Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/228/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci zložiteľa F., A. v likvidácii, so

sídlom v B., IČO: X., v dovolacom konaní zastúpeného Mgr. I. Š., advokátkou, so sídlom v B.

o prijatí sumy 65,45 Eur (1.972,-- Sk) do úschovy súdu, vedenej na Okresnom súde Trnava

pod sp.zn. , o dovolaní zložiteľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave

z 30. apríla 2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie zložiteľa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava uznesením z 9. augusta 2007 č.k. -11 zamietol návrh,

ktorým sa zložiteľ domáhal, aby súd prijal do úschovy sumu 1.972,-- Sk za účelom splnenia

jeho záväzku voči príjemcovi J. M. z dôvodu, že príjemca je v omeškaní. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že neboli splnené podmienky na prijatie peňazí do úschovy uvedené v §

185a ods. 2 , keďže veriteľ (príjemca) nie je v omeškaní, nie je neprítomný a ani

zložiteľ nemá pochybnosti o tom, kto je veriteľom. Predmetnému návrhu nebolo možné preto

vyhovieť.

Krajský súd v Trnave (odvolací súd) uznesením z 30. apríla 2009

sp.zn. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu

v sume 1.972,-- Sk. Konanie v časti zloženia pôvodne 200,-- Sk zastavil po tom, ako zložiteľ

v tejto časti vzal svoj návrh späť a rozhodol o trovách odvolacieho konania. Odvolací súd

rozhodol podľa majúc za to, že odvolaním zložiteľa napadnuté rozhodnutie súdu

prvého stupňa je vecne správne.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal včas dovolanie zložiteľ. Navrhol,

aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie. Uviedol, že súdy mu zamietnutím návrhu odňali možnosť konať pred súdom

a odopreli mu právo na spravodlivú súdnu ochranu. Namietal, že ako emitent je povinný pri

existencii zákonnej evidencie majiteľov zaknihovaných cenných papierov postupovať

v súlade s údajmi o akcionároch uvedenými v tejto evidencii a nemá nijakým spôsobom

možnosť vstupovať do vzťahu centrálneho depozitára a majiteľa cenného papiera. Výťažok

z predaja akcií zaslal preto príjemcovi na adresu v tejto evidencii uvedenú, pričom príjemca si

výťažok nevyzdvihol. Súdy vôbec neprihliadli na skutočnosť, že príjemca J. M. neposkytol

súčinnosť potrebnú na splnenie záväzku nesplnením si informačnej povinnosti nahlásiť zmenu

svojich osobných identifikačných údajov, ktoré má voči Centrálnemu depozitáru cenných

papierov SR. Veriteľ (príjemca) tak neprijal riadne ponúknuté plnenie a teda dostal sa voči

nemu ako dlžníkovi do omeškania s plnením záväzku. Súdy dospeli preto k nesprávnemu

záveru, že nie sú splnené podmienky na prijatie peňazí do úschovy v zmysle § 185a ods. 2

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolateľ v prejednávanej veci napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu.

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a) odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska.

Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ ( ). Podľa ustanovenia dovolanie je tiež

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého

stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia a c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nespĺňa

podmienky prípustnosti v zmysle a , nemožno vyvodiť prípustnosť

dovolania zložiteľa z týchto ustanovení.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ( druhá veta ), neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že nemá žiadne obmedzenia

vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno

ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

vylúčené.

V občianskom súdnom konaní môže dôjsť k viacerým nesprávnostiam. Občiansky

súdny poriadok počíta s možnosťou, že súd v konaní nerozhodne vecne správne alebo

sa dopustí procesných pochybení; v nadväznosti na stupeň závažnosti pochybenia súdu (jeho

dôsledkov na procesné práva a povinnosti účastníkov konania)

upravuje jednotlivé možnosti ich nápravy aj v dovolacom konaní. Najzávažnejšie procesné

vady považuje za dôvod, ktorý pri splnení ostatných zákonných podmienok zakladá

prípustnosť dovolania v každom prípade výskytu takejto vady (viď ). Iné

procesné vady (viď ) považuje za prípustný dovolací dôvod (ktorý

možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotné tieto vady ale prípustnosť

dovolania nezakladajú. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (viď § 241 ods. 2 písm. c/

) je prípustným dovolacím dôvodom. Samo nesprávne právne posúdenie veci ale

prípustnosť dovolania nezakladá, lebo spôsobuje „len“ vecnú nesprávnosť rozhodnutia, nie

však jeho zmätočnosť.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle treba

rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré

účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom

zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. O vadu v zmysle

ide len vtedy, ak išlo o nesprávny procesný postup, ktorý sa prejavil

v konaní znemožnením realizácie niektorých procesných práv účastníka. K odňatiu možnosti

konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj

samotným rozhodnutím. Ide spravidla o prípady, keď procesné rozhodnutie súdu

bezprostredne súvisí s realizáciou procesného práva účastníka konania (napr. nesprávnym

rozhodnutím o odmietnutí odvolania sa účastníkovi odníma procesné právo na preskúmanie

odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom). Ako už ale Najvyšší súd Slovenskej

republiky uviedol v uznesení z 27. novembra 1997 sp.zn. Obdo V 56/98, ktoré bolo

publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. R 125/1999, prípustnosť dovolania podľa citovaného ustanovenia nemožno extenzívne

vykladať v súvislosti s postupom súdu vtedy, ak ide o faktickú meritórnu rozhodovaciu

činnosť súdu.

V posudzovanej veci súdy nižších stupňov zamietli návrh zložiteľa na prijatie peňazí

do úschovy, keď dospeli zhodne k záveru, že zložiteľ neponúkol veriteľovi (príjemcovi)

riadne plnenie, lebo zaslal výťažok príjemcovi na nesprávnu adresu a teda, že nebola splnená

ním tvrdená podmienka uvedená v , že záväzok nemôže splniť, lebo

veriteľ je v omeškaní.

Dovolateľ odôvodnil existenciu vady uvedenej v v podstate tým,

že vyššie uvedené závery súdov nižších stupňov nie sú správne a že nemajú oporu

v ustanovení a nasl. To znamená, že vadu v zmysle , dáva

výslovne do súvislosti nie s faktickou činnosťou súdu, ale s jeho právnym hodnotením veci

zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Ako už ale bolo uvedené vyššie, samotná vecná

nesprávnosť meritórnej rozhodovacej činnosti nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci

(dovolací súd z tohto hľadiska nepodrobil rozhodnutie prieskumu), môže byť len

odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho

prípustnosti podľa a nasl.

Dovolací súd dospel preto k záveru, že dovolateľ neopodstatnene namietal, že súdy mu

svojim postupom znemožnili realizáciu procesných práv, ktoré mu

priznáva a teda, že konanie zaťažili vadou v zmysle

Napokon treba uviesť, že zamietnutím návrhu nebolo dovolateľovi ani odopreté právo

na spravodlivú súdnu ochranu v zmysle . Nič totiž nebráni

dovolateľovi záväzok splniť zaslaním výťažku z predaja príjemcovi na jeho správnu adresu.

Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné, nebola

preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie zložiteľa je neprípustné, a preto ho odmietol

( v spojení s ). Vzhľadom na dôvod, pre ktorý

bolo potrebné dovolanie odmietnuť, nemohol sa dovolací súd zaoberať rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová