Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f57/382247.6e12d5.pdf
PDF · 184.84 KB
No categories available
6Ndt/9/2010
Najvyšší súd 6 Ndt 9/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba na neverejnom zasadnutí
konanom 28. júna 2010 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného M. M., pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., o návrhu
obžalovaného na odňatie a prikázanie veci takto
rozhodol:
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného M. M. vedená na Krajskom súde
v Prešove pod sp. zn. 2 To 56/2009, sa tomuto súdu n e o d n í m a .
O d ô v o d n e n i e
Na Krajskom súde v Prešove sa vedie pod sp. zn. 2 To 56/2009 trestné konanie proti
obžalovanému M. M. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., v rámci ktorého má uvedený súd rozhodnúť
o odvolaní obžalovaného, prokurátorky vojenskej obvodnej prokuratúry a poškodenej Ľ. M.
proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo 17. júna 2009, sp. zn. 1T 22/2009.
Predmetná trestná vec bola po predložení Krajskému súdu v Prešove
(10. augusta 2009) pomocou technických prostriedkov pridelená na vybavenie pod sp. zn.
2 To 56/2009 do senátu 2 To, ktorý rozhoduje v zložení JUDr. J. B. (predseda senátu),
JUDr. P. F. a JUDr. V. D. (členovia senátu).
Obžalovaný M. M. písomným podaním došlým na krajský súd 23. októbra 2009 podal
návrh na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por., ktorý odôvodnil tým,
že sudcovia trestného úseku Krajského súdu v Prešove sú z dôvodov osobných známostí
prepojení rôznymi väzbami na okresných sudcov, vrátane sudcov Okresného súdu
Humenné – i sudcu JUDr. J. K.. Dôkazom nadržiavania sudcovi JUDr. K. je aj rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove z 28. apríla 2009, sp. zn. 5 Tos 11/2009, ktorým sudcovia
JUDr. E. R., JUDr. A. L. a JUDr. E. D. bez najmenšieho zaváhania potvrdili rozhodnutie
vyššie menovaného sudcu okresného súdu o jeho väzbe z 15. apríla 2009, hoci ten rozhodoval
bez poznania novely Trestného poriadku účinnej od 1. februára 2009. Nemá dôveru
v nestranné a nezaujaté rozhodnutie tohto súdu, a preto žiadal, aby o jeho odvolaní rozhodol
iný krajský súd.
O vyššie uvedenom návrhu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
z 15. decembra 2009, sp. zn. 6 Ndt 21/2009 tak, že sudcovia Krajského súdu v Prešove
JUDr. J. B., JUDr. P. F. a JUDr. V. D. nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného
konania v predmetnej trestnej veci a táto sa Krajskému súdu v Prešove neodníma.
Písomným podaním z 12. apríla 2010 adresovaným Krajskému súdu v Prešove
obžalovaný M. M. podal opäť návrh na odňatie a prikázanie danej trestnej veci podľa § 23
ods. 1 Tr. por. V odôvodnení tohto návrhu uviedol, že 8. apríla 2009 (správne má byť
rok 2010) podal trestné oznámenie na sudcov Krajského súdu v Prešove JUDr. P. F.,
JUDr. F. M., JUDr. A. L., JUDr. E. D. a JUDr. E. R. pre podozrenie zo spáchania trestného
činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zák. a marenia výkonu
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa § 350 Tr. zák., čím nadobudli
postavenie podozrivých, resp. obvinených v trestnom konaní, kde on sám je poškodený
nesprávnym a zákonu odporujúcim postupom. Nemôžu tak v posudzovanej veci konať
objektívne (čo už podľa obžalovaného dokázali procesnými úkonmi, ktorými poškodili
jeho práva), a preto voči nim obžalovaný vyslovil zároveň námietku zaujatosti.
Obžalovaný vo svojom návrhu ďalej uviedol, že 12. apríla 2010 podal tiež na príslušný
okresný súd žalobu o náhradu škody spôsobenú porušením právnej povinnosti vo výške
100 000 eur, ktorú svojím postupom spôsobili sudcovia Krajského súdu v Prešove
JUDr. P. F., JUDr. F. M. a JUDr. E. R.. Týmto procesným úkonom sa stali odporcami
podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a nemôžu preto v predmetnom odvolacom
konaní postupovať objektívne.
Z odôvodnenia podaného návrhu ďalej vyplýva, že obžalovaný M. M. osobitne
namieta nestrannosť, objektívnosť a nezávislosť sudcov JUDr. P. F. a JUDr. F. M., ktorí
sa pripojili k petícii 105 sudcov justície Slovenskej republiky, kde sa konštatuje, že nemôžu
rozhodovať nestranne a zákonne, pretože sú pod nátlakom policajných, kriminálnych
a politických štruktúr. Uvedené dokazuje podľa obžalovaného i tá skutočnosť, že obaja
menovaní sudcovia sa pripojili tiež k hromadným žalobám voči Slovenskej republike, ktorými
sa dožadujú doplatenia 4 000 eur za mesiac, čo je bývalý rozdiel medzi mzdami sudcov
Špeciálneho súdu v Pezinku a inými sudcami.
Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadal, aby bola predmetná trestná vec odňatá
Krajskému súdu v Prešove a prikázaná Najvyšším súdom Slovenskej republiky inému
krajskému súdu.
Na verejnom zasadnutí konanom 6. mája 2010 obžalovaný M. M. uviedol,
že sudca JUDr. P. F. je podľa jeho názoru z dôvodu podanej žaloby o náhradu škody zaujatý.
Z písomného vyjadrenia namietaného sudcu z toho istého dňa pritom vyplýva, že nemá vzťah
k prejednávanej veci, ani k osobe obžalovaného a vo veci sa necíti byť zaujatý. Krajský súd
v Prešove rozhodol o takto vznesenej námietke zaujatosti uznesením zo 6. mája 2010
podľa § 32 ods. 3 Tr. por. tak, že člen senátu JUDr. P. F. nie je vylúčený z vykonávania
úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 2 To 56/2009.
Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal obžalovaný sťažnosť (č. l. 704), keďže podľa
jeho názoru existuje dôvod na vylúčenie JUDr. P. F. v danej veci práve vzhľadom na podanú
žalobu o náhradu škody ako i podnet na začatie trestného stíhania. O tejto sťažnosti
je príslušný rozhodnúť Krajský súd v Prešove (§ 32 ods. 5 Tr. por.).
Krajský súd v Prešove vzhľadom na už spomenutý návrh obžalovaného podľa § 23
ods. 1 Tr. por. predložil predmetný spisový materiál 16. júna 2010 tunajšiemu súdu ako súdu
príslušnému na rozhodnutie o odňatí veci uvedenému súdu a jej prikázanie inému súdu.
Súčasne s tým predložil aj písomné vyjadrenia sudcov dotknutého krajského súdu
k ich (potenciálnej) zaujatosti v danej trestnej veci (č. l. 720 – 724), z ktorých vyplýva,
že obžalovaného nepoznajú, nemajú žiadny pomer k veci, a preto sa necítia byť zaujatí.
JUDr. P. F. uviedol, že obžalovaného síce osobne nepozná, no ten na neho podal trestné
oznámenie a žalobu o náhradu škody, čo môže vyvolávať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu
toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom
najbližšie spoločne nadriadený (§ 23 ods. 1 Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským
súdom Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál
a dospel k záveru, že nie je daný dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu
v Prešove a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Súdna prax za dôležité dôvody v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por. považuje
také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia celkove lepšie uplatniť základné zásady
trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa, než súdom
miestne príslušným. Takýmito dôvodmi sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú
náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné
pôsobenie konania a čo najrýchlejšie, avšak zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie
veci. Za dôležité dôvody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej
súdnej praxe považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu
opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon
vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu
z rozhodovania.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti
a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných
ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza
Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou
od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého - „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví
zákon“.
Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec
odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak
závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu
neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.
V danom prípade však takéto dôvody obžalovaný vo svojom návrhu na odňatie
a prikázanie veci neuviedol a nevyplývajú ani z obsahu trestného spisu.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti
pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,
k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu
činnému v tomto konaní.
Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody
vzniku pochybnosti o nezaujatosti tohto – ktorého orgánu a pre ktoré v prípade ich
preukázania je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Medzi tieto
nepatria výhrady smerujúce k spôsobu rozhodovania sudcu.
Podľa ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1
Tr. por. treba rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám
poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené
jemu blízke osoby. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám
uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere
príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo
nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka, sú najmä strany trestného konania.
Z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. možno pritom rozhodnúť len o vylúčení
sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb. O vylúčení
sudcu krajského súdu, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne - v prípade, že námietku zaujatosti
vznesie niektorá zo strán - v zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 Tr. por. tento senát. O sťažnosti
proti takémuto rozhodnutiu je povinný rozhodnúť iný senát krajského súdu (§ 32 ods. 5
písm. b/ Tr. por.).
I keď zákon v ustanovení § 31 ods. 1 Tr. por. spája vylúčenie sudcov z prejednania
a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno
mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí
sa tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be
done")], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 31 ods. 1 Tr. por.
predstavuje výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady (č. 48 ods. 1).
Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci
len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť
v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje i na ustanovenie
§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie
nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov
a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,
keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že krajský súd ako
súd odvolací vykonáva súdnictvo prostredníctvom kolegiálnych orgánov – senátov
a na rozhodovaní v konkrétnych trestných veciach sa môžu podieľať len sudcovia zaradení
v určitom senáte na základe pravidiel určených rozvrhom práce príslušného súdu na príslušný
kalendárny rok. Po dôjdení veci na súd sa vec prideľuje na rozhodovanie náhodným výberom
pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky do jednotlivých senátov, pričom títo sudcovia sa stávajú
zákonnými sudcami na prerokovanie veci v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
V danom prípade sa zákonnými sudcami na rozhodovanie o odvolaní v trestnej veci
obžalovaného M. M. stal senát pod vedením JUDr. J. B.. V tejto súvislosti treba tiež
pripomenúť, že námietky zaujatosti možno vznášať len proti tým sudcom, ktorí
sa na prejednávaní a rozhodovaní veci skutočne podieľajú a nie proti neurčitým osobám,
napr. všetkým sudcom súdu.
S ohľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že v predmetnej trestnej veci nebol
zatiaľ vylúčený ani jeden zo zákonných sudcov (JUDr. J. B., JUDr. P. F. a JUDr. V. D.).
Pokiaľ ide o podanú žalobu o náhradu škody ako i podnet na začatie trestného stíhania,
ktorými sa v podstate napáda rozhodovacia činnosť, resp. procesný postup niektorých sudcov
krajského súdu (z nich zákonným je len JUDr. P. F.), tak tieto nemôžu, rovnako
ako ani ďalšie obžalovaným v návrhu uvádzané skutočnosti, samé osebe odôvodňovať postup
podľa § 23 ods. 1 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu
zhromaždeného v doterajšom konaní teda dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné
podmienky na tzv. delegovanie veci inému súdu toho istého druhu a stupňa v zmysle
ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný
týmto zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné
a zákonné prejednanie uvedenej trestnej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 28. júna 2010
JUDr. Štefan M i ch á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová