Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
818/361527.f54485.pdf
PDF · 177.55 KB
No categories available
1Cdo/49/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Mgr. E. P. bytom
L., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. J. V., advokátkou v H., proti odporkyni Z., o
neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, o dovolaní navrhovateľky
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. novembra 2009, sp. zn. 8 Co 56/2009,
takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
26. novembra 2009, sp. zn. 8 Co 56/2009, o d m i e t a .
Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove (na odvolanie navrhovateľky) potvrdil zamietajúci rozsudok
okresného súdu v Humennom z 18. decembra 2008, č. k. 15 C 26/2008 – 92 (vo veci
samej) a vo výroku o náhrade trov konania ho zmenil tak, že navrhovateľke uložil
povinnosť nahradiť odporcovi (alebo do rúk jeho právneho zástupcu – Mgr. P. D.)
trovy konania v sume 488,62 eur do troch dní. Rovnako, ako súd prvého stupňa dospel
k záveru,, že návrh nie je dôvodný, lebo výsledkami vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že boli splnené všetky zákonné dôvody pre skončenie pracovného pomeru
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka, ktorá
navrhla, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci samej zmenil
a určil, že výpoveď, ktorú jej dal odporca 19. júna 2007 je neplatná a aby žalovanému
bola uložená povinnosť nahradiť jej trovy konania, alebo aby dovolací súd predmetný
rozsudok dovolacieho súdu zrušil a vec mu vráti na ďalšie konanie. Dôvodila tým, že
konanie je postihnuté vadou podľa § 237 O. s. p. a že rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. a/, písm. c/ O. s. p.). Trvala
na názore vyslovenom v priebehu súdneho konania, že rozdelenie počtu hodín
matematiky medzi dve učiteľky v súvislosti s návratom Ing. Ž. z materskej dovolenky
nie je organizačnou zmenou, ale len bežným aktom riadenia. V konaní odporkyňa
nepreukázala, že v čase vydania rozhodnutia č. 74/07/2007 zo 6. 6. 2007, (kedy ešte
neboli rozdelené úväzky ostatných učiteľov, ani rozsah hodín na školsky rok
2007/2008), sa pre zamestnávateľa stane nadbytočnou. Aj v prípade, ak by išlo
organizačnú zmenu, nie je medzi ňou a jej nadbytočnosťou príčinná súvislosť.
Rozdelenie počtu hodín matematiky z dôvodu klesajúceho počtu žiakov a návratom
Ing. Ž. z materskej dovolenky taktiež nie je v príčinnej súvislosti s jej nadbytočnosťou.
Zdôraznila tiež, že výpoveď nebola relevantným spôsobom prerokovaná so zástupcami
zamestnancov a uviedla, že sa nemohla ani vyjadriť ku kráteniu finančných
prostriedkov v nadväznosti na klesajúci počet žiakov v školskom roku 2007/2008, ktorý
odporca použil ako dôvod vedúci k výpovedi.
Odporkyňa sa v dovolacom konaní nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)
najskôr preskúmal vec z hľadiska prípustnosti dovolania a zistil, že dovolanie
v predmetnej veci smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,
preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O. s. p.
a proti rozsudku odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O. s. p.
V predmetnej veci dovolanie v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p. nie je
prípustné, lebo odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil
Dovolanie nie je prípustné ani v zmysle druhého odseku ustanovenia § 238 O. s. p., lebo
v tejto veci neexistuje rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré by predchádzalo vydaniu
dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, a ktoré by súčasne obsahovalo
právny názor dovolacieho súdu na vec, ktorá je predmetom súdneho sporu; teda, nie je
splnená podmienka, ktorú ustanovenie § 238 ods. 2 O. s. p. predpokladá. Prípustnosť
dovolania nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 238 ods. 3 O. s. p., keď odvolací súd vo
výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania pretože ide o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.).
Keďže v predmetnej veci nejde o žiadnu z možností prípustnosti dovolania
vyplývajúcich z tohto zákonného ustanovenia, dovolanie podľa neho nie je prípustné.
Bolo však povinnosťou dovolacieho súdu zaoberať sa podmienkami prípustnosti
dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O. s. p., kedy je dovolanie prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (t.j. tak proti rozsudku, ako aj proti uzneseniu),
ak v konaní došlo k procesným vadám vymenovaným v tomto zákonnom ustanovení pod
písmenami a) až g). Takouto vadou je aj odňatie možnosti konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O. s. p.), na ktorú poukazovala navrhovateľka. Za takúto vadu treba považovať
taký postup súdu, v dôsledku ktorého účastník konania nemôže uplatňovať tie
procesného práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva na ochranu jeho práv
a právom chránených záujmov.
Iný názor navrhovateľky na organizačnú zmenu v predmetnej veci s dôrazom na
tvrdenie, že rozdelenie počtu hodín matematiky medzi dve učiteľky v súvislosti
s návratom Ing. Ž z materskej dovolenky nie je organizačnou zmenou, ale len bežným
aktom riadenia, ako aj jej hodnotenie z hľadiska nesplnenia predpokladov pre
výpoveď, nie sú podmienkami prípustnosti dovolania, ale ich možno podriadiť len pod
dôvody dovolania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O. s. p., ktoré samé osebe
nezakladajú aj prípustnosť dovolanie v zmysle ustanovenia § 238 a 237 O. s. p.
V dovolacom konaní nemožno preskúmavať hodnotenie dôkazov vykonaných nižším
súdom, lebo dovolací súd dokazovanie nevykonáva (§ 243a ods. 2 O. s. p.) a nemôže
tak iba na základe spisov preskúmavať správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si
nemôže pre svoje rozhodnutie zabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením
alebo zopakovaním dokazovania, aké mal súd, ktorý dôkazy hodnotil (Rc 42/1993).
Navrhovateľka nebola vylúčená zo žiadneho procesného úkonu; mala tak riadnu
možnosť uplatniť všetky svoje procesné práva, ktoré jej právna úprava priznáva
a prostredníctvom svojich úkonov mala možnosť pôsobiť na výsledok súdneho konania.
To platí aj o jej tvrdení, v zmysle ktorého sa nemohla vyjadriť ku kráteniu finančných
prostriedkov v nadväznosti na klesajúci počet žiakov v školskom roku 2007/2008( č. l.
54). Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že na jej žiadosť bolo pojednávanie zo 16. 10. 2008
odročené, práve preto, aby sa k tomuto podaniu mohla vyjadriť. V súvislosti s rozsahom
vykonaného dokazovania treba uviesť, že rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných
dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu (§ 120 ods. 1 O. s. p.), preto skutočnosť, že
neboli vykonané všetky dôkazy navrhované účastníkmi konania, nezakladá prípustnosť
dovolania.
Keďže dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné v zmysle ustanovenia 238
O. s. p. a dovolací súd nezistil žiadnu podmienku jeho prípustnosti ani podľa
ustanovenia § 237 O. s. p., dovolanie bolo treba v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1
písm. c/ O. s. p. odmietnuť.
Dovolací súd v dovolacom konaní úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní mu žiadne trovy (§ 243b ods. 5,
v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. júna 2010
JUDr. Daniela Švecová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Hrčková Marta