Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/140/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne S.Z.U. v B., so

sídlom v B., zastúpenej JUDr. Ing. V. Č., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanej S.Z.Š.,

so sídlom v B., o určenie neplatnosti výpovede z nájmu nebytového priestoru, vedenej na

Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , v konaní o dovolaní ţalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. októbra 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. októbra

2008 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa sa ţalobou doručenou 28. novembra 2005 Okresnému súdu

Bratislava V domáhala určenia neplatnosti výpovede zo Zmluvy uzatvorenej so ţalovanou

podľa o nájme a podnájme nebytových priestorov a a nasl.

v znení neskorších predpisov 14. októbra 2002 (ďalej len „zmluva“),

ktorá výpoveď bola daná z dôvodu neplatenia za sluţby, ktorých poskytovanie je spojené

s nájmom po dobu dlhšiu ako jeden mesiac podľa § 9 ods. 2 písm. b) v spojení s § 12 zákona

č. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon o nájme

a podnájme nebytových priestorov“).

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 8. júna 2007 č.k. -156 určil, ţe

výpoveď je neplatná a zaviazal ţalovanú zaplatiť na účet právneho zástupcu ţalobkyne trovy

konania v sume 393,45 € (11 853,-- Sk) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa

názoru okresného súdu došlo zo strany ţalovanej k porušeniu zmluvnej povinnosti neskorým

účtovaním prevádzkových nákladov. Z dôvodu zavinenia ţalovanej, porušenia jej zmluvnej

povinnosti a nesprávneho vystavenia faktúr, ktoré neboli doloţené príslušnými dokladmi, ako

aj v súvislosti s prechodom ţalobkyne zo zákona na Štátnu pokladnicu, jej preto s poukazom

na (ďalej len „“) napriek oneskorenej úhrade faktúr

zo strany ţalobkyne nevzniklo právo na vypovedanie zmluvy. Okresný súd zároveň poukázal

na skutočnosť, ţe sa jedná na strane ţalobkyne o príspevkovú organizáciu a na strane

ţalovanej o rozpočtovú organizáciu, ktoré organizácie sú naviazané na štátny rozpočet,

zabezpečujú záujem štátu v oblasti vzdelávania a mali dodrţiavaním právnych predpisov

predchádzať vzniku sporov v zmysle .

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22. októbra 2008

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalovanej

náhradu trov konania nepriznal. Podľa názoru krajského súdu, i keď bolo povinnosťou

ţalovanej podľa zmluvy fakturovať ţalobkyni náklady štvrťročne pozadu a ţalovaná ich

fakturovala v rozpore so zmluvou spätne za predchádzajúce roky, túto skutočnosť nemoţno

hodnotiť ako rozpor s dobrými mravmi podľa , keďţe zmluvne neboli dohodnuté

ţiadne sankcie za neskoršie vyúčtovanie, ani zmena dohodnutých podmienok lehoty splatnosti

pre takýto prípad. Keď bola zmluvne dohodnutá úhrada faktúr do 14 dní od ich doručenia,

bolo povinnosťou ţalobkyne v tejto lehote dlh splniť. Otázku samotného omeškania krajský

súd posúdil po vykonaní dokazovania tak, ţe ţalobkyňa sa dostala do omeškania, keď faktúry

č. X., X. a X. (ďalej len „faktúry“), ktoré jej boli doručené 1. júna 2005 a následne po oprave

opätovne doručené 22. júna 2005, neuhradila v 14-dňovej lehote, ktorá lehota začala plynúť

23. júna 2005 a uplynula 6. júla 2005. Keď potom ani v jednomesačnej lehote (§ 9 ods. 2

písm. b) zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov), počítanej od 7. júla 2005 do

7. augusta 2005 ţalobkyňa faktúry neuhradila, ţalovaná mala zákonný dôvod zmluvu

vypovedať výpoveďou doručenou ţalobkyni 30. augusta 2005. Uplynutím trojmesačnej

výpovednej lehoty 30. novembra 2005 potom nájomný vzťah platne skončil a nebol dôvod na

vyslovenie neplatnosti výpovede.

Proti tomuto rozhodnutiu podala dovolanie s poukazom na § 238 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“) ţalobkyňa z dôvodov uvedených v ustanovení

ods. 2 písm. b), c) Namietala, ţe neboli splnené podmienky pre výpoveď, keďţe

nájomné bolo zaplatené vţdy včas a ani nešlo o meškanie platieb za nájomné, ale o fakturáciu

nákladov v troch faktúrach a navyše fakturácia nebola správna, z dôvodu ktorého boli faktúry

vrátené na opravu a prepracovanie a po opätovnom doručení boli v dohodnutej lehote

splatnosti uhradené. Z uvedených dôvodov nebol preto zákonný dôvod na výpoveď.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe rozsudok krajského súdu je správny

a dovolanie ţalobkyne nedôvodné. Poukázala na rozdiel medzi nájomným a sluţbami, ktoré

sú s nájmom spojené, s úhradou ktorých sa ţalobkyňa dostala do omeškania o viac ako jeden

mesiac po opätovnom doručení opravených faktúr, čím vzniklo ţalovanej právo zmluvu

vypovedať. Navrhla Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a

a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie

odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne ( ) sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a) aţ g) tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred

súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je

dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú povinnosť a tieţ vzhľadom na obsah

dovolania zaoberal predovšetkým tým, či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Dospel k záveru, ţe

konanie odvolacieho súdu je takou (inou) vadou postihnuté.

Dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu nesprávne vyhodnotenie zisteného

skutkového stavu a poukázala na to, ţe fakturácia nebola správna, vo faktúrach boli chyby,

z dôvodu ktorého boli faktúry vrátené na opravu a po prepracovaní faktúr zo strany ţalovanej

boli potom v lehote uhradené. Dovolací súd pri zisťovaní existencie tejto inej vady konania

vychádzal zo zákonných ustanovení upravujúcich hodnotenie dôkazov a rozhodovanie

v konaní na súde.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa , súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného

z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,

ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti.

V preskúmavanom prípade bolo predmetom konania určenie neplatnosti výpovede

zo zmluvy z dôvodu neplatenia za sluţby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom po dobu

dlhšiu ako jeden mesiac. Medzi účastníkmi bol pritom sporný okamih opätovného doručenia

faktúr po ich oprave ţalobkyni, ktorý okamih je rozhodný pre právne posúdenie určenia

(ne)platnosti výpovede. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov vyplýva ustálenie opätovného

doručenia faktúr ţalobkyni 22. júna 2005. Okresný súd tento okamih vyvodil len z vyjadrenia

ţalovanej k ţalobe (č.l. 53), pričom sa touto otázkou bliţšie nezaoberal, keďţe dospel

k záveru, ţe ţalovaná konala v rozpore s dobrými mravmi a výpoveď z tohto dôvodu

povaţoval za neplatnú. Krajský súd, vychádzajúc z výsledkov pred ním vykonaného

dokazovania zaloţil svoje rozhodnutie na zisteniach skutkovej povahy a na základe

vykonaných dôkazov dospel k záveru, ţe ţalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne

včasného uhradenia faktúr. Listom doručeným ţalobkyni (predloţeným v odvolacom konaní

ţalovanou – č.l. 184), označeným „Zaslanie faktúr za roky 2002, 2003, 2004“, bolo podľa

jeho názoru preukázané doručenie faktúr 22. júna 2005. Na tento dôkaz prihliadol odvolací

súd s odôvodnením, ţe je vierohodnejší ako ţalobkyňou predloţená evidencia.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však uvedený list, opatrený síce

došlou pečiatkou ţalobkyne, nepreukazuje aj opätovné doručenie faktúr 22. júna 2005.

Z pečiatky vyplýva len prevzatie listu ţalobkyňou, nie aj prevzatie faktúr, keď pečiatka je bez

uvedenia počtu príloh (napr. faktúr), ktorý počet príloh sa na došlej pečiatke uvádza v prípade,

ţe doručovaný list má svoje prílohy. Ani zo samotného textu listu nemoţno vyvodiť záver, ţe

predmetom listu je aj opätovné doručenie opravených faktúr (napr. ich uvedením v texte listu

v prílohe, ich špecifikáciou v liste, z ktorej by bolo zrejmé, ţe ide o faktúry vystavené

v r. 2005 za predchádzajúce roky 2002 – 2004). Naopak, z textu listu vyplýva len

konštatovanie ţalovanej, ţe jej boli vrátané faktúry z dôvodu, ţe nie sú hodnoverné, nakoľko

neboli doloţené príslušnými dokladmi a ţe ţalovaná neprihliada na prechod financovania cez

Štátnu pokladňu.

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ďalej vyplýva, ţe neakceptoval dôkazy

predloţené ţalobkyňou v odvolacom konaní pri zopakovaní dokazovania odvolacím súdom,

a to list z evidenčnej knihy došlých faktúr a likvidačné listy došlej faktúry (č.l. 191-198)

s odôvodnením, ţe ide o internú evidenciu ţalobkyne a tieto dôkazy boli predloţené aţ

v odvolacom konaní, hoci na vyššie uvedený list predloţený ţalovanou v odvolacom konaní

prihliadal (č.l. 184). Pozornosti krajského súdu však ušlo, ţe ţalobkyňa predloţila súdu dôkaz

na č.l. 15, označený „evidencia došlých faktúr“ uţ pri podaní ţaloby, z ktorého vyplýva

doručenie faktúr 21. septembra 2005.

K námietke ţalobkyne, ţe nešlo o meškanie platieb za nájomné, a preto ţalovaná

nemala platný dôvod k výpovedi, Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na § 9 ods. 2

písm. b) zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, podľa ktorého prenajímateľ

môţe písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca

o viac ako jeden mesiac mešká nielen s platením nájomného, ale aj za sluţby, ktorých

poskytovanie je spojené s nájmom, o ktorý prípad v preskúmavanej veci ide.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe za daného skutkového stavu nebolo

preukázané, ţe faktúry ţalovaná opätovne doručila ţalobkyni 22. júna 2005, a teda ţe mala

platný dôvod na výpoveď zo zmluvy z dôvodu, ţe ţalobkyňa o viac ako jeden mesiac meškala

s úhradou za sluţby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom. Tým, ţe súd z vykonaného

dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery, ktoré z neho nevyplývajú, zaťaţil konanie

tzv. inou vadou konania, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b) ).

V ďalšom konaní bude preto úlohou súdu zaoberať sa otázkou opätovného doručenia

faktúr.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová