Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
701/366451.c87e78.pdf
PDF · 175.34 KB
No categories available
4MCdo/2/2010
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Evy
Sakálovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora Šebu v právnej veci ţalobcu
PhDr. PaedDr. E. B., bývajúceho v N., proti ţalovaným 1/ Krajskému školskému úradu
v Nitre, Štefánikova tr. č. 69, Nitra, 2/ Obvodnému úradu v Nitre, Štefánikova tr. č. 69,
Nitra, 3/ Z. š. s v. N., K., 4/ Ministerstvu školstva Slovenskej republiky, Stromová ul. č. 1,
Bratislava, 5/ O. N., o náhradu mzdy s prísl., vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp.
zn. 10 C 91/2003, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 12. októbra 2006 č.k. 10 C 91/2003-313 v spojení
s opravným uznesením z 25. januára 2007 č.k. 10 C 91/2003-331 a rozsudku Krajského súdu
v Nitre zo 16. októbra 2008 č.k. 9 Co 57/2007-418 takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Komárno rozsudkom z 12. októbra 2005 č.k. 10 C 91/2003-313 uloţil
Krajskému úradu v Ţiline (právnemu predchodcovi ţalovaného 2/) zaplatiť ţalobcovi náhradu
hrubej mzdy za obdobie od X. do X. v sume 370 925,-- Sk spolu s úrokom z omeškania vo
výške konkrétne uvedenej vo výroku rozsudku a náhradu trov konania v sume 64 585,-- Sk
k rukám advokáta do troch dní, vo zvyšku proti ţalovanému 2/ a v celom rozsahu proti
ţalovaným 1/, 3/, 4/ a 5/ ţalobu zamietol, ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 4/
náhradu trov konania v sume 5 610,-- Sk do troch dní, ţalovaným 1/, 3/ a 5/ náhradu trov
konania nepriznal a ţalovanému 2/ uloţil povinnosť zaplatiť súdu súdny poplatok za návrh vo
výške 18 545,-- Sk do troch dní. Opravným uznesením z 25. januára 2007 opravil dátum
vyhlásenia rozsudku a jeho druhý výrok. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe
z rozsudku 8 C 288/2000 (Okresného súdu Komárno z 18. marca 2003 – pozn. dovolacieho
súdu) vyplýva, ţe pracovný pomer ţalobcu bol ukončený výpoveďou k X. neplatne, preto má
podľa § 79 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len „Zákonník práce“) nárok na náhradu
mzdy za predpokladu oznámenia o tom, ţe trvá na ďalšom zamestnávaní. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, ţe takéto oznámenie zamestnávateľ prevzal najneskôr 27.
októbra 2000, preto od tohto dňa uloţil ţalovanému 2/ povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu
mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru vo výške uvedenej vo výroku svojho
rozhodnutia, keď opodstatnenosť nároku ţalobcu v konaní nebola sporná. Pri jej výpočte
zohľadnil vyplatenie dvojmesačného odstupného vo výške 20 968,-- Sk, pričom návrhu na
zníţenie alebo nepriznanie náhrady mzdy podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce nevyhovel,
pretoţe ţalobca sa snaţil zapojiť do pracovného pomeru a za tým účelom vyvíjal maximálne
úsilie a k ţiadosti o dôchodok potreboval údaj o trvaní pracovného pomeru, ktorý nemal
k dispozícii. Opodstatnenosť nároku ţalobcu v konaní spochybnená nebola, spornou zostala
len otázka, kto zo ţalovaných má povinnosť ţalobcovi náhradu mzdy zaplatiť. Súd prvého
stupňa vo svojom odôvodnení rozsudku uviedol, ţe neplatná výpoveď ţalobcovi bola daná
Okresným úradom v Komárne. Ustanovením § 7 zákona č. 515/2003 Z.z. boli okresné úrady
zrušené, preto náhradu mzdy je povinný zaplatiť subjekt, na ktorý prešli práva a povinnosti
okresného úradu vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a tým je Krajský úrad v Nitre. S
poukazom na ustanovenie § 8 ods. 5, 6 zákona č. 515/2003 Z.z. súd prvého stupňa dospel
k záveru, ţe povinnosť platiť náhradu mzdy ţalobcovi z dôvodu neplatného rozviazania
pracovného pomeru prešla na ţalovaného 2/, ktorému takúto povinnosť uloţil a voči
ţalovaným 1/, 3/, 4/, 5/, ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. tak, ţe ţalovanému 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania
k rukám advokáta do 3 dní v sume 64 585,-- Sk, ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť
ţalovanému 4/ náhradu trov konania v sume 5 610,-- Sk do 3 dní a ţalovaným 1/, 3/ a 5/
náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd v Nitre, konajúci o odvolaní ţalovaného 2/ proti výroku rozsudku súdu
prvého stupňa, ktorou bolo ţalobe vyhovené a o odvolaní ţalobcu proti výroku, ktorým mu
bola uloţená povinnosť zaplatiť ţalovanému 4/ náhradu trov konania, rozsudkom
zo 16. októbra 2008 č.k. 9 Co 57/2007-418, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutých výrokoch a ţalovanému 2/ uloţil povinnosť zaplatiť do troch dní ţalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania v sume 5 964,-- Sk k rukám právneho zástupcu, keď dospel
k záveru, ţe odvolanie ţalovaného 2/ a rovnako ani odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa, ktorý si vyriešil otázku právneho
nástupníctva po zrušených okresných úradoch a povaţoval za správny záver, ţe predmetný
záväzok prešiel na Krajský úrad v Nitre. Poukázal na delimitačný protokol a jeho dodatok č.
X. o odovzdaní a prevzatí kompetencií deklarovaných zriaďovacou listinou č. sekr. X. z X.,
z ktorej vyplýva, ţe legitimovaným na uspokojenie záväzkov ţalobcu bol Okresný úrad
Komárno, ktorý si vymienil uspokojiť predmetný záväzok. Keďţe si tento záväzok vymienil
uspokojiť okresný úrad, na obec tento záväzok podľa § 2b ods. 1 písm. a/ zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí v znení zákona č. 447/2001 Z.z. neprešiel, ale podľa § 8 ods. 5 a 6 zákona
č. 515/2003 Z.z. prešiel na krajský úrad, ktorý bol v čase rozhodovania súdom prvého stupňa
ţalovaným 2/. Pretoţe v období od rozhodnutia súdu prvého stupňa 12. októbra 2006 do
rozhodnutia odvolacieho súdu došlo s účinnosťou od 1. októbra 2007 podľa § 1 zákona č.
254/2007 Z.z. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z.z.
o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z.z. k zrušeniu krajských úradov,
odvolací súd si tieţ musel v prvom rade vyriešiť pasívnu legitimáciu, t.j. právne nástupníctvo
po ţalovanom 2/ v tomto konaní – Krajskom úrade Nitra. S poukazom na ustanovenie § 3 ods.
9 zákona č. 254/2003 Z.z., podľa ktorého pohľadávky a záväzky krajského úradu prechádzajú
na obvodný úrad, z ktorého činnosti vznikli a s poukazom na jeho odsek 10, podľa ktorého
pohľadávky a záväzky krajského úradu, ktoré neprešli na obvodný úrad podľa odseku 9,
prechádzajú na obvodný úrad v sídle kraja, dospel k záveru, ţe pasívne legitimovaným
v tomto konaní, teda právnym nástupcom po Krajskom úrade v Nitre je Obvodný úrad Nitra.
Z delimitačných protokolov zaloţených v spise nebolo preukázané, ţe by nejaký subjekt tento
záväzok prevzal a preto odvolací súd právne nástupníctvo po Krajskom úrade v Nitre vyriešil
vzhľadom na dodatok č. X. k delimitačnému protokolu o odovzdaní a prevzatí kompetencií
deklarovaných zriaďovacou listinou č. sekr. X. z X. podľa § 3 ods. 9 zákona č. 254/2007 Z.z.
tak, ţe týmto právnym nástupcom, a teda pasívne legitimovaným byť na strane ţalovaného 2/
je Obvodný úrad Nitra (§ 3 ods. 10 zákona č. 254/2003 Z.z.). Za dôvodné nepovaţoval ani
odvolanie ţalobcu do výroku, ktorým mu bola uloţená povinnosť zaplatiť ţalovanému 4/
náhradu trov konania, pretoţe ţaloba proti nemu bola právoplatne zamietnutá, t.j., ţalovaný 4/
mal v konaní plný úspech a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď o trovách
konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému ţalovanému 4/
priznal ich náhradu tak ako si ich tento účastník vyčíslil. Preto podľa § 219 O.s.p. rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil, keď v podrobnostiach
odkázal na dôvody rozhodnutia uvedené v napadnutom rozsudku.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky
(ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie. Navrhol zrušiť rozhodnutie
odvolacieho súdu a tieţ rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie. Uviedol, ţe tak robí na podnet Obvodného úradu v Nitre, ako účastníka
konania. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, ţe rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, ţe v tomto konaní je
rozhodujúci predchádzajúci medzitýmny rozsudok Okresného súdu Komárno z 18. marca
2003 č.k. 8 C 288/2000-162, ktorý nadobudol právoplatnosť 14. apríla 2003 a ktorým súd
určil, ţe výpoveď daná ţalobcovi Okresným úradom v Komárne z 30. júna 2000 je neplatná
a ţe pracovný pomer trvá. V dobe, keď bola ţalobcovi daná výpoveď, ţalobca pracoval v Z. š.
s v. N., ktorej zriaďovateľom, ako z. bez právnej subjektivity, bol Okresný úrad v Komárne.
Z toho dôvodu bol ţalobca v čase, keď mu bola daná výpoveď, zamestnancom okresného
úradu na úseku školstva. Okresný úrad v Komárne s účinnosťou od X. zriadil Z. š. s v. N. ako
š. s právnou subjektivitou. Podľa § 250 ods. 1 vtedy platného Zákonníka práce, ak sa časť
zamestnávateľa prevádza k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z
pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom v tejto časti zamestnávateľa na
preberajúceho zamestnávateľa. Preto po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho
rozsudku ţalobca 15. apríla 2003 nastúpil do práce na z. a nie na okresný úrad, ktorý v tom
čase uţ nebol zriaďovateľom Z. š. s v. N., pretoţe v roku 2002 niektoré pôsobnosti prešli zo
zákona z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, medziinými aj niektoré
pôsobnosti okresných úradov na úseku školstva. Zmena zriaďovateľských pôsobností
a prechod práv a záväzkov v oblasti sústavy z. sa uskutočnili prijatím zákona č. 416/2001 Z.z.
o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky.
Podľa čl. XII uvedeného zákona, ktorým sa menil zákon č. 542/1990 Zb. o štátnej správe
v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, prešla podľa § 22a ods. 4
zákona č. 542/1990 Zb. od 1. júla 2002 zriaďovateľská pôsobnosť okresných úradov ku z. na
obce. To znamená, ţe od 1. júla 2002 bola zriaďovateľom Z. š. s v. N. O. N. Generálny
prokurátor zdôraznil, ţe ţalobca bol u. vykonávajúci verejnú sluţbu na z., ktorej
zriaďovateľom bol v čase dania mu výpovede okresný úrad a v čase nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia súdu o tom, ţe výpoveď je neplatná a pracovný pomer trvá, bola
zriaďovateľom š. obec. Uviedol, ţe ustanovenie § 8 ods. 5 zákona o krajských úradoch sa
vzťahovalo explicitne na zamestnancov, ktorí vykonávali štátnu sluţbu a verejnú sluţbu
v okresnom úrade a práva a povinnosti z ich štátnozamestnaneckých pomerov
a z pracovnoprávnych vzťahov z nejakých dôvodov neprešli podľa tohto zákona a osobitných
zákonov na novozriadené špecializované orgány miestnej štátnej správy. Keďţe ţalobca bol
u., ktorý v. na z., nevykonával štátnu ani verejnú sluţbu v okresnom úrade, z toho dôvodu sa
na neho uvedené ustanovenie nevzťahovalo a preto súdy vec nesprávne právne posúdili.
Ţalobca bol od X. zamestnancom š., kde prešli zo zákona práva a povinnosti z jeho
pracovnoprávneho vzťahu, nie však povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy z titulu rozhodnutia
súdu o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, pretoţe od 1. júla 2002 prešla
zriaďovateľská funkcia k z. zo zákona z okresných úradov na obce, pričom kompetencie
prešli zo štátu na samosprávy, vrátane majetku, ale niektoré záväzky ostali štátu. Zákonom č.
447/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o majetku obcí, sa do zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí, okrem iného doplnil § 2b a § 4a. Podľa § 2b ods. 1 písm. a/ do
vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci v správe právnických osôb,
len ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitných zákonov. Podľa
poznámky pod čiarou je takýmto osobitným zákonom aj zákon č. 542/1990 Zb. o štátnej
správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov. Podľa § 4a ods. 1 tohto
zákona potom do vlastníctva obcí prechádzajú s majetkom Slovenskej republiky aj súvisiace
majetkové práva a do výšky nadobudnutého majetku aj súvisiace záväzky a podľa jeho § 4a
ods. 2 písm. b/ na obec neprechádzajú záväzky na úhradu peňaţných plnení podľa osobitných
zákonov, ktoré bol povinný uhradiť správca majetku štátu podľa osobitných zákonov do dňa
prechodu majetku Slovenskej republiky na obec podľa tohto zákona, pričom medzi takéto
záväzky, ktoré neprešli zo štátu na obec patrí aj záväzok z neplatného rozviazania pracovného
pomeru. Podľa § 55d zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení platnom
v čase rozhodovania súdov, záväzky štátu, ktoré pri prechode zriaďovateľských funkcií podľa
osobitného predpisu neprešli na obec pri prechode majetku podľa osobitného predpisu, sú
záväzkami pôvodného zriaďovateľa. Z uvedeného generálny prokurátor vyvodil, ţe záväzok
za nevyplatenú náhradu mzdy bol do 31. decembra 2003 záväzkom Okresného úradu
v Komárne, vznikol v jeho pôsobnosti na úseku základné školstvo a dňom účinnosti zákona
č. 515/2003 Z.z., t.j. 1. januára 2004 sa tento záväzok stal záväzkom Ministerstva školstva
Slovenskej republiky, pretoţe v pôsobnosti tohto ústredného orgánu štátnej správy je úsek
základného školstva, kde záväzok vznikol. Z uvedeného generálny prokurátor vyvodil, ţe
rozhodnutiami súdov obidvoch stupňov bol porušený zákon tým, ţe ţalovaný 2/ bol zaviazaný
na náhradu mzdy napriek tomu, ţe v tomto konaní nebol pasívne legitimovaný.
Ţalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe rozhodnutie povaţuje
za správne. Nesúhlasí s názorom generálneho prokurátora, ţe povinnosť zaplatiť náhradu
mzdy prešla na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. V konaní ide o záväzok bývalého
Okresného úradu v Komárne, ktorý neprešiel na základnú školu, teda ani na obec. Súd
správne uloţil povinnosť zaplatiť náhradu mzdy ţalovanému 2/.
Ţalovaný 2/ sa v písomnom vyjadrení s mimoriadnym dovolaním generálneho
prokurátora v celom rozsahu stotoţnil. Uviedol, ţe v danom prípade je pre určenie nositeľa
záväzku rozhodujúcim ustanovenie § 8 ods. 14 zákona č. 515/2003 Z.z. v spojení s § 55d
zákona č. 303/195 Zb. v znení platnom v čase rozhodovania súdov. Predmetný záväzok sa stal
záväzkom Ministerstva školstva Slovenskej republiky.
Ţalovaný 4/ vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, ţe na daný prípad nie je moţné
aplikovať ustanovenie § 8 ods. 14 zákona č. 515/2003 Z.z., ale jeho ustanovenie § 8 ods. 9,
v ktorom zákonodarca počítal práve s prípadmi iných záväzkovo právnych vzťahov, o ktorý
prípad ide aj v prejednávanej veci. Podľa jeho názoru nie je v predmetnom spore pasívne
legitimovaný.
Ţalovaní 1/, 3/ a 5/ sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok
(§ 243g O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho
prokurátora nie je dôvodné. I v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
(štvrtá hlava štvrtej časti O.s.p.), tak ako v konaní o dovolaní účastníka (tretia hlava štvrtej
časti O.s.p.), je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím
dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1
O.s.p.). Obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami,
pokiaľ tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na uvedenú zákonnú povinnosť dovolací súd sa predovšetkým zaoberal
otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého
konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len
na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).
Generálny prokurátor vady konania v zmysle § 237 O.s.p. v mimoriadnom dovolaní
výslovne nenamietal a v dovolacom konaní ţiadna z týchto vád ani nevyšla najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ
nenamieta, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.,
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady, mimo vád uvedených
v § 237 O.s.p., sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, ţe mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor výslovne nenamietal ani takéto iné
procesné vady a v dovolacom konaní ţiadna z takýchto vád ani nevyšla najavo.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal, ţe rozhodnutia súdov oboch
niţších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/
O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.
Dovolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia je viazaný tým, ako bol
v mimoriadnom dovolaní vymedzený (odôvodnený) uplatnený dovolací dôvod. Z hľadiska
posúdenia opodstatnenosti mimoriadneho dovolania má v prípade dovolania, v ktorom bol
uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., osobitný význam práve
úplné, vecne správne a efektívne vymedzenie dovolacieho dôvodu. Pri tomto dovolacom
dôvode totiţ dovolací súd preskúmava správnosť právneho posúdenia veci niţšími súdmi len
z aspektov uvedených a dostatočne vysvetlených v mimoriadnom dovolaní; nad rámec toho,
čo bolo uplatnené v mimoriadnom dovolaní ako nesprávnosť právneho posúdenia, nie je
dovolací súd oprávnený ani povinný skúmať, v čom ešte (čo v mimoriadnom dovolaní nebolo
uplatnené a vysvetlené) spočíva nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom.
V mimoriadnom dovolaní spochybňuje generálny prokurátor súdmi niţších stupňov
na prejednávanú vec aplikované ustanovenie § 8 ods. 5 zákona č. 515/2003 Z.z., keď podľa
jeho názoru bolo potrebné vec posúdiť podľa ustanovenia § 8 ods. 14 tohto zákona, podľa
ktorého záväzky štátu, ktoré boli k 31. decembru 2003 záväzkami krajského úradu alebo
okresného úradu, z ktorých pôsobnosti zriaďovateľská funkcia prešla na obec alebo vyšší
územný celok podľa osobitného zákona, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona záväzkami
ústredného orgánu štátnej správy, v ktorého pôsobnosti je úsek štátnej správy, v ktorom tieto
záväzky vznikli. Z uvedeného povaţoval za správny právny záver, ţe predmetný záväzok sa
stal dňom 1. januára 2004 záväzkom Ministerstva školstva Slovenskej republiky, pretoţe
v pôsobnosti tohto ústredného orgánu štátnej správy je úsek základného školstva, kde tento
záväzok vznikol.
Dovolací súd sa nestotoţňuje s názorom generálneho prokurátora, ţe na prejednávanú
vec sa vzťahuje ustanovenie § 8 ods. 14 zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch
a obvodných úradoch. Z obsahu spisu vyplýva, ţe rozsudkom Okresného súdu Komárno
z 18. marca 2003 č.k. 8 C 288/2000-162, ktorý nadobudol právoplatnosť 14. apríla 2003 súd
určil, ţe výpoveď daná ţalobcovi Okresným úradom Komárno z X. je neplatná a predmetom
tohto konania je náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie od X.
do X.
Podľa § 7 zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004),
zrušujú sa okresné úrady.
Podľa § 8 ods. 5 vety prvej zákona č. 515/2003 Z.z., práva a povinnosti
zo štátnozamestnaneckých pomerov štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu sluţbu
v okresnom úrade a z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov vykonávajúcich verejnú
sluţbu v okresnom úrade, ktoré neprešli podľa tohto zákona a osobitných zákonov na miestne
orgány štátnej správy zriadené na úsekoch tvorby a ochrany ţivotného prostredia, územného
plánovania, stavebného poriadku a bytovej politiky, poľnohospodárstva, lesného
hospodárstva, poľovníctva a rybárstva, pozemkových úprav, cestnej dopravy a pozemných
komunikácií, sociálnych vecí, zdravotníctva, školstva, mládeţe a telesnej kultúry, prechádzajú
na krajský školský úrad, v ktorého územnom obvode mal okresný úrad sídlo.
Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 515/2003 Z.z., nároky zamestnancov vyplývajúce
zo štátnozamestnaneckých pomerov a z pracovnoprávnych vzťahov uvedených v odseku 5
uspokojí krajský úrad.
Z Dodatku č. X.2 k delimitačnému protokolu o odovzdaní a prevzatí kompetencií
deklarovaných zriaďovacou listinou č. sekr. X., z X. vyplýva, ţe záväzky Okresného úradu
v Komárne, ktoré vznikli do 14. apríla 2003 voči PhDr. PaedDr. E. B. z dôvodu
neplatného rozviazania pracovného pomeru sa nedelimitujú a tieto budú riešené Okresným
úradom v Komárne (por. aj č.l. 240 spisu). Odvolací súd potom správne vo svojom rozhodnutí
poukázal na tento dodatok k delimitačnému protokolu, v ktorom si Okresný úrad v Komárne
osobitne vymienil, ţe predmetný nárok ţalobcu sa stáva jeho výslovným záväzkom.
Vychádzajúc potom i z ustanovenia § 8 ods. 9 vety prvej zák. č. 515/2003 Z.z., podľa ktorého
práva a povinnosti okresného úradu z majetkoprávnych vzťahov a iných vzťahov
prechádzajú z okresného úradu na krajský úrad, v ktorého územnom obvode mal okresný úrad
sídlo, nebolo moţné stotoţniť sa s názorom generálneho prokurátora, ţe predmetný záväzok
bolo potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 8 ods. 14 zákona č. 515/2003 Z.z. Výslovným
prevzatím predmetného záväzku Okresným úradom v Komárne v dodatku č. X.
k delimitačnému protokolu nadobudol tento záväzok charakter záväzku z iných vzťahov
a nebolo uţ moţné ho posudzovať ako záväzok okresného úradu majúci vzťah k
zriaďovateľskej funkcii, ktorá prešla na obec alebo vyšší územný celok podľa osobitného
zákona. Predmetný záväzok preto nemohol prejsť podľa § 8 ods. 14 zákona č. 515/2003 Z.z.
na ústredný orgán štátnej správy – Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.
Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, ţe by rozhodnutia súdov vychádzali
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), tak ako to obsahovo
vymedzil generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní.
Z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie nemoţno dospieť k záveru, ţe by mimoriadne
dovolanie opodstatnene namietalo existenciu dôvodov v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ani vady konania (§ 243f ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p.),
pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutia zrušiť, preto mimoriadne dovolanie
zamietol (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
Povinnosť nahradiť trovy konania o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet
na podanie mimoriadneho dovolania (§ 148a ods. 2 O.s.p.). Dovolací súd úspešnému
ţalobcovi náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní voči ţalovanému 2/, ktorý podal
v danej veci podnet nepriznal, lebo nebol podaný návrh na ich náhradu (§ 243i ods. 2 O.s.p.,
§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. júna 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová