Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/123/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu G., akciová spoločnosť, so

sídlom v B., zastúpený Mgr. F. N., advokátom v B., proti žalovanej F. n. s p. B., R. č. X.,

o zaplatenie 26 924,45 Eur (811 126,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod

sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25.

novembra 2009 sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa žalobou po úprave petitu domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške

0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 433 134,-- Sk za obdobie od 3. decembra 2002

do 18. októbra 2007 vo výške 385 489,-- Sk a zaplatenia poplatku z omeškania vo výške

0,2 % z dlžnej sumy poistného 119 561,-- Sk za každý deň omeškania za rovnaké obdobie

vo výške 425 637,-- Sk, spolu vo výške 811 126,-- Sk.

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 1. decembra 2008 č.k. -89

zamietol žalobu žalobcu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V konaní mal

preukázané, že na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky prešiel nárok

na zaplatenie dlžného poistného v sume 119 561,-- Sk z platobného výmeru č. X.

z X. a tiež nárok na zaplatenie poplatku z omeškania z dlžnej sumy poistného v sume 433

134,-- Sk z platobného výmeru č. X. z X., ktoré žalovaný uhradil 18. októbra 2007. Dospel

k záveru, že žalobca nie je legitimovaný k peňažnému nároku – sankcie za omeškanie

s úhradou poistného – poplatku z omeškania 0,2 % denne z nezaplateného poistného, pretože

takýto nárok na neho postúpený nebol. Bol na neho postúpený platobný výmer znejúci na

konkrétnu sumu 119 561,-- Sk. Poukázal tiež na to, že od 1. januára 2005 sadzba aj druh

právnej sankcie za omeškanie s úhradou poistného bola zmenená z poplatku z omeškania,

ktorý žalobca žiadal, na úrok z omeškania, a preto návrh žalobcu by nemal aj z tohto dôvodu

právne opodstatnenie. Platobný výmer č. X. na sumu 433 134,-- Sk bol rozhodnutím o

uložení sankcie za omeškanie v súvislosti s výmerom č. X.. Platobné povinnosti zo

zdravotného poistenia ako aj sankcie za neplnenie týchto povinností sa riadia režimom

správneho konania. Tento právny vzťah má teda charakter právneho vzťahu z práva

verejného, preto nemožno naň aplikovať ustanovenia z oblasti práva súkromného. Žalobca

nemá právo domáhať sa v zmysle ustanovení súkromného práva úroku z omeškania

z dôvodu oneskorenej úhrady platobného výmeru č. X., pretože na tento prípad sa vzťahujú

ustanovenia zákonov regulujúcich zdravotné poistenie a tieto nárok požadovaný žalobcom

neupravujú. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25. novembra 2009 č.k.

-116 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa a zistenie skutkového stavu ako aj

právne posúdenie veci súdom prvého stupňa považuje za úplné, vystihujúce podstatu

prejednávanej veci, pričom námietky žalobcu v odvolaní nepovažoval za dôvodné. Žalobca

povinnosti uložené platobnými výmermi vymohol a ďalšie mu postúpené neboli. Stotožnil sa

s názorom súdu prvého stupňa, že nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie ako aj

poplatku z omeškania s jeho úhradou sú dlhmi z verejného práva, pri ktorých aj v prípade, že

tieto pohľadávky boli postúpené poisťovňou na tretie osoby, nestrácajú svoj verejnoprávny

charakter a nie je možné ich ďalej kombinovať so sankciami podľa súkromného práva,

úrokom z omeškania či už podľa Občianskeho alebo .

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím možnosti konať pred

súdom ( ). Označený dovolací dôvod konkretizoval tým, že na žalobcu

boli postúpené aj pohľadávky s príslušenstvom (ktorého priznanie je predmetom

prebiehajúceho konania) a pokiaľ súd o tomto jeho nároku nerozhodol, odňal mu tým

možnosť konať pred súdom. Poukázal na , Listinu základných

práv a slobôd a , ktorých jednotlivé (v dovolaní citované)

ustanovenia mu zaručujú právo na prejednanie ním uplatneného nároku v súdnom konaní.

Svoje právo na prejednanie veci pred súdom v dôvodoch svojho dovolania podrobne

rozviedol.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako

nedôvodný zamietnuť, pretože rozhodnutie prvostupňového aj odvolacieho súdu považuje

za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom v súlade

s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ) a dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

Keďže v danom prípade rozsudok odvolacieho súdu nemá povahu zmeňujúceho

rozsudku, ale ani potvrdzujúceho rozsudku vo výroku ktorého by bola vyslovená prípustnosť

dovolania, či povahu potvrdzujúceho rozsudku vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky, je

nepochybné, že v predmetnej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý

nevykazuje znaky niektorého z rozsudkov uvedených v a Dovolanie

žalobcu preto v tomto prípade podľa ustanovení a prípustné nie je.

Dovolanie nie je prípustné ani podľa , lebo dovolací súd vo veci

nerozhodoval.

Dovolanie žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu by bolo procesne prípustné, len ak

by konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je

zaťažené niektorou z nich vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia

Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ,

ale sa (aj so zreteľom na obsah dovolania) zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v ustanovení Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných

vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie

je významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k jednej z týchto vád ale

len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Žalobca existenciu procesných vád konania

v zmysle okrem písm. f/ netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom

konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolací

súd sa preto zameral na dovolateľom vytýkanú vadu konania odňatia možnosti konať pred

súdom.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi

odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva .

V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd

je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti uplatnenia ich práv [napr. vykonávať procesné

úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho

výpisy ( ), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), vyjadriť sa

k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali ( ), na to, aby im

bol doručený rozsudok do vlastných rúk ( )]. Z obsahu spisu nevyplýva, že

by oba nižšie súdy v prejedávanej veci v prípade žalobcu nerešpektovali niektoré z týchto

práv.

Dovolateľ v dovolaní namieta postup oboch súdov, ktorým mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom ( ). Uviedol, že mu boli postúpené

pohľadávky aj s príslušenstvom ktorého zaplatenie si uplatnil práve v predmetnom konaní

a súd o tomto jeho nároku nerozhodol a takýmto konaním sa mu odňala možnosť konať pred

súdom a boli porušené aj jeho práva garantované

a medzinárodnými dohovormi. Námietka týkajúca sa nerozhodnutia súdom o predmete sporu

s poukazom na to, že súd mal uviesť, že o predmete uplatneného nároku by mal rozhodovať

Ú. p. d. n. z. s., je v zjavnom rozpore s obsahom spisu. Z obsahu spisu totiž jednoznačne

vyplýva, že žalobca si žalobou zo dňa 23. mája 2008 doručenou súdu dňa 27. mája 2008

uplatnil zaplatenie sumy 492 175,-- Sk ako úroku z omeškania so zaplatením platobného

výmeru č. X. a č. X. zo dňa X., ktorý žiadal zmeniť návrhom zo dňa 24. júna 2008 doručeným

súdu dňa 26. júna 2008 tak, že žalovaná je povinná zaplatiť mu poplatok z omeškania zo

sumy 119 561,-- Sk od 3. decembra 2002 do 18. októbra 2007 vo výške 425 637,-- Sk a úrok

z omeškania zo sumy 433 134,-- Sk za to isté obdobie vo výške 385 489,-- Sk, spolu vo výške

811 126,-- Sk. Súd prvého stupňa uznesením z 1. augusta 2008 č.k. -52 pripustil

požadovanú zmenu žalobného petitu a rozsudkom z 1. decembra 2008 č.k. -89

žalobu v celom rozsahu zamietol. Na odvolanie žalobcu odvolací súd rozhodujúc o tomto

odvolaní, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Z uvedeného

vyplýva, že súdy nižších stupňov vec meritórne prejednali a o nej rozhodli a to zamietajúcim

rozsudkom, keď dospeli k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Nemožno preto

prisvedčiť námietke žalobcu, že súdy nerozhodli o ním uplatnenom nároku a vyslovili názor,

že o predmete konania je príslušný rozhodnúť Ú. p. d. n. z. s.. Z odôvodnenia oboch

rozhodnutí súdov nižších stupňov vyplýva, že žaloba žalobcu bola zamietnutá z dôvodu, že

súdy dospeli k záveru, že žalobcovi nevzniklo právo domáhať sa zaplatenia vyúčtovaných

sankcií – úroku z omeškania a poplatku z omeškania vo výške 811 126,-- Sk.

Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd a odvolací súd v konaní postupovali

v súlade s ustanoveniami a žalobcovi neodňali možnosť

konať pred súdom v zmysle

Keďže v danom prípade dovolanie nie je prípustné podľa a neboli zistené

vady konania podľa a ani iné vady konania (neboli ani namietané), ktoré by mali

za následok nesprávne rozhodnutie, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že

dovolanie žalobcu nie je prípustné, preto ho odmietol ( v spojení

s ustanovením ).

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová