Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/1/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

1 Tdo V – 1/2010

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana

Harabina a sudcov JUDr. Haralda Stiffela, JUDr. Pavla Tomana, JUDr. Štefana Sekelského

a JUDr. Petra Szaba, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. júna 2010 v Bratislave,

v trestnej veci obvineného F. M. a spol., vedenej na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn.

, prejednal dovolanie, ktoré podal obvinený M. M., zastúpený obhajcom JUDr. M.

S., advokátom v Č., proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2009,

sp. zn. a podľa § 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1

takto

rozhodol:

Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2009, sp. zn.

, a konaním, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo, v časti, ktorá sa týka

obvineného M. M., z dôvodu uvedeného v ,

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení a účinného do 1. januára 2006, v neprospech

obvineného M. M.

Tento rozsudok sa v časti, ktorá sa týka obvineného M. M. z r u š u j e.

Zároveň sa zrušuje rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 30. januára 2007, sp. zn.

, v časti, ktorá sa týka obvineného M. M..

21 Tdo V 1/2010

Zrušujú sa aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozsudky obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajskému súdu v Ţiline sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 30. januára 2007, sp. zn. , bol

obvinený M. M. (spoločne s F. M., M. P. a M. M.) uznaný za vinného z trestného činu

nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

(účinného do 31. augusta 2003) v podstate na tom skutkovom základe, ţe

spolu s ďalšími osobami ako členovia organizovanej skupiny napojenej na nelegálne

prechody utečencov z Ázie do západnej Európy po predchádzajúce dohode a rozdelení

si úloh, 4. novembra 2002 M. M. na podnet M. P. na okraji mesta Ţ. prevzal od doposiaľ

nezistenej osoby skupinu 18 utečencov, ktorých na zapoţičanom dodávkovom vozidle

previezol do Č., kde toto odstavil, o čom telefonicky informoval M. P.; tento následne

s automobilom prišiel pre M. M. a odviezol ho domov, pričom utečencov nechali

uzamknutých vo vnútri dodávkového vozidla aţ do rána 5. novembra 2002, kedy k nemu

M. P. priviezol M. M., ktorý vozidlo s utečencami odviezol do obce R., kde ich odovzdal tam

čakajúcemu F. M.; tento spoločne s jeho bratom M. M. utečencov nelegálne previedli za

nepriaznivého počasia cez štátnu hranicu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou

mimo hraničného prechodu, pokračovali ďalej do vnútrozemia Českej republiky, pričom

utečencov viedli lesnými cestami a chodníkmi celý deň a aj nasledujúcu noc; počas pešieho

presunu 6. novembra 2002 ráno na území Českej republiky v časti zvanej K. jedna zo ţien

v skupine utečencov pre zoslabnutie začala zaostávať, obidvaja bratia M. ju k ďalšiemu

pohybu nútili násilím, neskôr ju ťahali za ruky a striedavo niesli na chrbte aţ do chaty

v katastri obce B., kde na ich príchod podľa dohody uţ čakal M. P.; spomínanú ţenu

zo skupiny utečencov sa pokúsili oţivovať, ale po zistení, ţe táto nejaví známky ţivota, F. M.

ju odniesol do lesa, kde jej telo zakryl vetvami; príčinou smrti tejto ţeny bol opuch mozgu pri

podchladení organizmu v dôsledku jeho vystavenia nepriaznivým klimatickým podmienkam;

ďalších utečencov potom F. M. a M. M. na základe pokynov M. P. odviedli na ďalšie miesto,

kde ich prevzal M. P. s neznámym muţom, ktorý bol vodičom motorového vozidla,

31 Tdo V 1/2010

do ktorého utečenci nastúpili a odviezli ich do vnútrozemia Českej republiky na neznáme

miesto.

Za tento trestný čin krajský súd uloţil obvinenému M. M. podľa § 171a ods. 2 Tr. zák.

trest odňatia slobody v trvaní 5,5 roka (päť a pol roka). Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil

obvineného na výkon trestu odňatia slobody do II. (druhej) nápravno-výchovnej skupiny.

Na základe odvolania obvineného M. M. (a M. P.) Najvyšší súd Slovenskej republiky,

ako súd odvolací, podľa , č. v znení

neskorších predpisov, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodujúc vo veci

v zmysle , uloţil obvinenému M. M. podľa Tr. zák. trest

odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky v II. (druhej) nápravnovýchovnej skupine (§ 39a ods. 3

Tr. zák.).

Rozsudok odvolacieho súdu bol obvinenému M. M. doručený 11. augusta 2009 a jeho

obhajcovi JUDr. J. P., 6. augusta 2009.

Proti tomuto rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal obvinený M. M.

14. decembra 2009 dovolanie z dôvodu uvedeného v Domáhal

sa ním, aby najvyšší súd, ako dovolací súd, vyslovil, ţe týmto rozsudkom a konaním, ktoré

mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanovení ( -

pozn. NS SR) v neprospech obvineného M. M. Sťaţnosť odôvodnil tým, ţe Krajský súd

v Ţiline ani najvyšší súd nedostatočne skúmali či v prípade obvineného M. M. sú splnené

zákonné podmienky na konanie proti ušlému. Súdy takto konali iba na základe opakovane

nevyzdvihnutých predvolaní obvineným a na základe jedného hlásenia príslušníkov OO PZ

v T., ţe sa im nepodarilo obvineného ani jeho rodinných príslušníkov zastihnúť doma, bez

toho, aby zisťovali, kde sa obvinený zdrţiava. Zo správy Obecného úradu O. vyplýva, ţe

nielen rodičia obvineného, ale aj ďalších šesť osôb, vrátane obvineného sa na adrese O. č. X

nepretrţite zdrţiavalo a aj neustále zdrţiava. Na to, aby mohlo byť vedené konanie proti

ušlému sa vyţaduje úmysel obvineného vyhýbať sa trestnému konaniu. V prípade obvineného

nemoţno hovoriť o skrývaní, pretoţe odsúdený sa nesnaţil skrývaním zabrániť svojmu

zaisteniu pre účely trestného konania. Súd si v konaní nesplnil základnú povinnosť náleţité

zistiť splnenie všetkých podmienok konania proti ušlému a nehovoriac o povinnosti počas

celého konania skúmať, či podmienky takéhoto konania uţ neodpadli. (V tejto súvislosti

41 Tdo V 1/2010

citoval niekoľko rozhodnutí súdov Českej republiky a jeden nález Ústavného súdu Českej

republiky). Uplatnil preto dôvod dovolania podľa s. 1 písm. d/ s tým, ţe na

súde prvého stupňa sa s obvineným konalo ako s ušlým, aj keď na takéto konanie neboli

splnené zákonné predpoklady a toto pochybenie sa nenapravilo ani na najvyššom súde, ako

súde odvolacom. Navrhol, aby dovolací súd podľa vyslovil vyššie

uvedené porušenie zákona, podľa zrušil napadnuté rozhodnutia vo

výroku o treste, podľa , prikázal Krajskému súdu v Ţiline, aby vec znovu

prejednal a rozhodol a podľa zároveň rozhodol o odloţení výkonu trestu

odňatia slobody obvineného aţ do nového rozhodnutia.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) na neverejnom zasadnutí na základe

predloţeného spisového materiálu a po preskúmaní obsahu dovolania obvineného zistil,

ţe dovolanie bolo podané oprávneným subjektom () a v zákonnej lehote

uvedenej v , Dospel k názoru, ţe je daný dôvod dovolania uvedený

v jeho návrhu, a preto vo veci v zmysle nariadil verejné zasadnutie. Generálny

prokurátor Slovenskej republiky povaţoval dovolanie za dôvodne podané a navrhol mu

vyhovieť v celom rozsahu. Na verejnom zasadnutí najvyšší súd preskúmal v zmysle § 384

ods. 1, 2 zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým

dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,

so zameraním na dôvod dovolania podľa , a zistil, ţe zákon bol

porušený v neprospech obvineného M. M.

Obvinený bol trestne stíhaný vo veci F. M. a spol. (štyria obvinení), pre trestný čin

nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006. Krajský súd do vyhlásenia prvého odsudzujúceho rozsudku

(8. februára 2005) vykonal vo veci päťkrát hlavné pojednávanie. Týchto pojednávaní sa

obvinený M. M. vţdy zúčastnil, vrátane pojednávania na ktorom bol vyhlásený rozsudok,

i keď na pojednávanie určené na 6. - 7. decembra 2004 mu uţ bolo predvolanie doručované

prostredníctvom policajného zboru. Najvyšší súd ako súd odvolací uznesením z 2. februára

2006, sp. zn. , zrušil prvý odsudzujúci rozsudok krajského súdu z 8. februára

2005 v celom rozsahu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol. Obvinený poštovú zásielku s týmto uznesením prevzal 27. februára 2006 (č. l.

712). Pretoţe obvinený ani na základe dvojnásobnej výzvy neprebral súdnu zásielku na pošte,

obrátil sa predseda senátu krajského súdu 12. apríla 2006 na riaditeľa Okresného riaditeľstva

51 Tdo V 1/2010

Policajného zboru v Č. so ţiadosťou o doručenie tejto zásielky (uznesenia o pribratí znalca)

M. M. (č.l. 728). Riaditeľ OO PZ v T. 28. apríla 2006 krajskému súdu oznámil, ţe zásielku

obvinenému M. M. nemohli doručiť, lebo ho nezastihli v mieste jeho trvalého bydliska (ani

ţiadneho z jeho príbuzných). Ďalej oznámil vyjadrenie susedy, ţe sa v mieste trvalého

bydliska nezdrţiava niekoľko mesiacov. Od J. Š. zistil iba to, ţe obvinený u neho skončil

pracovný pomer vo februári 2006 a zostal pracovať naďalej v P. v Českej republike. Následne

predseda senátu určil vo veci termín hlavného pojednávania na 26-27. júna 2006, pričom pod

bodom 1) tejto úpravy uviedol: „vo veci obţalovaného M. M. bude vykonané konanie proti

ušlému“. Pod bodom 3) tejto úpravy túto vetu citoval znovu s dodatkom „...oznám obv.

spôsobom na vývesnej tabuli“. Týmto spôsobom pokračoval v úpravách pred termínom

ďalších šiestich pojednávaní, aţ do 30. januára 2007, kedy vo veci znovu vyhlásil odsudzujúci

rozsudok. (Obvineného M. M. naďalej zastupoval obhajca JUDr. J. P.). Odvolací súd

akceptoval tento stav, keď v úradnom zázname predsedu senátu z 9. apríla 2009 konštatuje, ţe

„V tomto reţime pokračuje aj najvyšší súd v konaní o odvolaní“. Obvinený ale predvolanie na

verejné zasadnutie najvyššieho súdu určené na 27. mája 2009 prevzal, hoci sa naň nedostavil.

Na tomto zasadnutí po zistení, ţe obvinený prevzal predvolanie a po predloţení potvrdenia

troch zamestnávateľov o tom, ţe bol u nich zamestnaný s krátkymi prestávkami od 1. júna

2005 do 31. decembra 2008 najvyšší súd zrušil „opatrenie na základe ktorého sa proti

obţalovanému M. M. vykonáva konanie ako proti ušlému“. Opatrenie krajského súdu

„o konaní ako proti ušlému“, sa v spise nenachádza.

Uvedený postup súdov oboch stupňov nebol v súlade so zákonom.

V predmetnej veci obţaloba bola podaná pred účinnosťou

č. 301/2005 Z. z (1. januára 2006), preto súdy správne postupovali, ak konali podľa

doterajších predpisov ( ).

Konanie proti ušlému upravujú ustanovenia – 306 účinného

do 1. januára 2006. V zmysle konanie podľa ustanovení tohto oddielu

(ide o druhý oddiel) moţno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom

v cudzine alebo tým, ţe sa skrýva. Podľa konanie pred súdom sa vykonáva

podľa ustanovení tohto oddielu na návrh prokurátora, ktorý môţe podať uţ v obţalobe, alebo

i bez takého návrhu na základe opatrenia predsedu senátu.

61 Tdo V 1/2010

Z formálneho hľadiska zákon vyţaduje, aby súd o tejto „mimoriadnej forme“ konania

rozhodol. Ak návrh na také konanie podá prokurátor, rozhodne o návrhu súd uznesením

na neverejnom zasadnutí alebo na hlavnom pojednávaní ( , ), proti

ktorému nie je sťaţnosť prípustná. Pokiaľ súd zistí podmienky na konanie proti ušlému

v priebehu hlavného pojednávania, musí tieţ o takom konaní osobitne rozhodnúť. Predseda

senátu vydá rozhodnutie formou opatrenia.

Konštatovanie, uvedené v úprave, ktorou predseda senátu určuje termín hlavného

pojednávania, ţe: „vo veci obţalovaného M. M. bude vykonané konanie proti ušlému“, nie je

opatrením v zmysle zákonnej úpravy.

Z materiálneho hľadiska bolo navyše potrebné preukázať i to, či sa obvinený vyhýba

trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, ţe sa skrýva. Páchateľ sa vyhýba trestnému

konaniu pobytom v cudzine najmä vtedy, ak opustí územie republiky, prípadne sa zdrţuje

v cudzie v tomto úmysle. Len samý pobyt v cudzine ale nie je dôvodom na konanie proti

ušlému, ak sa uvedený motív obvineného nepreukáže. Konanie proti ušlému bude

namieste vtedy, ak nie je známe, kde sa obvinený v cudzine zdržuje.

Ako vyplýva z uţ citovanej správy riaditeľa OO PZ v T., od J. Š. bolo zistené,

ţe obvinený u neho skončil pracovný pomer vo februári 2006 (vykonávali stavebné práce

v Českej republike) a zostal pracovať naďalej v P. v Českej republike. Túto správu

z 28. apríla 2006 mal k dispozícii i predseda senátu pred určením termínu hlavného

pojednávania na 26–27. júna 2006. Mal preto postupovať podľa Zmluvy o právnej pomoci

medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená pod č. ),

konkrétne podľa článkov 6, 27 a 28 ods. 2. Vyplýva z nich, ţe zmluvné strany

si poskytujú právnu pomoc najmä pri doručovaní listín, zisťovaní adries atď. Justičné orgány

sa pri poskytovaní právnej pomoci stýkajú navzájom priamo. Predseda senátu preto v zmysle

uvedených ustanovení sa mal obrátiť priamo na príslušné orgány Českej republiky

pri zisťovaní pobytu obvineného M. M., ktorý sa zjavne nevyhýbal trestnému konaniu

pobytom v cudzine, lebo tam dlhší čas pracoval. Pokiaľ takto súd nepostupoval porušil zákon.

Konanie proti ušlému, ktoré do značnej miery obmedzuje princípy spravodlivého procesu

musí byť vykonané iba na základe ústavnej zásady vyslovenej v

Slovenskej republiky, a nielen preto, aby vec bola urýchlene skončená (porovnaj aj č. 21/2010

Zb. rozh. trest.).

71 Tdo V 1/2010

Možno preto uzavrieť, že ak bolo vo veci vykonané konanie proti ušlému podľa

a násl. , hoci preň neboli splnené zákonné podmienky alebo napriek tomu,

že súd o tom, že sa bude takto vo veci konať, nerozhodol podľa ,

a v dôsledku tohto procesného postupu bola obvinenému znemožnená účasť na hlavnom

pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, je táto chyba dôvodom na podanie dovolania

podľa

Ak za týchto okolností odvolací súd postupoval podľa § 258 ods. 1 písm. e/, ods. 2

a porušil tým zákon. Jeho povinnosťou bolo pri dôslednom dodrţaní

revízneho princípu uvedeného v a napadnutý rozsudok z uvedeného

dôvodu zrušiť v celom rozsahu pokiaľ sa týka obvineného M. M., a krajskému súdu prikázať,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd,

na základe vyslovil vo výroku tohto rozsudku uvedené porušenie zákona

v neprospech obvineného M. M.. V dôsledku toho podľa zrušil

právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho, z 27.

mája 2009, sp. zn. , v časti dotýkajúcej sa obvineného M. M., ako aj rozsudok

Krajského súdu v Ţiline z 30. januára 2007, sp. zn. , v časti ktorá sa týka

obvineného M. M.. Súčasne zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa Krajskému súdu v Ţiline prikázal, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Mohol tak urobiť, lebo rozhodoval o dovolaní

v prospech obvineného, ktoré bolo podané v lehote uvedenej v

Úlohou Krajského súdu v Ţiline v novom konaní bude vykonať nové hlavné

pojednávanie vo vzťahu k obvinenému M. M., pri dodrţaní všetkých základných zásad

trestného konania, najmä zásady verejnosti, priamosti, bezprostrednosti a ústnosti tak, ako

vyplývajú z článku 48 ods. 2 a článku 6 ods. 3 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

81 Tdo V 1/2010

Krajský súd je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd,

a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil. Vzhľadom na to, ţe

napadnuté rozhodnutia boli zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvine-

ného, nemôţe v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech (§ 391 ods. 1,

ods. 2 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 25. júna 2010

JUDr. Štefan H a r a b i n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová