Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a26/383070.7dce87.pdf
PDF · 107.27 KB
No categories available
1ObdoV/39/2009
Najvyšší súd 1ObdoV/39/2009 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu : J. G., nar. X., H. X.,
splnomocnený zástupca oprávnených osôb po pôvodných vlastníkoch bývalej Urbarskej
spoločnosti H. ,zast. JUDr. J. S., advokát, advokátska kancelária Š. X. H. proti ţalovanému:
Ing. J. Z., L. X., H., správca konkurznej podstaty úpadcu, Spoločnosť poľnohospodárov –
druţstvo L., K., IČO: X. o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty,
vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn 4Cbi/55/2006, na dovolanie ţalobcu proti
rozsudku odvolacieho súdu č.k. 4 Obo/71/2008 zo dňa 05. 05. 2009 takto
rozhodol:
Rozsudok odvolacieho súdu č. k. 4 Obo/71/2008 - 38 zo dňa 5.mája 2009 v spojení
s rozsudkom súdu prvého stupňa č. k. 4 Cbi/55/2006 - 22 zo dňa 14. januára 2008
z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 4Cbi/55/2006-22 zo dňa 14. 01. 2008
rozhodol o ţalobnom návrhu tak, ţe vylúčil parcelu E. trvalé trávne porasty a lesný pozemok
o výmere 248443 m2, zapísanú na LV č. X., kat. územia H. zo súpisu konkurznej podstaty
úpadcu Spoločnosť poľnohospodárov – druţstvo L., K.. V prevyšujúcej časti ţalobu
zamietol.
V odôvodnení sa konštatuje, ţe predmetom ţaloby je ţalobcom uplatnený nárok
v zmysle § 19 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní (ďalej ZKV). Ţalovaný pri vykonaní
súpisu majetku zapísal do podstaty všetky veci, o ktorých na základe predloţených dokladov
predpokladal, ţe v zmysle § 6 ods. 2 ZKV patria do podstaty. Predmetná nehnuteľnosť bol
zahrnutá do konkurznej podstaty.
Z obsahu zápisnice z prieskumného pojednávania vo veci reštitučného nároku
oprávnených osôb po pôvodných vlastníkoch členov Urbárskej spoločnosti H. uplatneného
podľa zákona č. 503/2003 Z. z., konkrétne dňa 08. 08. 2006 na Obvodnom pozemkovom
úrade v H. súd zistil, ţe na uvedenom úrade prebieha konanie vo veci uplatneného
reštitučného nároku osôb po pôvodných vlastníkoch Urbárskej spoločnosti H.. Napriek tomu
správca predmetnú nehnuteľnosť v rámci speňaţenia podstaty odpredal. Je vecou správcu
konkurznej podstaty, či počká so speňaţením veci na výsledok sporu o vylúčenie veci alebo
na svoju zodpovednosť vec speňaţí. Vzhľadom k tomu, ţe správca konkurznej podstaty ako
samostatný procesný subjekt je povinný postupovať pri speňaţovaní veci s odbornou
starostlivosťou, zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením jeho povinnosti. Na základe
uvedených zistení súd dospel k záveru, ţe odpredaním uvedenej nehnuteľnosti správcom
konkurznej podstaty došlo k porušeniu zákona č. 503/2003 Z. z. konkrétne ustanovenie § 4
ods. 2, a preto sa ţalobca oprávnene domáhal vylúčenia parcely č. E. trvalé trávne porasty
a lesný pozemok o výmere 248443 m2, zapísanej na LV č. X. kat. územia H. zo súpisu
konkurznej podstaty úpadcu Spoločnosť poľnohospodárov – druţstvo L. K.. V prevyšujúcej
časti súd ţalobu zamietol, pretoţe určenie, ţe táto nehnuteľnosť nemala byť zaradená do
súpisu konkurznej podstaty úpadcu je vzhľadom na výrok súdu nadbytočné. S prihliadnutím
na výsledok konania súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací odvolaním napadnutý rozsudok
zmenil a ţalobu v celom rozsahu zamietol podľa ust. § 220 O. s. p.
V odôvodnení odvolací súd konštatoval, ţe z predloţených dokladov mal za nesporné,
ţe v čase podania ţaloby uţ predmetná vec (parcela) nebola súčasťou konkurznej podstaty.
Parcela bola správcom konkurznej podstaty úpadcu na základe plánu speňaţenia schváleného
schôdzou konkurzných veriteľov odpredaná kúpnou zmluvou zo dňa 16. 09. 2004 a následne
novým vlastníkom odpredaná kúpnou zmluvou dňa 25. 10. 2005 ďalšej spoločnosti.
S poukazom na § 6 ZKV sa výkon rozhodnutia predmetnej parcely týkať nemôţe a do
konkurznej podstaty zaradená byť nemohla, nakoľko uţ konkurznú podstatu netvorila,
následkom jej odpredaja inému subjektu. Ochrana práv zakotvená v ustanovení § 19 ods. 2
ZKV, sa môţe týkať iba veci, ktorá konkurznú podstatu tvorí. V danom prípade bola
predmetná parcela odpredaná počas konkurzu, napriek upozorneniu ţalobcu, ale fakt, ţe
odpredaná bola, sporný nie je. V spore o právo na vylúčenie veci z konkurznej podstaty sa
nerieši, či vec mohla, alebo nemohla byť odpredaná. Účelom vylučovanej ţaloby je zistiť, či
správca konkurznej podstaty vec, ktorú zaradil do konkurznej podstaty mohol zaradiť, teda
zaradil ju v súlade so zákonom. Aj za predpokladu, ţe ten, kto sa práva na ochranu jeho
vlastníctva domáha, by mal právo na vlastníctvo k tejto veci, nie je dôvodom pre vylúčenie
veci z konkurznej podstaty, ktorá v čase podania ţaloby uţ konkurznú podstatu netvorila.
Otázka, či táto vec odpredaná byť mohla, nie je predmetom vylučovanej ţaloby s odkazom
na ustanovenie § 19 ods. 2 ZKV. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1v spojení
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie s poukazom na ust. § 238
ods. 1 O. s. p. a z dôvodov uvedených v § 241 ods. 2 písm. c) O. s. p. Napadané rozhodnutie
odvolacieho súdu v predmetnej veci povaţuje za nesprávne a vydané v rozpore s platnými
právnymi predpismi s tým, ţe podľa jeho názoru odvolací súd nesprávne vec právne posúdil.
Poukázal na to, ţe ţiadal o zákaz predaja spornej parcely a jej vylúčenie z konkurznej
podstaty ihneď po tom, čo sa dozvedel, ţe do konkurznej podstaty bola správcom konkurznej
podstaty neoprávnene zahrnutá. Následne sa riadil pokynmi konkurzného súdu, s tým cieľom,
aby zabránil prevodu vlastníckeho práva k predmetnej parcele.
Preto navrhuje, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v súlade s ust. § 243b
ods.1 O. s. p. a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
K dovolaniu sa ţalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 28. 07.2009. Napadnuté
rozhodnutie povaţuje za správne a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. V prípad,
ak by súd ţalobe vyhovel, bolo by jeho rozhodnutie, vzhľadom na skutočnosť, ţe vec nepatrí
do konkurznej podstaty, nevykonateľné. Navrhuje dovolanie s poukazom na ust. 243b ods.1
O. s. p. zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.) proti rozsudku, ktorý moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia pojednávania ( 243a ods. 1
O. s. p.) a dospel k záberu, ţe dovolanie je dôvodné.
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú
upravené v § 237 a § 238 O. s. p.
Podľa ust. § 242 ods. 1 O. s. p., dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu
v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v § 237, neprihliada
na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaţe tieto vady mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).
Ţalobný návrh musí byť jasný a určitý a musí z neho vyplývať čoho sa ţalobca
domáha .Musí obsahovať aspoň nevyhnutné náleţitosti v zmysle § 79 ods.1 O. s. p. t.j. – musí
byť z neho zjavné, ktorému súdu je určený, kto ho robí, musí obsahovať meno, zamestnanie,
bydlisko účastníkov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov, musí byť z neho zjavné, čoho sa ţalobca domáha, musí byť podpísaný
a datovaný. Na podanie ţaloby je legitimovaná tak fyzická ako aj právnická osoba. Preto súd
sa musí zaoberať kaţdým návrhom. Je však povinný skúmať, či sú splnené podmienky
konania podľa § 103 O. s. p . Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto
konanie vykazuje nedostatky, ktoré rozlišujeme na odstraniteľné a neodstraniteľné.
Neodstraniteľné nedostatky konania (§ 7, 8, 83, 159 ods. 3 O. s. p.) majú za následok, ţe súd
nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť (§ 104 ods. 1 O. s. p.).
Neúplnosť návrhu na začatie konania (§ 42 ods. 3, § 79 O. s. p.) je potrebné povaţovať za
odstraniteľné nedostatky konania.
Kaţdý môţe pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom
rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba
povinnosti (§ 20 O. s. p.). Všetci účastníci sa môţu dať zastúpiť. Kto môţe byť zástupcom
upravujú príslušné právne predpisy. Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia
štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 24 O. s. p.) účastník sa môţe dať v konaní
zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môţe si účastník
zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu (t. j. osobu, ktorá je inak spôsobilá pred súdom
samostatne konať). V tej istej veci môţe mať účastník súčasne len jedného zvoleného
zástupcu; to neplatí, ak ide o zastpenie podľa § 25 (zastúpenie advokátom).
Predmetnú ţalobu podala fyzická osoba označená ako: J. G., bytom H. č.d.X.,
splnomocnený zástupca oprávnených osôb po pôvodných vlastníkoch bývalej Urbárskej
spoločnosti H.. K ţalobnému návrhu nebola doloţená dohoda o plnomocenstve (resp.
dohoda o zastúpení) medzi zástupcom a zastúpenými. Jedná sa o dvojstranný právny úkon pre
ktorý sa vyţaduje písomná forma. V zásade platí, ţe zástupca je povinný pri prvom
procesnom úkone preukázať oprávnenie zastupovať účastníka. Nie je však vylúčené, aby
zástupca aj dodatočne preukázal túto skutočnosť na základe výzvy súdom. Jedná sa o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý je moţné odstrániť opravou alebo doplnením podľa §
43 ods.1 O. s. p.
Z obsahu spisu ako aj zo samotnej ţaloby nie je zrejme, kto sú osoby zastúpené
a v akom rozsahu, jedná sa o osoby neurčité bez akejkoľvek ich identifikácie resp. nie je
moţné dôvodiť, kto sú oprávnené osoby (reštituenti) v zmysle zákona č.503/2003 Z. z. (§ 2
ods. 1) a či sú nositeľmi práv v zmysle podaného ţalobného návrhu.
V spornom prípade súd prvého stupňa bol povinný postupovať podľa § 43 ods.1
O. s. p. Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne,
neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá
nemôţe byt kratšia ako 10 dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.
Ak účastník v stanovenej lehote podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok
nemoţno v konaní pokračovať, súd uznesením odmietne podanie, ak toto podanie mohlo byť
podľa obsahu návrhom na začatie konania (§ 43 ods. 2 O. s. p.).
Prvostupňový súd bez toho, aby uvedenú vadu podania odstránil, ktorá bránila
v konaní pokračovať, vo veci meritórne rozhodol rozsudkom v zmysle § 156 O. s. p.
Odvolací súd napriek uvedeným procesným vadám konania taktieţ vo veci samej rozhodol
a napadnutým odvolaním zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. bez toho,
aby skúmal podmienky konania v zmysle § 103 O. s. p.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ustanovenia § 243b ods. 2 , 3
O. s. p. rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie vychádzajúc z toho, ţe prípustnosť dovolania vo veci
je daná podľa ustanovenia § 242 ods. 1 a § 237 písm. c/ O. s. p. Keďţe ide o také vady
konania pre ktoré je potrebné rozhodnutia obidvoch súdov zrušiť, nezaoberal sa dovolací súd
napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Súdy niţšieho stupňa sú právnym názorom dovolacieho súdu viazané. V novom
rozhodnutí súd prvého stupňa rozhoduje znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. júna 2010
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.