Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ndt/9/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba na neverejnom zasadnutí

konanom 28. júna 2010 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného M. M., pre zločin týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., o návrhu

obžalovaného na odňatie a prikázanie veci takto

rozhodol:

Podľa trestná vec obžalovaného M. M. vedená na Krajskom súde

v Prešove pod sp. zn. , sa tomuto súdu n e o d n í m a .

O d ô v o d n e n i e

Na Krajskom súde v Prešove sa vedie pod sp. zn. trestné konanie proti

obžalovanému M. M. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1

písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., v rámci ktorého má uvedený súd rozhodnúť

o odvolaní obžalovaného, prokurátorky vojenskej obvodnej prokuratúry a poškodenej Ľ. M.

proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo 17. júna 2009, sp. zn. .

Predmetná trestná vec bola po predložení Krajskému súdu v Prešove

(10. augusta 2009) pomocou technických prostriedkov pridelená na vybavenie pod sp. zn.

do senátu 2 To, ktorý rozhoduje v zložení JUDr. J. B. (predseda senátu),

JUDr. P. F. a JUDr. V. D. (členovia senátu).

2

Obžalovaný M. M. písomným podaním došlým na krajský súd 23. októbra 2009 podal

návrh na odňatie a prikázanie veci podľa , ktorý odôvodnil tým,

že sudcovia trestného úseku Krajského súdu v Prešove sú z dôvodov osobných známostí

prepojení rôznymi väzbami na okresných sudcov, vrátane sudcov Okresného súdu

Humenné – i sudcu JUDr. J. K.. Dôkazom nadržiavania sudcovi JUDr. K. je aj rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove z 28. apríla 2009, sp. zn. , ktorým sudcovia

JUDr. E. R., JUDr. A. L. a JUDr. E. D. bez najmenšieho zaváhania potvrdili rozhodnutie

vyššie menovaného sudcu okresného súdu o jeho väzbe z 15. apríla 2009, hoci ten rozhodoval

bez poznania novely účinnej od 1. februára 2009. Nemá dôveru

v nestranné a nezaujaté rozhodnutie tohto súdu, a preto žiadal, aby o jeho odvolaní rozhodol

iný krajský súd.

O vyššie uvedenom návrhu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

z 15. decembra 2009, sp. zn. tak, že sudcovia Krajského súdu v Prešove

JUDr. J. B., JUDr. P. F. a JUDr. V. D. nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného

konania v predmetnej trestnej veci a táto sa Krajskému súdu v Prešove neodníma.

Písomným podaním z 12. apríla 2010 adresovaným Krajskému súdu v Prešove

obžalovaný M. M. podal opäť návrh na odňatie a prikázanie danej trestnej veci podľa § 23

ods. 1 V odôvodnení tohto návrhu uviedol, že 8. apríla 2009 (správne má byť

rok 2010) podal trestné oznámenie na sudcov Krajského súdu v Prešove JUDr. P. F.,

JUDr. F. M., JUDr. A. L., JUDr. E. D. a JUDr. E. R. pre podozrenie zo spáchania trestného

činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zák. a marenia výkonu

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa § 350 Tr. zák., čím nadobudli

postavenie podozrivých, resp. obvinených v trestnom konaní, kde on sám je poškodený

nesprávnym a zákonu odporujúcim postupom. Nemôžu tak v posudzovanej veci konať

objektívne (čo už podľa obžalovaného dokázali procesnými úkonmi, ktorými poškodili

jeho práva), a preto voči nim obžalovaný vyslovil zároveň námietku zaujatosti.

Obžalovaný vo svojom návrhu ďalej uviedol, že 12. apríla 2010 podal tiež na príslušný

okresný súd žalobu o náhradu škody spôsobenú porušením právnej povinnosti vo výške

100 000 eur, ktorú svojím postupom spôsobili sudcovia Krajského súdu v Prešove

JUDr. P. F., JUDr. F. M. a JUDr. E. R.. Týmto procesným úkonom sa stali odporcami

3

podľa ustanovení , a nemôžu preto v predmetnom odvolacom

konaní postupovať objektívne.

Z odôvodnenia podaného návrhu ďalej vyplýva, že obžalovaný M. M. osobitne

namieta nestrannosť, objektívnosť a nezávislosť sudcov JUDr. P. F. a JUDr. F. M., ktorí

sa pripojili k petícii 105 sudcov justície Slovenskej republiky, kde sa konštatuje, že nemôžu

rozhodovať nestranne a zákonne, pretože sú pod nátlakom policajných, kriminálnych

a politických štruktúr. Uvedené dokazuje podľa obžalovaného i tá skutočnosť, že obaja

menovaní sudcovia sa pripojili tiež k hromadným žalobám voči Slovenskej republike, ktorými

sa dožadujú doplatenia 4 000 eur za mesiac, čo je bývalý rozdiel medzi mzdami sudcov

Špeciálneho súdu v Pezinku a inými sudcami.

Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadal, aby bola predmetná trestná vec odňatá

Krajskému súdu v Prešove a prikázaná Najvyšším súdom Slovenskej republiky inému

krajskému súdu.

Na verejnom zasadnutí konanom 6. mája 2010 obžalovaný M. M. uviedol,

že sudca JUDr. P. F. je podľa jeho názoru z dôvodu podanej žaloby o náhradu škody zaujatý.

Z písomného vyjadrenia namietaného sudcu z toho istého dňa pritom vyplýva, že nemá vzťah

k prejednávanej veci, ani k osobe obžalovaného a vo veci sa necíti byť zaujatý. Krajský súd

v Prešove rozhodol o takto vznesenej námietke zaujatosti uznesením zo 6. mája 2010

podľa tak, že člen senátu JUDr. P. F. nie je vylúčený z vykonávania

úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. .

Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal obžalovaný sťažnosť (č. l. 704), keďže podľa

jeho názoru existuje dôvod na vylúčenie JUDr. P. F. v danej veci práve vzhľadom na podanú

žalobu o náhradu škody ako i podnet na začatie trestného stíhania. O tejto sťažnosti

je príslušný rozhodnúť Krajský súd v Prešove ( ).

Krajský súd v Prešove vzhľadom na už spomenutý návrh obžalovaného podľa § 23

ods. 1 predložil predmetný spisový materiál 16. júna 2010 tunajšiemu súdu ako súdu

príslušnému na rozhodnutie o odňatí veci uvedenému súdu a jej prikázanie inému súdu.

Súčasne s tým predložil aj písomné vyjadrenia sudcov dotknutého krajského súdu

k ich (potenciálnej) zaujatosti v danej trestnej veci (č. l. 720 – 724), z ktorých vyplýva,

4

že obžalovaného nepoznajú, nemajú žiadny pomer k veci, a preto sa necítia byť zaujatí.

JUDr. P. F. uviedol, že obžalovaného síce osobne nepozná, no ten na neho podal trestné

oznámenie a žalobu o náhradu škody, čo môže vyvolávať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu

toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom

najbližšie spoločne nadriadený ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským

súdom Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál

a dospel k záveru, že nie je daný dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu

v Prešove a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Súdna prax za dôležité dôvody v zmysle ustanovenia považuje

také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia celkove lepšie uplatniť základné zásady

trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa, než súdom

miestne príslušným. Takýmito dôvodmi sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú

náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné

pôsobenie konania a čo najrýchlejšie, avšak zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie

veci. Za dôležité dôvody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej

súdnej praxe považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu

opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon

vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu

z rozhodovania.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti

a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím s účinnosťou

od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 , podľa

5

ktorého - „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví

zákon“.

Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec

odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak

závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu

neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.

V danom prípade však takéto dôvody obžalovaný vo svojom návrhu na odňatie

a prikázanie veci neuviedol a nevyplývajú ani z obsahu trestného spisu.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti

pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,

k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu

činnému v tomto konaní.

Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody

vzniku pochybnosti o nezaujatosti tohto – ktorého orgánu a pre ktoré v prípade ich

preukázania je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Medzi tieto

nepatria výhrady smerujúce k spôsobu rozhodovania sudcu.

Podľa ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1

treba rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám

poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené

jemu blízke osoby. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám

uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo

nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka, sú najmä strany trestného konania.

Z dôvodov uvedených v možno pritom rozhodnúť len o vylúčení

sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb. O vylúčení

sudcu krajského súdu, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne - v prípade, že námietku zaujatosti

6

vznesie niektorá zo strán - v zmysle ustanovenia tento senát. O sťažnosti

proti takémuto rozhodnutiu je povinný rozhodnúť iný senát krajského súdu (§ 32 ods. 5

písm. b/ ).

I keď zákon v ustanovení spája vylúčenie sudcov z prejednania

a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno

mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí

sa tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be

done")], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa

predstavuje výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady (č. 48 ods. 1).

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci

len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje i na ustanovenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie

nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov

a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,

keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že krajský súd ako

súd odvolací vykonáva súdnictvo prostredníctvom kolegiálnych orgánov – senátov

a na rozhodovaní v konkrétnych trestných veciach sa môžu podieľať len sudcovia zaradení

v určitom senáte na základe pravidiel určených rozvrhom práce príslušného súdu na príslušný

kalendárny rok. Po dôjdení veci na súd sa vec prideľuje na rozhodovanie náhodným výberom

pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky do jednotlivých senátov, pričom títo sudcovia sa stávajú

zákonnými sudcami na prerokovanie veci v zmysle .

V danom prípade sa zákonnými sudcami na rozhodovanie o odvolaní v trestnej veci

obžalovaného M. M. stal senát pod vedením JUDr. J. B.. V tejto súvislosti treba tiež

pripomenúť, že námietky zaujatosti možno vznášať len proti tým sudcom, ktorí

sa na prejednávaní a rozhodovaní veci skutočne podieľajú a nie proti neurčitým osobám,

napr. všetkým sudcom súdu.

S ohľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že v predmetnej trestnej veci nebol

zatiaľ vylúčený ani jeden zo zákonných sudcov (JUDr. J. B., JUDr. P. F. a JUDr. V. D.).

Pokiaľ ide o podanú žalobu o náhradu škody ako i podnet na začatie trestného stíhania,

ktorými sa v podstate napáda rozhodovacia činnosť, resp. procesný postup niektorých sudcov

krajského súdu (z nich zákonným je len JUDr. P. F.), tak tieto nemôžu, rovnako

ako ani ďalšie obžalovaným v návrhu uvádzané skutočnosti, samé osebe odôvodňovať postup

podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu

zhromaždeného v doterajšom konaní teda dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné

podmienky na tzv. delegovanie veci inému súdu toho istého druhu a stupňa v zmysle

ustanovenia , nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný

týmto zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné

a zákonné prejednanie uvedenej trestnej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 28. júna 2010

JUDr. Štefan M i ch á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová