Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)bba/364163.2a390a.pdf
PDF · 198.38 KB
No categories available
1TdoV/1/2010
Legal thesis Official
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
1 Tdo V – 1/2010
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana
Harabina a sudcov JUDr. Haralda Stiffela, JUDr. Pavla Tomana, JUDr. Štefana Sekelského
a JUDr. Petra Szaba, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. júna 2010 v Bratislave,
v trestnej veci obvineného F. M. a spol., vedenej na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn.
7 T 9/2003, prejednal dovolanie, ktoré podal obvinený M. M., zastúpený obhajcom JUDr. M.
S., advokátom v Č., proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2009,
sp. zn. 3 To 15/2007 a podľa § 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1
Tr. por. takto
rozhodol:
Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2009, sp. zn.
3 To 15/2007, a konaním, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo, v časti, ktorá sa týka
obvineného M. M., z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por.,
b o l p o r u š e n ý z á k o n
v ustanovení § 302 ods. 1 a § 305 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, v neprospech
obvineného M. M.
Tento rozsudok sa v časti, ktorá sa týka obvineného M. M. z r u š u j e.
Zároveň sa zrušuje rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 30. januára 2007, sp. zn.
7 T 9/2003, v časti, ktorá sa týka obvineného M. M..
21 Tdo V 1/2010
Zrušujú sa aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozsudky obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajskému súdu v Ţiline sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 30. januára 2007, sp. zn. 7 T 9/2003, bol
obvinený M. M. (spoločne s F. M., M. P. a M. M.) uznaný za vinného z trestného činu
nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
(účinného do 31. augusta 2003) v podstate na tom skutkovom základe, ţe
spolu s ďalšími osobami ako členovia organizovanej skupiny napojenej na nelegálne
prechody utečencov z Ázie do západnej Európy po predchádzajúce dohode a rozdelení
si úloh, 4. novembra 2002 M. M. na podnet M. P. na okraji mesta Ţ. prevzal od doposiaľ
nezistenej osoby skupinu 18 utečencov, ktorých na zapoţičanom dodávkovom vozidle
previezol do Č., kde toto odstavil, o čom telefonicky informoval M. P.; tento následne
s automobilom prišiel pre M. M. a odviezol ho domov, pričom utečencov nechali
uzamknutých vo vnútri dodávkového vozidla aţ do rána 5. novembra 2002, kedy k nemu
M. P. priviezol M. M., ktorý vozidlo s utečencami odviezol do obce R., kde ich odovzdal tam
čakajúcemu F. M.; tento spoločne s jeho bratom M. M. utečencov nelegálne previedli za
nepriaznivého počasia cez štátnu hranicu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou
mimo hraničného prechodu, pokračovali ďalej do vnútrozemia Českej republiky, pričom
utečencov viedli lesnými cestami a chodníkmi celý deň a aj nasledujúcu noc; počas pešieho
presunu 6. novembra 2002 ráno na území Českej republiky v časti zvanej K. jedna zo ţien
v skupine utečencov pre zoslabnutie začala zaostávať, obidvaja bratia M. ju k ďalšiemu
pohybu nútili násilím, neskôr ju ťahali za ruky a striedavo niesli na chrbte aţ do chaty
v katastri obce B., kde na ich príchod podľa dohody uţ čakal M. P.; spomínanú ţenu
zo skupiny utečencov sa pokúsili oţivovať, ale po zistení, ţe táto nejaví známky ţivota, F. M.
ju odniesol do lesa, kde jej telo zakryl vetvami; príčinou smrti tejto ţeny bol opuch mozgu pri
podchladení organizmu v dôsledku jeho vystavenia nepriaznivým klimatickým podmienkam;
ďalších utečencov potom F. M. a M. M. na základe pokynov M. P. odviedli na ďalšie miesto,
kde ich prevzal M. P. s neznámym muţom, ktorý bol vodičom motorového vozidla,
31 Tdo V 1/2010
do ktorého utečenci nastúpili a odviezli ich do vnútrozemia Českej republiky na neznáme
miesto.
Za tento trestný čin krajský súd uloţil obvinenému M. M. podľa § 171a ods. 2 Tr. zák.
trest odňatia slobody v trvaní 5,5 roka (päť a pol roka). Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil
obvineného na výkon trestu odňatia slobody do II. (druhej) nápravno-výchovnej skupiny.
Na základe odvolania obvineného M. M. (a M. P.) Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ako súd odvolací, podľa § 258 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. č. 141/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodujúc vo veci
v zmysle § 259 ods. 3 Tr. por., uloţil obvinenému M. M. podľa § 171a ods. 2 Tr. zák. trest
odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky v II. (druhej) nápravnovýchovnej skupine (§ 39a ods. 3
Tr. zák.).
Rozsudok odvolacieho súdu bol obvinenému M. M. doručený 11. augusta 2009 a jeho
obhajcovi JUDr. J. P., 6. augusta 2009.
Proti tomuto rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal obvinený M. M.
14. decembra 2009 dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. Domáhal
sa ním, aby najvyšší súd, ako dovolací súd, vyslovil, ţe týmto rozsudkom a konaním, ktoré
mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanovení § 358 Tr. por. (zák. č. 300/2005 Z. z. -
pozn. NS SR) v neprospech obvineného M. M. Sťaţnosť odôvodnil tým, ţe Krajský súd
v Ţiline ani najvyšší súd nedostatočne skúmali či v prípade obvineného M. M. sú splnené
zákonné podmienky na konanie proti ušlému. Súdy takto konali iba na základe opakovane
nevyzdvihnutých predvolaní obvineným a na základe jedného hlásenia príslušníkov OO PZ
v T., ţe sa im nepodarilo obvineného ani jeho rodinných príslušníkov zastihnúť doma, bez
toho, aby zisťovali, kde sa obvinený zdrţiava. Zo správy Obecného úradu O. vyplýva, ţe
nielen rodičia obvineného, ale aj ďalších šesť osôb, vrátane obvineného sa na adrese O. č. X
nepretrţite zdrţiavalo a aj neustále zdrţiava. Na to, aby mohlo byť vedené konanie proti
ušlému sa vyţaduje úmysel obvineného vyhýbať sa trestnému konaniu. V prípade obvineného
nemoţno hovoriť o skrývaní, pretoţe odsúdený sa nesnaţil skrývaním zabrániť svojmu
zaisteniu pre účely trestného konania. Súd si v konaní nesplnil základnú povinnosť náleţité
zistiť splnenie všetkých podmienok konania proti ušlému a nehovoriac o povinnosti počas
celého konania skúmať, či podmienky takéhoto konania uţ neodpadli. (V tejto súvislosti
41 Tdo V 1/2010
citoval niekoľko rozhodnutí súdov Českej republiky a jeden nález Ústavného súdu Českej
republiky). Uplatnil preto dôvod dovolania podľa § 371ods. 1 písm. d/ Tr. por. s tým, ţe na
súde prvého stupňa sa s obvineným konalo ako s ušlým, aj keď na takéto konanie neboli
splnené zákonné predpoklady a toto pochybenie sa nenapravilo ani na najvyššom súde, ako
súde odvolacom. Navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil vyššie
uvedené porušenie zákona, podľa § 368 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté rozhodnutia vo
výroku o treste, podľa § 388 ods. 1 Tr. por., prikázal Krajskému súdu v Ţiline, aby vec znovu
prejednal a rozhodol a podľa § 380 ods. 4 Tr. por. zároveň rozhodol o odloţení výkonu trestu
odňatia slobody obvineného aţ do nového rozhodnutia.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) na neverejnom zasadnutí na základe
predloţeného spisového materiálu a po preskúmaní obsahu dovolania obvineného zistil,
ţe dovolanie bolo podané oprávneným subjektom (§ 369 ods. 1Tr. por.) a v zákonnej lehote
uvedenej v § 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por. Dospel k názoru, ţe je daný dôvod dovolania uvedený
v jeho návrhu, a preto vo veci v zmysle § 383 Tr. por. nariadil verejné zasadnutie. Generálny
prokurátor Slovenskej republiky povaţoval dovolanie za dôvodne podané a navrhol mu
vyhovieť v celom rozsahu. Na verejnom zasadnutí najvyšší súd preskúmal v zmysle § 384
ods. 1, 2 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým
dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
so zameraním na dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por., a zistil, ţe zákon bol
porušený v neprospech obvineného M. M.
Obvinený bol trestne stíhaný vo veci F. M. a spol. (štyria obvinení), pre trestný čin
nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006. Krajský súd do vyhlásenia prvého odsudzujúceho rozsudku
(8. februára 2005) vykonal vo veci päťkrát hlavné pojednávanie. Týchto pojednávaní sa
obvinený M. M. vţdy zúčastnil, vrátane pojednávania na ktorom bol vyhlásený rozsudok,
i keď na pojednávanie určené na 6. - 7. decembra 2004 mu uţ bolo predvolanie doručované
prostredníctvom policajného zboru. Najvyšší súd ako súd odvolací uznesením z 2. februára
2006, sp. zn. 4 To 90/2005, zrušil prvý odsudzujúci rozsudok krajského súdu z 8. februára
2005 v celom rozsahu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol. Obvinený poštovú zásielku s týmto uznesením prevzal 27. februára 2006 (č. l.
712). Pretoţe obvinený ani na základe dvojnásobnej výzvy neprebral súdnu zásielku na pošte,
obrátil sa predseda senátu krajského súdu 12. apríla 2006 na riaditeľa Okresného riaditeľstva
51 Tdo V 1/2010
Policajného zboru v Č. so ţiadosťou o doručenie tejto zásielky (uznesenia o pribratí znalca)
M. M. (č.l. 728). Riaditeľ OO PZ v T. 28. apríla 2006 krajskému súdu oznámil, ţe zásielku
obvinenému M. M. nemohli doručiť, lebo ho nezastihli v mieste jeho trvalého bydliska (ani
ţiadneho z jeho príbuzných). Ďalej oznámil vyjadrenie susedy, ţe sa v mieste trvalého
bydliska nezdrţiava niekoľko mesiacov. Od J. Š. zistil iba to, ţe obvinený u neho skončil
pracovný pomer vo februári 2006 a zostal pracovať naďalej v P. v Českej republike. Následne
predseda senátu určil vo veci termín hlavného pojednávania na 26-27. júna 2006, pričom pod
bodom 1) tejto úpravy uviedol: „vo veci obţalovaného M. M. bude vykonané konanie proti
ušlému“. Pod bodom 3) tejto úpravy túto vetu citoval znovu s dodatkom „...oznám obv.
spôsobom na vývesnej tabuli“. Týmto spôsobom pokračoval v úpravách pred termínom
ďalších šiestich pojednávaní, aţ do 30. januára 2007, kedy vo veci znovu vyhlásil odsudzujúci
rozsudok. (Obvineného M. M. naďalej zastupoval obhajca JUDr. J. P.). Odvolací súd
akceptoval tento stav, keď v úradnom zázname predsedu senátu z 9. apríla 2009 konštatuje, ţe
„V tomto reţime pokračuje aj najvyšší súd v konaní o odvolaní“. Obvinený ale predvolanie na
verejné zasadnutie najvyššieho súdu určené na 27. mája 2009 prevzal, hoci sa naň nedostavil.
Na tomto zasadnutí po zistení, ţe obvinený prevzal predvolanie a po predloţení potvrdenia
troch zamestnávateľov o tom, ţe bol u nich zamestnaný s krátkymi prestávkami od 1. júna
2005 do 31. decembra 2008 najvyšší súd zrušil „opatrenie na základe ktorého sa proti
obţalovanému M. M. vykonáva konanie ako proti ušlému“. Opatrenie krajského súdu
„o konaní ako proti ušlému“, sa v spise nenachádza.
Uvedený postup súdov oboch stupňov nebol v súlade so zákonom.
V predmetnej veci obţaloba bola podaná pred účinnosťou Trestného poriadku
č. 301/2005 Z. z (1. januára 2006), preto súdy správne postupovali, ak konali podľa
doterajších predpisov (§ 566 ods. 4 Tr. por.).
Konanie proti ušlému upravujú ustanovenia § 302 – 306 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006. V zmysle § 302 ods. 1 Tr. por. konanie podľa ustanovení tohto oddielu
(ide o druhý oddiel) moţno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom
v cudzine alebo tým, ţe sa skrýva. Podľa § 305 Tr. por. konanie pred súdom sa vykonáva
podľa ustanovení tohto oddielu na návrh prokurátora, ktorý môţe podať uţ v obţalobe, alebo
i bez takého návrhu na základe opatrenia predsedu senátu.
61 Tdo V 1/2010
Z formálneho hľadiska zákon vyţaduje, aby súd o tejto „mimoriadnej forme“ konania
rozhodol. Ak návrh na také konanie podá prokurátor, rozhodne o návrhu súd uznesením
na neverejnom zasadnutí alebo na hlavnom pojednávaní ( § 119 ods. 1, § 134 Tr. por.), proti
ktorému nie je sťaţnosť prípustná. Pokiaľ súd zistí podmienky na konanie proti ušlému
v priebehu hlavného pojednávania, musí tieţ o takom konaní osobitne rozhodnúť. Predseda
senátu vydá rozhodnutie formou opatrenia.
Konštatovanie, uvedené v úprave, ktorou predseda senátu určuje termín hlavného
pojednávania, ţe: „vo veci obţalovaného M. M. bude vykonané konanie proti ušlému“, nie je
opatrením v zmysle zákonnej úpravy.
Z materiálneho hľadiska bolo navyše potrebné preukázať i to, či sa obvinený vyhýba
trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, ţe sa skrýva. Páchateľ sa vyhýba trestnému
konaniu pobytom v cudzine najmä vtedy, ak opustí územie republiky, prípadne sa zdrţuje
v cudzie v tomto úmysle. Len samý pobyt v cudzine ale nie je dôvodom na konanie proti
ušlému, ak sa uvedený motív obvineného nepreukáže. Konanie proti ušlému bude
namieste vtedy, ak nie je známe, kde sa obvinený v cudzine zdržuje.
Ako vyplýva z uţ citovanej správy riaditeľa OO PZ v T., od J. Š. bolo zistené,
ţe obvinený u neho skončil pracovný pomer vo februári 2006 (vykonávali stavebné práce
v Českej republike) a zostal pracovať naďalej v P. v Českej republike. Túto správu
z 28. apríla 2006 mal k dispozícii i predseda senátu pred určením termínu hlavného
pojednávania na 26–27. júna 2006. Mal preto postupovať podľa Zmluvy o právnej pomoci
medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená pod č. 193/1993 Z. z.),
konkrétne podľa článkov 6, 27 a 28 ods. 2. Vyplýva z nich, ţe zmluvné strany
si poskytujú právnu pomoc najmä pri doručovaní listín, zisťovaní adries atď. Justičné orgány
sa pri poskytovaní právnej pomoci stýkajú navzájom priamo. Predseda senátu preto v zmysle
uvedených ustanovení sa mal obrátiť priamo na príslušné orgány Českej republiky
pri zisťovaní pobytu obvineného M. M., ktorý sa zjavne nevyhýbal trestnému konaniu
pobytom v cudzine, lebo tam dlhší čas pracoval. Pokiaľ takto súd nepostupoval porušil zákon.
Konanie proti ušlému, ktoré do značnej miery obmedzuje princípy spravodlivého procesu
musí byť vykonané iba na základe ústavnej zásady vyslovenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, a nielen preto, aby vec bola urýchlene skončená (porovnaj aj č. 21/2010
Zb. rozh. trest.).
71 Tdo V 1/2010
Možno preto uzavrieť, že ak bolo vo veci vykonané konanie proti ušlému podľa
§ 302 a násl. Tr. por., hoci preň neboli splnené zákonné podmienky alebo napriek tomu,
že súd o tom, že sa bude takto vo veci konať, nerozhodol podľa § 305 Tr. por.,
a v dôsledku tohto procesného postupu bola obvinenému znemožnená účasť na hlavnom
pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, je táto chyba dôvodom na podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por.
Ak za týchto okolností odvolací súd postupoval podľa § 258 ods. 1 písm. e/, ods. 2
a § 259 ods. 3 Tr. por. porušil tým zákon. Jeho povinnosťou bolo pri dôslednom dodrţaní
revízneho princípu uvedeného v § 254 ods. 1 a 2 Tr. por. napadnutý rozsudok z uvedeného
dôvodu zrušiť v celom rozsahu pokiaľ sa týka obvineného M. M., a krajskému súdu prikázať,
aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd,
na základe § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil vo výroku tohto rozsudku uvedené porušenie zákona
v neprospech obvineného M. M.. V dôsledku toho podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil
právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho, z 27.
mája 2009, sp. zn. 3 To 15/2007, v časti dotýkajúcej sa obvineného M. M., ako aj rozsudok
Krajského súdu v Ţiline z 30. januára 2007, sp. zn. 7 T 9/2003, v časti ktorá sa týka
obvineného M. M.. Súčasne zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu v Ţiline prikázal, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Mohol tak urobiť, lebo rozhodoval o dovolaní
v prospech obvineného, ktoré bolo podané v lehote uvedenej v § 370 ods. 2 Tr. por.
Úlohou Krajského súdu v Ţiline v novom konaní bude vykonať nové hlavné
pojednávanie vo vzťahu k obvinenému M. M., pri dodrţaní všetkých základných zásad
trestného konania, najmä zásady verejnosti, priamosti, bezprostrednosti a ústnosti tak, ako
vyplývajú z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 3 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
81 Tdo V 1/2010
Krajský súd je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd,
a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil. Vzhľadom na to, ţe
napadnuté rozhodnutia boli zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvine-
ného, nemôţe v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech (§ 391 ods. 1,
ods. 2 Tr. por.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 25. júna 2010
JUDr. Štefan H a r a b i n, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová