Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4So/169/2009

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD.,

v právnej veci navrhovateľky V. F. X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so

sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. X. z 11.

januára 2008, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23.

septembra 2009, č.k. -49, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 23. septembra 2009, č.k. -49 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne

č. X. z 11. januára 2008 zrušuje a vracia odporkyni na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozsudku len „OSP“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. z 11.

januára 2008, ktorým odporkyňa priznala navrhovateľke podľa

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „zák.č.

„“) a o sociálnom poistení starobný

dôchodok v sume 3801 Sk mesačne od 1. decembra 2003.

V odôvodnení rozsudku sa krajský súd stotožnil so záverom odporkyne, že

navrhovateľke bol dôchodok správne priznaný podľa z dôvodu, že

dôchodkový vek 55 rokov dosiahla 28. augusta 2003, nakoľko vychovala dve deti, avšak

v zmysle jej nemohol byť priznaný starobný dôchodok

od tohto dňa, keďže nemala na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ale tento jej bol

priznaný až od 1. decembra 2003, kedy vstúpila do platnosti zmluva medzi Slovenskou

republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení, a to spoločne

s vykonávacou dohodou k tejto zmluve, ktorá bola publikovaná v Zbierke zákonov pod

číslom Zároveň súd uviedol, že odporkyňa jej správne zhodnotila rozhodné

doby dôchodkového poistenia. Zároveň súd nepriznal odporkyni náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podala odvolanie

navrhovateľka, a to v podstate z dôvodu, že súd ignoroval jej potvrdenie a že rozhodol

výlučne podľa vyjadrenia odporkyne. Namietala, že dôchodkové poistenie jej vzniklo v roku

1981 podľa § 74 vyhl. 128/1957 Zb. a jej dôchodkové poistenie nebolo do doby jej odchodu

do Spolkovej republiky Nemecko v auguste 1991 ukončené. Nechápe, prečo jej nebol do

obdobia dôchodkového poistenia zarátaný aspoň rok 1991. Tvrdila, že odporkyňa

rozhodovala na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a že sa k veci nemohla

dostatočne vyjadriť. Žiadala preto zrejme o zrušenie rozhodnutia odporkyne o priznaní

starobného dôchodku.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu nepovažovala dôvody uvedené

navrhovateľkou za opodstatnené. Zdôraznila, že z dokladov pobočky v Košiciach vyplýva, že

navrhovateľka nebola po 31. decembri 1988 dôchodkovo poistená. Príjmy navrhovateľky ako

samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 1. januára 1989 do 31. januára 1990

nepodliehali dani z umeleckej činnosti a ukončenie jej dôchodkového poistenia

k 31. decembru 1988 bolo vykonané bez odhlášky z poistenia. Z dôvodu, že jej príjem

nedosahoval výšku 12.000 Sk v súlade s vyhlášky sa jej príjmy po

31. decembri 1988 nehodnotili. Navrhla rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s v spojení s

a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti

preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že podľa § 21 zákona č.

a navrhovateľke patrí starobný dôchodok

v sume 3801 Sk mesačne od 1. decembra 2003.

Z podkladov spisu bolo zistené, že u navrhovateľky bol priznaný starobný dôchodok

od 1. decembra 2003 v sume 3801 Sk mesačne, pričom dôchodok jej bol priznaný za 26 rokov

zamestnania a priemerný mzdový bod (ďalej len „PMZ“) bol určený z rozhodného obdobia

rokov 1986, 1987, 1988, 1990 a 1991. V rozhodnutí sa odporkyňa vôbec nevysporiadala

s predloženými dokladmi navrhovateľky ohľadom jej príjmov z umeleckej činnosti, z ktorých

jej bola preddavkovo zrazená daň vo výške 16.300 Sk podľa za

obdobie roka 1991.

Odvolací súd po oboznámení sa s podkladmi súdneho spisu, vrátane administratívneho

spisu odporkyne, konštatuje, že odporkyňa nevenovala dostatočnú pozornosť tomu, aby jej

rozhodnutie bolo presvedčivé a v rozhodnutí sa vôbec nevysporiadala s námietkami

navrhovateľky, prečo jej nemôže byť započítaný do základu pre určenie výšky PMZ aj príjem

z umeleckej činnosti, ktorý dosiahla v roku 1991 a z ktorej zaplatila daň z príjmu. Odporkyňa

sa taktiež nevysporiadala s námietkami navrhovateľky týkajúcimi sa zániku jej dôchodkového

poistenia ku dňu 31. decembra 1988, a preto možno jej rozhodnutie považovať za predčasné

a nedostatočne odôvodnené. Tejto skutočnosti nevenoval náležitú pozornosť ani

prvostupňový súd, ktorý sa taktiež nevysporiadal riadne s námietkami navrhovateľky

ohľadom započítania jej dôb dôchodkového poistenia.

Podľa súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu

orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho

predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok

dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo

z dôvodu, že spisy neboli predložené.

Podľa názoru odvolacieho súdu, keďže sa odporkyňa dostatočne nevysporiadala

s dôkazmi, ktoré v správnom konaní predložila navrhovateľka, nemožno jej rozhodnutie

považovať za dostatočne zdôvodnené. Nie je pritom úlohou súdov dopĺňať vecnú a právnu

argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu v samotnom rozhodnutí. Toto je úlohou

správneho orgánu. Správny orgán musí v administratívnom konaní postupovať tak, aby ním

vydané rozhodnutie bolo zákonné a vecne správne a aby aj súd, ktorý mal toto rozhodnutie

preskúmať, zistil, ako sa správny orgán vysporiadal s predloženými dôkazmi. Inak je nutné

považovať takéto rozhodnutie za rozhodnutie arbitrárne, ktoré je potrebné zrušiť pre

nedostatok dôvodov podľa .

Za tohto stavu vo veci odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako konštatovať, že

v predmetnej veci sa správny orgán žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôkazmi

navrhovateľky a neuviedol ani právny predpis, na základe ktorého by bolo možné považovať

dôkazy predložené navrhovateľkou za bezpredmetné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie (§ 220 a § 250q

ods. 2 s poukazom na a ).

V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne vo veci opätovne rozhodnúť o nároku

navrhovateľky na starobný dôchodok, pričom v novom rozhodnutí sa vysporiada so všetkými

námietkami navrhovateľky.

Súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu,

ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie ( ).

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1

a tak, že úspešnej navrhovateľke, ktorá si náhradu trov v rámci konania

neuplatnila, ich náhradu nepriznal a odporkyni náhrada trov konania nepatrí zo zákona.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková