadou konania
nezaoberal, pretože by to prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné a neboli zistené
ani vady podľa § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie
žalovaného je neprípustné, a preto ho odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p.). Vzhľadom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal rozhodnutím
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov tohto konania
proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Keďže ale žalobkyňa nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť
trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd jej náhradu trov nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. júna 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková