Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/2/2010

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Evy

Sakálovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora Šebu v právnej veci ţalobcu

PhDr. PaedDr. E. B., bývajúceho v N., proti ţalovaným 1/ Krajskému školskému úradu

v Nitre, Štefánikova tr. č. 69, Nitra, 2/ Obvodnému úradu v Nitre, Štefánikova tr. č. 69,

Nitra, 3/ Z. š. s v. N., K., 4/ Ministerstvu školstva Slovenskej republiky, Stromová ul. č. 1,

Bratislava, 5/ O. N., o náhradu mzdy s prísl., vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp.

zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 12. októbra 2006 č.k. -313 v spojení

s opravným uznesením z 25. januára 2007 č.k. -331 a rozsudku Krajského súdu

v Nitre zo 16. októbra 2008 č.k. -418 takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Komárno rozsudkom z 12. októbra 2005 č.k. -313 uloţil

Krajskému úradu v Ţiline (právnemu predchodcovi ţalovaného 2/) zaplatiť ţalobcovi náhradu

hrubej mzdy za obdobie od X. do X. v sume 370 925,-- Sk spolu s úrokom z omeškania vo

výške konkrétne uvedenej vo výroku rozsudku a náhradu trov konania v sume 64 585,-- Sk

k rukám advokáta do troch dní, vo zvyšku proti ţalovanému 2/ a v celom rozsahu proti

ţalovaným 1/, 3/, 4/ a 5/ ţalobu zamietol, ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 4/

náhradu trov konania v sume 5 610,-- Sk do troch dní, ţalovaným 1/, 3/ a 5/ náhradu trov

konania nepriznal a ţalovanému 2/ uloţil povinnosť zaplatiť súdu súdny poplatok za návrh vo

výške 18 545,-- Sk do troch dní. Opravným uznesením z 25. januára 2007 opravil dátum

vyhlásenia rozsudku a jeho druhý výrok. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe

z rozsudku (Okresného súdu Komárno z 18. marca 2003 – pozn. dovolacieho

súdu) vyplýva, ţe pracovný pomer ţalobcu bol ukončený výpoveďou k X. neplatne, preto má

podľa , (ďalej len „“) nárok na náhradu

mzdy za predpokladu oznámenia o tom, ţe trvá na ďalšom zamestnávaní. Vykonaným

dokazovaním mal preukázané, ţe takéto oznámenie zamestnávateľ prevzal najneskôr 27.

októbra 2000, preto od tohto dňa uloţil ţalovanému 2/ povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu

mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru vo výške uvedenej vo výroku svojho

rozhodnutia, keď opodstatnenosť nároku ţalobcu v konaní nebola sporná. Pri jej výpočte

zohľadnil vyplatenie dvojmesačného odstupného vo výške 20 968,-- Sk, pričom návrhu na

zníţenie alebo nepriznanie náhrady mzdy podľa nevyhovel,

pretoţe ţalobca sa snaţil zapojiť do pracovného pomeru a za tým účelom vyvíjal maximálne

úsilie a k ţiadosti o dôchodok potreboval údaj o trvaní pracovného pomeru, ktorý nemal

k dispozícii. Opodstatnenosť nároku ţalobcu v konaní spochybnená nebola, spornou zostala

len otázka, kto zo ţalovaných má povinnosť ţalobcovi náhradu mzdy zaplatiť. Súd prvého

stupňa vo svojom odôvodnení rozsudku uviedol, ţe neplatná výpoveď ţalobcovi bola daná

Okresným úradom v Komárne. Ustanovením boli okresné úrady

zrušené, preto náhradu mzdy je povinný zaplatiť subjekt, na ktorý prešli práva a povinnosti

okresného úradu vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a tým je Krajský úrad v Nitre. S

poukazom na ustanovenie , súd prvého stupňa dospel

k záveru, ţe povinnosť platiť náhradu mzdy ţalobcovi z dôvodu neplatného rozviazania

pracovného pomeru prešla na ţalovaného 2/, ktorému takúto povinnosť uloţil a voči

ţalovaným 1/, 3/, 4/, 5/, ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

tak, ţe ţalovanému 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania

k rukám advokáta do 3 dní v sume 64 585,-- Sk, ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť

ţalovanému 4/ náhradu trov konania v sume 5 610,-- Sk do 3 dní a ţalovaným 1/, 3/ a 5/

náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Nitre, konajúci o odvolaní ţalovaného 2/ proti výroku rozsudku súdu

prvého stupňa, ktorou bolo ţalobe vyhovené a o odvolaní ţalobcu proti výroku, ktorým mu

bola uloţená povinnosť zaplatiť ţalovanému 4/ náhradu trov konania, rozsudkom

zo 16. októbra 2008 č.k. -418, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutých výrokoch a ţalovanému 2/ uloţil povinnosť zaplatiť do troch dní ţalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania v sume 5 964,-- Sk k rukám právneho zástupcu, keď dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalovaného 2/ a rovnako ani odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa, ktorý si vyriešil otázku právneho

nástupníctva po zrušených okresných úradoch a povaţoval za správny záver, ţe predmetný

záväzok prešiel na Krajský úrad v Nitre. Poukázal na delimitačný protokol a jeho dodatok č.

X. o odovzdaní a prevzatí kompetencií deklarovaných zriaďovacou listinou č. sekr. X. z X.,

z ktorej vyplýva, ţe legitimovaným na uspokojenie záväzkov ţalobcu bol Okresný úrad

Komárno, ktorý si vymienil uspokojiť predmetný záväzok. Keďţe si tento záväzok vymienil

uspokojiť okresný úrad, na obec tento záväzok podľa

Zb. o majetku obcí v znení neprešiel, ale podľa a zákona

č. prešiel na krajský úrad, ktorý bol v čase rozhodovania súdom prvého stupňa

ţalovaným 2/. Pretoţe v období od rozhodnutia súdu prvého stupňa 12. októbra 2006 do

rozhodnutia odvolacieho súdu došlo s účinnosťou od 1. októbra 2007 podľa § 1 zákona č.

o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení

o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k zrušeniu krajských úradov,

odvolací súd si tieţ musel v prvom rade vyriešiť pasívnu legitimáciu, t.j. právne nástupníctvo

po ţalovanom 2/ v tomto konaní – Krajskom úrade Nitra. S poukazom na ustanovenie § 3 ods.

9 , podľa ktorého pohľadávky a záväzky krajského úradu prechádzajú

na obvodný úrad, z ktorého činnosti vznikli a s poukazom na jeho odsek 10, podľa ktorého

pohľadávky a záväzky krajského úradu, ktoré neprešli na obvodný úrad podľa odseku 9,

prechádzajú na obvodný úrad v sídle kraja, dospel k záveru, ţe pasívne legitimovaným

v tomto konaní, teda právnym nástupcom po Krajskom úrade v Nitre je Obvodný úrad Nitra.

Z delimitačných protokolov zaloţených v spise nebolo preukázané, ţe by nejaký subjekt tento

záväzok prevzal a preto odvolací súd právne nástupníctvo po Krajskom úrade v Nitre vyriešil

vzhľadom na dodatok č. X. k delimitačnému protokolu o odovzdaní a prevzatí kompetencií

deklarovaných zriaďovacou listinou č. sekr. X. z X. podľa

tak, ţe týmto právnym nástupcom, a teda pasívne legitimovaným byť na strane ţalovaného 2/

je Obvodný úrad Nitra ( ). Za dôvodné nepovaţoval ani

odvolanie ţalobcu do výroku, ktorým mu bola uloţená povinnosť zaplatiť ţalovanému 4/

náhradu trov konania, pretoţe ţaloba proti nemu bola právoplatne zamietnutá, t.j., ţalovaný 4/

mal v konaní plný úspech a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď o trovách

konania účastníkov rozhodol podľa a v konaní úspešnému ţalovanému 4/

priznal ich náhradu tak ako si ich tento účastník vyčíslil. Preto podľa rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil, keď v podrobnostiach

odkázal na dôvody rozhodnutia uvedené v napadnutom rozsudku.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie. Navrhol zrušiť rozhodnutie

odvolacieho súdu a tieţ rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu

na ďalšie konanie. Uviedol, ţe tak robí na podnet Obvodného úradu v Nitre, ako účastníka

konania. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, ţe rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Uviedol, ţe v tomto konaní je

rozhodujúci predchádzajúci medzitýmny rozsudok Okresného súdu Komárno z 18. marca

2003 č.k. -162, ktorý nadobudol právoplatnosť 14. apríla 2003 a ktorým súd

určil, ţe výpoveď daná ţalobcovi Okresným úradom v Komárne z 30. júna 2000 je neplatná

a ţe pracovný pomer trvá. V dobe, keď bola ţalobcovi daná výpoveď, ţalobca pracoval v Z. š.

s v. N., ktorej zriaďovateľom, ako z. bez právnej subjektivity, bol Okresný úrad v Komárne.

Z toho dôvodu bol ţalobca v čase, keď mu bola daná výpoveď, zamestnancom okresného

úradu na úseku školstva. Okresný úrad v Komárne s účinnosťou od X. zriadil Z. š. s v. N. ako

š. s právnou subjektivitou. Podľa vtedy platného , ak sa časť

zamestnávateľa prevádza k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z

pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom v tejto časti zamestnávateľa na

preberajúceho zamestnávateľa. Preto po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho

rozsudku ţalobca 15. apríla 2003 nastúpil do práce na z. a nie na okresný úrad, ktorý v tom

čase uţ nebol zriaďovateľom Z. š. s v. N., pretoţe v roku 2002 niektoré pôsobnosti prešli zo

zákona z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, medziinými aj niektoré

pôsobnosti okresných úradov na úseku školstva. Zmena zriaďovateľských pôsobností

a prechod práv a záväzkov v oblasti sústavy z. sa uskutočnili prijatím

o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky.

Podľa čl. XII uvedeného zákona, ktorým sa menil o štátnej správe

v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, prešla podľa § 22a ods. 4

od 1. júla 2002 zriaďovateľská pôsobnosť okresných úradov ku z. na

obce. To znamená, ţe od 1. júla 2002 bola zriaďovateľom Z. š. s v. N. O. N. Generálny

prokurátor zdôraznil, ţe ţalobca bol u. vykonávajúci verejnú sluţbu na z., ktorej

zriaďovateľom bol v čase dania mu výpovede okresný úrad a v čase nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia súdu o tom, ţe výpoveď je neplatná a pracovný pomer trvá, bola

zriaďovateľom š. obec. Uviedol, ţe ustanovenie § 8 ods. 5 zákona o krajských úradoch sa

vzťahovalo explicitne na zamestnancov, ktorí vykonávali štátnu sluţbu a verejnú sluţbu

v okresnom úrade a práva a povinnosti z ich štátnozamestnaneckých pomerov

a z pracovnoprávnych vzťahov z nejakých dôvodov neprešli podľa tohto zákona a osobitných

zákonov na novozriadené špecializované orgány miestnej štátnej správy. Keďţe ţalobca bol

u., ktorý v. na z., nevykonával štátnu ani verejnú sluţbu v okresnom úrade, z toho dôvodu sa

na neho uvedené ustanovenie nevzťahovalo a preto súdy vec nesprávne právne posúdili.

Ţalobca bol od X. zamestnancom š., kde prešli zo zákona práva a povinnosti z jeho

pracovnoprávneho vzťahu, nie však povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy z titulu rozhodnutia

súdu o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, pretoţe od 1. júla 2002 prešla

zriaďovateľská funkcia k z. zo zákona z okresných úradov na obce, pričom kompetencie

prešli zo štátu na samosprávy, vrátane majetku, ale niektoré záväzky ostali štátu. Zákonom č.

, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o majetku obcí, sa do zákona č.

o majetku obcí, okrem iného doplnil a . Podľa do

vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci v správe právnických osôb,

len ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitných zákonov. Podľa

poznámky pod čiarou je takýmto osobitným o štátnej

správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov. Podľa § 4a ods. 1 tohto

zákona potom do vlastníctva obcí prechádzajú s majetkom Slovenskej republiky aj súvisiace

majetkové práva a do výšky nadobudnutého majetku aj súvisiace záväzky a podľa jeho § 4a

ods. 2 písm. b/ na obec neprechádzajú záväzky na úhradu peňaţných plnení podľa osobitných

zákonov, ktoré bol povinný uhradiť správca majetku štátu podľa osobitných zákonov do dňa

prechodu majetku Slovenskej republiky na obec podľa tohto zákona, pričom medzi takéto

záväzky, ktoré neprešli zo štátu na obec patrí aj záväzok z neplatného rozviazania pracovného

pomeru. Podľa o rozpočtových pravidlách v znení platnom

v čase rozhodovania súdov, záväzky štátu, ktoré pri prechode zriaďovateľských funkcií podľa

osobitného predpisu neprešli na obec pri prechode majetku podľa osobitného predpisu, sú

záväzkami pôvodného zriaďovateľa. Z uvedeného generálny prokurátor vyvodil, ţe záväzok

za nevyplatenú náhradu mzdy bol do 31. decembra 2003 záväzkom Okresného úradu

v Komárne, vznikol v jeho pôsobnosti na úseku základné školstvo a dňom účinnosti zákona

č. , t.j. 1. januára 2004 sa tento záväzok stal záväzkom Ministerstva školstva

Slovenskej republiky, pretoţe v pôsobnosti tohto ústredného orgánu štátnej správy je úsek

základného školstva, kde záväzok vznikol. Z uvedeného generálny prokurátor vyvodil, ţe

rozhodnutiami súdov obidvoch stupňov bol porušený zákon tým, ţe ţalovaný 2/ bol zaviazaný

na náhradu mzdy napriek tomu, ţe v tomto konaní nebol pasívne legitimovaný.

Ţalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe rozhodnutie povaţuje

za správne. Nesúhlasí s názorom generálneho prokurátora, ţe povinnosť zaplatiť náhradu

mzdy prešla na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. V konaní ide o záväzok bývalého

Okresného úradu v Komárne, ktorý neprešiel na základnú školu, teda ani na obec. Súd

správne uloţil povinnosť zaplatiť náhradu mzdy ţalovanému 2/.

Ţalovaný 2/ sa v písomnom vyjadrení s mimoriadnym dovolaním generálneho

prokurátora v celom rozsahu stotoţnil. Uviedol, ţe v danom prípade je pre určenie nositeľa

záväzku rozhodujúcim ustanovenie v spojení s

zákona č. 303/195 Zb. v znení platnom v čase rozhodovania súdov. Predmetný záväzok sa stal

záväzkom Ministerstva školstva Slovenskej republiky.

Ţalovaný 4/ vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, ţe na daný prípad nie je moţné

aplikovať ustanovenie , ale jeho ustanovenie ,

v ktorom zákonodarca počítal práve s prípadmi iných záväzkovo právnych vzťahov, o ktorý

prípad ide aj v prejednávanej veci. Podľa jeho názoru nie je v predmetnom spore pasívne

legitimovaný.

Ţalovaní 1/, 3/ a 5/ sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok

( ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

v spojení s ) a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora nie je dôvodné. I v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

(štvrtá hlava štvrtej časti ), tak ako v konaní o dovolaní účastníka (tretia hlava štvrtej

časti ), je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím

dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia ( v spojení s

). Obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v a inými vadami,

pokiaľ tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na uvedenú zákonnú povinnosť dovolací súd sa predovšetkým zaoberal

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len

na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Generálny prokurátor vady konania v zmysle v mimoriadnom dovolaní

výslovne nenamietal a v dovolacom konaní ţiadna z týchto vád ani nevyšla najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ

nenamieta, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ,

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady, mimo vád uvedených

v , sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, ţe mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor výslovne nenamietal ani takéto iné

procesné vady a v dovolacom konaní ţiadna z takýchto vád ani nevyšla najavo.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal, ţe rozhodnutia súdov oboch

niţších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/

). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

Dovolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia je viazaný tým, ako bol

v mimoriadnom dovolaní vymedzený (odôvodnený) uplatnený dovolací dôvod. Z hľadiska

posúdenia opodstatnenosti mimoriadneho dovolania má v prípade dovolania, v ktorom bol

uplatnený dovolací dôvod v zmysle , osobitný význam práve

úplné, vecne správne a efektívne vymedzenie dovolacieho dôvodu. Pri tomto dovolacom

dôvode totiţ dovolací súd preskúmava správnosť právneho posúdenia veci niţšími súdmi len

z aspektov uvedených a dostatočne vysvetlených v mimoriadnom dovolaní; nad rámec toho,

čo bolo uplatnené v mimoriadnom dovolaní ako nesprávnosť právneho posúdenia, nie je

dovolací súd oprávnený ani povinný skúmať, v čom ešte (čo v mimoriadnom dovolaní nebolo

uplatnené a vysvetlené) spočíva nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

V mimoriadnom dovolaní spochybňuje generálny prokurátor súdmi niţších stupňov

na prejednávanú vec aplikované ustanovenie , keď podľa

jeho názoru bolo potrebné vec posúdiť podľa ustanovenia § 8 ods. 14 tohto zákona, podľa

ktorého záväzky štátu, ktoré boli k 31. decembru 2003 záväzkami krajského úradu alebo

okresného úradu, z ktorých pôsobnosti zriaďovateľská funkcia prešla na obec alebo vyšší

územný celok podľa osobitného zákona, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona záväzkami

ústredného orgánu štátnej správy, v ktorého pôsobnosti je úsek štátnej správy, v ktorom tieto

záväzky vznikli. Z uvedeného povaţoval za správny právny záver, ţe predmetný záväzok sa

stal dňom 1. januára 2004 záväzkom Ministerstva školstva Slovenskej republiky, pretoţe

v pôsobnosti tohto ústredného orgánu štátnej správy je úsek základného školstva, kde tento

záväzok vznikol.

Dovolací súd sa nestotoţňuje s názorom generálneho prokurátora, ţe na prejednávanú

vec sa vzťahuje ustanovenie o krajských úradoch

a obvodných úradoch. Z obsahu spisu vyplýva, ţe rozsudkom Okresného súdu Komárno

z 18. marca 2003 č.k. -162, ktorý nadobudol právoplatnosť 14. apríla 2003 súd

určil, ţe výpoveď daná ţalobcovi Okresným úradom Komárno z X. je neplatná a predmetom

tohto konania je náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie od X.

do X.

Podľa o krajských úradoch a obvodných úradoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004),

zrušujú sa okresné úrady.

Podľa vety prvej , práva a povinnosti

zo štátnozamestnaneckých pomerov štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu sluţbu

v okresnom úrade a z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov vykonávajúcich verejnú

sluţbu v okresnom úrade, ktoré neprešli podľa tohto zákona a osobitných zákonov na miestne

orgány štátnej správy zriadené na úsekoch tvorby a ochrany ţivotného prostredia, územného

plánovania, stavebného poriadku a bytovej politiky, poľnohospodárstva, lesného

hospodárstva, poľovníctva a rybárstva, pozemkových úprav, cestnej dopravy a pozemných

komunikácií, sociálnych vecí, zdravotníctva, školstva, mládeţe a telesnej kultúry, prechádzajú

na krajský školský úrad, v ktorého územnom obvode mal okresný úrad sídlo.

Podľa , nároky zamestnancov vyplývajúce

zo štátnozamestnaneckých pomerov a z pracovnoprávnych vzťahov uvedených v odseku 5

uspokojí krajský úrad.

Z Dodatku č. X.2 k delimitačnému protokolu o odovzdaní a prevzatí kompetencií

deklarovaných zriaďovacou listinou č. sekr. X., z X. vyplýva, ţe záväzky Okresného úradu

v Komárne, ktoré vznikli do 14. apríla 2003 voči PhDr. PaedDr. E. B. z dôvodu

neplatného rozviazania pracovného pomeru sa nedelimitujú a tieto budú riešené Okresným

úradom v Komárne (por. aj č.l. 240 spisu). Odvolací súd potom správne vo svojom rozhodnutí

poukázal na tento dodatok k delimitačnému protokolu, v ktorom si Okresný úrad v Komárne

osobitne vymienil, ţe predmetný nárok ţalobcu sa stáva jeho výslovným záväzkom.

Vychádzajúc potom i z ustanovenia vety prvej , podľa ktorého

práva a povinnosti okresného úradu z majetkoprávnych vzťahov a iných vzťahov

prechádzajú z okresného úradu na krajský úrad, v ktorého územnom obvode mal okresný úrad

sídlo, nebolo moţné stotoţniť sa s názorom generálneho prokurátora, ţe predmetný záväzok

bolo potrebné posudzovať podľa ustanovenia Výslovným

prevzatím predmetného záväzku Okresným úradom v Komárne v dodatku č. X.

k delimitačnému protokolu nadobudol tento záväzok charakter záväzku z iných vzťahov

a nebolo uţ moţné ho posudzovať ako záväzok okresného úradu majúci vzťah k

zriaďovateľskej funkcii, ktorá prešla na obec alebo vyšší územný celok podľa osobitného

zákona. Predmetný záväzok preto nemohol prejsť podľa

na ústredný orgán štátnej správy – Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.

Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, ţe by rozhodnutia súdov vychádzali

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), tak ako to obsahovo

vymedzil generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní.

Z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie nemoţno dospieť k záveru, ţe by mimoriadne

dovolanie opodstatnene namietalo existenciu dôvodov v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ani vady konania (, ),

pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutia zrušiť, preto mimoriadne dovolanie

zamietol ( v spojení s ).

Povinnosť nahradiť trovy konania o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet

na podanie mimoriadneho dovolania ( ). Dovolací súd úspešnému

ţalobcovi náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní voči ţalovanému 2/, ktorý podal

v danej veci podnet nepriznal, lebo nebol podaný návrh na ich náhradu ( ,

, , a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová