Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
274/366849.f97d09.pdf
PDF · 112.78 KB
No categories available
4Cdo/140/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 140/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne S.Z.U. v B., so
sídlom v B., zastúpenej JUDr. Ing. V. Č., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanej S.Z.Š.,
so sídlom v B., o určenie neplatnosti výpovede z nájmu nebytového priestoru, vedenej na
Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 39 C 563/2005, v konaní o dovolaní ţalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. októbra 2008, sp. zn. 4 Co 370/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. októbra
2008 sp. zn. 4 Co 370/2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobkyňa sa ţalobou doručenou 28. novembra 2005 Okresnému súdu
Bratislava V domáhala určenia neplatnosti výpovede zo Zmluvy uzatvorenej so ţalovanou
podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a § 663 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov 14. októbra 2002 (ďalej len „zmluva“),
ktorá výpoveď bola daná z dôvodu neplatenia za sluţby, ktorých poskytovanie je spojené
s nájmom po dobu dlhšiu ako jeden mesiac podľa § 9 ods. 2 písm. b) v spojení s § 12 zákona
č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon o nájme
a podnájme nebytových priestorov“).
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 8. júna 2007 č.k. 39 C 563/2005-156 určil, ţe
výpoveď je neplatná a zaviazal ţalovanú zaplatiť na účet právneho zástupcu ţalobkyne trovy
konania v sume 393,45 € (11 853,-- Sk) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa
názoru okresného súdu došlo zo strany ţalovanej k porušeniu zmluvnej povinnosti neskorým
účtovaním prevádzkových nákladov. Z dôvodu zavinenia ţalovanej, porušenia jej zmluvnej
povinnosti a nesprávneho vystavenia faktúr, ktoré neboli doloţené príslušnými dokladmi, ako
aj v súvislosti s prechodom ţalobkyne zo zákona na Štátnu pokladnicu, jej preto s poukazom
na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) napriek oneskorenej úhrade faktúr
zo strany ţalobkyne nevzniklo právo na vypovedanie zmluvy. Okresný súd zároveň poukázal
na skutočnosť, ţe sa jedná na strane ţalobkyne o príspevkovú organizáciu a na strane
ţalovanej o rozpočtovú organizáciu, ktoré organizácie sú naviazané na štátny rozpočet,
zabezpečujú záujem štátu v oblasti vzdelávania a mali dodrţiavaním právnych predpisov
predchádzať vzniku sporov v zmysle § 3 ods. 2 OZ.
Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22. októbra 2008
sp. zn. 4 Co 370/2007 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalovanej
náhradu trov konania nepriznal. Podľa názoru krajského súdu, i keď bolo povinnosťou
ţalovanej podľa zmluvy fakturovať ţalobkyni náklady štvrťročne pozadu a ţalovaná ich
fakturovala v rozpore so zmluvou spätne za predchádzajúce roky, túto skutočnosť nemoţno
hodnotiť ako rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 OZ, keďţe zmluvne neboli dohodnuté
ţiadne sankcie za neskoršie vyúčtovanie, ani zmena dohodnutých podmienok lehoty splatnosti
pre takýto prípad. Keď bola zmluvne dohodnutá úhrada faktúr do 14 dní od ich doručenia,
bolo povinnosťou ţalobkyne v tejto lehote dlh splniť. Otázku samotného omeškania krajský
súd posúdil po vykonaní dokazovania tak, ţe ţalobkyňa sa dostala do omeškania, keď faktúry
č. X., X. a X. (ďalej len „faktúry“), ktoré jej boli doručené 1. júna 2005 a následne po oprave
opätovne doručené 22. júna 2005, neuhradila v 14-dňovej lehote, ktorá lehota začala plynúť
23. júna 2005 a uplynula 6. júla 2005. Keď potom ani v jednomesačnej lehote (§ 9 ods. 2
písm. b) zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov), počítanej od 7. júla 2005 do
7. augusta 2005 ţalobkyňa faktúry neuhradila, ţalovaná mala zákonný dôvod zmluvu
vypovedať výpoveďou doručenou ţalobkyni 30. augusta 2005. Uplynutím trojmesačnej
výpovednej lehoty 30. novembra 2005 potom nájomný vzťah platne skončil a nebol dôvod na
vyslovenie neplatnosti výpovede.
Proti tomuto rozhodnutiu podala dovolanie s poukazom na § 238 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ţalobkyňa z dôvodov uvedených v ustanovení § 241
ods. 2 písm. b), c) O.s.p. Namietala, ţe neboli splnené podmienky pre výpoveď, keďţe
nájomné bolo zaplatené vţdy včas a ani nešlo o meškanie platieb za nájomné, ale o fakturáciu
nákladov v troch faktúrach a navyše fakturácia nebola správna, z dôvodu ktorého boli faktúry
vrátené na opravu a prepracovanie a po opätovnom doručení boli v dohodnutej lehote
splatnosti uhradené. Z uvedených dôvodov nebol preto zákonný dôvod na výpoveď.
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe rozsudok krajského súdu je správny
a dovolanie ţalobkyne nedôvodné. Poukázala na rozdiel medzi nájomným a sluţbami, ktoré
sú s nájmom spojené, s úhradou ktorých sa ţalobkyňa dostala do omeškania o viac ako jeden
mesiac po opätovnom doručení opravených faktúr, čím vzniklo ţalovanej právo zmluvu
vypovedať. Navrhla Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p.
a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom podaného
dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie
odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale
podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá
procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a) aţ g) tohto
ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred
súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237
O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je
dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú povinnosť a tieţ vzhľadom na obsah
dovolania zaoberal predovšetkým tým, či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Dospel k záveru, ţe
konanie odvolacieho súdu je takou (inou) vadou postihnuté.
Dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu nesprávne vyhodnotenie zisteného
skutkového stavu a poukázala na to, ţe fakturácia nebola správna, vo faktúrach boli chyby,
z dôvodu ktorého boli faktúry vrátené na opravu a po prepracovaní faktúr zo strany ţalovanej
boli potom v lehote uhradené. Dovolací súd pri zisťovaní existencie tejto inej vady konania
vychádzal zo zákonných ustanovení upravujúcich hodnotenie dôkazov a rozhodovanie
v konaní na súde.
Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti.
V preskúmavanom prípade bolo predmetom konania určenie neplatnosti výpovede
zo zmluvy z dôvodu neplatenia za sluţby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom po dobu
dlhšiu ako jeden mesiac. Medzi účastníkmi bol pritom sporný okamih opätovného doručenia
faktúr po ich oprave ţalobkyni, ktorý okamih je rozhodný pre právne posúdenie určenia
(ne)platnosti výpovede. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov vyplýva ustálenie opätovného
doručenia faktúr ţalobkyni 22. júna 2005. Okresný súd tento okamih vyvodil len z vyjadrenia
ţalovanej k ţalobe (č.l. 53), pričom sa touto otázkou bliţšie nezaoberal, keďţe dospel
k záveru, ţe ţalovaná konala v rozpore s dobrými mravmi a výpoveď z tohto dôvodu
povaţoval za neplatnú. Krajský súd, vychádzajúc z výsledkov pred ním vykonaného
dokazovania zaloţil svoje rozhodnutie na zisteniach skutkovej povahy a na základe
vykonaných dôkazov dospel k záveru, ţe ţalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne
včasného uhradenia faktúr. Listom doručeným ţalobkyni (predloţeným v odvolacom konaní
ţalovanou – č.l. 184), označeným „Zaslanie faktúr za roky 2002, 2003, 2004“, bolo podľa
jeho názoru preukázané doručenie faktúr 22. júna 2005. Na tento dôkaz prihliadol odvolací
súd s odôvodnením, ţe je vierohodnejší ako ţalobkyňou predloţená evidencia.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však uvedený list, opatrený síce
došlou pečiatkou ţalobkyne, nepreukazuje aj opätovné doručenie faktúr 22. júna 2005.
Z pečiatky vyplýva len prevzatie listu ţalobkyňou, nie aj prevzatie faktúr, keď pečiatka je bez
uvedenia počtu príloh (napr. faktúr), ktorý počet príloh sa na došlej pečiatke uvádza v prípade,
ţe doručovaný list má svoje prílohy. Ani zo samotného textu listu nemoţno vyvodiť záver, ţe
predmetom listu je aj opätovné doručenie opravených faktúr (napr. ich uvedením v texte listu
v prílohe, ich špecifikáciou v liste, z ktorej by bolo zrejmé, ţe ide o faktúry vystavené
v r. 2005 za predchádzajúce roky 2002 – 2004). Naopak, z textu listu vyplýva len
konštatovanie ţalovanej, ţe jej boli vrátané faktúry z dôvodu, ţe nie sú hodnoverné, nakoľko
neboli doloţené príslušnými dokladmi a ţe ţalovaná neprihliada na prechod financovania cez
Štátnu pokladňu.
Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ďalej vyplýva, ţe neakceptoval dôkazy
predloţené ţalobkyňou v odvolacom konaní pri zopakovaní dokazovania odvolacím súdom,
a to list z evidenčnej knihy došlých faktúr a likvidačné listy došlej faktúry (č.l. 191-198)
s odôvodnením, ţe ide o internú evidenciu ţalobkyne a tieto dôkazy boli predloţené aţ
v odvolacom konaní, hoci na vyššie uvedený list predloţený ţalovanou v odvolacom konaní
prihliadal (č.l. 184). Pozornosti krajského súdu však ušlo, ţe ţalobkyňa predloţila súdu dôkaz
na č.l. 15, označený „evidencia došlých faktúr“ uţ pri podaní ţaloby, z ktorého vyplýva
doručenie faktúr 21. septembra 2005.
K námietke ţalobkyne, ţe nešlo o meškanie platieb za nájomné, a preto ţalovaná
nemala platný dôvod k výpovedi, Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na § 9 ods. 2
písm. b) zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, podľa ktorého prenajímateľ
môţe písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca
o viac ako jeden mesiac mešká nielen s platením nájomného, ale aj za sluţby, ktorých
poskytovanie je spojené s nájmom, o ktorý prípad v preskúmavanej veci ide.
Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe za daného skutkového stavu nebolo
preukázané, ţe faktúry ţalovaná opätovne doručila ţalobkyni 22. júna 2005, a teda ţe mala
platný dôvod na výpoveď zo zmluvy z dôvodu, ţe ţalobkyňa o viac ako jeden mesiac meškala
s úhradou za sluţby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom. Tým, ţe súd z vykonaného
dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery, ktoré z neho nevyplývajú, zaťaţil konanie
tzv. inou vadou konania, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b) O.s.p.).
V ďalšom konaní bude preto úlohou súdu zaoberať sa otázkou opätovného doručenia
faktúr.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. júna 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová