Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/66/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu P., o schválenie

konečnej správy, o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovania odmeny a výdavkov správcu,

o odvolaní konkurzného veriteľa S., a. s., B.B.B., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 23. 3. 2010 č. k. 36 – -452 v spojení s opravným uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 5. 5. 2010 č. k. 36-24 K 388/95-481, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. marca 2010 č. k.

36-24 K 388/95-452 v spojení s opravným uznesením z 5. mája 2010 č. k. 36-24 K 388/95-

481 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 23. marca 2010 č. k. 36-24 K 388/95-452

schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov

správcu nasledovne: - finančné prostriedky získané celkom v sume 477 536,49 Eur – náklady

spojené so správou a udržiavaním podstaty 202 249,56 Eur + 1 991,50 Eur súdny poplatok,

odmena správcu z osobitnými výdavkami v sume 55 714,23 Eur – pohľadávky proti podstate

v sume 8 106,03 Eur – na vyplatenie veriteľov suma 208 675,17 Eur.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podaním zo dňa 20. 1. 2010 predložil správca

konkurzne podstaty konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny

a výdavkov. Postupom podľa ustanovenia § 229 ods. 3, 4 ZKV súd preskúmal konečnú

správu upovedomil o nej úpadcu a konkurzných veriteľov. Proti konečnej správe podal

v zákonnej lehote námietky veriteľ S., a. s. B. v ktorých namietal nesprávne vyúčtovanie

odmeny správcu, nakoľko neboli odpočítané pohľadávky proti podstate, účtovanie dane

z pridanej hodnoty, na ktoré nemá správca konkurznej podstaty nárok, nie je v konečnej

správe uvedený výpočet a výška sumy na uspokojenie oddeleného veriteľa v pohľadávkach

proti podstate nie je uvedená suma 304 062 Sk postúpená zo S. na S., a. s., pričom je tam

ďalej uvedená nesprávna výška pohľadávky. Veriteľ poukázal na nepresnosti, resp. nejasnosti

v kapitole pohľadávky uhrádzané počas konkurzu.

K namietanému stavu vypočítania odmeny správcu konkurznej podstaty súd uviedol,

že pre výpočet odmeny správcu platí právny režim v čase vyhlásenia konkurzu, to znamená

vyhláška č. 493/91 Zb. V súlade s touto vyhláškou podľa § 6 písm. a/ odmena správcu

konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola získaná v konkurze speňažením konkurznej

podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie

správcu, pričom ktoré finančné prostriedky tvoria základ sumy získanej pri výkone funkcie

správcu je uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. . Podľa § 7 ods. 1

konkurzná odmena je 10% zo sumy uvedenej v § 6 písm. a/. Odpočítateľné položky, ktoré

namietal veriteľ, pre daný prípad nie je možné použiť, pretože sa jedná o právnu úpravu

vyhlášky č. zo dňa 1. 7. 2005, ktorá nemá retroaktívne ustanovenia, a preto jej

znenie nie je možné použiť na vzťahy vzniknuté pred jej účinnosťou.

Čo sa týka účtovania DPH je potrebné uviesť, že pri uplatňovaní odmeny správcu je

potrebné vychádzať zo , v zmysle ktorého, ak je správca konkurznej

podstaty zdaniteľnou osobou, ak je platiteľom DPH, tak otázku, či sa k DPH pripočítava daň

z pridanej hodnoty, je potrebné riešiť spôsobom, ktorý je v súlade zmyslom a účelom inštitútu

DPH upravený v tomto zákone. Citovaný zákon uvádza v ustanovení § 21 ods. 1, že základom

dane pri dodaní tovaru, alebo služby je všetko čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal,

alebo má prijať od príjemcu plnenia, alebo od inej osoby za dodanie tovaru, alebo služby

zníženej o daň. K tomuto záveru dospel aj Ústavný súd SR v odôvodnení rozhodnutia IV.ÚS

265/2008-33, kde podľa citovaného právneho názoru platí, že ak správca bol v čase

rozhodnutia súdu podľa o dani z pridanej hodnoty v znení platnom

a účinnom v čase tohto rozhodovania zdaniteľnou osobou, potom otázku, či sa k odmene

správcu pripočítava DPH (napriek tomu, že vyhláška jednoznačne ustanovuje, že sa odmena

o DPH nezvyšuje, alebo túto otázku vôbec neopravuje), treba riešiť spôsobom, ktorý je

v súlade so zmyslom a účelom inštitútu DPH upraveným tak v zákone o DPH v znení

neskorších predpisov, ako aj v Smernici Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom

systéme dani pridanej hodnoty a v súlade s hierarchickým usporiadaním právnych noriem

podľa stupňa ich právnej sily, teda v súlade so zásadou prednostnej aplikácie právnej normy

vyššieho stupňa právnej sily pred právnou normou nižšieho stupňa právnej sily. Ak konajúci

súd takto nepostupuje, dopustí sa tým porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

článku 46 ods. 1 , ako aj jeho práva na spravodlivé prejednanie jeho záležitosti podľa

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a v spojitosti s tým aj porušeniu

základného práva garantované v článku 20 ods. 1 SR. Vzhľadom na uvedené je

potrebné poukázať na , podľa ktorého sú sudcovia pri výkone svojej

funkcie nezávislí a pri rozhodovaní viazaní iba zákonom a nie sú viazaní podzákonnými

normami, ale ani normami, ktoré nie sú súčasťou právneho poriadku SR. Ďalej treba poukázať

na . V prípade, v ktorom je súd nútený rozhodovať v určitej situácii

konfliktu na nej dopadajúcich noriem, je súd viazaní jednoznačne zákonom a princípom

proporcionality, v ktorom platí, že vyšší zákon ruší nižší zákon (vykonávací predpis), teda

zákon o DPH je nadriadený vykonávacej vyhlášky č. 493/91 Zb. a preto pri riešení DPH je

potrebné vychádzať z tohto zákona.

Z bodu 4 nahliadnutím do zápisnice z prieskumného pojednávania, ako aj prihlášky

veriteľa zo dňa 10. 5. 1999 súd konštatuje, že vtedajší veriteľ S. si konkurznou prihláškou

uplatnil pohľadávku vo výške 304 042 Sk, pričom výslovne uviedol, že pre uvedenú

pohľadávku požaduje zaradenie do poradia v III. zákonnej triede. Takto bola pohľadávka aj

prejednaná, pričom za prítomného veriteľa sa zúčastnila právna zástupkyňa M., ktorá ani

vtedy nevzniesla žiadnu námietku resp. pripomienku k zaradeniu pohľadávky do III. zákonnej

triedy. Zoznam pohľadávok, na ktorý sa odvoláva veriteľ a ktorý predložil správcovi do

súpisu na základe výzvy súdu zo dňa 28. 1. 2003 svojim podaním zo dňa 14. 2. 2003, uvádza

storno pohľadávku už ako pohľadávku proti podstate, pričom správca nevedel nijako

zdôvodniť, na základe čoho došlo v tomto čase k zmene poradia veriteľa S., keďže

predloženie aktualizovaného zoznamu podľa výzvy súdu sa v tej dobe týkalo úplne iného

konkurzného veriteľa. Vychádzajúc zo zápisnice z prieskumného pojednávania súd

jednoznačne považuje za dôvodný a správny zoznam predložený k termínu konania

prieskumného pojednávania a na základe konkurznej prihlášky, kde sa pre spornú pohľadávku

určuje poradie III. zákonnej triedy. V ostatných prejednávaných bodoch súd akceptuje úpravu

sumy 2 112,36 Eur z nesprávnej sumy 1 112,36 Eur, ktorá sa stala pisárskou chybou a na

základe ktorej došlo k oprave sumy určenej na vyplatenie ostatným veriteľom, ktorá sa znížila

na sumu 208 675,17 Eur. Ostatné námietky v bode 5 považoval súd zo strany správcu

konkurznej podstaty vo svojom stanovisku zo dňa 8. 3. 2010, za dostatočne vysvetlené, preto

sa s nimi ďalej nezaoberal.

Súd prejednal celú konečnú správu vykonal kontrolu jednotlivých prepočtov. Na

základe uvedeného dospel k záveru, že konečná správa je správna a dôvodná. Preto

postupoval podľa ustanovenia § 29 ods. 4 ZKV a schválil konečnú správu o speňažení

majetku z podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu, keďže nenašiel dôvody, pre

ktoré by ju schváliť nemal.

Opravným uznesením z 5. 5. 2010 č. k. 36-24 K 388/95-481 Krajský súd v Banskej

Bystrici opravil uznesenie vo výrokovej časti uznesenia o schválení konečnej správy zo dňa

23. 3. 2010 časť – pohľadávky proti podstate, ktorý správne znie: - pohľadávky proti podstate

v sume 8 906,03 Eur s tým, že ostatné časti výroku sú bezo zmeny.

Uznesenie odôvodnil odkazom na ustanovenie s tým, že pri písomnom

vyhotovení uznesenia došlo chybou odpisu k uvedeniu nesprávnej sumy pripadajúcej

na pohľadávky proti podstate.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. 3. 2010 č. k. 36-24 K 388/95-

452 podal v zákonnej lehote odvolanie konkurzný veriteľ. Podaním zo dňa 7. 4. 2010 navrhol

zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolateľ považuje za nesprávne vypočítanú odmenu správcu konkurznej podstaty.

Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 493/1991 v znení vzťahujúcom sa na predmetné

konkurzné konanie sumou určenou na uspokojenie veriteľov ktorá bola získaná pri výkone

funkcie správcu (ods. 1 písm. a/ sa rozumie suma príjmov, ktoré získal správca pri výkone

funkcie iným spôsobom ako speňažením konkurznej podstaty, znížená o pohľadávky proti

podstate. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky základ pre určenie odmeny

správcu konkurznej podstaty tvorí 1. suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením

konkurznej podstaty a 2. suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone

funkcie správcu. Suma získaná speňažením konkurznej podstaty v danom prípade predstavuje

441 1948,95 Eur, príjem získaný inou činnosťou vo výške 28 81,63 Eur, finančné prostriedky

úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu 7 505,91 Eur spolu 477 536,49 Eur. Správa konkurznej

podstaty si zo sumy 464 196,39 (441 948,95 Eur + 28 081,60 Eur – 5 864,19 Eur) vypočítal

odmenu vo výške 10 % t. j. 46 416,64 Eur. Správca konkurznej podstaty nepostupoval

v zmysle vyhlášky č. , keď pri dosiahnutí základu iným príjmom

neodpočítal všetky pohľadávky proti podstate, ktoré boli vynaložené na ich zabezpečenie.

Správne vyrátaná odmena mala byť vo výške 44 194,895 Eur. S., má za to, že Krajský súd

v Banskej Bystrici rozhodol nesprávne, keď na výpočet odmeny nepoužil ustanovenia

vyhlášky č.

S., a.s. namietla skutočnosť, že správca konkurznej podstaty

si v konečnej správe na strane 7 uplatňuje daň z pridanej hodnoty z odmeny správcu vo výške

19%, celkovo v sume 8819,16 Eur (265 686,14 Sk). V zmysle vyhlášky č.

(§ 7 ods. 3 ak je správca platiteľom dane z pridanej hodnoty, konkurzná odmena sa nezvyšuje

o daň z pridanej hodnoty. V zmysle uvedeného správca konkurznej podstaty nemá nárok na

uhradenie DPH z odmeny. S., a. s. poukazuje na skutočnosť, že nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky -33 konštatoval, že ústavné právo porušené nebolo.

Uvedené stanovisko, ktoré z predmetného nálezu uvádzal súd vo svojom rozhodnutí bolo

odlišné od vysloveného právneho názoru Ústavného súdu č. k. -9. Z uvedeného

dôvodu plénum Ústavného súdu prerokovalo právne názory I. senátu

a IV. senátu Ústavného súdu v označených veciach. Následne plénum Ústavného súdu

navrhované stanovisko štvrtého senátu zamietlo.

S., a.s. namietala, že v konečnej správe nie je uvedený výpočet a výška uspokojenia

oddeleného veriteľa S., a. s. Správca konkurznej podstaty vo svojom vyjadrení uviedol, že

neuvedením sumy určenej na uspokojenie oddeleného veriteľa nedošlo k porušeniu

ustanovenia § 29 zákona o konkurze a vyrovnaní, pretože konečná správa tieto konkrétne

nároky nezahŕňa, nakoľko určenie sumy na uspokojenie jednotlivých veriteľov

je podkladom návrhu na rozvrhové uznesenie. Uvedenou námietkou sa prvostupňový súd

vo svojom uznesení vôbec nevysporiadal.

S., a.s. namietala tiež skutočnosť, že správca konkurznej podstaty na strane 6 konečnej

správy neuviedol pohľadávku proti podstate vo výške 304 062 Sk postúpenú na S., a. s. zo S.,

ktorú správca konkurznej podstaty uznal. V zozname veriteľov je suma 304 062 Sk, ako

pohľadávka proti podstate. Uvedená pohľadávka vznikla za obdobie po vyhlásení konkurzu

od 02/1998 do 01/1999 a bola prihlásená u správcu konkurznej podstaty prihláškou zo dňa 29.

6. 1999 ako pohľadávka proti podstate. Správca konkurznej podstaty uvádza, že túto

pohľadávku zaradil do 3 triedy. Prvostupňový súd vo svojom uznesení uvádza, že zo

zápisnice z prieskumného pojednávania zo dňa 10. 5. 1999 vyplýva, že ide o pohľadávku 3

triedy. S., má za to, že súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkou ako aj so skutočnosťou,

že v konkurznom spise vedenom na súde sú evidované dva zoznamy pohľadávok s rozdielne

priznanými pohľadávkami.

S., a. s. taktiež namietla aj skutočnosť, že na strane 4 konečnej správy medzi

pohľadávkami proti podstate – náklady na správu je pod bodom XIII záväzky uvedené

školenie, pričom nie je zrejmé, komu a z akého dôvodu bolo hradené školenie, ako aj z akého

dôvodu bol platený nájom pôdy. Správca konkurznej podstaty sa k uvedenej námietke vo

svojom stanovisku zo dňa 8. 3. 2010 vôbec nevyjadril. Súd pritom v predmetnom uznesení

konštatuje, že ostatné námietky v bode 5 považuje súd zo strany správcu konkurznej podstaty

vo svojom stanovisku zo dňa 8. 3. 2010 za dostatočne vysvetlené, preto sa nimi ďalej

nezaoberal.

Vzhľadom na uvedené považuje S., a.s. za rozhodnutie súdu prvého stupňa za

nesprávne.

K odvolaniu sa vyjadril správca konkurznej podstaty podaním zo dňa 26. 4. 2010 a

navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie ako vecne správne

potvrdil. Má za to, že odvolateľ v odvolaní opakuje svoje výhrady ku konečnej správe,

k týmto sa správca podrobne vyjadril v liste zo dňa 8. 3. 2010. Na tomto vyjadrení v celom

rozsahu zotrváva. Odvolanie odvolateľa je nekonkrétne, skutkovo i právne nepodložené.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za zákonné, právne i skutkovo odôvodnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie konkurzného veriteľa S., a. s. B. podľa ustanovenia

bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel

k názoru, že odvolanie je dôvodné.

Z obsahu spisu je zrejmé, že správca konkurznej podstaty úpadcu P. „v konkurze“ P..

J. D. predložil súdu konečnú správu zo dňa 20. 1. 2010. Túto doručil Krajskému súdu

v Banskej Bystrici 22. 1. 2010. Proti konečnej správe podal námietky konkurzný veriteľ S., a.

s. B.. Námietky sa týkali vyúčtovania odmeny správcu konkurznej podstaty, keď pri

dosiahnutí základu iným príjmom správca konkurznej podstaty neodpočítal všetky

pohľadávky proti podstate, ktoré boli vynaložené na ich zabezpečenie, správca konkurznej

podstaty si uplatnil daň z pridanej hodnoty z odmeny správcu 19%, hoci nemá nárok na

uhradenie DPH z odmeny, nebola určená suma pre uspokojenie oddeleného veriteľa, správca

konkurznej podstaty v konečnej správe neuviedol pohľadávku proti podstate vo výške

304 062 Sk postúpenú na S., a. s. zo S., ktorú správca konkurznej podstaty uznal. Ďalej

správca v nákladoch uvádza daň z príjmu od 4/2004 do 12. 2007 mesačne uhrádzal daň zo

mzdy, napriek tomu, že v tom čase mzdu podľa podkladov doložených do konkurzu nášho

spisu žiadnu mzdu mesačne nevyplácal, celkovo išlo o sumu 441,47 Eur nie je zrejmé, na

základe čoho si správca vyplácal napríklad v čase od 1/2001

do 8/2001 každý mesiac odmenu, na strane 4 konečnej správy medzi pohľadávkami proti

podstate – náklady na správu je pod bodom XII. záväzky uvedené školenie, pričom nie je

zrejmé, komu a z akého dôvodu bolo hradené školenie, ako aj z akého dôvodu bol platený

nájom pôdy. K námietkam sa vyjadril správca konkurznej podstaty podaním zo dňa

8. 3. 2010.

Súd na prejednanie námietok nariadil pojednávanie na 23. marca 2010. Na

pojednávaní súd schválil konečnú správu.

Podľa ustanovenia o konkurze a vyrovnaní v znení

zmien a doplnkov správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku podstaty. Konečnú

správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku

podstaty.

Súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny

a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby, alebo nejasnosti a upovedomí

o konečnej správe a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov (§ 29 ods. 3 zákona

o konkurze a vyrovnaní).

Podľa ustanovenia § 29 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní konečnú správu

a vyúčtovanie prejedná súd na pojednávaní a rozhodne o nej uznesením.

Je nesporné, že správca konkurznej podstaty v súlade s ustanovením § 29 ods. 1

zákona o konkurze a vyrovnaní predložil 22. marca 2010 súdu prvého stupňa konečnú správu

a vyúčtovanie odmeny správcu a výdavkov konkurzného konania. Nie je sporné, ani že

odvolateľ podal voči tejto konečnej správe a vyúčtovaniu námietky. Správca konkurznej

podstaty sa k námietkam odvolateľa vyjadril podaním zo dňa 8. 3. 2010 a tiež aj pri

prejednaní námietok na pojednávaní dňa 23. 3. 2010. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že

konečná správa je správna a dôvodná a preto ju v súlade s § 29 ods. 4 zákona o konkurze

a vyrovnaní schválil. Veriteľ S., a. s. B. nepovažoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za

správne, preto podal proti tomuto uzneseniu odvolanie.

Odvolací súd preskúmal námietky odvolateľa proti konečnej správe a dôvody

odvolania.

Námietku veriteľa, že odmena správcu konkurznej podstaty v konečnej správe nie je

vypočítaná správne, pretože základ pre určenie výšky nie je znížený o výšku pohľadávok proti

podstate, považoval odvolací súd za neopodstatnenú. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym

záverom súdu prvého stupňa, že na výpočet odmeny správcu sa nevzťahuje vyhláška č.

, ktorá nadobudla účinnosť 1. 7. 2005. neobsahuje

prechodné ustanovenie, z ktorého by vyplývalo, že sa vzťahuje aj na konania začaté pred

nadobudnutím jej účinnosti. Podľa ustanovenia vyhlášky č. základ

pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola získaná v konkurze

speňažením konkurznej podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná

pri výkone funkcie správcu. To znamená, že odmena správcu konkurznej podstaty tvorí súčet

odmeny získanej z čiastky, ktorá bola dosiahnutá speňažením konkurznej podstaty po

vyhlásení konkurzu a odmeny určenej z čiastky na uspokojenie veriteľov, ktorú správca získal

inou činnosťou. Podľa § 7 ods. 1 citovanej vyhlášky konkurzná odmena je 10% zo sumy

uvedenej v § 6a. Z uvedeného teda vyplýva, že nebol dôvod na zníženie základu pre určenie

výšky o pohľadávky proti podstate. Na výpočet odmeny správcu sa nepoužijú ustanovenia

vyhlášky č.

Odvolací súd považoval za dôvodnú námietku odvolateľa, že správca konkurznej

podstaty si nesprávne v konečnej správe na strane 7 uplatnil daň z pridanej hodnoty z odmeny

správcu vo výške 19%, celkove v sume 8 819,16 Eur (265 686,14 Sk). Podľa ustanovenia

vyhlášky č. ak je správca platiteľom dane z pridanej hodnoty,

konkurzná odmena sa nezvyšuje o daň z pridanej hodnoty. V zmysle uvedeného správca

konkurznej podstaty nemá nárok na uhradenie DPH z odmeny. Navýšenie odmeny správcu

o DPH, nemá oporu ani v o dani z pridanej hodnoty, pretože tento

predpis predovšetkým definuje, ktoré plnenia sú zdaniteľné, a ktoré subjekty a akým

spôsobom daň z pridanej hodnoty platia, určuje sadzby dane atď. ale žiadnym spôsobom sa

nedotýka výšky odmeny správcu konkurznej podstaty. Skutočnosť, že správa konkurznej

podstaty z priznanej odmeny zaplatí daň z pridanej hodnoty, ešte neznamená, že táto odmena

má byť navýšená ešte aj o túto čiastku (t. j. o daň z pridanej hodnoty). Pre takýto postup nie je

opory v právnom poriadku Slovenskej republiky. Odmena správcu konkurznej podstaty nie je

žiadnym spôsobom porovnateľná s odmenou advokátov, alebo odmenou súdnych exekútorov.

Práva a povinnosti správcu konkurznej podstaty vymedzuje predovšetkým

Zb. v znení jeho noviel a v znení jej noviel, ktorou sa vykonávajú

niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní. Cieľom konkurzu, alebo vyrovnania

je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku, t. j. konkurznej podstaty

(), () ). Z tejto konkurznej podstaty sa uskutočňuje

aj priznanie a vyplatenie odmeny správcu, o čom rozhoduje konkurzný súd. V zmysle

ustanovenia v znení jeho noviel výdavky

a odmena správcu predstavuje pohľadávku proti podstate. Výška tejto odmeny je vymedzená

v ustanovení vyhlášky č. v znení jej noviel, pričom len takto jasne

a určito vymedzená výška odmeny predstavuje pohľadávku proti podstate. Súčasťou takto

vymedzenej odmeny, nemôžu byť žiadne iné zložky, alebo plnenia, teda súčasťou tejto

odmeny nemôže byť ani daň z pridanej hodnoty, ktorú je povinný z priznanej hodnoty

zaplatiť. Táto daň nie je podľa platného práva pohľadávkou proti podstate a preto z tejto

podstaty nemôže byť uspokojená. Opačný výklad by viedol k ukráteniu ostatných veriteľov

pri ich uspokojovaní z konkurznej podstaty, čím by došlo k poškodeniu ich práv. Preto je

nesprávny právny záver súdu prvého stupňa, že ak je správca konkurznej podstaty

zdaniteľnou osobou, ak je platiteľom DPH, je potrebné postupovať podľa

Z. z. o dani z pridanej hodnoty a priznať zvýšenie odmeny správcu o daň z pridanej hodnoty.

Odvolateľ v námietkach proti konečnej správe namietal, že v konečnej správe nie je

určená suma na uspokojenie oddeleného veriteľa. S touto námietkou sa prvostupňový súd

vo svojom uznesení nevyspriadal a v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa

nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa sa taktiež dostatočne nevysporiadal s námietkou veriteľa

a to, že v pohľadávkach proti podstate nie je uvedená suma 304 062,-- Sk postúpená

od S. na S., pričom je tam ďalej uvedená nesprávna výška pohľadávky. Súd prvého stupňa

v napadnutom uznesení uviedol, že nahliadnutím

do zápisnice z prieskumného pojednávania z 18. mája 1999 ako aj z prihlášky veriteľa

z 10. mája 1999 vyplýva, že vtedajší veriteľ S., si uplatnil pohľadávku

vo výške 304 042 Sk, pričom uviedol, že pre uvedenú pohľadávku požaduje poradie

v 3. triede. Veriteľ však poukázal na to, že pohľadávka v sume 304 062 Sk vznikla ako

pohľadávka proti podstate a bola prihlásená u správcu konkurznej podstaty prihláškou

z 29. júna 1999. Rozpor v prihlásených pohľadávkach, ako aj v uznaných pohľadávkach

správcom nebol súdom odstránený.

Súd prvého stupňa sa absolútne nevysporiadal s námietkami veriteľa uvedenými

pod bodom 5 námietok z 19. februára 2010. Súd v napadnutom uznesení konštatuje, že

ostatné námietky v bode 5 považuje zo strany správcu konkurznej podstaty uvedené

v stanovisku z 8. marca 2010, za dostatočne vysvetlené, preto sa ďalej s nimi nezaoberal.

Je nesprávne, ak sa súd nezaoberal s týmito námietkami uvedenými v bode 5, ktoré podal

veriteľ, a preto je v tejto časti napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, neodôvodnené

a nepresvedčivé. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, z akých

dokladov vychádzal, ktoré dôkazy považoval za relevantné pri konštatovaní, že pohľadávky

vyčíslené správcom počas konkurzu sú správne.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa v súlade s ustanovením zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie ( ).

Bude úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní podrobne preskúmal námietky

odvolateľa, tieto vyhodnotil s prihliadnutím záväznosť právnych záverov odvolacieho súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. júna 2010

JUDr. Anna M a r k o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková