Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/243/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne K. R., bývajúcej v S., proti

žalovaným 1/ R. K., bývajúcom v S., 2/ I. K., bývajúcej v S., zastúpeným JUDr. E. K.,

advokátkou v S., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenej na Okresnom

súde Humenné pod sp. zn. , o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 19. marca 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom z 19. júna 2008, č.k. -142 určil, že

2

parc. č. KN-C č. X. orná pôda o výmere X. mzapísaná na LV č. X., kat. úz. S., patrí do

dedičstva po neb. M. J., rod. G., zomr. X., a žalovaných 1/ a 2/ zaviazal na náhradu trov

konania. Dospel k záveru, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti na základe dlhodobej,

dobromyseľnej a nikým nerušenej držby nadobudla M. J.. Na túto skutočnosť nemalo vplyv

ani to, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti si formou notárskej zápisnice podľa zákona

č. osvedčili manželia B., ktorí túto nehnuteľnosť nikdy neužívali a sami

priznali, že vlastníctvo k nej nadobudli omylom. Neobstojí ani obrana žalovaných 1/ a 2/, že

spornú nehnuteľnosť nadobudli od vlastníka uvedeného na liste vlastníctva, pričom na nej

neviazli žiadne ťarchy. Pred uzavretím zmluvy boli žalovaní 1/ a 2/ upozornení, že

nehnuteľnosť nepatrí manželom B., a ak ju chcú odkúpiť, musia sa dohodnúť s právnymi

nástupcami po M. J.. O trovách konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 19. marca 2009, sp. zn. , na

odvolanie žalovaných 1/ a 2/ rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a žalovaným 1/ a 2/

uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania

246,27 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet JUDr. J. S., advokáta.

Vzhľadom na námietky žalovaných 1/ a 2/ obsiahnuté v odvolaní odvolací súd doplnil

dokazovanie výsluchom J. G.. Z vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že M. J., rod. G., svedčí ako prvej vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, ktoré

nadobudla vydržaním podľa (Stredný

). Nehnuteľnosť začala užívať v roku 1941

za účinnosti obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950, kedy lehota

na vydržanie nehnuteľnosti bola 32 rokov. Od 1. januára 1951 platila desaťročná vydržacia

lehota podľa Stredného , pričom možno započítať do nej i lehotu,

ktorá uplynula ešte pred účinnosťou zákona. Skutočnosť, že sporná parcela patrí

do vlastníctva rodiny J. a že na základe kúpnej zmluvy žalovaní 1/ a 2/ nenadobudli spornú

parcelu, o čom vedeli, vyplynula ako zo svedeckej výpovede manželov B., tak aj z výpovede

žalovaného 1/. Žalovaní 1/ a 2/ nenavrhli žiadne iné dôkazy, ktoré by preukázali opak.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení

s

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ dovolanie. Žiadali

napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietali, že rozsudok

odvolacieho súdu, ako aj rozsudok prvostupňového súdu spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Ani prvostupňový a ani odvolací súd

nepreukázali dostatočne a uspokojivým spôsobom, či žalovaní 1/ a 2/ boli alebo neboli

dobromyseľní pri nadobúdaní nehnuteľností riadnou kúpnou zmluvou. Súdy sa uspokojili

s jednostrannými a nepravdivými tvrdeniami manželov B. o tom, že títo mali vopred

upozorniť kupujúcich žalovaných na to, že nehnuteľnosti im nemajú patriť. Na notárskom

úrade bola vyhotovená kúpna zmluva podľa listu vlastníctva, ktorý predložili predávajúci

(manž. B.), pričom vyhlásili, že tieto nehnuteľnosti predávajú kupujúcim (žalovaným 1/ a 2/)

v celosti. Odvolací súd ďalej nebral na zreteľ listinné dôkazy nachádzajúce sa v spisovom

materiáli, respektíve ich nesprávne posúdil, a to najmä obsah dedičského spisu

D 297/60 po neb. M. J.. Záver súdu o tom, že bola výlučnou vlastníčkou spornej parcely

(najneskôr ku dňu svojej smrti v roku 1960) nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Rovnako

tak nemá oporu vo vykonanom dokazovaní záver súdu o tom, že M. J. užívala spornú parcelu

ako reálne vyčlenenú najmenej od roku 1941 až do svojej smrti, pretože reálna deľba

pozemku v konaní preukázaná nebola.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovaných 1/ a 2/ poukázala na to, že

dovolanie nie je v predmetnej veci prípustné a žiadala ho preto odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto

opravným prostriedkom napadnúť ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle platí, že ak

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním

napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ),

alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd vyslovil, že je

dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného právneho významu

( ).

Dovolaním žalobcu je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie je prípustné. V prejednávanej veci dovolací súd

dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil. Z týchto

dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľa nie je

podľa prípustné.

So zreteľom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v

( ), zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z procesných vád uvedených v až g) (t.j. že sa rozhodlo vo

veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát). Žalovaní 1/ a 2/ žiadnu z uvedených vád nenamietali a ani dovolací súd existenciu

žiadnej z nich v konaní nezistil.

Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (a aj prvostupňovým súdom)

namietané v dovolaní žalovaných 1/ a 2/ je síce prípustným dovolacím dôvodom, možno ho

však uplatniť len vtedy, ak je dovolanie prípustné. Samo osebe prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v zmysle upravené ako mimoriadny

opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu, ale len

tie, o ktorých tak zákon ustanovuje. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť preskúmavaniu po stránke vecného

a právneho posúdenia.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že v danej veci prípustnosť dovolania žalovaných 1/

a 2/ proti napadnutému rozsudku krajského súdu nemožno vyvodiť ani z ustanovenia ,

ani z ustanovenia Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalovaných 1/ a 2/ podľa v spojení s ako

neprípustné odmietol. Vzhľadom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal

napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Náhrada trov dovolacieho konania nebola žalobkyni priznaná, lebo v dovolacom konaní

nemali dovolatelia úspech a žalobkyňa nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania a žiadne trovy dovolacieho konania jej ani nevznikli (

v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2010

JUDr. Martin V l a d i k , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská