Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d59/366946.b96f20.pdf
PDF · 102.27 KB
No categories available
4So/44/2009
Najvyšší súd 4So/44/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A., zastúpenej G.,
proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ulica 29. augusta č. 8, Bratislava, za účasti.
M., o neprávom vyplatenú sumu 16 770,- Sk, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 11. decembra 2008, č.k. 25Sd/130/2008-21, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 11. decembra
2008, č.k. 25Sd/130/2008-21 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. z 2. apríla
2008, ktorým podľa § 110 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zák.č.
100/1988 Zb.“) a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zsp“)
uložila povinnosť navrhovateľke ako príjemcovi dávky a organizácii A.M. spoločne
a nerozdielne vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok v celkovej sume 16 770,- Sk do
30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, lebo nesplnením riadnej ohlasovacej povinnosti
a vedomým prijímaním dávky vyplatenej neprávom (vo vyššej výmere) príjemca dávky
spôsobil, že sa dávka poskytla nepráv(vo vyššej výmere ako patrila) v dobe od 22.1.1992 do
21.6.1992. Rozhodnutie odporkyne krajský súd potvrdil, lebo dospel k záveru, že
navrhovateľka ako príjemca dávky svoju ohlasovaciu povinnosť nesplnila, a preto nesie
zodpovednosť za vznik preplatku. O skutočnosti, že navrhovateľka ako poberateľka
vdovského dôchodku pracovala od 6.1.1992 do 28.2.1993 u M. š.p. M., sa odporkyňa
dozvedela až z jej žiadosti o starobný dôchodok, ktorá bola odporkyni doručená dňa 3.3.2001.
Vyslovením zodpovednosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku, resp. jej časť, však nie je
dotknutá zodpovednosť i zamestnávateľskej organizácie.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka, zastúpená advokátom
JUDr. J., v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia. Odôvodnila ho
pochybeniami krajského súdu, ktorý sa pri rozhodovaní dôsledne neriadil právnymi názormi
Najvyššieho súdu SR, ktorý už v minulosti o otázke vrátenia vyplateného vdovského
dôchodku rozhodoval. V ďalšom vzniesla námietku premlčania. Podľa jej názoru
rozhodovanie odporcu a následné preskúmanie jeho rozhodnutí súdmi nespôsobuje prerušenie
plynutia premlčacej lehoty, a preto je toho názoru, že odporca môže žiadať vrátenie preplatku
na vdovskom dôchodku maximálne 10 rokov spätne, t.j. do 2.4.1998. Preto sa mal krajský súd
pri preskúmaní rozhodnutia z 2.4.2008 zaoberať aj touto skutočnosťou. Napadnuté
rozhodnutie odporcu a napadnutý rozsudok súdu považuje za rozhodnutia vydané v rozpore
so zákonom. Právny zástupca navrhovateľky si uplatnil náhradu trov konania.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhovateľka neuviedla žiadne nové
rozhodné skutočnosti, ktoré by mali vplyv v uvedenej právnej veci a všetky námietky, ktoré
uviedla v odvolaní, už boli v súdnom konaní preskúmavané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo. O odvolaní rozhodol bez
pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý
rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie odporkyne z 2. apríla 2008, ktorým uložila
navrhovateľke a spoločnosti M. a.s. M. povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský
dôchodok (jeho časť) v celkovej sume 16 770,- Sk do 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Preplatok na dôchodku navrhovateľky mal vzniknúť tým, že navrhovateľka „neohlásila“ do
ôsmich dní, že dňa 22.6.1992 nastúpila do pracovného pomeru u zamestnávateľa M. a.s. M.
Zákon č. 100/1988 Zb. stanovuje subjektom zúčastneným na sociálnom zabezpečení
viaceré povinnosti, ktorými majú byť dosiahnuté jeho ciele a úlohy. Zákon povinnosti v rámci
systému sociálneho zabezpečenia nielen ukladá, ale ich dodržiavanie aj primerane vynucuje,
ak určitý subjekt svoje povinnosti neplní alebo porušuje. Príjemca dávky je podľa § 106
ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho
zabezpečenia do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku,
jej výšku a výplatu. Ak nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť, prijímal dávku alebo jej
časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo
vyššej výmere ako patrila, alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila
neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa,
od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä vtedy, keď nesplnil
ohlasovaciu povinnosť, dávku vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť (§ 107
ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb.).
V odvolacom konaní nemohlo zostať nepovšimnuté, že v osobnom dotazníku
založenom v administratívnom spise odporkyne, v kolónke označenom „Prehľad
predchádzajúcich zamestnaní“ dňa 25.2.1993 navrhovateľka uviedla, že v období od 5.3.1982
do 28.2.1993 pracovala v organizácii Z. ako skladníčka.
Z obchodného registra, ktorý je verejne prístupným registrom, odvolací súd zistil, že
organizácia, ktorej odporkyňa uložila povinnosť spoločne a nerozdielne vrátiť neprávom
vyplatený vdovský dôchodok M., IČO: X. bol do obchodného registra zapísaný až dňa
1.11.1993. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27 Cb -24K 42/96, 24K 291/98
bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Za správcu majetkovej podstaty súd určil JUDr.
P., advokáta, H. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27-24K 42/96-650 zo dňa
28.11.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.1.2007, bol zrušený
konkurz na majetok úpadcu M., IČO X. a
JUDr. P. bol zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty. Dňa 25.10.2008 bol
z obchodného registra vymazaný.
V prejednávanej veci odporkyňa odôvodnila svoje rozhodnutie resp. rozhodnutia
vydané počnúc rozhodnutím z 23.4.2001, ktoré boli na základe podaných opravných
prostriedkov zrušené a boli vrátené odporkyni na nové konania tým, že navrhovateľka včas
nenahlásila vstup do pracovného pomeru a jej zamestnávateľ spolu so samotným oznámením
do pracovného pomeru nenahlásil ani hrubý zárobok pre krátenie s príjmom zo zárobkovej
činnosti.
Nemožno spochybniť skutočnosť, že právny nástupcovia pôvodného zamestnávateľa
príjemkyne dávky cca od roku 1982, t.j. Z., uzatvárali so svojimi zamestnancami nové
pracovné zmluvy, ani skutočnosť, že preberali aj administratívnu agendu pracovnoprávnych
vzťahov, financovanie a vykonávanie nemocenského poistenia, nemocenského zabezpečenia a
dôchodkového zabezpečenia podľa zák. č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni.
So zistením krajského súdu o dobe trvania pracovného pomeru navrhovateľky
u organizácii M. od 22.1.1992 do 28.2.1993, vzhľadom na zápis tejto právnickej osoby do
obchodného registra, sa odvolací súd nemohol stotožniť. Z doteraz vykonaného dokazovania
a z odporkyňou predloženého administratívneho spisu nie je zrejmé, konkrétne u ktorého
zamestnávateľa a kedy navrhovateľka pracovala. Odvolací súd sa u uvedených dôvodov
nestotožnil ani s názorom odporkyne o porušení ohlasovacej povinnosti ďalšieho vstupu do
pracovného pomeru, resp. následnú zmenu zamestnávateľa.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd preto
rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou krajského súdu bude vykonať vo veci nové dokazovanie podrobným
vypočutím navrhovateľky a zadovážiť si kompletný administratívny spis odporkyne.
V administratívnom spise pripojenom k súdnemu spisu nie je založená žiadosť o starobný
dôchodok a listiny s tým súvisiace. Odvolací súd je toho názoru, že práve zo žiadosti
o starobný dôchodok bude môcť súd bezpochybne zistiť, u ktorého zamestnávateľa pracovala
navrhovateľka v jednotlivých obdobiach jej pracovného pomeru. T.j. zistiť, či u organizácii
M. skutočne pracovala už od 22.1.1992 do 28.2.1993. Doplnenie dokazovania v naznačenom
smere nebude mať vplyv na už právoplatné rozhodnutie voči organizácii M., ktorý
preskúmavané rozhodnutie prevzal 10.4.2008 a nepodal proti nemu opravný prostriedok.
Úlohou krajského súdu bude vypočuť k doplneným zisteniam aj účastníkov konania.
Z vyjadrenia navrhovateľky musí byť preukázaný druh jej práce a miesta výkonu práce
počnúc rokom 1982, konkrétne či pokračovala vo vykonávaní rovnakého druhu práce a na
tom istom mieste výkonu práce.
Až na základe takto doplneného dokazovania a zistenia skutkového stavu veci bude
možné o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. X. z 2. apríla
2008 rozhodnúť a posúdiť, či možno od navrhovateľky spravodlivo požadovať splnenie
ohlasovacej povinnosti.
V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne aj o náhrade trov konania vrátane trov
odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 30. júna 2010
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková