Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/120/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: U., a. s., B.B., zastúpeného

advokátkou J. I., Advokátska kancelária K., proti ţalovanému: Č., a.s., vo veci pobočky

zahraničnej banky v S., zastúpenému advokátom J. M., D., o zaplatenie 1 000 000,-- Eur

s prísl, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. júna 2009 č. k.

-591, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. júna 2009 č. k.

-591 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu a ţalobcovi uloţil

povinnosť zaplatiť ţalovanému 104 329,09 Eur náhrady trov konania.

Rozhodol tak s odôvodnením, ţe súd v pôvodnom rozhodnutí dospel k záveru, ţe

v zmysle bodu 1 zmluvy o autorizovaní faxových inštrukcií bol na uskutočnenie faxových

inštrukcií klienta oprávnený jednak klient, ako aj oprávnené osoby, uvedené v podpisových

vzoroch. V konaní nebolo preukázané, ţe ţalovaný bol oboznámený s personálnymi

zmenami, ktoré prebiehali začiatkom januára 2001 a ani doručenie oznámenia ţalobcu

ţalovanému o zmenách v spoločnosti pred 11. januárom 2001. V reklamácii z 19. februára

2001 videl ţalobca neoprávnenú osobu na podanie inštrukcií len I.. Takéto tvrdenie zastával

ţalobca aj v ţalobe, kde jedinú oprávnenú osobu označil I. R.. Samotný návrh na zmenu

zápisu v obchodnom registri Okresného súdu v Banskej Bystrici

na vykonanie výmazu I. R., datovaný 10. januára 2001, bol na súd podaný 11. januára 2001.

Súd vykonal výmaz I.I.R. ako predsedu predstavenstva uznesením z 19. februára 2001, sp. zn.

Sa X./S, právoplatným 21. februára 2001. Súd neakceptoval tvrdenia ţalobcu, ţe ţalovaný

zanedbal náleţitú starostlivosť pri správe majetku klienta – ţalobcu tým, ţe vykonal prevod

cenných papierov v rozpore s ustanoveniami uzatvorených zmlúv bez protiplnenia pre

ţalobcu, pretoţe sám ţalobca uzatvoril obchod s obchodnou spoločnosťou G.G., s. r. o. B..

Dňa 21. decembra 2000 uzatvorila uvedená spoločnosť úverovú zmluvu v prospech ţalobcu

na sumu 12 500 000,-- Sk. Úver bol zabezpečený zmluvou o zabezpečovacom prevode práva

k cenným papierom – eurobondom SKWF X., X SO X. v počte 1 000 ks v nominálnej

hodnote 1 000,-- Eur za kus vo vlastníctve ţalobcu. Nebolo akceptované ďalšie tvrdenie

ţalobcu, ţe vo faxovej inštrukcii mohlo ísť len o obchod s prijatím protiplnenia, t. j. proti

prijatiu čiastky uvedenej v inštrukcii na účet klienta. Protiplnením k cenným papierom, ktoré

boli pouţité na zabezpečenie záväzku z úverovej zmluvy, bolo prijatie sumy 12 500 000,-- Sk,

poskytnutých ako úver od spoločnosti G.G., s. r. o., B.. Otázka výhodnosti alebo

nevýhodnosti takéhoto obchodu by stratila svoj význam vtedy, ak by ţalobca v lehotách

uvedených v úverovej zmluve splatil dlh a tým by sa splnila rozväzovacia podmienka

zabezpečovacieho prevodu práva. Vtedy by sa zabezpečené akcie stali opäť majetkom

ţalobcu. Mohlo by sa tak stať kedykoľvek po nadobudnutí účinnosti úverovej zmluvy.

Ţalobca však úver v podstatne zmenených lehotách splatnosti nesplatil a ani nevrátil sumu

12 500 000,-- Sk. V ďalšom dokazovaní doplnil dokazovanie 3 znaleckými posudkami, ktoré

do spisu doloţil ţalobca. Porovnávaním obsahu posudkov súd zistil, ţe znalci dospeli

k opačným záverom ohľadne faxových správ odosielaných v roku 2001 Zmluva o obstaraní

obchodov so zahraničnými cennými papiermi, ich vyporiadaní a správe z 28. mája 1999,

zmluva o autorizácii faxových intrukcií pre vyporiadanie obchodov a s tým súvisiacich

peňaţných prevodov zasielaných faxom, z 28. mája 1999 a ani obchodné podmienky pre

obstarávanie obchodov so zahraničnými cennými papiermi, ich vyporiadanie a správu,

neustanovovali, ţe faxové inštrukcie ţalobcu majú byť odosielané len z jedného konkrétneho

čísla, resp. zariadenia ţalobcu. Ţalovaný zrealizoval 11. januára 2001 vyporiadanie obchodu

ţalobcu s 1 000 kusmi zahraničných cenných papierov eurobondov označených ako SKVF X.

ISIN X SO X. denominovaných v Eur v nominálnej hodnote 1 000 Eur/kus v celkovej

hodnote 1 000 000,-- Eur ako prevod zahraničných cenných papierov na tretiu osobu –

spoločnosť G.G., s. r. o., B. ako obchod bez finančného vyporiadania – protiplnenia

v prospech tretej osoby, na základe faxovej inštrukcie s dňom vyporiadania 11. januára 2001

z majetkového účtu ţalobcu cenných papierov, vedeného u ţalovaného. Súd ďalej uviedol, ţe

oprávnená osoba k majetkovému účtu ţalobcu neexistovala, lebo nebol vyhotovený

podpisový vzor pre majetkový účet klienta, potom jediným oprávneným subjektom podať

faxovú inštrukciu bol sám klient – ţalobca. Faxovú inštrukciu bol oprávnený podať štatutárny

orgán ţalobcu. Faxová inštrukcia menom ţalobcu bola uskutočnená 11. januára 2001 o 11,15

hod. I., ktorý však nebol oprávnený na jej podanie. Podpisový vzor pre neho bol zriadený 2.

januára 2001 iba pre peňaţný účet č. X.. Druhá faxová inštrukcia s rovnakým obsahom bola

podaná 11. januára 2001 o 11,15 hod. a podpísaná I.I.. Z výpisu z obchodného registra

ţalobcu, ako aj z registrového spisu ţalobcu je zrejmé, ţe tento bol k 11. januára 2001

zapísaný v obchodnom registri ako predseda predstavenstva, oprávnený konať menom

spoločnosti samostatne. Ani po doplnení dokazovania opakovaným výsluchom svedkov

nebola v konaní preukázaná vedomosť ţalovaného o personálnych zmenách ţalobcu, ktoré

mali prebiehať začiatkom januára 2001, resp. doručenie oznámenia ţalobcu ţalovanému

o zmenách v obchodnej spoločnosti pred 11. januárom 2001. Aj listom z 18. januára 2001

ţalobca namietal len nedostatok náleţitosti faxovej inštrukcie bez potrebnej konkretizácie.

Súd vykonal výmaz

I.I.R. ako predsedu predstavenstva uznesením sp. zn. Sa X./S z 19. februára 2001

s právoplatnosťou 21. februára 2001.

Súd neakceptoval tvrdenie ţalobcu o pouţití nesprávneho kontrolného znaku série

a čísla faxovej inštrukcie. Zmluva o autorizovaní faxových inštrukcií v prípade opravy

faxovej inštrukcie, neukladala ţalobcovi povinnosť vyhotoviť novú faxovú inštrukciu

s novým kontrolným znakom série a kontrolným číslom. Oprava sa mala riešiť v súlade

s bodom 5 zmluvy o autorizovaní opakovaním zaslanej inštrukcie. V tomto článku nie je

taxatívny ale iba príkladný výpočet moţných chybných prenosov inštrukcie. Súd dospel

k záveru, ţe i v prípade opravy podpisu osoby konajúcej za ţalobcu, nešlo o nový obchod

s nutnosťou pouţitia nového kontrolného čísla faxovej inštrukcie, ale o obchod totoţný

s prvou inštrukciou riešiteľný opakovaním inštrukcie toho istého kontrolného čísla..

Z dokazovania súd mal za preukázané, ţe zo strany ţalovaného k porušeniu povinnosti

zo záväzkového vzťahu majúce za následok vznik škody, nedošlo, preto nie je daná ani

zodpovednosť ţalovaného za jej úhradu. Z uvedeného dôvodu ţalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca. Ţiadal napadnutý rozsudok zrušiť

alebo zmeniť a ţalovanému uloţiť povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 699 762,40 Eur s prísl.

V odvolaní uviedol, ţe súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, nevykonal

navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a napadnuté rozhodnutie

je nepreskúmateľné, pretoţe bolo odôvodnené iba všeobecne, nedôsledne a povrchne,

s námietkami ţalobcu, ktoré majú zásadný právny význam pre posúdenie veci sa vôbec

nezaoberal.

Odvolateľ je toho názoru, ţe pokiaľ súd konštatoval, ţe zmluvný základ obchodu CP

tvorili úverová zmluva a zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k CP, tak bol

povinný zaoberať sa platnosťou oboch zmlúv vzhľadom na vznesenú námietku neplatnosti

právnych úkonov. Súd sa však nezaoberal posúdením absolútnej neplatnosti právnych úkonov

a ani dôsledne neskúmal obsah oboch zmlúv. Inak by zistil, ţe v zmluve o úvere mala byť

dohodnutá splatnosť úveru jednorázovo k 31. 12. 2005 a ţalobca nebol oprávnený uhradiť

úver pred dohodnutou konečnou splatnosťou, kedykoľvek po uzavretí zmluvy. Veriteľ však

mal právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. poţadovať od dlţníka okamţité splatenie

a dlţník mal povinnosť všetky pohľadávky veriteľa zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti

úveru. Pokiaľ ţalobca mal a mohol plniť hlavný záväzok iba v deň fixne určený 31. 12. 2005,

veriteľ mal moţnosť jednostranne odstúpiť od nej, pričom oprávnenia v nej uvedené

znamenajú zjavnú šikanu voči dlţníkovi. Veriteľ sledoval iba dosiahnutie jednostranných

výhod a majetkového prospechu pre seba, preto táto zmluva je absolútne neplatný právny

úkon. V zmluve o zabezpečení záväzku je uvedené, ak do uplynutia lehoty uvedenej v čl.

I ods. 3 zmluvy nenastane splnenie rozväzovacej podmienky, vlastnícke právo veriteľa

k predmetným CP je neobmedzené, t. j. veriteľ má nadobudnúť natrvalo úplné vlastníctvo

k cenným papierom. Také zmluvné dojednanie, ktoré umoţňuje zánik vlastníctva pôvodného

vlastníka k CP, bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu, urobené v čase, keď prevod

vlastníckeho práva na veriteľa bol vykonaný za iným účelom a naviac pred splatnosťou

peňaţného záväzku dlţníka, je podľa § 39 Obč. zák. neplatné. Súd k absolútnej neplatnosti

právneho úkonu prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti. Od neplatnej zmluvy nemoţno

odstúpiť a tak právne účinky odstúpenia od zmluvy nikdy nevznikli. G., s. r. o. získal

bezdôvodné obohatenie, ktoré bol povinný vydať ţalobcovi, na úkor ktorého bolo získané.

Odvolateľ ďalej uviedol, ţe v krajnom prípade mohla byť výška uplatneného nároku na

náhradu škody zníţená o 12,5 mil. Sk, avšak v zostávajúcej časti mal súd ţalobe vyhovieť.

Ţalobca tvrdí, ţe súd nesprávne vyhodnotil dojednanie o odosielaní faxových

inštrukcií. V zmluve bolo dohodnuté, ţe obchodná korešpondencia bude realizovaná

prostredníctvom faxového spojenia, ktoré bude záväzné pre obe zmluvné strany a súčasne si

strany dohodli, ţe aj inštrukcie, alebo objednávky, ktorých zaslanie zmluva vyţaduje, budú

povaţované za náleţite uskutočnené, pokiaľ budú doručené osobe, alebo kuriérom, odoslané

ďalekopisom, faxom, Swiftom na ďalej uvedené adresy, pričom v zmluve boli súčasne

uvedené aj viaceré čísla faxových spojení ţalovaného, no iba jedno číslo faxu ţalobcu. Potom

ţalobca ako klient banky bol povinný zasielať faxové inštrukcie zo svojho faxu iba na čísla

faxových zariadení banky, uvedené v zmluve a ţalovaný bol povinný spoliehať sa iba na tie

faxové inštrukcie od ţalobcu, na ktorých boli spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť,

vyznačené údaje o ţalobcovi, ktoré ho charakterizujú vrátane čísel faxu ţalobcu, dohodnutého

v zmluve tak, aby ţalovaný mal spoľahlivým spôsobom preukázané, ţe sa jedná

o objednávky, či intštrukcie od ţalobcu. Nasvedčuje tomu aj ods. 7 zmluvy o autorizácii, kde

je uvedené, ţe autorizované faxové inštrukcie, zasielané banke, sa povaţujú za originály

a nevyţaduje sa ich duplicitné potvrdzovanie klientom písomnou formou. Autorizované

faxové inštrukcie sú schválené alebo povolené autorom a autora tieto identifikujú. Preto

namieta, ţe druhá faxová inštrukcia, podpísaná I.I. odoslaná 11. januára 2001 o 11,15 hod.

nebola odoslaná v súlade s čl. VI ods. 3 čl. X ods. 7 zmluvy o obstaraní a ani s ods. 6 a 7

zmluvy o autorizácii, lebo neobsahovala ţiadny z údajov o odosielateľovi. Poukázal ďalej na

skutočnosť, ţe pobočka ţalovaného v B. uţ 2. januára 2001 preukázateľne zrušila oprávnenie

I.I.R. podpisovať a konať za ţalobcu (dôkazy sú na čl. 120,36). Vzhľadom na centrálne

prepojený počítačový systém spracovania údajov, centrála ţalovaného mala uţ 2. januára

2001 k dispozícii údaje o personálnych zmenách u ţalobcu. Odvolateľ ďalej tvrdí, ţe súd

nemal preukázané, ţe druhá inštrukcia podpísaná

I.I. bola skutočne podaná 11. januára 2001 o 11,15 hod. a ani to, ţe bola

11. januára 2001 prijatá ţalovaným. K časovým údajom o prijatí a k prijatiu oboch inštrukcií

vypovedala iba R., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi na otázku súdu, kedy došla opravená

inštrukcia, uviedla, ţe to bolo v ten istý deň, čas si nepamätá a ţe inštrukcia podpísaná B., aj

keď je v hornej časti uvedený čas 11,15 hod., prišla okolo 10 hod. Výpoveď tejto svedkyne

povaţuje za zmätočnú, rozporuplnú a nepresvedčivú. Ani svedkyňa I., pracovníčka banky,

nemohla ţiadnym spôsobom potvrdiť okolnosti o doručení prvej a druhej inštrukcie. Súd

pritom ničím nezdôvodnil, čím mal preukázané svoje tvrdenie o doručení druhej faxovej

inštrukcie tak, ako uviedol. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, ţe v konaní nebola

ţiadnym spôsobom preukázaná skutočnosť tvrdená ţalovaným, spočívajúca v tom, ţe 11.

januára 2001 o 11,15 hod. ţalobca odoslal, alebo banka prijala druhú inštrukciu podpísanú

I.I., na základe ktorej mal byť údajne vykonaný obchod, prevod CP v prospech G., s. r. o.

V konaní vznikli dôvodné pochybnosti o pravosti a pravdivosti druhej inštrukcie, ktorá

predstavuje súkromnú listinu a ţalobca v konaní viackrát poţadoval, aby ţalovaný predloţil

originál tejto listiny, o ktorej tvrdí, ţe mu bola doručená, ţalovaný tak neurobil, hoci mu to

súd uloţil a sústavne predkladal iba fotokópie.

Odvolateľ namietal aj voči výške trov, ktoré boli ţalovanému priznané. Poukázal na

nález Ústavného súdu SR , ktorým bolo rozhodnuté v obdobnom prípade, preto

namieta, či vzniknuté trovy na právnom zastúpení, hoci ţalovaný má viac ako 10 právnikov,

je potrebné povaţovať za účelné bránenie práva.

Ţalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie podľa ustanovenia , bez nariadenia pojednávania v zmysle

ustanovenia a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,

ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.

Predmetom odvolania je zaplatenie 1 000 000,-- Eur s príslušenstvom z titulu náhrady

škody, ktorá ţalobcovi mala vzniknúť tým, ţe ţalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu

zo zmluvy o obstaraní obchodov so zahraničnými cennými papiermi ich vyporiadaní a správe

z 28. mája 1999 a zo zmluvy o autorizovaní faxových inštrukcií pre vyporiadanie obchodov

s cennými papiermi z 28. mája 1999. Porušenie vidí ţalobca v tom, ţe ţalovaný na základe

faxovej inštrukcie 11. januára 2001 realizoval obchod s 1 000 kusmi zahraničných cenných

papierov eurobondov označených ako SKWF X. ISIN X. v celkovej hodnote 1 000 000,-- Eur

ako prevod na tretiu osobu a to spoločnosť G.G., s. r. o., B., bez finančného vyporiadania.

Súd prvého stupňa potom, ako bolo jeho prvšie rozhodnutie zrušené odvolacím

súdom, mal doplniť dokazovanie ohľadom hodnovernosti a záväznosti faxovej inštrukcie

z 11. januára 2001, podpísanej I.I., na základe ktorej ţalovaný zrealizoval sporný prevod

zahraničných cenných papierov. Ďalej mal zistiť, kedy sa presne ţalovaný dozvedel

o zmenách v štatutárnom orgáne ţalobcu, vykonaných mimoriadnym valným zhromaţdením

ţalobcu 4. januára 2001. Napriek uvedenému usmerneniu, súd prvého stupňa v tomto smere

nevykonal ţiadne dokazovanie. Z dôkazov doloţených do spisu nie je moţné uzavrieť, ţe

inštrukcia z 11. januára 2001, opatrená podpisom I.I.R., doloţená

do spisu vo fotokópii, bez opatrenia odtlačkom pečiatky ţalujúcej spoločnosti, bez opatrenia

dátumu a hodiny odoslania, bez čísla faxu, z ktorého bola odoslaná, je inštrukciou

bezchybnou a záväznou, na základe ktorej bol ţalovaný povinný realizovať sporný prevod.

Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, ţe súd prvého stupňa neodstránil pochybnosti, o odoslaní

a prijatí druhej inštrukcie dňa 11. januára 2001 o 11,15 hod., napriek tomu túto skutočnosť

v napadnutom rozsudku uvádza ako preukázanú, čo má za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

Súd prvého stupňa ďalej nechal bez povšimnutia námietku ţalobcu, ţe ţalovaný

porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia

o bankách v znení , lebo nekonal s odbornou starostlivosťou. Pri

výkone s odbornou starostlivosťou nemal problém oboznámiť sa so zmenami štatutárneho

orgánu ţalobcu, lebo pobočka ţalovaného v B. uţ 2. januára 2001 preukázateľne zrušila

oprávnenie I.I.R. podpisovať a konať za ţalobcu

a I. bol vyčiarknutý z radu osôb oprávnených konať a podpisovať za ţalobcu. Vzhľadom na

počítačové spracovanie údajov a informácií v bankách, ţalovaný mal mať moţnosť uţ 2.

januára 2001 zistiť personálne zmeny u ţalobcu. V tejto časti je rozhodnutie súdu

nepreskúmateľné, lebo s námietkou podstatnou pre vyriešenie sporu sa nezaoberal.

Rovnako je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, ţe pokiaľ sa súd prvého stupňa upriamil

na úverovú zmluvu a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k cenným papierom, ušlo jeho

pozornosti, ţe úver bol poskytnutý v sume 12 500 000,-- Sk a hodnota cenných papierov bola

1 000 000,-- Eur, čo je značný nepomer. Navyše splatnosť úveru bola zmluvne dohodnutá

k 31. decembru 2005, pričom prevod cenných papierov sa uskutočnil 11. januára 2001, teda

ešte pred zmluvne dohodnutou splatnosťou úveru. Vzhľadom na uvedené, bez ďalších

skutočností nie je moţné spájať sporný prevod cenných papierov so zmluvnými povinnosťami

ţalobcu, ktoré mu vyplývali z uvedených zmlúv.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). Úlohou súdu prvého stupňa

v novom konaní bude odstrániť vyššie uvedené pochybenia a vo veci znovu rozhodnúť

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 25. júna 2010

JUDr. Anna M a r k o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková