Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/13/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci odsúdeného

J. Č. pre trestný čin vraždy v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1

Tr. zákona v znení účinnom do 01. januára 2006 a iné na neverejnom zasadnutí

29. júna 2010 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča

a členov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu o sťažnosti odsúdeného J. Č.

a náhradného obhajcu JUDr. Š. L. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15.

apríla 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Podľa napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.

Podľa p r i z n á v a náhradnému obhajcovi odsúdeného

J. Č., JUDr. Š. L. so sídlom B., H. v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR podľa §

12 ods. 3 písm. c/, , , č. odmenu za

úkony právnych služieb:

1/ Prevzatie a príprava obhajoby – 27.11.2006 90,62 eur

2/ Účasť na hlavnom pojednávaní – 18.12.2006 90,62 eur

3/ Účasť na hlavnom pojednávaní – 24.1.2007 (2x98,59 eur) 197,18 eur

4/ Účasť na hlavnom pojednávaní – 14.2.2007 98,59 eur

5/ Účasť na hlavnom pojednávaní – 15.3.2007 98,59 eur

6/ Účasť na hlavnom pojednávaní – 9.5.2007 98,59 eur

7/ režijný paušál 2x5,44 a 4x5,91 eur 34,52 eur

Spolu 708,71 eur

II. Podľa sťažnosť odsúdeného J. Č.

sa zamieta.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. apríla 2010, č.k. -976,

podľa s použitím , , ,

písm. a/ ods. 2 písm. e/, ods. 4, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti SR č. bola priznaná odmena a náhrada hotových

výdavkov v sume 96,06 EUR náhradnému obhajcovi JUDr. Š. L., ktorý bol rozhodnutím

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. novembra 2006, sp. zn. , podľa § 40a Tr.

por. v znení účinnom do 01. januára 2006 ustanovený ako náhradný obhajca odsúdenému J.

Č..

Z odôvodnenia vyššie uvedeného uznesenia vyplýva, že náhradný obhajca

JUDr. Š. L. si 22. februára 2010 uplatnil nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov za

poskytnutie právnych služieb pri obhajobe odsúdeného v celkovej výške 799,24 EUR. Túto

výšku odôvodnil odmenou za prevzatie a prípravu obhajoby, odmenou za štúdium spisu 14.

decembra 2006 na krajskom súde v čase od 9,30 hod. do 12,00 hod, odmenou

za účasť na hlavných pojednávaniach 18. decembra 2006, 24. januára 2007,

14. februára 2007, 15. marca 2007 a 09. mája 2007 a režijným paušálom. Krajský súd odmenu

a náhradu hotových výdavkov vo výške uplatnenej náhradným obhajcom nepriznal. Svoje

rozhodnutie zdôvodnil tým, že štúdium spisu zahrňuje ustanovenie upravujúce prevzatie

a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č.

Ďalej nepriznal náhradnému obhajcovi odmenu spolu s režijným paušálom ani

za jeho účasť na hlavných pojednávaniach konaných 18. decembra 2006, 24. januára 2007,

14. februára 2007, 15. marca 2007 a 09. mája 2007 odôvodňujúc svoje rozhodnutie

ustanovením podľa ktorého, náhradný obhajca môže práva a povinnosti

obhajcu na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí aktívne vykonávať iba v prípade

neúčasti zvoleného obhajcu alebo ustanoveného obhajcu.

Proti predmetnému uzneseniu podal odsúdený J. Č. ako aj náhradný obhajca JUDr. Š.

L. sťažnosť v zákonnom stanovenej lehote.

Náhradný obhajca svoju sťažnosť odôvodnil tým, že sa zúčastnil všetkých úkonov tak,

ako uviedol vo svojom vyúčtovaní, pričom sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia

a priznania odmeny a náhrady hotových výdavkov v celej výške. Podľa jeho názoru

sa ustanovenie vzťahuje na procesné postavenie obhajcu v trestnom

konaní a nerieši postup ohľadne odmeny obhajcu. Odmenu rieši ustanovenie § 553 ods. 2

, podľa ktorého obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, má voči štátu nárok

na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom, ak zákon neustanovuje inak.

Ďalej poukázal na to, že v čase od 9,30 hod. do 12,00 hod. 14. decembra 2006 študoval spis

na Krajskom súde v Banskej Bystrici, nakoľko sa jednalo o závažnú trestnú činnosť, a preto

sa domáhal odmeny aj za čas strávený štúdiom spisu, keďže mu táto časť odmeny tiež nebola

priznaná. V závere dodal, že ak súd nepovažoval za potrebné, aby náhradný obhajca

v súdnom konaní naďalej pôsobil, mal opatrením rozhodnúť o jeho zrušení a nie vyčkávať

do skončenia konania.

Odsúdený vo svojej sťažnosti skonštatoval, že súdom priznané trovy náhradnému

obhajcovi platiť odmieta, nakoľko náhradný obhajca mu bol zvolený pre možné obštrukcie zo

strany zvolených obhajcov, pričom jeho obhajcovia nikdy nijaké obštrukcie nezapríčinili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o riadnom opravnom

prostriedku v zmysle pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného ako aj

náhradného obhajcu preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie

tomuto predchádzajúce, pričom skonštatoval, že sťažnosť v oboch prípadoch je prípustná

( ), bola podaná oprávnenou osobou ( Trestného

poriadku), v zákonom stanovenej lehote ( ) a zistil,

že sťažnosť podaná odsúdeným nie je dôvodná avšak sťažnosť podaná náhradným obhajcom

dôvodná je.

Podľa obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, má voči

štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom, ak zákon

neustanovuje inak.

Podľa o výške odmeny a náhrady rozhodne na návrh

obhajcu alebo zástupcu z radov advokátov, ktorý bol ustanovený poškodenému podľa § 47

ods. 6, orgán činný v trestnom konaní, ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne

skončilo; v konaní pred súdom rozhodne predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním

poverený vyšší súdny úradník.

Podľa vyhlášky č. pri obhajobe v trestnom konaní

okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná

hranica prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina

výpočtového základu. Jedna šestina výpočtového základu na rok 2006 je suma 90,62 EUR

a na rok 2007 suma 98,59 EUR.

Podľa , vyhlášky č. odmena vo výške základnej

sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby :

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

d) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania,

vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine

a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto

za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín.

Podľa vyhlášky č. od klienta možno požadovať na náhradu

výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej

stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát

požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu zistil,

že krajský súd správne odôvodnil svoje rozhodnutie len v tej časti, v ktorej nepriznal odmenu

náhradnému obhajcovi za štúdium spisu. Odmenu za úkon právnej služby sťažovateľovi

priznal vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za prevzatie a prípravu obhajoby, pričom

pod tento úkon zahrnul aj štúdium spisu pretože toto ustanovenie okrem prevzatia obhajoby

upravuje aj jej prípravu, ktorá bez štúdia spisu ani možná nie je.

Iná situácia nastala v prípade priznania alebo nepriznania odmeny a náhrady

náhradnému obhajcovi za účasť na jednotlivých hlavných pojednávaniach pokiaľ bol na nich

prítomný aj zvolený obhajca obžalovaného JUDr. J. L..

Opatrením predsedu senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. novembra 2006,

č. k. -708, bol obžalovanému J. Č. podľa v znení účinnom do

01. januára 2006, ustanovený náhradný obhajca JUDr. Š. L., advokátska kancelária B., H.,

a to z toho dôvodu, že zvolený obhajca opakovane už počas prípravného konania, ako i počas

súdneho konania náhle ochorel a tak vykonanie naplánovaných úkonov bolo zmarené a tým

došlo k prieťahom v konaní.

Či v trestnom konaní pred súdom je náhradný obhajca potrebný alebo nie, závisí

od posúdenia konkrétneho prípadu predsedom senátu, ktorý v prípade pozitívnej identifikácie

takejto potreby rozhodne o ustanovení náhradného obhajcu opatrením. Tým sa však činnosť

súdu ohľadne zabezpečenia realizácie práva obvineného na riadnu obhajobu nevyčerpáva.

Predseda senátu je aj po ustanovení náhradného obhajcu v každom štádiu trestného konania

pred súdom povinný sledovať a vyhodnocovať, či sú stále dané dôvody na to, aby

obžalovanému bol náhradný obhajca ustanovený. Pritom dbá najmä na to, aby bola okrem

práva obvineného na obhajobu naplnená aj ďalšia dôležitá zásada trestného konania, t.j.

prejednanie a spravodlivé rozhodnutie trestnej veci v primeranej lehote bez zbytočných

prieťahov. Ak potreba náhradnej obhajoby neskôr podľa názoru predsedu senátu pominie

(napr. zvolený obhajca sa uzdraví, obžalovaný si zvolí nového obhajcu alebo zanikne dôvod

nutnej obhajoby, atď.), je predseda senátu povinný o tom bez zbytočného odkladu rozhodnúť

opatrením, ktorým účasť náhradného obhajcu v trestnom konaní pred súdom zruší. Ak sa na

hlavné pojednávanie v predmetnej trestnej veci dostavoval opakovane zvolený obhajca, ktorý

si svoju povinnosť obhajoby opakovane riadne plnil, predseda senátu Krajského súdu

v Banskej Bystrici mal možnosť reagovať na túto skutočnosť a opatrením náhradného obhajcu

zrušiť. To, že napriek opakovanej účasti zvoleného obhajcu tak neučinil, svedčí zrejme o tom,

že priebeh konania pred súdom predseda senátu interpretoval ako taký, ktorý si stále vyžaduje

prítomnosť náhradného obhajcu na hlavnom pojednávaní aj napriek prítomnosti zvoleného

obhajcu.

Z ustanovenia vyplýva, že náhradný obhajca má rovnaké práva

a povinnosti ako obhajca zvolený alebo ustanovený, v konaní pred súdom ich však môže

vykonávať iba v prípade neúčasti zvoleného alebo ustanoveného obhajcu. Uvedené

ustanovenie teda náhradného obhajcu nezbavuje práv a povinností obhajcu samých osebe,

zbavuje ho iba možnosti ich výkonu. Súd pripomína, že činnosť obhajcu sa nevyčerpáva, resp.

sa neredukuje len na verbálne vystupovanie na hlavnom pojednávaní alebo verejnom

zasadnutí, ktoré mal zrejme zákonodarca na mysli použitím slova „vykonávať“. Rovnako

dôležitou je tá navonok menej viditeľná činnosť obhajcu, ktorá spočíva v systematickej

príprave na hlavné pojednávanie štúdiom spisu a listinných dôkazov, priebežná analýza

dôkazov, vykonávaných na hlavnom pojednávaní a z toho vyplývajúce stanovovanie ďalšej

stratégie obhajoby. Všetky tieto činnosti náhradný obhajca, prítomný na hlavnom pojednávaní

popri zvolenom obhajcovi, hoci sa „navonok“ aktívne do jeho priebehu nezapojil, však podľa

názoru najvyššieho súdu vykonával. Preto účasť náhradného obhajcu na hlavným

pojednávaniach v jednotlivých dňoch najvyšší súd považuje nie za „obyčajnú“ účasť

na úrovni účasti laickej verejnosti, ale za kvalifikovanú účasť súdom ustanoveného právneho

zástupcu, za ktorú patrí náhradnému obhajcovi odmena v zmysle vyššie citovanej vyhlášky.

Pre priznanie odmeny náhradnému obhajcovi nie je rozhodujúce, či tento aj skutočne v konaní

pred súdom aktívne ovplyvňuje priebeh hlavného pojednávania napr. výsluchom svedkov –

t.j. či práva a povinnosti obhajcu „vykonáva“. Postačujúce je, ak je na hlavnom pojednávaní

prítomný na základe predsedom senátu doposiaľ nezrušeného (t.j. stále platného) opatrenia,

ktorým bol za náhradného obhajcu ustanovený.

Pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že ustanovenie § 42 ods. 2

rieši predovšetkým uplatnenie práva obvineného na obhajobu v trestnom konaní

v rovine trestnoprávnej a nie je možné jeho extenzívnym výkladom dospieť k takému záveru,

ktorým by bolo odopretie odmeny náhradnému obhajcovi, ak sa riadne zúčastnil na hlavnom

pojednávaní, hoci nedošlo k jeho aktívnemu zapojeniu do priebehu hlavného pojednávania

v zmysle, aký vyplýva z tohto ustanovenia. Pokiaľ by sa toto ustanovenie malo vykladať

rigorózne podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici, prítomnosť náhradného obhajcu

na hlavnom pojednávaní za účasti zvoleného obhajcu (resp. ustanoveného obhajcu)

bez nároku na odmenu, by tak bola zbytočná. V takom prípade by náhradný obhajca

za účelom prípravy na ďalšie pojednávania musel študovať spis a za takýto úkon právnej

služby by mu odmena patrila v rovnakej výške ako pri účasti na hlavnom pojednávaní

(samozrejme prihliadnuc na trvanie úkonov právnej služby).

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odôvodnene

podanej sťažnosti náhradného obhajcu JUDr. Š. L. zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu

a vo veci rozhodol sám, keď náhradnému obhajcovi priznal odmenu a náhradu tak ako je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky

sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu v časti nepriznania odmeny

náhradnému obhajcovi za štúdium spisu a preto odmenu za tento úkon právnej služby rovnako

nepriznal.

Ďalej sťažnosť odsúdeného J. Č. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ods. l písm. c/ zamietol, keď zistil, že je nedôvodná. Menovaný sťažovateľ

v nej uviedol len, že odmieta platiť odmenu náhradnému obhajcovi i keď napadnuté

rozhodnutie krajského súdu jeho povinnosť nahradiť štátu odmenu a náhradu ustanovenému

obhajcovi neupravuje. O tom krajský súd rozhodne až po splnení zákonných podmienok

samostatným uznesením tak, ako sám v závere napadnutého rozhodnutia uvádza.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 29. júna 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková