Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6ca/360719.3470cc.pdf
PDF · 107.9 KB
No categories available
7So/81/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/81/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej
v právnej veci navrhovateľa Š., nar. X., bytom v G. H.,, proti odporkyni Sociálnej
poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. februára 2009, č.k.
3Sd/72/2008 – 28, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Košiciach z 25. februára
2009, č.k. 3Sd/72/2008- 28 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne z 9. júna 2008,
číslo X. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 25. februára 2009, č.k. 3Sd/72/2008-28,
potvrdil rozhodnutie odporkyne z 9. júna 2008 číslo X., ktorým podľa § 263a ods. 1 písm. c)
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“) zistila, že aj po preskúmaní zdravotného stavu navrhovateľa naďalej
trvá jeho nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom
zabezpečení“) a nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia podľa § 82 zákona o sociálnom
poistení.
Súd prvého stupňa zistil, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného
poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené závermi posudkových komisií sociálneho
zabezpečenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Spišskej Novej Vsi z 27. septembra 2000
a z 13. novembra 2001, ako aj závermi MUDr. P., posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne,
pobočky v Gelnici z 11. apríla 2005 a zo záverov posudkovej komisie Sociálnej poisťovne,
pobočky v Spišskej Novej Vsi z 10. marca 2008 a z 19. mája 2008 z ktorých vyplýva, že
navrhovateľ je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom
zabezpečení. Nebolo preukázané také zhoršenie zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa,
ktoré by malo za následok vznik invalidity podľa § 29 zákona o sociálnom zabezpečení.
Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je vecne správne, a preto ho potvrdil.
Krajský súd v Košiciach náhradu trov konania účastníkom nepriznal s odôvodnením,
že navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyňa zo zákona nemá právo na ich náhradu.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že súd na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec
právne posúdil, najmä pri skúmaní podmienok priznania invalidného dôchodku podľa § 29
ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení. Namietal, že z dôvodu vážneho ochorenia chrbtice
a ochorenia kĺbov a šliach sa po krátkom období výkonu práce opakuje jeho
práceneschopnosť. Závery posudkových orgánov o jeho schopnosti vykonávať doterajšie
zamestnanie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených podmienok pokladal
za všeobecné tvrdenie bez bližšieho zdôvodnenia aké zamestnanie je schopný vykonávať
a v čom majú spočívať tieto osobitne uľahčené podmienky. Žiadal, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie
konanie, a aby o jeho zdravotnom stave, najmä v otázke schopnosti vykonávať sústavné
zamestnanie bolo vykonané znalecké dokazovanie.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 250s OSP) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2
OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.
Podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z.z.,
ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný alebo čiastočný invalidný
dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu
invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný
dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa
dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh
nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.
Podľa § 263a ods. 12 zákona o sociálnom poistení na účely tohto zákona
a osobitných predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa
invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je viac
ako 70% a poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov
účinných pred 1. januárom 2004 je 50%.
Ak poberateľovi čiastočného invalidného dôchodku, považovaného podľa § 263
ods. 1 za invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení kedykoľvek po 1. januári
2004, resp. po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263a ods. 1,2 vznikne nárok na invalidný
dôchodok podľa § 70 cit. zákona vzhľadom na viac ako 50 %-nú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a súčasne mu bude trvať nárok na čiastočný invalidný
dôchodok, potom v zmysle § 263a ods. 5 cit. zákona, Sociálna poisťovňa musí rozhodnúť aj
o nároku na výplatu jedného z týchto dvoch dôchodkov a o zániku nároku na dôchodok,
ktorý sa nevypláca.
Odvolací súd z dávkového spisu zistil, že navrhovateľovi bol 23. júna 1990 priznaný
čiastočný invalidný dôchodok, ktorý sa podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
považuje za invalidný dôchodok podľa tohto zákona s účinnosťou od 1. januára 2004.
Trvanie invalidity navrhovateľa podľa § 263 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
v znení účinnom do 18. júla 2006 posúdila 11. apríla 2005 posudková lekárka Sociálnej
poisťovne pobočky v Spišskej Novej Vsi. Na základe svojho vyšetrenia a ortopedického
vyšetrenia zo 14. októbra 2004 za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označila
artrózu, dlhotrvajúce neprogredujúce formy s poruchou funkcie so zaradením pod kapitolu
XV, oddiel A, položka 1, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s mierou poklesu
schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou v rozsahu 45 %.
Na základe žiadosti navrhovateľa z 18. februára 2008 o zvýšenie sumy invalidného
dôchodku, zdravotný stav navrhovateľa podľa § 263a zákona o sociálnom poistení (v znení
účinnom od 18. júla 2006) preskúmala posudková komisia sociálneho zabezpečenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves 10. marca 2008, 19. mája 2008 a 19. augusta
2008 so záverom, že navrhovateľ je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b)
zákona o sociálnom zabezpečení.
Podkladom pre rozhodnutie odporkyne bola lekárska správa MUDr. J., posudkového
lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade a MUDr. I.,
prísediacej lekárky z odvetvia neurológie z 19. septembra 2008, ktorí na základe svojho
vyšetrenia navrhovateľa a jeho vyšetrení odbornými lekármi zistili, že oproti posúdeniu
v roku 1990 došlo k miernemu poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa, ktorý výraznejšie
presahuje polovicu pracovnej schopnosti, ale nepresahuje hranicu tohto poklesu o viac ako 80
% s tým, že čiastočná invalidita navrhovateľa naďalej trvá.
Po podaní opravného prostriedku (15. júla 2008) zdravotný stav navrhovateľa
opätovne posúdil MUDr. J., posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
ústredia so sídlom v Poprade v dňoch 10. novembra 2008 a 28. januára 2009 spolu
s prísediacou odbornou lekárkou, neurologičkou MUDr. I.. Po osobnom vyšetrení
navrhovateľa a výsledkov jeho odborných vyšetrení (neurológie, neurochirurgie) dospeli
posudkoví lekári opätovne k záveru, že navrhovateľ je naďalej čiastočne invalidný podľa §
37 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení s tým, že porovnaním popisu zdravotného stavu
v predchádzajúcich obdobiach došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a že došlo k zvýrazneniu
poklesu pracovného potencionálu, ale nie natoľko, aby tento pokles bol viac ako 80 %.
Odvolací súd považoval za dôvodnú námietku navrhovateľa, že odporkyňa rozhodla
bez toho, aby riadne zistila jeho zdravotný stav, lebo lekárske správy o jeho zdravotnom
stave nie sú úplné a presvedčivé.
Napriek skutočnosti, že posudkové orgány zistili zhoršenie zdravotného stavu
navrhovateľa oproti jeho zdravotnému stavu, zistenému v roku 2005 (kedy bola miera poklesu
jeho schopnosti vykonávať pracovnú činnosť určená v rozsahu 45 %) nezhodnotili mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou
v percentách.
Pre rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa možno podľa kapitoly XV,
oddiel A, položka 1 písm. b/ prílohy 4 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom
od 1. augusta 2006) určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí
od 25 % do 35 % a podľa písm. c/ v rozpätí od 60 % do 80 %. Uvedené kritériá však
posudkové orgány nepoužili a rozsah zdravotného poškodenia navrhovateľa aj podľa
citovaného zákonného ustanovenia neurčili.
Ochrana poberateľov čiastočných invalidných dôchodkov, priznaných podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004 zakotvená v § 263a ods. 5 zákona o sociálnom
poistení spočíva v tom, že v prípade žiadosti o priznanie invalidného dôchodku podľa tohto
zákona (teda žiadosti o vyšší dôchodok z titulu zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť nad 50%), podanej po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263a ods. 1,2
cit. zákona invalidita musí byť posúdená podľa § 71 cit. zákona ale súčasne musí byť
posúdené aj trvanie čiastočnej invalidity podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004
(podľa § 37 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení).
V danom prípade odporkyňa nevykonala dostatočné dokazovanie na posúdenie miery
poklesu schopnosti navrhovateľa podľa § 37 ods. 3, resp. § 29 ods. 3 zákona o sociálnom
zabezpečení a aj podľa § 71 zákona o sociálnom poistení. Posudkoví lekári sociálneho
zabezpečenia posúdili trvanie invalidity len podľa zákona o sociálnom zabezpečení, a aj toto
posúdenie nemožno považovať za presvedčivé. Postup odporkyne pri rozhodovaní
o invalidnom dôchodku navrhovateľa bol preto v rozpore s § 263a ods. 5 zákona o sociálnom
poistení.
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nepovažoval rozsudok krajského súdu za vecne
správny.
Odvolací súd preto pre neúplné zistenie skutočného stavu veci napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 OSP zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne z 9. júna
2008, číslo 540 103 1559 0 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne doplniť dokazovanie o posúdenie miery
poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou podľa § 71 zákona o sociálnom poistení, ako aj o posúdenie trvania
invalidity podľa § 37 ods. 3, resp. § 29 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení. Po posúdení
zdravotného stavu navrhovateľa podľa uvedených právnych predpisov rozhodne znova
o nároku na invalidný dôchodok aj s prípadným použitím § 263a ods. 5 zákona o sociálnom
poistení.
Úspešný navrhovateľ náhradu trov konania nežiadal a odporkyňa nárok na náhradu
trov konania nemá, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová