Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5e1/366818.5f61a6.pdf
PDF · 104.82 KB
No categories available
4Cdo/228/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 228/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci zložiteľa F., A. v likvidácii, so
sídlom v B., IČO: X., v dovolacom konaní zastúpeného Mgr. I. Š., advokátkou, so sídlom v B.
o prijatí sumy 65,45 Eur (1.972,-- Sk) do úschovy súdu, vedenej na Okresnom súde Trnava
pod sp.zn. 26 U 5/2007, o dovolaní zložiteľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
z 30. apríla 2009 sp.zn. 23 Co 158/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie zložiteľa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava uznesením z 9. augusta 2007 č.k. 26 U 5/2007-11 zamietol návrh,
ktorým sa zložiteľ domáhal, aby súd prijal do úschovy sumu 1.972,-- Sk za účelom splnenia
jeho záväzku voči príjemcovi J. M. z dôvodu, že príjemca je v omeškaní. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že neboli splnené podmienky na prijatie peňazí do úschovy uvedené v §
185a ods. 2 O.s.p., keďže veriteľ (príjemca) nie je v omeškaní, nie je neprítomný a ani
zložiteľ nemá pochybnosti o tom, kto je veriteľom. Predmetnému návrhu nebolo možné preto
vyhovieť.
Krajský súd v Trnave (odvolací súd) uznesením z 30. apríla 2009
sp.zn. 23 Co 158/2009 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu
v sume 1.972,-- Sk. Konanie v časti zloženia pôvodne 200,-- Sk zastavil po tom, ako zložiteľ
v tejto časti vzal svoj návrh späť a rozhodol o trovách odvolacieho konania. Odvolací súd
rozhodol podľa § 219 O.s.p. majúc za to, že odvolaním zložiteľa napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa je vecne správne.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal včas dovolanie zložiteľ. Navrhol,
aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie. Uviedol, že súdy mu zamietnutím návrhu odňali možnosť konať pred súdom
a odopreli mu právo na spravodlivú súdnu ochranu. Namietal, že ako emitent je povinný pri
existencii zákonnej evidencie majiteľov zaknihovaných cenných papierov postupovať
v súlade s údajmi o akcionároch uvedenými v tejto evidencii a nemá nijakým spôsobom
možnosť vstupovať do vzťahu centrálneho depozitára a majiteľa cenného papiera. Výťažok
z predaja akcií zaslal preto príjemcovi na adresu v tejto evidencii uvedenú, pričom príjemca si
výťažok nevyzdvihol. Súdy vôbec neprihliadli na skutočnosť, že príjemca J. M. neposkytol
súčinnosť potrebnú na splnenie záväzku nesplnením si informačnej povinnosti nahlásiť zmenu
svojich osobných identifikačných údajov, ktoré má voči Centrálnemu depozitáru cenných
papierov SR. Veriteľ (príjemca) tak neprijal riadne ponúknuté plnenie a teda dostal sa voči
nemu ako dlžníkovi do omeškania s plnením záväzku. Súdy dospeli preto k nesprávnemu
záveru, že nie sú splnené podmienky na prijatie peňazí do úschovy v zmysle § 185a ods. 2
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolateľ v prejednávanej veci napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a) odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska.
Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je tiež
prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého
stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia a c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Vzhľadom na to, že dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nespĺňa
podmienky prípustnosti v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., nemožno vyvodiť prípustnosť
dovolania zložiteľa z týchto ustanovení.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie
nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia
vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania.
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania
významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno
ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p.
vylúčené.
V občianskom súdnom konaní môže dôjsť k viacerým nesprávnostiam. Občiansky
súdny poriadok počíta s možnosťou, že súd v konaní nerozhodne vecne správne alebo
sa dopustí procesných pochybení; v nadväznosti na stupeň závažnosti pochybenia súdu (jeho
dôsledkov na procesné práva a povinnosti účastníkov konania) Občiansky súdny poriadok
upravuje jednotlivé možnosti ich nápravy aj v dovolacom konaní. Najzávažnejšie procesné
vady považuje za dôvod, ktorý pri splnení ostatných zákonných podmienok zakladá
prípustnosť dovolania v každom prípade výskytu takejto vady (viď § 237 O.s.p.). Iné
procesné vady (viď § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) považuje za prípustný dovolací dôvod (ktorý
možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotné tieto vady ale prípustnosť
dovolania nezakladajú. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (viď § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom. Samo nesprávne právne posúdenie veci ale
prípustnosť dovolania nezakladá, lebo spôsobuje „len“ vecnú nesprávnosť rozhodnutia, nie
však jeho zmätočnosť.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba
rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré
účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom
zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. O vadu v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. ide len vtedy, ak išlo o nesprávny procesný postup, ktorý sa prejavil
v konaní znemožnením realizácie niektorých procesných práv účastníka. K odňatiu možnosti
konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj
samotným rozhodnutím. Ide spravidla o prípady, keď procesné rozhodnutie súdu
bezprostredne súvisí s realizáciou procesného práva účastníka konania (napr. nesprávnym
rozhodnutím o odmietnutí odvolania sa účastníkovi odníma procesné právo na preskúmanie
odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom). Ako už ale Najvyšší súd Slovenskej
republiky uviedol v uznesení z 27. novembra 1997 sp.zn. Obdo V 56/98, ktoré bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. R 125/1999, prípustnosť dovolania podľa citovaného ustanovenia nemožno extenzívne
vykladať v súvislosti s postupom súdu vtedy, ak ide o faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu.
V posudzovanej veci súdy nižších stupňov zamietli návrh zložiteľa na prijatie peňazí
do úschovy, keď dospeli zhodne k záveru, že zložiteľ neponúkol veriteľovi (príjemcovi)
riadne plnenie, lebo zaslal výťažok príjemcovi na nesprávnu adresu a teda, že nebola splnená
ním tvrdená podmienka uvedená v § 185a ods. 2 O.s.p., že záväzok nemôže splniť, lebo
veriteľ je v omeškaní.
Dovolateľ odôvodnil existenciu vady uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. v podstate tým,
že vyššie uvedené závery súdov nižších stupňov nie sú správne a že nemajú oporu
v ustanovení § 185a a nasl. O.s.p. To znamená, že vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., dáva
výslovne do súvislosti nie s faktickou činnosťou súdu, ale s jeho právnym hodnotením veci
zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Ako už ale bolo uvedené vyššie, samotná vecná
nesprávnosť meritórnej rozhodovacej činnosti nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci
(dovolací súd z tohto hľadiska nepodrobil rozhodnutie prieskumu), môže byť len
odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho
prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
Dovolací súd dospel preto k záveru, že dovolateľ neopodstatnene namietal, že súdy mu
svojim postupom znemožnili realizáciu procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva a teda, že konanie zaťažili vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Napokon treba uviesť, že zamietnutím návrhu nebolo dovolateľovi ani odopreté právo
na spravodlivú súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Nič totiž nebráni
dovolateľovi záväzok splniť zaslaním výťažku z predaja príjemcovi na jeho správnu adresu.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné, nebola
preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie zložiteľa je neprípustné, a preto ho odmietol
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Vzhľadom na dôvod, pre ktorý
bolo potrebné dovolanie odmietnuť, nemohol sa dovolací súd zaoberať rozhodnutím
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová