Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/22/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. M. K., bývajúceho

v B., proti žalovanému Krajskému školskému úradu v Bratislave, Teplická 4, o náhradu

mzdy s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 4. marca 2009, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 28. marca 2008, č.k. -100 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 492.597,- Sk (16.351,22 €) s príslušenstvom titulom

náhrady mzdy za obdobie prekážok v práci ( ) na strane

žalovaného a predtým jeho právneho predchodcu (Okresného úradu Bratislava II; § 7 zákona

č. o krajských úradoch a obvodných úradoch,

Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve) vzniknutých tým, že títo napriek

výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 27. februára 2002, č.k. -128

o určení neplatnosti výpovede, právoplatnému 27. mája 2002, od tohto dňa až do 29. februára

2004, kedy pracovný pomer skončil dohodou, neprideľovali žalobcovi prácu (žalobca si

náhradu mzdy uplatnil až od 1. júna 2002). Vo zvyšku návrh zamietol s odôvodnením, že

pokiaľ žalobca žiadal priznať úrok z omeškania z náhrady mzdy už od 1. júna 2002, nemožno

mu vyhovieť, nakoľko omeškanie mohlo podľa nastať až 1. augusta 2002 (§ 132 Zákonníka

práce), a pokiaľ ide o úrok z omeškania k náhradám mzdy za jednotlivé mesiace, nemožno ho

priznať vo väčšom rozsahu než určuje zákon ( ). O trovách

konania rozhodol podľa s prihliadnutím na čiastočný úspech oboch

účastníkov v konaní.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného rozsudkom zo 4. marca 2009,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Poukázal na správne skutkové a právne závery súdu prvého

stupňa, plne sa stotožnil i s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku. Osobitne

zdôraznil, že žalobca si v prebiehajúcom konaní neuplatnil nárok na náhradu mzdy z neplatne

skončeného pracovného pomeru, t.j. za obdobie do 27. mája 2002, kedy nadobudol

právoplatnosť výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 27. februára 2002, č.k.

-128 o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou

z 29. decembra 1998, ale nárok na náhradu mzdy pre prekážky v práci na strane

zamestnávateľa za obdobie od 1. júna 2002, kedy bol pracovný pomer už obnovený za

pôvodne dojednaných podmienok, do 29. februára 2004, kedy skončil dohodou.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, dôvodiac existenciou vady

podľa Poukázal na to, že o nároku žalobcu na náhradu mzdy bolo už

právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 3. decembra 2003, č.k.

-258, ktorým tento súd priznal žalobcovi náhradu mzdy vo výške 140.742,- Sk

brutto a vo zvyšku (v časti o zaplatenie 752.823,- Sk brutto a príslušenstva) návrh zamietol

s poukazom na vtedy účinné ustanovenie , umožňujúce nepriznať

náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru za obdobie presahujúce šesť

mesiacov. Pracovný pomer medzi účastníkmi konania následne (29. februára 2004) skončil

dohodou. Žalovaný už splnil žalobcovi tak súdom priznanú náhradu mzdy, ako aj dojednané

odstupné. Žalobca napriek tomu opätovne uplatnil nárok na náhradu mzdy na inom súde,

ktorý žalobe vyhovel. Nie je tak zrejmé, proti ktorému skončeniu pracovného pomeru druhý

návrh žalobcu smeroval, a prečo mu súd vyhovel, keď neplatnosť skončenia pracovného

pomeru a nároky z neho vyplývajúce možno uplatniť najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo

dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť, pričom žalobca podal druhý návrh až 17. januára

2005. Nemožno súhlasiť ani s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý vec posúdil

podľa , hoci bolo potrebné postupovať podľa Zákonníka

práce (R 44/1984). Aplikácia ustanovenia tiež predpokladá

nástup zamestnanca do práce a výkon práce v zmysle pracovnej zmluvy, čo u žalobcu vo

vzťahu k žalovanému nenastalo. Z týchto dôvodov žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a konanie zastaviť.

Žalobca označil dovolanie žalovaného za vecne a právne neopodstatnené, zmätočné

a nesprávne, a navrhol ho „zamietnuť.“ Uviedol, že namietaná prekážka právoplatne

rozhodnutej veci nie je daná a vychádza len z omylu žalovaného, ktorý doposiaľ nerozlišuje

medzi nárokmi žalobcu na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a na

náhradu mzdy pre prekážky v práci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Žalovaný dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle

Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, teda ani nemohol vysloviť svoj právny názor,

od ktorého by sa odvolací súd odchýlil ( ). Dovolanie smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd prípustnosť dovolania nevyslovil

( ). Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle

procesne prípustné.

Vzhľadom k zákonnej povinnosti ( ) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd

prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Procesné vady konania v zmysle až c/ a až g/ dovolateľ

nenamietal a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ namieta prekážku právoplatne rozsúdenej veci (res iudicata) podľa § 237

písm. d/ Uvedená prekážka, vyslovená v ustanovení , vylučuje

možnosť znovu prejednať vec, ktorá už bola súdom právoplatne rozhodnutá. Predpokladá

totožnosť osôb, ktoré boli účastníkmi predchádzajúceho konania, ako aj totožnosť predmetu

konania. O tých istých účastníkov ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv

z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom

konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov už skončeného konania. Totožnosť predmetu

konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva

z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na

rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti

účastníkov konania a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne.

Totožnosť účastníkov konania v danej veci a vo veci, ktorá bola vedená Okresným

súdom Bratislava II pod sp. zn. , je zachovaná, vrátane ich procesného

postavenia (v tomto konaní vystupuje právny nástupca Okresného úradu Bratislava II, ktorý

bol žalovaným v už skončenom konaní; o krajských úradoch

a obvodných úradoch, o štátnej správe v školstve

a školskej samospráve). Absentuje však druhý z predpokladov zakladajúcich existenciou

tvrdenej vady, a to totožnosť premetu konania.

Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. prejednával

návrh žalobcu na určenie neplatnosti výpovede z 29. decembra 1998 a na náhradu mzdy

z pracovného pomeru (neplatne) skončeného touto výpoveďou. Rozsudkom z 27. februára

2002, č.k. -128 súd určil, že výpoveď je neplatná, a návrh na náhradu mzdy

zamietol; výrok rozsudku o určení neplatnosti výpovede nadobudol právoplatnosť 27. mája

2002. Rozsudkom z 3. decembra 2003, č.k. -258 súd (viazaný právnym

názorom Krajského súdu v Bratislave, vysloveným v uznesení z 30. mája 2003, sp. zn.

) opätovne rozhodol o návrhu na náhradu mzdy z neplatne skončeného

pracovného pomeru. V odôvodnení rozsudku uviedol, že náhrada mzdy patrí žalobcovi za

obdobie od 13. marca 1999 (do 12. marca 1999 poberal žalobca z dôvodu práceneschopnosti

nemocenské dávky, preto mu náhrada mzdy nepatrila) do 27. mája 2002 – t.j. do

právoplatnosti výroku (predchádzajúceho) rozsudku o určení neplatnosti výpovede. Priznal

ju však len sčasti, s poukazom na ustanovenie umožňujúce nepriznať

náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru za dobu presahujúcu šesť

mesiacov.

Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. prejednával

návrh žalobcu na náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa

vzniknutých neprideľovaním práce. Rozsudkom z 28. marca 2008, č.k. -100

okrem časti príslušenstva návrhu vyhovel. V odôvodnení rozsudku uviedol, že po

právoplatnosti výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 27. februára 2002, č.k.

-128 o určení neplatnosti výpovede z 29. decembra 1999 (t.j. po 27. máji

2002) sa pracovný pomer medzi účastníkmi opäť spravoval pôvodnými dojednaniami

a príslušnými ustanoveniami pracovnoprávnych predpisov, o.i. ustanovením § 47 vtedy

účinného , podľa ktorého bol právny predchodca žalovaného od 1. januára

2004 žalovaný povinný prideľovať žalobcovi prácu. Keďže ani jeden z nich až do skončenia

pracovného pomeru (29. februára 2004) túto povinnosť neplnil, žalobcovi vznikol nárok na

náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa.

Z uvedeného vyplýva, že zatiaľ čo predmetom konania vedeného Okresným súdom

Bratislava II pod sp. zn. bolo určenie neplatnosti výpovede a nárok žalobcu

na náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru za obdobie od 13. marca 1999

do 27. mája 2002, predmetom konania vedeného Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn.

bol nárok žalobcu na náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane

zamestnávateľa za obdobie od 27. mája 2002 do 29. februára 2004. Nároky žalobcu na

náhradu mzdy teda neboli založené na rovnakých skutkových okolnostiach a právnych

dôvodoch.

Keďže existencia dovolateľom namietanej vady konania podľa

sa v dovolacom konaní nepreukázala, nemožno prípustnosť dovolania vyvodiť ani z tohto

ustanovenia.

Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka

práce na vec súdom prvého stupňa, namieta nesprávne právne posúdenie veci. Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vadách konania podľa a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali

alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad

v prejednávanej veci nejde.

Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5

v spojení s odmietol. Riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa

nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

voči žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. júna 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková