Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f99/366310.9e9fc9.pdf
PDF · 132.22 KB
No categories available
5Obo/66/2010
Najvyšší súd 5Obo/66/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu P., o schválenie
konečnej správy, o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovania odmeny a výdavkov správcu,
o odvolaní konkurzného veriteľa S., a. s., B.B.B., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 23. 3. 2010 č. k. 36 – 24 K 388/95-452 v spojení s opravným uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 5. 5. 2010 č. k. 36-24 K 388/95-481, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. marca 2010 č. k.
36-24 K 388/95-452 v spojení s opravným uznesením z 5. mája 2010 č. k. 36-24 K 388/95-
481 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 23. marca 2010 č. k. 36-24 K 388/95-452
schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov
správcu nasledovne: - finančné prostriedky získané celkom v sume 477 536,49 Eur – náklady
spojené so správou a udržiavaním podstaty 202 249,56 Eur + 1 991,50 Eur súdny poplatok,
odmena správcu z osobitnými výdavkami v sume 55 714,23 Eur – pohľadávky proti podstate
v sume 8 106,03 Eur – na vyplatenie veriteľov suma 208 675,17 Eur.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podaním zo dňa 20. 1. 2010 predložil správca
konkurzne podstaty konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny
a výdavkov. Postupom podľa ustanovenia § 229 ods. 3, 4 ZKV súd preskúmal konečnú
správu upovedomil o nej úpadcu a konkurzných veriteľov. Proti konečnej správe podal
v zákonnej lehote námietky veriteľ S., a. s. B. v ktorých namietal nesprávne vyúčtovanie
odmeny správcu, nakoľko neboli odpočítané pohľadávky proti podstate, účtovanie dane
z pridanej hodnoty, na ktoré nemá správca konkurznej podstaty nárok, nie je v konečnej
správe uvedený výpočet a výška sumy na uspokojenie oddeleného veriteľa v pohľadávkach
proti podstate nie je uvedená suma 304 062 Sk postúpená zo S. na S., a. s., pričom je tam
ďalej uvedená nesprávna výška pohľadávky. Veriteľ poukázal na nepresnosti, resp. nejasnosti
v kapitole pohľadávky uhrádzané počas konkurzu.
K namietanému stavu vypočítania odmeny správcu konkurznej podstaty súd uviedol,
že pre výpočet odmeny správcu platí právny režim v čase vyhlásenia konkurzu, to znamená
vyhláška č. 493/91 Zb. V súlade s touto vyhláškou podľa § 6 písm. a/ odmena správcu
konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola získaná v konkurze speňažením konkurznej
podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie
správcu, pričom ktoré finančné prostriedky tvoria základ sumy získanej pri výkone funkcie
správcu je uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 5 Obo 173/04. Podľa § 7 ods. 1
konkurzná odmena je 10% zo sumy uvedenej v § 6 písm. a/. Odpočítateľné položky, ktoré
namietal veriteľ, pre daný prípad nie je možné použiť, pretože sa jedná o právnu úpravu
vyhlášky č. 292/2005 Z. z. zo dňa 1. 7. 2005, ktorá nemá retroaktívne ustanovenia, a preto jej
znenie nie je možné použiť na vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou.
Čo sa týka účtovania DPH je potrebné uviesť, že pri uplatňovaní odmeny správcu je
potrebné vychádzať zo zákona č. 222/2004 Z. z., v zmysle ktorého, ak je správca konkurznej
podstaty zdaniteľnou osobou, ak je platiteľom DPH, tak otázku, či sa k DPH pripočítava daň
z pridanej hodnoty, je potrebné riešiť spôsobom, ktorý je v súlade zmyslom a účelom inštitútu
DPH upravený v tomto zákone. Citovaný zákon uvádza v ustanovení § 21 ods. 1, že základom
dane pri dodaní tovaru, alebo služby je všetko čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal,
alebo má prijať od príjemcu plnenia, alebo od inej osoby za dodanie tovaru, alebo služby
zníženej o daň. K tomuto záveru dospel aj Ústavný súd SR v odôvodnení rozhodnutia IV.ÚS
265/2008-33, kde podľa citovaného právneho názoru platí, že ak správca bol v čase
rozhodnutia súdu podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom
a účinnom v čase tohto rozhodovania zdaniteľnou osobou, potom otázku, či sa k odmene
správcu pripočítava DPH (napriek tomu, že vyhláška jednoznačne ustanovuje, že sa odmena
o DPH nezvyšuje, alebo túto otázku vôbec neopravuje), treba riešiť spôsobom, ktorý je
v súlade so zmyslom a účelom inštitútu DPH upraveným tak v zákone o DPH v znení
neskorších predpisov, ako aj v Smernici Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom
systéme dani pridanej hodnoty a v súlade s hierarchickým usporiadaním právnych noriem
podľa stupňa ich právnej sily, teda v súlade so zásadou prednostnej aplikácie právnej normy
vyššieho stupňa právnej sily pred právnou normou nižšieho stupňa právnej sily. Ak konajúci
súd takto nepostupuje, dopustí sa tým porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé prejednanie jeho záležitosti podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a v spojitosti s tým aj porušeniu
základného práva garantované v článku 20 ods. 1 Ústavy SR. Vzhľadom na uvedené je
potrebné poukázať na článok 144 ods. 1 Ústavy, podľa ktorého sú sudcovia pri výkone svojej
funkcie nezávislí a pri rozhodovaní viazaní iba zákonom a nie sú viazaní podzákonnými
normami, ale ani normami, ktoré nie sú súčasťou právneho poriadku SR. Ďalej treba poukázať
na článok 59 ods. 2 Ústavy. V prípade, v ktorom je súd nútený rozhodovať v určitej situácii
konfliktu na nej dopadajúcich noriem, je súd viazaní jednoznačne zákonom a princípom
proporcionality, v ktorom platí, že vyšší zákon ruší nižší zákon (vykonávací predpis), teda
zákon o DPH je nadriadený vykonávacej vyhlášky č. 493/91 Zb. a preto pri riešení DPH je
potrebné vychádzať z tohto zákona.
Z bodu 4 nahliadnutím do zápisnice z prieskumného pojednávania, ako aj prihlášky
veriteľa zo dňa 10. 5. 1999 súd konštatuje, že vtedajší veriteľ S. si konkurznou prihláškou
uplatnil pohľadávku vo výške 304 042 Sk, pričom výslovne uviedol, že pre uvedenú
pohľadávku požaduje zaradenie do poradia v III. zákonnej triede. Takto bola pohľadávka aj
prejednaná, pričom za prítomného veriteľa sa zúčastnila právna zástupkyňa M., ktorá ani
vtedy nevzniesla žiadnu námietku resp. pripomienku k zaradeniu pohľadávky do III. zákonnej
triedy. Zoznam pohľadávok, na ktorý sa odvoláva veriteľ a ktorý predložil správcovi do
súpisu na základe výzvy súdu zo dňa 28. 1. 2003 svojim podaním zo dňa 14. 2. 2003, uvádza
storno pohľadávku už ako pohľadávku proti podstate, pričom správca nevedel nijako
zdôvodniť, na základe čoho došlo v tomto čase k zmene poradia veriteľa S., keďže
predloženie aktualizovaného zoznamu podľa výzvy súdu sa v tej dobe týkalo úplne iného
konkurzného veriteľa. Vychádzajúc zo zápisnice z prieskumného pojednávania súd
jednoznačne považuje za dôvodný a správny zoznam predložený k termínu konania
prieskumného pojednávania a na základe konkurznej prihlášky, kde sa pre spornú pohľadávku
určuje poradie III. zákonnej triedy. V ostatných prejednávaných bodoch súd akceptuje úpravu
sumy 2 112,36 Eur z nesprávnej sumy 1 112,36 Eur, ktorá sa stala pisárskou chybou a na
základe ktorej došlo k oprave sumy určenej na vyplatenie ostatným veriteľom, ktorá sa znížila
na sumu 208 675,17 Eur. Ostatné námietky v bode 5 považoval súd zo strany správcu
konkurznej podstaty vo svojom stanovisku zo dňa 8. 3. 2010, za dostatočne vysvetlené, preto
sa s nimi ďalej nezaoberal.
Súd prejednal celú konečnú správu vykonal kontrolu jednotlivých prepočtov. Na
základe uvedeného dospel k záveru, že konečná správa je správna a dôvodná. Preto
postupoval podľa ustanovenia § 29 ods. 4 ZKV a schválil konečnú správu o speňažení
majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu, keďže nenašiel dôvody, pre
ktoré by ju schváliť nemal.
Opravným uznesením z 5. 5. 2010 č. k. 36-24 K 388/95-481 Krajský súd v Banskej
Bystrici opravil uznesenie vo výrokovej časti uznesenia o schválení konečnej správy zo dňa
23. 3. 2010 časť – pohľadávky proti podstate, ktorý správne znie: - pohľadávky proti podstate
v sume 8 906,03 Eur s tým, že ostatné časti výroku sú bezo zmeny.
Uznesenie odôvodnil odkazom na ustanovenie § 164 O. s. p. s tým, že pri písomnom
vyhotovení uznesenia došlo chybou odpisu k uvedeniu nesprávnej sumy pripadajúcej
na pohľadávky proti podstate.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. 3. 2010 č. k. 36-24 K 388/95-
452 podal v zákonnej lehote odvolanie konkurzný veriteľ. Podaním zo dňa 7. 4. 2010 navrhol
zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolateľ považuje za nesprávne vypočítanú odmenu správcu konkurznej podstaty.
Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 493/1991 v znení vzťahujúcom sa na predmetné
konkurzné konanie sumou určenou na uspokojenie veriteľov ktorá bola získaná pri výkone
funkcie správcu (ods. 1 písm. a/ sa rozumie suma príjmov, ktoré získal správca pri výkone
funkcie iným spôsobom ako speňažením konkurznej podstaty, znížená o pohľadávky proti
podstate. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky základ pre určenie odmeny
správcu konkurznej podstaty tvorí 1. suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením
konkurznej podstaty a 2. suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone
funkcie správcu. Suma získaná speňažením konkurznej podstaty v danom prípade predstavuje
441 1948,95 Eur, príjem získaný inou činnosťou vo výške 28 81,63 Eur, finančné prostriedky
úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu 7 505,91 Eur spolu 477 536,49 Eur. Správa konkurznej
podstaty si zo sumy 464 196,39 (441 948,95 Eur + 28 081,60 Eur – 5 864,19 Eur) vypočítal
odmenu vo výške 10 % t. j. 46 416,64 Eur. Správca konkurznej podstaty nepostupoval
v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky č. 493/1991 Zb., keď pri dosiahnutí základu iným príjmom
neodpočítal všetky pohľadávky proti podstate, ktoré boli vynaložené na ich zabezpečenie.
Správne vyrátaná odmena mala byť vo výške 44 194,895 Eur. S., má za to, že Krajský súd
v Banskej Bystrici rozhodol nesprávne, keď na výpočet odmeny nepoužil ustanovenia
vyhlášky č. 292/2005 Z. z.
S., a.s. namietla skutočnosť, že správca konkurznej podstaty
si v konečnej správe na strane 7 uplatňuje daň z pridanej hodnoty z odmeny správcu vo výške
19%, celkovo v sume 8819,16 Eur (265 686,14 Sk). V zmysle vyhlášky č. 493/1991 Zb.
(§ 7 ods. 3 ak je správca platiteľom dane z pridanej hodnoty, konkurzná odmena sa nezvyšuje
o daň z pridanej hodnoty. V zmysle uvedeného správca konkurznej podstaty nemá nárok na
uhradenie DPH z odmeny. S., a. s. poukazuje na skutočnosť, že nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky IV.ÚS 265/08-33 konštatoval, že ústavné právo porušené nebolo.
Uvedené stanovisko, ktoré z predmetného nálezu uvádzal súd vo svojom rozhodnutí bolo
odlišné od vysloveného právneho názoru Ústavného súdu č. k. I.ÚS 139/08-9. Z uvedeného
dôvodu plénum Ústavného súdu prerokovalo právne názory I. senátu
a IV. senátu Ústavného súdu v označených veciach. Následne plénum Ústavného súdu
navrhované stanovisko štvrtého senátu zamietlo.
S., a.s. namietala, že v konečnej správe nie je uvedený výpočet a výška uspokojenia
oddeleného veriteľa S., a. s. Správca konkurznej podstaty vo svojom vyjadrení uviedol, že
neuvedením sumy určenej na uspokojenie oddeleného veriteľa nedošlo k porušeniu
ustanovenia § 29 zákona o konkurze a vyrovnaní, pretože konečná správa tieto konkrétne
nároky nezahŕňa, nakoľko určenie sumy na uspokojenie jednotlivých veriteľov
je podkladom návrhu na rozvrhové uznesenie. Uvedenou námietkou sa prvostupňový súd
vo svojom uznesení vôbec nevysporiadal.
S., a.s. namietala tiež skutočnosť, že správca konkurznej podstaty na strane 6 konečnej
správy neuviedol pohľadávku proti podstate vo výške 304 062 Sk postúpenú na S., a. s. zo S.,
ktorú správca konkurznej podstaty uznal. V zozname veriteľov je suma 304 062 Sk, ako
pohľadávka proti podstate. Uvedená pohľadávka vznikla za obdobie po vyhlásení konkurzu
od 02/1998 do 01/1999 a bola prihlásená u správcu konkurznej podstaty prihláškou zo dňa 29.
6. 1999 ako pohľadávka proti podstate. Správca konkurznej podstaty uvádza, že túto
pohľadávku zaradil do 3 triedy. Prvostupňový súd vo svojom uznesení uvádza, že zo
zápisnice z prieskumného pojednávania zo dňa 10. 5. 1999 vyplýva, že ide o pohľadávku 3
triedy. S., má za to, že súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkou ako aj so skutočnosťou,
že v konkurznom spise vedenom na súde sú evidované dva zoznamy pohľadávok s rozdielne
priznanými pohľadávkami.
S., a. s. taktiež namietla aj skutočnosť, že na strane 4 konečnej správy medzi
pohľadávkami proti podstate – náklady na správu je pod bodom XIII záväzky uvedené
školenie, pričom nie je zrejmé, komu a z akého dôvodu bolo hradené školenie, ako aj z akého
dôvodu bol platený nájom pôdy. Správca konkurznej podstaty sa k uvedenej námietke vo
svojom stanovisku zo dňa 8. 3. 2010 vôbec nevyjadril. Súd pritom v predmetnom uznesení
konštatuje, že ostatné námietky v bode 5 považuje súd zo strany správcu konkurznej podstaty
vo svojom stanovisku zo dňa 8. 3. 2010 za dostatočne vysvetlené, preto sa nimi ďalej
nezaoberal.
Vzhľadom na uvedené považuje S., a.s. za rozhodnutie súdu prvého stupňa za
nesprávne.
K odvolaniu sa vyjadril správca konkurznej podstaty podaním zo dňa 26. 4. 2010 a
navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil. Má za to, že odvolateľ v odvolaní opakuje svoje výhrady ku konečnej správe,
k týmto sa správca podrobne vyjadril v liste zo dňa 8. 3. 2010. Na tomto vyjadrení v celom
rozsahu zotrváva. Odvolanie odvolateľa je nekonkrétne, skutkovo i právne nepodložené.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za zákonné, právne i skutkovo odôvodnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie konkurzného veriteľa S., a. s. B. podľa ustanovenia
§ 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel
k názoru, že odvolanie je dôvodné.
Z obsahu spisu je zrejmé, že správca konkurznej podstaty úpadcu P. „v konkurze“ P..
J. D. predložil súdu konečnú správu zo dňa 20. 1. 2010. Túto doručil Krajskému súdu
v Banskej Bystrici 22. 1. 2010. Proti konečnej správe podal námietky konkurzný veriteľ S., a.
s. B.. Námietky sa týkali vyúčtovania odmeny správcu konkurznej podstaty, keď pri
dosiahnutí základu iným príjmom správca konkurznej podstaty neodpočítal všetky
pohľadávky proti podstate, ktoré boli vynaložené na ich zabezpečenie, správca konkurznej
podstaty si uplatnil daň z pridanej hodnoty z odmeny správcu 19%, hoci nemá nárok na
uhradenie DPH z odmeny, nebola určená suma pre uspokojenie oddeleného veriteľa, správca
konkurznej podstaty v konečnej správe neuviedol pohľadávku proti podstate vo výške
304 062 Sk postúpenú na S., a. s. zo S., ktorú správca konkurznej podstaty uznal. Ďalej
správca v nákladoch uvádza daň z príjmu od 4/2004 do 12. 2007 mesačne uhrádzal daň zo
mzdy, napriek tomu, že v tom čase mzdu podľa podkladov doložených do konkurzu nášho
spisu žiadnu mzdu mesačne nevyplácal, celkovo išlo o sumu 441,47 Eur nie je zrejmé, na
základe čoho si správca vyplácal napríklad v čase od 1/2001
do 8/2001 každý mesiac odmenu, na strane 4 konečnej správy medzi pohľadávkami proti
podstate – náklady na správu je pod bodom XII. záväzky uvedené školenie, pričom nie je
zrejmé, komu a z akého dôvodu bolo hradené školenie, ako aj z akého dôvodu bol platený
nájom pôdy. K námietkam sa vyjadril správca konkurznej podstaty podaním zo dňa
8. 3. 2010.
Súd na prejednanie námietok nariadil pojednávanie na 23. marca 2010. Na
pojednávaní súd schválil konečnú správu.
Podľa ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
zmien a doplnkov správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku podstaty. Konečnú
správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku
podstaty.
Súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny
a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby, alebo nejasnosti a upovedomí
o konečnej správe a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov (§ 29 ods. 3 zákona
o konkurze a vyrovnaní).
Podľa ustanovenia § 29 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní konečnú správu
a vyúčtovanie prejedná súd na pojednávaní a rozhodne o nej uznesením.
Je nesporné, že správca konkurznej podstaty v súlade s ustanovením § 29 ods. 1
zákona o konkurze a vyrovnaní predložil 22. marca 2010 súdu prvého stupňa konečnú správu
a vyúčtovanie odmeny správcu a výdavkov konkurzného konania. Nie je sporné, ani že
odvolateľ podal voči tejto konečnej správe a vyúčtovaniu námietky. Správca konkurznej
podstaty sa k námietkam odvolateľa vyjadril podaním zo dňa 8. 3. 2010 a tiež aj pri
prejednaní námietok na pojednávaní dňa 23. 3. 2010. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že
konečná správa je správna a dôvodná a preto ju v súlade s § 29 ods. 4 zákona o konkurze
a vyrovnaní schválil. Veriteľ S., a. s. B. nepovažoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za
správne, preto podal proti tomuto uzneseniu odvolanie.
Odvolací súd preskúmal námietky odvolateľa proti konečnej správe a dôvody
odvolania.
Námietku veriteľa, že odmena správcu konkurznej podstaty v konečnej správe nie je
vypočítaná správne, pretože základ pre určenie výšky nie je znížený o výšku pohľadávok proti
podstate, považoval odvolací súd za neopodstatnenú. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym
záverom súdu prvého stupňa, že na výpočet odmeny správcu sa nevzťahuje vyhláška č.
292/2005 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 7. 2005. Vyhláška č. 292/2005 Z. z. neobsahuje
prechodné ustanovenie, z ktorého by vyplývalo, že sa vzťahuje aj na konania začaté pred
nadobudnutím jej účinnosti. Podľa ustanovenia § 6 písm. f/ vyhlášky č. 493/1991 Zb. základ
pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola získaná v konkurze
speňažením konkurznej podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná
pri výkone funkcie správcu. To znamená, že odmena správcu konkurznej podstaty tvorí súčet
odmeny získanej z čiastky, ktorá bola dosiahnutá speňažením konkurznej podstaty po
vyhlásení konkurzu a odmeny určenej z čiastky na uspokojenie veriteľov, ktorú správca získal
inou činnosťou. Podľa § 7 ods. 1 citovanej vyhlášky konkurzná odmena je 10% zo sumy
uvedenej v § 6a. Z uvedeného teda vyplýva, že nebol dôvod na zníženie základu pre určenie
výšky o pohľadávky proti podstate. Na výpočet odmeny správcu sa nepoužijú ustanovenia
vyhlášky č. 292/2005 Z. z.
Odvolací súd považoval za dôvodnú námietku odvolateľa, že správca konkurznej
podstaty si nesprávne v konečnej správe na strane 7 uplatnil daň z pridanej hodnoty z odmeny
správcu vo výške 19%, celkove v sume 8 819,16 Eur (265 686,14 Sk). Podľa ustanovenia
§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 493/1991 Zb. ak je správca platiteľom dane z pridanej hodnoty,
konkurzná odmena sa nezvyšuje o daň z pridanej hodnoty. V zmysle uvedeného správca
konkurznej podstaty nemá nárok na uhradenie DPH z odmeny. Navýšenie odmeny správcu
o DPH, nemá oporu ani v zákone č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, pretože tento
predpis predovšetkým definuje, ktoré plnenia sú zdaniteľné, a ktoré subjekty a akým
spôsobom daň z pridanej hodnoty platia, určuje sadzby dane atď. ale žiadnym spôsobom sa
nedotýka výšky odmeny správcu konkurznej podstaty. Skutočnosť, že správa konkurznej
podstaty z priznanej odmeny zaplatí daň z pridanej hodnoty, ešte neznamená, že táto odmena
má byť navýšená ešte aj o túto čiastku (t. j. o daň z pridanej hodnoty). Pre takýto postup nie je
opory v právnom poriadku Slovenskej republiky. Odmena správcu konkurznej podstaty nie je
žiadnym spôsobom porovnateľná s odmenou advokátov, alebo odmenou súdnych exekútorov.
Práva a povinnosti správcu konkurznej podstaty vymedzuje predovšetkým zákon č. 328/1991
Zb. v znení jeho noviel a vyhláška č. 493/1991 Zb. v znení jej noviel, ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní. Cieľom konkurzu, alebo vyrovnania
je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku, t. j. konkurznej podstaty
(§ 2 ods. 2), (§ 6 ods. 1) zákona č. 328/1991 Zb.). Z tejto konkurznej podstaty sa uskutočňuje
aj priznanie a vyplatenie odmeny správcu, o čom rozhoduje konkurzný súd. V zmysle
ustanovenia § 31 ods. 6 písm. a/ zákona č. 328/1991 zb. v znení jeho noviel výdavky
a odmena správcu predstavuje pohľadávku proti podstate. Výška tejto odmeny je vymedzená
v ustanovení § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb. v znení jej noviel, pričom len takto jasne
a určito vymedzená výška odmeny predstavuje pohľadávku proti podstate. Súčasťou takto
vymedzenej odmeny, nemôžu byť žiadne iné zložky, alebo plnenia, teda súčasťou tejto
odmeny nemôže byť ani daň z pridanej hodnoty, ktorú je povinný z priznanej hodnoty
zaplatiť. Táto daň nie je podľa platného práva pohľadávkou proti podstate a preto z tejto
podstaty nemôže byť uspokojená. Opačný výklad by viedol k ukráteniu ostatných veriteľov
pri ich uspokojovaní z konkurznej podstaty, čím by došlo k poškodeniu ich práv. Preto je
nesprávny právny záver súdu prvého stupňa, že ak je správca konkurznej podstaty
zdaniteľnou osobou, ak je platiteľom DPH, je potrebné postupovať podľa zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty a priznať zvýšenie odmeny správcu o daň z pridanej hodnoty.
Odvolateľ v námietkach proti konečnej správe namietal, že v konečnej správe nie je
určená suma na uspokojenie oddeleného veriteľa. S touto námietkou sa prvostupňový súd
vo svojom uznesení nevyspriadal a v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa
nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa sa taktiež dostatočne nevysporiadal s námietkou veriteľa
a to, že v pohľadávkach proti podstate nie je uvedená suma 304 062,-- Sk postúpená
od S. na S., pričom je tam ďalej uvedená nesprávna výška pohľadávky. Súd prvého stupňa
v napadnutom uznesení uviedol, že nahliadnutím
do zápisnice z prieskumného pojednávania z 18. mája 1999 ako aj z prihlášky veriteľa
z 10. mája 1999 vyplýva, že vtedajší veriteľ S., si uplatnil pohľadávku
vo výške 304 042 Sk, pričom uviedol, že pre uvedenú pohľadávku požaduje poradie
v 3. triede. Veriteľ však poukázal na to, že pohľadávka v sume 304 062 Sk vznikla ako
pohľadávka proti podstate a bola prihlásená u správcu konkurznej podstaty prihláškou
z 29. júna 1999. Rozpor v prihlásených pohľadávkach, ako aj v uznaných pohľadávkach
správcom nebol súdom odstránený.
Súd prvého stupňa sa absolútne nevysporiadal s námietkami veriteľa uvedenými
pod bodom 5 námietok z 19. februára 2010. Súd v napadnutom uznesení konštatuje, že
ostatné námietky v bode 5 považuje zo strany správcu konkurznej podstaty uvedené
v stanovisku z 8. marca 2010, za dostatočne vysvetlené, preto sa ďalej s nimi nezaoberal.
Je nesprávne, ak sa súd nezaoberal s týmito námietkami uvedenými v bode 5, ktoré podal
veriteľ, a preto je v tejto časti napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, neodôvodnené
a nepresvedčivé. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, z akých
dokladov vychádzal, ktoré dôkazy považoval za relevantné pri konštatovaní, že pohľadávky
vyčíslené správcom počas konkurzu sú správne.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).
Bude úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní podrobne preskúmal námietky
odvolateľa, tieto vyhodnotil s prihliadnutím záväznosť právnych záverov odvolacieho súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 24. júna 2010
JUDr. Anna M a r k o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková