Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/302/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S.Z.Z.,, Základná

organizácia č. X.T.X., zastúpeného JUDr. Ľ. P., advokátom so sídlom v T., proti ţalovaným

1/ P. B., bývajúcemu v T., 2/ P. B., bývajúcemu v T., zastúpenými JUDr. B. V., advokátkou

so sídlom v P., P. O. BOX č. X., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na

Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaných proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 3. júla 2009, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín uznesením (v poradí tretím) z 25. mája 2009, č.k.

-318, ktoré bolo opravené uznesením z 26. augusta 2009, č.k.

469, o návrhu ţalobcu na vydanie predbeţného opatrenia rozhodol tak, ţe ţalovaným 1/ a 2/

uloţil povinnosť nezasahovať do areálu Záhradkárskej osady K. D. na parc. č. X. a č. X.

zapísaných na LV č. X. pre k.ú. K., parc. č. X. zapísanej na LV č. X. pre k.ú. K., parc. č. X.,

č. X., č. X., č. X., č. X. zapísaných na LV č. X. pre k.ú. K., parc. č. X., č. X., č. X. zapísaných

na LV č. X. pre k.ú. K. a parc. č. X. nezapísanej na LV, a to najmä vykonávaním zemných

prác, úpravou terénu, ničením porastov, narúšaním skleníkov, vypúšťaním domácich zvierat

do areálu záhradkárskej osady, a zároveň im uloţil povinnosť sprístupniť uţívateľom

pozemkov v Záhradkárskej osade D. vodný zdroj, ktorý sa nachádza na parc. č. X. v k.ú. K.,

odstránením zadrôtovaného oplotenia a umoţnením čerpania vody, práva prechodu cez

parc. č. X. v k.ú. K. do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ţalobcovi súd uloţil,

aby najneskôr do 30 dní od doručenia rozhodnutia podal návrh na začatie konania voči

ţalovaným vo veci samej. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, ţe vychádzajúc z

predloţených listinných dôkazov dospel k záveru, ţe ţalovaní svojím konaním narúšajú

celistvosť záhradkárskej osady a ich konaním hrozí členom záhradkárskeho zväzu

bezprostredná ujma na majetku. Súd mal za to, ţe ţalobca dostatočne osvedčil danosť práva

a preukázal potrebu predbeţnej úpravy, nakoľko bez predbeţnej úpravy vzťahov medzi

účastníkmi by boli práva uţívať pozemky záhradkármi skutočne narušené.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podali v zákonom určenej lehote odvolanie

ţalovaní, ktorí ho ţiadali zrušiť a návrh na vydanie predbeţného opatrenia zamietnuť

z dôvodu, ţe súd rozhodol predčasne a procesne nesprávne, keď neskúmal, či ţalobca má

právnu subjektivitu, či je uţívateľom predmetných pozemkov a či vôbec osvedčil svoj nárok

na vydanie predbeţného opatrenia.

O odvolaní ţalovaných Krajský súd v Trenčíne rozhodol uznesením z 3. júla 2009,

sp. zn. , ktorým uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil

s konštatovaním, ţe odvolatelia nepreukázali ţiadne skutočnosti, ktoré by mohli byť

podkladom pre odlišné rozhodnutie v tejto veci.

Rozhodnutie okresného i krajského súdu napadli v celom rozsahu včas podaným

dovolaním ţalovaní, ktorí obe rozhodnutia ţiadali zrušiť z dôvodu, ţe v konaní, ktoré ich

vydaniu predchádzalo, došlo k vadám podľa , , (

), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Ţalovaní zároveň poţiadali o odklad

vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

Ţalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril podaním zo dňa 13. októbra 2009. Uviedol,

ţe dôvody prípustnosti dovolania podľa b/, c/ a e/ , ktoré dovolatelia namietajú,

nezodpovedajú skutkovým a právnym zisteniam v predmetnej veci, preto navrhol dovolanie

ţalovaných ako neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 veta druhá ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal predovšetkým jeho prípustnosť a dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania sú podrobne upravené

v , a , pričom v sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu, v § 238 sú

podmienky prípustnosti stanovené pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo forme rozsudku

a v § 239 pre rozhodnutie vo forme uznesenia.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením, ktorým potvrdil uznesenie

súdu prvého stupňa, preto bolo potrebné podmienky prípustnosti v tomto prípade skúmať

podľa § 237 a § 239.

Podľa dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak

odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa (ods. 1 písm. a/) alebo ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska, pričom dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (ods. 1 písm. b/). Dovolanie je prípustné tieţ proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ). Ustanovenia odsekov 1

a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením

( ).

Vzhľadom k tomu, ţe v prejednávanej veci súd rozhodoval vo veci predbeţného

opatrenia, na tento prípad je potrebné vzťahovať ustanovenie , podľa

ktorého ak ide o uznesenie o predbeţnom opatrení, dovolanie v tejto veci nie je prípustné.

Keďţe prípustnosť dovolania podľa je vylúčená, dovolací súd sa

vzhľadom na svoju zákonnú povinnosť ( ) skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/

aţ g/ , a tieţ vzhľadom na námietku dovolateľov, zaoberal aj otázkou, či sa v konaní

na súde niţšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto vád, t.j. či v prejednávanej veci nejde

o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka konania, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo

prekáţku uţ prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci bol podľa

zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom alebo rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania pred nesprávne obsadeným súdom. Pokiaľ ide o procesné

vady podľa , , , , ktoré ţalovaní v dovolaní ani nenamietali, tieto

v dovolacom konaní nevyšli najavo, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno

vyvodiť. Pokiaľ ide o procesné vady podľa , a , namietané

i v dovolaní, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní pred odvolacím súdom vystupoval

ako účastník ten, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, či účastník konania mal

procesnú spôsobilosť a ak nie, či bol riadne zastúpený, a či sa vo veci podal návrh na začatie

konania, ak bol potrebný. Dovolací súd však procesné vady podľa § 237 písm. b/, c/ a e/

v konaní nezistil, preto dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné ani podľa týchto

ustanovení.

Pokiaľ ide o dovolacie dôvody podľa a , dovolatelia tvrdia, ţe

ţalobca tak, ako je označený v tomto konaní, nie je právnickou osobu s právnou subjektivitou

v súlade s a a nemá ani procesnú subjektivitu

a procesnú spôsobilosť podľa a , preto v tomto konaní nie je oprávnený

vystupovať ako samostatný subjekt a konať vo vlastnom mene a s právnymi účinkami.

Dôvodom tejto absencie je podľa dovolateľov skutočnosť, ţe ţalobca nie je zapísaný v registri

zdruţení vedenom na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, a to ani ako zdruţenie, ani

ako organizačná jednotka občianskeho zdruţenia S.Z.Z., čo na dopyt ţalovaných potvrdilo i

samotné ministerstvo oznámením z 2. júna 2008. Dovolatelia vytýkajú, ţe návrh na

registráciu zdruţenia S.Z.Z. v rozpore s ustanovením § 6 ods. 2 písm. e/ zákona

č. o zdruţovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) neobsahoval ustanovenia o organizačných jednotkách a neobsahujú ich ani

pôvodné Stanovy zdruţenia. Zmienka o organizačných jednotkách S.Z.Z. sa nachádza aţ

v neskôr prijatých Stanovách zdruţenia s tým, ţe Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

túto zmenu len vzalo na vedomie. Podľa dovolateľov stanovy síce môţu pripustiť zaloţenie

a vznik organizačných jednotiek ako právnických osôb, no nemôţu im priznať právnu

subjektivitu, ktorá vzniká výlučne zápisom do registra zdruţení. Ţalobca nemá určený

štatutárny orgán ani spôsob jeho konania a nemá pridelené registračné číslo na Ministerstve

vnútra Slovenskej republiky ani IČO, čím de facto nastáva právna situácia, kedy tento subjekt

môţe existovať len ako právnická osoba bez právnej subjektivity, t.j. bez moţnosti konať vo

vlastnom mene a nadobúdať práva a povinnosti. Dovolatelia v tejto súvislosti

spochybňujú i potvrdenie zo 16. mája 2005 adresované Okresnému súdu Trenčín, ktorým S.

Z. Z., O. v. T., potvrdil, ţe občianske zdruţenie S. Z. Z., Základná organizácia č. X.T.X., je

podľa Stanov S.Z.Z. (zaregistrovaných rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

č. V. zo dňa X.) právnickou osobou, pretoţe podľa dovolateľov sa pod uvedeným číslom

rozhodnutia eviduje len skutočnosť, ţe Ministerstvo vzalo zmenu stanov S.Z.Z. na vedomie.

Navyše osoby, ktoré toto potvrdenie odobrili svojím podpisom, neboli oprávnené konať ako

štatutárne orgány za zdruţenie, ktoré nemá právnu subjektivitu.

Dovolací súd po preskúmaní namietaných dôvodov zistil, ţe otázka právnej

subjektivity ţalobcu bola riešená uţ v pôvodnom konaní a má za to, ţe s touto otázkou sa

správne vyporiadal uţ súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, ţe ţalobca má právnu

subjektivitu a je spôsobilý samostatne vystupovať v právnych vzťahoch. Dovolací súd sa

s týmto právnym záverom stotoţňuje a námietku dovolateľov o existencii vád podľa § 237

písm. b/ a c/ preto povaţuje za nedôvodnú. Existenciu právnej subjektivity ţalobcu ako

organizačnej jednotky občianskeho zdruţenia s názvom S.Z.Z. pritom vyvodzuje zo

skutočnosti, ţe Stanovy S.Z.Z., ktorý vznikol registráciou podľa ,

obsahujú ustanovenia o organizačných jednotkách (zloţkách) tohto zdruţenia a priznávajú im

postavenie samostatných jednotiek, ktoré môţu nadobúdať práva a zaväzovať sa vlastným

menom (sú samostatnými právnickými osobami) a nesú tieţ samostatnú majetkovú

zodpovednosť (§ 31 bod 2 Stanov). Stanovy za takéto samostatné právnické osoby označujú

R. v., O. v., M. v. a Základnú organizáciu (ktorou je i ţalobca) s tým, ţe za štatutárne

orgány týchto samostatných organizačných jednotiek boli určené ich výbory, za ktoré

vystupujú a konajú navonok predseda a tajomník, prípadne iný písomne poverený člen

výboru. Moţnosť občianskeho zdruţenia zriadiť organizačnú zloţku s právnou subjektivitou

pritom vyplýva z ustanovenia , ktoré je v tomto prípade

akýmsi zákonným splnomocnením na zriaďovanie samostatných organizačných jednotiek

stanovami jednotlivých zdruţení, o čom svedčí i doterajšia judikatúra Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, podľa ktorej z ustanovenia vyplýva, ţe

stanovy občianskeho zdruţenia môţu určiť, ktoré organizačné jednotky občianskeho

zdruţenia majú spôsobilosť konať vlastným menom, teda i nadobúdať vlastným menom práva

a povinnosti a sú právnickými osobami, pričom také organizačné jednotky musia byť

v stanovách výslovne uvedené alebo musí byť v stanovách aspoň určené, akým spôsobom sa

také jednotky zriaďujú, aby bolo moţné jednoznačne zistiť, či ide v konkrétnom prípade

o organizačnú jednotku vzniknutú v súlade so stanovami ako organizačná jednotka s právnou

subjektivitou, stanovy potom musia tieţ jednoznačne určiť, kto je oprávnený menom takej

organizačnej jednotky vo všetkých veciach konať, t.j. kto je jej štatutárnym orgánom

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 1997, sp. zn. 3 Cdo

146/1996). V tejto súvislosti preto neobstojí ani argument dovolateľov spočívajúci v tom, ţe

ţalobca nie je právnickou osobu z dôvodu, ţe nebol zaregistrovaný v registri zdruţení. Zákon

č. totiţ povinnosť registrovať organizačné jednotky v registri zdruţení neukladá.

Na existencii právnej subjektivity ţalobcu nič nemení ani skutočnosť, ţe organizačné

jednotky S.Z.Z. neboli v Stanovách označené ihneď pri vzniku zdruţenia, ale boli do

Stanov zapracované aţ ich neskoršími zmenami. Zmenu Stanov totiţ S.Z.Z. riadne oznámil

v zmysle a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ju

v zmysle § 11 ods. 3 toho istého zákona vzalo na vedomie. Keďţe s právnou subjektivitou

(spôsobilosťou mať práva a povinnosti) právnickej osoby, resp. spôsobilosťou právnickej

osoby nadobúdať práva a povinnosti, priamo súvisí i procesná subjektivita (spôsobilosť byť

účastníkom konania) a procesná spôsobilosť, dovolací súd túto otázku povaţuje za uzavretú.

Pokiaľ ide o námietku dovolateľov spočívajúcu v tom, ţe v konaní pred súdmi

niţšieho stupňa sa nepodal návrh na začatie konanie, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237

písm. e/ ), ţalovaní naplnenie tohto zákonného dôvodu dovolania vidia v tom, ţe

predbeţné opatrenie, ktoré Okresný súd Trenčín nariadil uznesením (v poradí prvým)

z 21. januára 2008, č.k. -30, zaniklo podľa , a to tým,

ţe ţalobca v súdom určenej 30 – dňovej lehote nepodal ţalobu vo veci samej pod pôvodnou

spisovou značkou (). Zánikom predbeţného opatrenia sa podľa nich toto

predsúdne konanie skončilo, preto súd uţ nemal vydávať ďalšie rozhodnutia v tejto veci

vrátane uznesenia (v poradí tretieho) Okresného súdu Trenčín z 25. mája 2009, č.k.

-318, ktorým predbeţné opatrenie opätovne nariadil. Opätovným nariadením

predbeţného opatrenia súdom bez toho, aby bol ţalobcom podaný nový návrh na jeho

vydanie, bola podľa dovolateľov zaloţená vada konania v zmysle , pre

ktorú je potrebné rozhodnutia oboch súdov zrušiť. Dovolatelia navyše uvádzajú, ţe opätovne

nariadené predbeţné opatrenie zaniklo rovnako ako to prvé, nepodaním ţaloby vo veci samej.

Ţalovaní majú tieţ za to, ţe ak ţalobca podal v predmetnej veci samostatnú ţalobu (konanie

vedené pod sp. zn. ), mal jej podaniu predradiť i nový návrh na vydanie

predbeţného opatrenia, nakoľko podaním samostatnej ţaloby v konaní

a začatím konania vo veci samej sú akékoľvek predbeţné opatrenia v pôvodnom konaní

právne neúčinné.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.

Účelom tohto zákonného ustanovenia je umoţniť osobe dotknutej na svojich právach brániť

sa proti svojvoľnému konaniu (prejednaniu a rozhodnutiu) súdu v určitej veci, ku ktorému

došlo svojvoľnou činnosťou súdu bez toho, aby to vyplynulo z vôle osôb, ktorých sa to týka,

t.j. bez toho, aby sa takéto osoby rozhodnutia súdu ţalobou (návrhom) priamo domáhali,

pričom nejde ani o zákonné výnimky podľa a

Dovolací súd preskúmal vec z hľadiska existencie namietaného dovolacieho dôvodu

a dospel k záveru, ţe v konaní, ktoré vydaniu rozhodnutia odvolacieho súdu predchádzalo,

nedošlo k vadnému postupu súdu v zmysle Dovolací súd z predloţeného

spisového materiálu totiţ zistil, ţe predbeţné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu

Trenčín z 21. januára 2008, č.k. -30, nemohlo zaniknúť z dôvodov podľa § 77

ods. 1 písm. a/ (nepodaním ţaloby vo veci samej), ako tvrdia dovolatelia, pretoţe

ţaloba vo veci samej bola ţalobcom riadne podaná. Podľa uznesenia Okresného súdu Trenčín

z 21. januára 2008, č.k. -30, mala byť ţaloba podaná do 30 dní odo dňa

doručenia tohto uznesenia. Táto lehota bola zo strany ţalobcu dodrţaná, keď Okresný súd

Trenčín dňa 18. februára 2008 (uznesenie o nariadení predbeţného opatrenia bolo právnemu

zástupcovi ţalobcu doručené súdnym doručovateľom dňa 25. januára 2008) prijal ţalobu

o určenie povinnosti zdrţať sa neprimeraných zásahov do areálu záhradkárskej osady

a tomuto konaniu bola priradená spisová značka . Námietka dovolateľov

spočívajúca v tom, ţe konanie o nariadenie predbeţného opatrenia a konanie vo veci samej

prebiehajú pod inými spisovými značkami, nie je v tomto prípade adekvátna a nemá vplyv

na splnenie povinnosti ţalobcu. Postup súdu pri prijímaní, evidencii a zaraďovaní vecí

do jednotlivých registrov upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,

Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „Spravovací

poriadok“). Zo Spravovacieho poriadku vyplýva, ţe kaţdé písomné podanie doručené súdu

prijíma osobne zamestnanec podateľne, ktorý ho označí podacou pečiatkou a vydá potvrdenie

o jeho prijatí, ak ide o ţalobu alebo návrh na začatie konania. Kaţdé podanie, ktorým sa dáva

podnet na začatie konania alebo na inú činnosť súdu, sa zaeviduje prostredníctvom aplikácie

a zapíše sa do súdneho registra príslušného súdneho oddelenia, pre veci občianskoprávne sa

na okresnom súde vedú registre C, Cd a Ccud (§ 163 ods. 1 Spravovacieho poriadku).

Po prijatí podania sa vţdy zároveň zaloţí nový súdny spis a pridelí sa mu nová spisová značka

(§ 170 ods. 1 Spravovacieho poriadku) s tým, ţe pridelenie zákonného sudcu sa realizuje

náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov

schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky tak, aby bola vylúčená

moţnosť ovplyvňovania pridelenia vecí ( o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Uvedený postup súd

správne uplatnil i v prejednávanej veci, keď návrh na nariadenie predbeţného opatrenia

a následne ţalobu vo veci samej posudzoval ako dve samostatne napadnuté veci a kaţdej

z nich priradil inú spisovú značku a iného zákonného sudcu. Pokiaľ by navyše mali existovať

pochybnosti o tom, či ţaloba v konaní bola skutočne mienená ako ţaloba

vo veci samej k vydanému predbeţnému opatreniu v konaní , dovolací súd

dodáva, ţe vôľa ţalobcu podať ţalobu vo veci samej k pôvodnej spisovej značke

() je vyjadrená tak v samotnej ţalobe doručenej súdu dňa 18. februára 2008,

ako i v podaní ţalobcu zo dňa 13. októbra 2009 adresovanom Okresnému súdu v Trenčíne.

Na základe uvedeného moţno uzavrieť, ţe vzhľadom k tomu, ţe k zániku pôvodného

predbeţného opatrenia podľa nedošlo (platí to i pre opätovne

nariadené predbeţné opatrenie uznesením Okresného súdu Trenčín z 25. mája 2009, č.k.

-318), nebolo v tomto konaní potrebné podať nový návrh na nariadenie

predbeţného opatrenia.

Pokiaľ ide o argument dovolateľov spočívajúci v tom, ţe ţalobca mal podať nový

návrh na vydanie predbeţného opatrenia i v konaní , pretoţe začatím konania

vo veci samej sú akékoľvek predbeţné opatrenia v pôvodnom konaní právne

neúčinné, tento dovolací súd rovnako povaţuje za neopodstatnený, a to z dvoch dôvodov.

Prvým z nich je uţ uvedená skutočnosť, ţe konanie o nariadení predbeţného opatrenia

a konanie vo veci samej sú dvoma samostatnými konaniami, ktoré od seba nie sú navzájom

závislé v tom zmysle, ţe by na vydanie rozhodnutia vo veci samej bolo potrebné najprv

nariadiť predbeţné opatrenie. Predbeţné opatrenie je samostatným právnym prostriedkom

ochrany ohrozených či porušených práv účastníkov, ktorý má dočasný charakter a je moţné

ho nariadiť tak pre dobu pred začatím konania vo veci samej, ako i pre dobu od podania

ţaloby vo veci samej aţ do právoplatného skončenia veci (rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 1. novembra 2005, sp. zn. ), ak je potrebné dočasne

upraviť pomery účastníkov alebo ak je obava, ţe by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený

( ). Druhým dôvodom je skutočnosť, ţe k zániku predbeţného opatrenia

nedochádza podaním ţaloby vo veci samej. v dôvody

zániku predbeţného opatrenia vymedzuje taxatívne. Medzi tieto zákonné dôvody patrí

nepodanie ţaloby vo veci samej v lehote určenej súdom, nevyhovenie ţaloby vo veci samej,

uplynutie 30 – dňovej lehoty od vykonateľnosti rozhodnutia o veci, ak sa ţalobe vyhovelo,

a uplynutie času, počas ktorého malo predbeţné opatrenie trvať. V prejednávanej veci

nenastal ţiaden z uvedených prípadov a predbeţné opatrenie nebolo zrušené ani súdom podľa

Pokiaľ ide o dôvody dovolania ţalovaných spočívajúce v existencii inej vady

v konaní, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

a v nesprávnom právnom posúdení veci ( ), tieto je moţné

preskúmať len v prípade, ţe dovolanie je prípustné, nakoľko tieto, ak by aj boli dané, sami

osebe nezakladajú prípustnosť dovolania, preto sa nimi dovolací súd viac nezaoberal.

Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe prípustnosť dovolania nie je daná ani podľa

, ani podľa , a dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto

podľa v spojení s veta prvá odmietol bez

toho, aby bola preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa (s pouţitím analógie) v spojení s a

ods. 1 s ohľadom na to, ţe účastníci si náhradu trov konania ani neuplatňovali.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová