Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6a3/366327.7e48ce.pdf
PDF · 120.26 KB
No categories available
6Obo/120/2009
Najvyšší súd 6Obo/120/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: U., a. s., B.B., zastúpeného
advokátkou J. I., Advokátska kancelária K., proti ţalovanému: Č., a.s., vo veci pobočky
zahraničnej banky v S., zastúpenému advokátom J. M., D., o zaplatenie 1 000 000,-- Eur
s prísl, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. júna 2009 č. k.
34 Cb 61/02-591, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. júna 2009 č. k.
34 Cb 61/02-591 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu a ţalobcovi uloţil
povinnosť zaplatiť ţalovanému 104 329,09 Eur náhrady trov konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, ţe súd v pôvodnom rozhodnutí dospel k záveru, ţe
v zmysle bodu 1 zmluvy o autorizovaní faxových inštrukcií bol na uskutočnenie faxových
inštrukcií klienta oprávnený jednak klient, ako aj oprávnené osoby, uvedené v podpisových
vzoroch. V konaní nebolo preukázané, ţe ţalovaný bol oboznámený s personálnymi
zmenami, ktoré prebiehali začiatkom januára 2001 a ani doručenie oznámenia ţalobcu
ţalovanému o zmenách v spoločnosti pred 11. januárom 2001. V reklamácii z 19. februára
2001 videl ţalobca neoprávnenú osobu na podanie inštrukcií len I.. Takéto tvrdenie zastával
ţalobca aj v ţalobe, kde jedinú oprávnenú osobu označil I. R.. Samotný návrh na zmenu
zápisu v obchodnom registri Okresného súdu v Banskej Bystrici
na vykonanie výmazu I. R., datovaný 10. januára 2001, bol na súd podaný 11. januára 2001.
Súd vykonal výmaz I.I.R. ako predsedu predstavenstva uznesením z 19. februára 2001, sp. zn.
Sa X./S, právoplatným 21. februára 2001. Súd neakceptoval tvrdenia ţalobcu, ţe ţalovaný
zanedbal náleţitú starostlivosť pri správe majetku klienta – ţalobcu tým, ţe vykonal prevod
cenných papierov v rozpore s ustanoveniami uzatvorených zmlúv bez protiplnenia pre
ţalobcu, pretoţe sám ţalobca uzatvoril obchod s obchodnou spoločnosťou G.G., s. r. o. B..
Dňa 21. decembra 2000 uzatvorila uvedená spoločnosť úverovú zmluvu v prospech ţalobcu
na sumu 12 500 000,-- Sk. Úver bol zabezpečený zmluvou o zabezpečovacom prevode práva
k cenným papierom – eurobondom SKWF X., X SO X. v počte 1 000 ks v nominálnej
hodnote 1 000,-- Eur za kus vo vlastníctve ţalobcu. Nebolo akceptované ďalšie tvrdenie
ţalobcu, ţe vo faxovej inštrukcii mohlo ísť len o obchod s prijatím protiplnenia, t. j. proti
prijatiu čiastky uvedenej v inštrukcii na účet klienta. Protiplnením k cenným papierom, ktoré
boli pouţité na zabezpečenie záväzku z úverovej zmluvy, bolo prijatie sumy 12 500 000,-- Sk,
poskytnutých ako úver od spoločnosti G.G., s. r. o., B.. Otázka výhodnosti alebo
nevýhodnosti takéhoto obchodu by stratila svoj význam vtedy, ak by ţalobca v lehotách
uvedených v úverovej zmluve splatil dlh a tým by sa splnila rozväzovacia podmienka
zabezpečovacieho prevodu práva. Vtedy by sa zabezpečené akcie stali opäť majetkom
ţalobcu. Mohlo by sa tak stať kedykoľvek po nadobudnutí účinnosti úverovej zmluvy.
Ţalobca však úver v podstatne zmenených lehotách splatnosti nesplatil a ani nevrátil sumu
12 500 000,-- Sk. V ďalšom dokazovaní doplnil dokazovanie 3 znaleckými posudkami, ktoré
do spisu doloţil ţalobca. Porovnávaním obsahu posudkov súd zistil, ţe znalci dospeli
k opačným záverom ohľadne faxových správ odosielaných v roku 2001 Zmluva o obstaraní
obchodov so zahraničnými cennými papiermi, ich vyporiadaní a správe z 28. mája 1999,
zmluva o autorizácii faxových intrukcií pre vyporiadanie obchodov a s tým súvisiacich
peňaţných prevodov zasielaných faxom, z 28. mája 1999 a ani obchodné podmienky pre
obstarávanie obchodov so zahraničnými cennými papiermi, ich vyporiadanie a správu,
neustanovovali, ţe faxové inštrukcie ţalobcu majú byť odosielané len z jedného konkrétneho
čísla, resp. zariadenia ţalobcu. Ţalovaný zrealizoval 11. januára 2001 vyporiadanie obchodu
ţalobcu s 1 000 kusmi zahraničných cenných papierov eurobondov označených ako SKVF X.
ISIN X SO X. denominovaných v Eur v nominálnej hodnote 1 000 Eur/kus v celkovej
hodnote 1 000 000,-- Eur ako prevod zahraničných cenných papierov na tretiu osobu –
spoločnosť G.G., s. r. o., B. ako obchod bez finančného vyporiadania – protiplnenia
v prospech tretej osoby, na základe faxovej inštrukcie s dňom vyporiadania 11. januára 2001
z majetkového účtu ţalobcu cenných papierov, vedeného u ţalovaného. Súd ďalej uviedol, ţe
oprávnená osoba k majetkovému účtu ţalobcu neexistovala, lebo nebol vyhotovený
podpisový vzor pre majetkový účet klienta, potom jediným oprávneným subjektom podať
faxovú inštrukciu bol sám klient – ţalobca. Faxovú inštrukciu bol oprávnený podať štatutárny
orgán ţalobcu. Faxová inštrukcia menom ţalobcu bola uskutočnená 11. januára 2001 o 11,15
hod. I., ktorý však nebol oprávnený na jej podanie. Podpisový vzor pre neho bol zriadený 2.
januára 2001 iba pre peňaţný účet č. X.. Druhá faxová inštrukcia s rovnakým obsahom bola
podaná 11. januára 2001 o 11,15 hod. a podpísaná I.I.. Z výpisu z obchodného registra
ţalobcu, ako aj z registrového spisu ţalobcu je zrejmé, ţe tento bol k 11. januára 2001
zapísaný v obchodnom registri ako predseda predstavenstva, oprávnený konať menom
spoločnosti samostatne. Ani po doplnení dokazovania opakovaným výsluchom svedkov
nebola v konaní preukázaná vedomosť ţalovaného o personálnych zmenách ţalobcu, ktoré
mali prebiehať začiatkom januára 2001, resp. doručenie oznámenia ţalobcu ţalovanému
o zmenách v obchodnej spoločnosti pred 11. januárom 2001. Aj listom z 18. januára 2001
ţalobca namietal len nedostatok náleţitosti faxovej inštrukcie bez potrebnej konkretizácie.
Súd vykonal výmaz
I.I.R. ako predsedu predstavenstva uznesením sp. zn. Sa X./S z 19. februára 2001
s právoplatnosťou 21. februára 2001.
Súd neakceptoval tvrdenie ţalobcu o pouţití nesprávneho kontrolného znaku série
a čísla faxovej inštrukcie. Zmluva o autorizovaní faxových inštrukcií v prípade opravy
faxovej inštrukcie, neukladala ţalobcovi povinnosť vyhotoviť novú faxovú inštrukciu
s novým kontrolným znakom série a kontrolným číslom. Oprava sa mala riešiť v súlade
s bodom 5 zmluvy o autorizovaní opakovaním zaslanej inštrukcie. V tomto článku nie je
taxatívny ale iba príkladný výpočet moţných chybných prenosov inštrukcie. Súd dospel
k záveru, ţe i v prípade opravy podpisu osoby konajúcej za ţalobcu, nešlo o nový obchod
s nutnosťou pouţitia nového kontrolného čísla faxovej inštrukcie, ale o obchod totoţný
s prvou inštrukciou riešiteľný opakovaním inštrukcie toho istého kontrolného čísla..
Z dokazovania súd mal za preukázané, ţe zo strany ţalovaného k porušeniu povinnosti
zo záväzkového vzťahu majúce za následok vznik škody, nedošlo, preto nie je daná ani
zodpovednosť ţalovaného za jej úhradu. Z uvedeného dôvodu ţalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca. Ţiadal napadnutý rozsudok zrušiť
alebo zmeniť a ţalovanému uloţiť povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 699 762,40 Eur s prísl.
V odvolaní uviedol, ţe súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, nevykonal
navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné, pretoţe bolo odôvodnené iba všeobecne, nedôsledne a povrchne,
s námietkami ţalobcu, ktoré majú zásadný právny význam pre posúdenie veci sa vôbec
nezaoberal.
Odvolateľ je toho názoru, ţe pokiaľ súd konštatoval, ţe zmluvný základ obchodu CP
tvorili úverová zmluva a zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k CP, tak bol
povinný zaoberať sa platnosťou oboch zmlúv vzhľadom na vznesenú námietku neplatnosti
právnych úkonov. Súd sa však nezaoberal posúdením absolútnej neplatnosti právnych úkonov
a ani dôsledne neskúmal obsah oboch zmlúv. Inak by zistil, ţe v zmluve o úvere mala byť
dohodnutá splatnosť úveru jednorázovo k 31. 12. 2005 a ţalobca nebol oprávnený uhradiť
úver pred dohodnutou konečnou splatnosťou, kedykoľvek po uzavretí zmluvy. Veriteľ však
mal právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. poţadovať od dlţníka okamţité splatenie
a dlţník mal povinnosť všetky pohľadávky veriteľa zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti
úveru. Pokiaľ ţalobca mal a mohol plniť hlavný záväzok iba v deň fixne určený 31. 12. 2005,
veriteľ mal moţnosť jednostranne odstúpiť od nej, pričom oprávnenia v nej uvedené
znamenajú zjavnú šikanu voči dlţníkovi. Veriteľ sledoval iba dosiahnutie jednostranných
výhod a majetkového prospechu pre seba, preto táto zmluva je absolútne neplatný právny
úkon. V zmluve o zabezpečení záväzku je uvedené, ak do uplynutia lehoty uvedenej v čl.
I ods. 3 zmluvy nenastane splnenie rozväzovacej podmienky, vlastnícke právo veriteľa
k predmetným CP je neobmedzené, t. j. veriteľ má nadobudnúť natrvalo úplné vlastníctvo
k cenným papierom. Také zmluvné dojednanie, ktoré umoţňuje zánik vlastníctva pôvodného
vlastníka k CP, bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu, urobené v čase, keď prevod
vlastníckeho práva na veriteľa bol vykonaný za iným účelom a naviac pred splatnosťou
peňaţného záväzku dlţníka, je podľa § 39 Obč. zák. neplatné. Súd k absolútnej neplatnosti
právneho úkonu prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti. Od neplatnej zmluvy nemoţno
odstúpiť a tak právne účinky odstúpenia od zmluvy nikdy nevznikli. G., s. r. o. získal
bezdôvodné obohatenie, ktoré bol povinný vydať ţalobcovi, na úkor ktorého bolo získané.
Odvolateľ ďalej uviedol, ţe v krajnom prípade mohla byť výška uplatneného nároku na
náhradu škody zníţená o 12,5 mil. Sk, avšak v zostávajúcej časti mal súd ţalobe vyhovieť.
Ţalobca tvrdí, ţe súd nesprávne vyhodnotil dojednanie o odosielaní faxových
inštrukcií. V zmluve bolo dohodnuté, ţe obchodná korešpondencia bude realizovaná
prostredníctvom faxového spojenia, ktoré bude záväzné pre obe zmluvné strany a súčasne si
strany dohodli, ţe aj inštrukcie, alebo objednávky, ktorých zaslanie zmluva vyţaduje, budú
povaţované za náleţite uskutočnené, pokiaľ budú doručené osobe, alebo kuriérom, odoslané
ďalekopisom, faxom, Swiftom na ďalej uvedené adresy, pričom v zmluve boli súčasne
uvedené aj viaceré čísla faxových spojení ţalovaného, no iba jedno číslo faxu ţalobcu. Potom
ţalobca ako klient banky bol povinný zasielať faxové inštrukcie zo svojho faxu iba na čísla
faxových zariadení banky, uvedené v zmluve a ţalovaný bol povinný spoliehať sa iba na tie
faxové inštrukcie od ţalobcu, na ktorých boli spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť,
vyznačené údaje o ţalobcovi, ktoré ho charakterizujú vrátane čísel faxu ţalobcu, dohodnutého
v zmluve tak, aby ţalovaný mal spoľahlivým spôsobom preukázané, ţe sa jedná
o objednávky, či intštrukcie od ţalobcu. Nasvedčuje tomu aj ods. 7 zmluvy o autorizácii, kde
je uvedené, ţe autorizované faxové inštrukcie, zasielané banke, sa povaţujú za originály
a nevyţaduje sa ich duplicitné potvrdzovanie klientom písomnou formou. Autorizované
faxové inštrukcie sú schválené alebo povolené autorom a autora tieto identifikujú. Preto
namieta, ţe druhá faxová inštrukcia, podpísaná I.I. odoslaná 11. januára 2001 o 11,15 hod.
nebola odoslaná v súlade s čl. VI ods. 3 čl. X ods. 7 zmluvy o obstaraní a ani s ods. 6 a 7
zmluvy o autorizácii, lebo neobsahovala ţiadny z údajov o odosielateľovi. Poukázal ďalej na
skutočnosť, ţe pobočka ţalovaného v B. uţ 2. januára 2001 preukázateľne zrušila oprávnenie
I.I.R. podpisovať a konať za ţalobcu (dôkazy sú na čl. 120,36). Vzhľadom na centrálne
prepojený počítačový systém spracovania údajov, centrála ţalovaného mala uţ 2. januára
2001 k dispozícii údaje o personálnych zmenách u ţalobcu. Odvolateľ ďalej tvrdí, ţe súd
nemal preukázané, ţe druhá inštrukcia podpísaná
I.I. bola skutočne podaná 11. januára 2001 o 11,15 hod. a ani to, ţe bola
11. januára 2001 prijatá ţalovaným. K časovým údajom o prijatí a k prijatiu oboch inštrukcií
vypovedala iba R., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi na otázku súdu, kedy došla opravená
inštrukcia, uviedla, ţe to bolo v ten istý deň, čas si nepamätá a ţe inštrukcia podpísaná B., aj
keď je v hornej časti uvedený čas 11,15 hod., prišla okolo 10 hod. Výpoveď tejto svedkyne
povaţuje za zmätočnú, rozporuplnú a nepresvedčivú. Ani svedkyňa I., pracovníčka banky,
nemohla ţiadnym spôsobom potvrdiť okolnosti o doručení prvej a druhej inštrukcie. Súd
pritom ničím nezdôvodnil, čím mal preukázané svoje tvrdenie o doručení druhej faxovej
inštrukcie tak, ako uviedol. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, ţe v konaní nebola
ţiadnym spôsobom preukázaná skutočnosť tvrdená ţalovaným, spočívajúca v tom, ţe 11.
januára 2001 o 11,15 hod. ţalobca odoslal, alebo banka prijala druhú inštrukciu podpísanú
I.I., na základe ktorej mal byť údajne vykonaný obchod, prevod CP v prospech G., s. r. o.
V konaní vznikli dôvodné pochybnosti o pravosti a pravdivosti druhej inštrukcie, ktorá
predstavuje súkromnú listinu a ţalobca v konaní viackrát poţadoval, aby ţalovaný predloţil
originál tejto listiny, o ktorej tvrdí, ţe mu bola doručená, ţalovaný tak neurobil, hoci mu to
súd uloţil a sústavne predkladal iba fotokópie.
Odvolateľ namietal aj voči výške trov, ktoré boli ţalovanému priznané. Poukázal na
nález Ústavného súdu SR II.ÚS 78/03, ktorým bolo rozhodnuté v obdobnom prípade, preto
namieta, či vzniknuté trovy na právnom zastúpení, hoci ţalovaný má viac ako 10 právnikov,
je potrebné povaţovať za účelné bránenie práva.
Ţalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,
ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.
Predmetom odvolania je zaplatenie 1 000 000,-- Eur s príslušenstvom z titulu náhrady
škody, ktorá ţalobcovi mala vzniknúť tým, ţe ţalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu
zo zmluvy o obstaraní obchodov so zahraničnými cennými papiermi ich vyporiadaní a správe
z 28. mája 1999 a zo zmluvy o autorizovaní faxových inštrukcií pre vyporiadanie obchodov
s cennými papiermi z 28. mája 1999. Porušenie vidí ţalobca v tom, ţe ţalovaný na základe
faxovej inštrukcie 11. januára 2001 realizoval obchod s 1 000 kusmi zahraničných cenných
papierov eurobondov označených ako SKWF X. ISIN X. v celkovej hodnote 1 000 000,-- Eur
ako prevod na tretiu osobu a to spoločnosť G.G., s. r. o., B., bez finančného vyporiadania.
Súd prvého stupňa potom, ako bolo jeho prvšie rozhodnutie zrušené odvolacím
súdom, mal doplniť dokazovanie ohľadom hodnovernosti a záväznosti faxovej inštrukcie
z 11. januára 2001, podpísanej I.I., na základe ktorej ţalovaný zrealizoval sporný prevod
zahraničných cenných papierov. Ďalej mal zistiť, kedy sa presne ţalovaný dozvedel
o zmenách v štatutárnom orgáne ţalobcu, vykonaných mimoriadnym valným zhromaţdením
ţalobcu 4. januára 2001. Napriek uvedenému usmerneniu, súd prvého stupňa v tomto smere
nevykonal ţiadne dokazovanie. Z dôkazov doloţených do spisu nie je moţné uzavrieť, ţe
inštrukcia z 11. januára 2001, opatrená podpisom I.I.R., doloţená
do spisu vo fotokópii, bez opatrenia odtlačkom pečiatky ţalujúcej spoločnosti, bez opatrenia
dátumu a hodiny odoslania, bez čísla faxu, z ktorého bola odoslaná, je inštrukciou
bezchybnou a záväznou, na základe ktorej bol ţalovaný povinný realizovať sporný prevod.
Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, ţe súd prvého stupňa neodstránil pochybnosti, o odoslaní
a prijatí druhej inštrukcie dňa 11. januára 2001 o 11,15 hod., napriek tomu túto skutočnosť
v napadnutom rozsudku uvádza ako preukázanú, čo má za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.
Súd prvého stupňa ďalej nechal bez povšimnutia námietku ţalobcu, ţe ţalovaný
porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 11a písm. b/ zákona č. 21/1992 Zb.
o bankách v znení zákona č. 367/2000 Z. z., lebo nekonal s odbornou starostlivosťou. Pri
výkone s odbornou starostlivosťou nemal problém oboznámiť sa so zmenami štatutárneho
orgánu ţalobcu, lebo pobočka ţalovaného v B. uţ 2. januára 2001 preukázateľne zrušila
oprávnenie I.I.R. podpisovať a konať za ţalobcu
a I. bol vyčiarknutý z radu osôb oprávnených konať a podpisovať za ţalobcu. Vzhľadom na
počítačové spracovanie údajov a informácií v bankách, ţalovaný mal mať moţnosť uţ 2.
januára 2001 zistiť personálne zmeny u ţalobcu. V tejto časti je rozhodnutie súdu
nepreskúmateľné, lebo s námietkou podstatnou pre vyriešenie sporu sa nezaoberal.
Rovnako je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, ţe pokiaľ sa súd prvého stupňa upriamil
na úverovú zmluvu a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k cenným papierom, ušlo jeho
pozornosti, ţe úver bol poskytnutý v sume 12 500 000,-- Sk a hodnota cenných papierov bola
1 000 000,-- Eur, čo je značný nepomer. Navyše splatnosť úveru bola zmluvne dohodnutá
k 31. decembru 2005, pričom prevod cenných papierov sa uskutočnil 11. januára 2001, teda
ešte pred zmluvne dohodnutou splatnosťou úveru. Vzhľadom na uvedené, bez ďalších
skutočností nie je moţné spájať sporný prevod cenných papierov so zmluvnými povinnosťami
ţalobcu, ktoré mu vyplývali z uvedených zmlúv.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.). Úlohou súdu prvého stupňa
v novom konaní bude odstrániť vyššie uvedené pochybenia a vo veci znovu rozhodnúť
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 25. júna 2010
JUDr. Anna M a r k o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková