Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/2/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Štefanku a sudkýň JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci

ţalobcu: R., s.r.o., G.B., IČO: X.

(predtým S., a.s., H.H., IČO: X.), zastúpený

JUDr. P.M., advokátom, Advokátska kancelária D.B. proti ţalovanému: I., a.s., V.B.,

IČO: X., zast. JUDr. J.H., advokátom, Advokátska kancelária, R.B., o zaplatenie 1 956 000

Sk s prísl., na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.

novembra 2008,

č. k. -340, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

27. novembra 2008, č. k. -340 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a.

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov prvostupňového, odvolacieho

a dovolacieho konania v sume 7 572,45 Eur (228 127,63 Sk) do troch dní na účet právneho

zástupcu ţalovaného, JUDr. J.H., vedený vo V., a.s.,

číslo účtu: X..

O d ô v o d n e n i e:

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. -165 zo dňa 26.09.2002

prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní zaviazal ţalovaného na úhradu ţalovanej sumy

spolu s príslušenstvom. Voči tomuto rozsudku podal ţalovaný odvolanie. Rozsudkom

Najvyššieho súdu SR, č. k. zo dňa 18.08.2004 odvolací súd rozsudok Krajského

súdu v Bratislave, č. k. -165 zmenil a ţalobu zamietol. Ţalobca voči vydanému

rozsudku zo dňa 18.08.2004 podal dovolanie. Najvyšší súd SR v dovolacom

konaní, č. k. V 109/2004 vec prejednal a vydal rozsudok zo dňa 25.05.2006, ktorým

rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. k. zo dňa 18.08.2004 zrušil a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Následne uznesením, č. k. zo dňa

18.12.2007 odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.09.2002, č. k.

-165, ktorým krajský súd ţalobe vyhovel, tento rozsudok zmenil rozsudkom

z 18. augusta 2004, č. k. -244, tak, ţe ţalobu zamietol.

Odôvodnil svoje rozhodnutie tým, ţe medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo

zo dňa 23.01.1999, predmetom ktorej bola dodávka výstavnej haly, vrátane projektovej

dokumentácie a inţinierskej činnosti v rozsahu stanovenom v zmluve, s tým, ţe v prípade

výskytu drobných vád a pri prevzatí diela zápisnične objednávateľom vzniká právo

na nevyplatenie 10% ceny diela do odstránenia vád.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní znaleckými posudkami dospel k záveru,

ţe povinnosťou ţalobcu v zmysle zmluvy o dielo bolo postavenie haly D2 a túto napojiť

na uţ existujúcu stavbu terasy obvyklým stavebno - technickým dostatočným riešením,

čo ţalobca urobil a zo zmluvy o dielo nevyplýva pre ţalobcu povinnosť ošetriť - opraviť celý

povrch existujúcej terasy, ktorého zlý stav hydroizolačného systému je moţným dôvodom

zatekania.

Zmluvou o dielo uzavretou medzi účastníkmi podľa § 531 ods. 1 Obch. zák.

dňa 23.01.1999 sa okrem iného zhotoviteľ - ţalobca zaviazal vykonať pod bodom 3. zmluvy

- rozsah dodávok prác „galériu - terasa zasahujúca do haly, ktorá bude rozšírená po celej

dĺţke o 1,8 m, a to pomocou nosnej oceľovej konštrukcie kotvenej na jestvujúce betónové

nosníky“. Z uvedenej citácie časť zmluvných podmienok prijatých pod bodom 3. zmluvy

a z bodu 1. zmluvy - predmetu diela vyplýva, ţe zhotoviteľ si bol vedomý, ţe dielo - výstavba

haly D2 bude zasahovať do uţ existujúcej terasy a jeho povinnosťou ako zhotoviteľa bolo

pripraviť projektovú dokumentáciu a vykonanie diela tak, aby uţívanie stavby nebolo

narušené vadami prejavujúcimi sa v zatekaní stavby. Je nepodstatné, či toto zatekanie

má dôvod v čase realizácie uţ existujúcej stavby terasy alebo v samotnom zhotovení diela

- stavby haly D2. Samotná skutočnosť, ţe stavba, ktorá bola predmetom zmluvy o dielo

zateká, je stavbou, ktorá nebola vykonaná riadne v zmysle ust. § 560 ods. 1 Obch. zák.

Predmetom zmluvy bola výstavba haly podľa stavebného rozhodnutia Okresného úradu

Bratislava V zo dňa 19.03.1999 na účel „zastrešenie voľnej výstavnej plochy‘‘, t. j. mala

spĺňať účel, aby na osoby a predmety netieklo. Zodpovednosť zhotoviteľa za vady diela

je zodpovednosťou objektívnou, ktorej sa môţe zbaviť len za splnenia určitých zákonom

vymedzených liberačných dôvodov. Stavba haly je určená na zastrešenie určitej časti plochy

a z toho vyplýva, ţe pri takto určenej stavbe sa predpokladá výstavba bez toho,

aby nedochádzalo vplyvom zatekania k praskaniu omietky, znečisťovaniu a zhodnocovaniu

celého priestoru stavby, v danom prípade haly D2. Zhotoviteľ bol s vadou diela oboznámený,

ako to vyplýva zo zápisu z preberacieho konania stavby, konaného v dňoch 10.3. - 12.5.1999

a zo zápisu z rokovania a obhliadky, zo dňa 06.12.1999. Názory znalcov o technickom riešení

zatekania a jeho príčiny sú z hľadiska právneho posúdenia zodpovednosti zhotoviteľa

za riadne vykonanie diela nepodstatné, ak uţ v samotnej zmluve o dielo sa zhotoviteľ zaviazal

vykonať stavbu haly D2 tak, ţe bude súčasťou uţ existujúcej nezastrešenej terasy

a s moţnosťami jej vád a nedostatočných technických vyhotovení mal a musel počítať. Z toho

dôvodu k zbaveniu sa zodpovednosti v zmysle citovaného ust. § 561 Obch. zák. nemohlo

dôjsť. Ţalobca v konaní nepreukázal nevhodnosť pokynov objednávateľa - ţalovaného

(nepreukázal poskytnutie akýchkoľvek pokynov týkajúcich sa zhotovenia stavby), prípadne

svoje upozornenie o nemoţnosti plnenia pre vady uţ existujúcej terasy alebo po upozornení

na tieto vady trvanie zhotoviteľa na vykonaní diela. Námietka ţalobcu, ţe pôvodné riešenie

výstavby haly nemalo byť spojené s terasou a ďalšia nová výstavba haly nad touto terasou

mala odstrániť nedostatok zatekania terasy, sa v konaní nepreukázala a z písomne uzavretej

zmluvy o dielo a zápisov z odovzdania a rokovania účastníkov tieto tvrdenia ţalovaného

nevyplývajú. Preto pokiaľ zhotoviteľ v zmysle zmluvy o dielo v bode 6 platobné podmienky,

časť 6.3 nezaplatil časť kúpnej ceny vo výške uplatnenej ţalobcom, konal v zmysle platne

uzavretej zmluvy o dielo a ţalobcovi nárok do odstránenia vady diela v zmysle zmluvy

o dielo na zaplatenie tejto sumy nevznikol. Ţalobca nepreukázal odstránenie vady diela

- zatekanie do haly D2.

Rozsudok odvolacieho súdu () napadol ţalobca rozsiahlym

dovolaním.

Dovolací súd (päťčlenný senát) svojim rozsudkom z 25. mája 2006, č. k.

1 Obdo V 109/2004-276 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Následne odvolací súd uznesením z 18. decembra 2007, č. k. -280

rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd zrušenie

rozsudku odvolacieho súdu, ktoré malo následne aj zrušenie rozsudku prvostupňového súdu,

odôvodnil tým, ţe jedinou spornou otázkou je, či objednávateľovi zádrţné právo, dohodnuté

v bode 6.3 zmluvy o dielo, ešte trvá, teda či má objednávateľ právo zhotoviteľovi diela

zadrţiavať sumu 1 956 000 Sk. Z predloţených dôkazov mu nebolo zrejmé, o aké drobné

vady diela toho času ide, pre ktoré by zádrţné právo objednávateľa vo výške 10% z ceny,

určenej v bode 6.3 zmluvy o dielo, aţ do odstránenia týchto vád splnil. S námietkou ţalobcu

v dovolaní, či objednávateľovi vzniklo oprávnenie zadrţať čiastku 10% z ceny určenej v bode

5.3 zmluvy o dielo, sa dovolací súd nepovaţoval v danom prípade zaoberať, nakoľko

nesporné je, ţe ţalovaný toto právo vyuţil a toho času je bezpredmetné posudzovať

oprávnenosť vyuţitia tohto práva u tohto diela.

Prvostupňový súd postupoval správne, keď existenciu týchto tzv. drobných vád

dal šetriť znalecky, nakoľko ide základné otázky zistenia, ktorých vyriešenie je potrebné

pre posúdenie právneho nároku, posúdenia existencie zádrţného práva. Druhým

predpokladom pre vznik zádrţného práva je posúdenie vád. Príčina vadnosti dodávky nie je

vţdy spôsobená vadným vykonaním diela, a preto je potrebné sa s touto otázkou odborne

zaoberať a následne z tohto odborného posúdenia vychádzať.

V danom prípade objednávateľ nepreukázal, ţe jeho zádrţné právo, dohodnuté v bode

6.3. zmluvy, ešte trvá, nakoľko z predloţených dôkazov nie je zrejmé, o aké drobné vady,

ktoré doposiaľ odstránené neboli, je zádrţné právo viazané. Zároveň v prípade existencie

zatekania nebolo preukázané, ţe toto zatekanie bolo spôsobené vadnosťou dodávky

zhotoviteľa, čo je základný predpoklad zodpovednosti dodávateľa - zhotoviteľa za chybne

vykonané práce.

Následne Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom, č. k. -340

z 27. novembra 2008 rozhodol tak, ţe odporcu zaviazal uhradiť navrhovateľovi istinu

1 956 000 Sk spolu s 18,8% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 3.3.2000 do zaplatenia,

všetko v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a náhradu trov

konania v sume 536 928 Sk na účet právneho zástupcu JUDr. P.M., advokáta,

so sídlom D.B., v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcu súčasne zaviazal uhradiť na účet súdu, č. ú. 7000142457, VS: 1050723308,

v Štátnej pokladnici, R.B., 26 800 Sk ako náhradu trov štátu, vyplatených na znalečnom.

V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol.

Prvostupňový súd na základe výsluchu účastníkov konania, ako aj z predloţených

listín, Zmluvou o dielo č. 9002, zápisom o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 2.3.2000,

znalecký posudkom č. 7612002, správou Slovenského hydrometeorologického ústavu

v Bratislave, kontrolným znaleckým posudkom, vykonaným Ţilinskou univerzitou v Ţiline,

ústav súdneho inţinierstva Ţilina, faktúrou č. 43190004, zápisom z rokovania a ohliadky

zo dňa 06.12.1999, pritom viazaný právnym názorom dovolacieho a odvolacieho súdu

a mal zistený nasledovný skutkový a právny stav:

Podaním zo dňa 12.11.2008 oznámil navrhovateľ zmenu mena a právnickej formy

navrhovateľa na S., s.r.o., so sídlom v H., na základe čoho súd pokračoval v konaní, s takto

označeným právnym subjektom na strane navrhovateľa.

Zmluvou o dielo uzatvorenou dňa 23.01.1999 v zmysle ust. § 536 ods. 1 Obch. zák.

sa zaviazal navrhovateľ ako zhotoviteľ diela realizovať kompletnú dodávku, vrátane

projektovej dokumentácie haly, identickej s halou D a napojiť túto novú halu (ďalej označenú

ako hala D2) na uţ existujúcu stavbu terasy obvyklým stavebno-technicky dostatočným

riešením, čo navrhovateľ aj realizoval. Táto časť zmluvy, ako aj to, ţe odovzdanie predmetu

Zmluvy z 23.01.1999 medzi účastníkmi sporné nebolo, preto súd si osvojil skutkové zistenia

zaloţené na zhodnom tvrdení účastníkov ( ). Nesporné medzi účastníkmi

bolo aj to, ţe objednávateľ z dohodnutej ceny zadrţal 10% (1 956 000 Sk), ktorá ostala

predmetom sporu v dôsledku vytýkaných vád diela.

Súd sa v konaní zaoberal otázkou odstránenia vád na odovzdanej stavbe (diele),

a to odstránenie závady označenej ako „osadenie panikových kovaní na dverách“ a „zatekanie

z podlahy v hale D2“, ako odstránenie dôvodov na zadrţiavanie 10% dohodnutej ceny diela.

Zápisom o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 2.3.2000 za účasti pracovníkov sporových strán

bolo skonštatované, ţe závada - osadenie panikových kovaní na dverách haly D2 v celom

rozsahu bola odstránená. Túto skutočnosť potvrdili zúčastnené strany i na pojednávaní

konanom dňa 12.11.2008.

Odporca v časti zatekania do haly D2 zotrval na skutočnosti, ţe predmetné zatekanie

odstránené nebolo, do haly D2 naďalej zateká, o čom predloţil notársku zápisnicu

s fotodokumentáciou zo dňa 10.11.2008.

Ohľadne vysporiadania tohto nároku objednávateľom diela (odporcu) súd vychádzal,

okrem iného, zo záverov Najvyššieho súdu SR, 1 Obdo V 109/2004 a ,

nakoľko názorom dovolacieho a odvolacieho súdu je súd 1. stupňa viazaný (§ 226, § 243d

ods. 1 ).

Realizáciou diela neodborným alebo nedbanlivým konaním zapríčinil nekvalitné

napojenie haly D2 na halu D, čím by z podlahy terasy do haly D2 malo zatekať, znaleckými

posudkami bolo preukázané, ţe nešlo o vadu zapríčinenú vadným vykonaním diela zo strany

navrhovateľa.

Zo strany navrhovateľa preto nedošlo k porušeniu zmluvy v bode 8.21 Zmluvy o dielo,

a preto v tomto bode nie je moţné aplikovať nárok za zadrţanie 10% z ceny podľa bodu 6.3

Zmluvy.

Na základe uvedeného objednávateľ (odporca) v konaní nepreukázal, ţe zádrţné právo

odporcu v zmysle bodu 6.3 Zmluvy o dielo, čo do neodstránenia závady, „zatekanie z podlahy

balkóna haly D2“ trvá, nakoľko nebolo preukázané, ţe túto vadu spôsobil svojim konaním

navrhovateľ. V konaní bolo nesporne preukázané, ţe navrhovateľ ako zhotoviteľ odovzdal

dielo objednávateľovi (odporcovi) dňa 10.03.1999. Faktúrou č. 43190004, splatnou dňa

30.03.1999, vyúčtoval navrhovateľ odporcovi cenu diela vo výške 19 560 000 Sk, z čoho

prijatá ţaloba predstavovala sumu 7 200 000 Sk. Objednávateľ zadrţal z ceny diela

19 560 000 Sk (cenu diela bez DPH) 10%, čo odporca v konaní ohľadne výšky uplatnenej

sumy 1 956 000 Sk nerozporoval.

Krajský súd v Bratislave, ako prvostupňový súd, mal za zistené, ţe k odstráneniu

závady „osadenie panikových kovaní na dverách haly D2“ prišlo ku dňu 2.3.2000. Iné drobné

vady diela, pre ktoré by zádrţné právo objednávateľa malo trvať, v konaní zistené neboli,

a preto mal súd za preukázané, ţe základný predpoklad na existenciu zádrţného práva

zanikol.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, rozsudok prvostupňového súdu

povaţuje za nesprávny, pretoţe konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2

písm. d/ ), rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (

písm. f/ ).

Odporca (odvolateľ) z procesnej stránky povaţuje rozsudok za nepreskúmateľný,

pretoţe prvostupňový súd nepostupoval záväzne určeným spôsobom podľa § 157 ods. 2/

Poukazuje pritom na judikáty Najvyššieho súdu SR aj v iných veciach (č. l. 344

spisov). Ďalej poukázal na procesný, ale aj vecný postup súdu a dotkol sa aj hodnotenia

dôkazov ( ), ktoré hodnotenie nepovaţoval za správne. Polemizuje so znaleckým

posudkom a jeho hodnotením. Opätovne opisuje skutkový stav tak, ako bol v priebehu

konania viackrát opísaný. Právne poukázal na povinnosti zhotoviteľa s aplikáciou

aj predmetnej zmluvy o dielo. Konkrétne poukázal na ustanovenie § 560 ods. 2, § 561

s aplikáciou na bod 8.21 zmluvy, § 560 ods. 4, v spojení s § 420 ods. 2 s aplikáciou na bod

6.3 zmluvy, § 564 v spojení s § 439 ods. 1, § 564 v spojení s § 439 ods. 2 Obchodného

zákonníka. Opiera sa aj o komentáre .

Rozsudok prvostupňového súdu napadol odvolaním aj navrhovateľ, a to v časti,

v ktorej súd nepriznal navrhovateľovi časť ním poţadovaného úroku z omeškania vo výške

4,45% ročne z istiny 1 956 000 Sk od 3.3.2000 do zaplatenia. Prvostupňový súd totiţ oproti

návrhu túto časť nepriznal. Dôvodnosť uplatnenej výšky úrokov aj odôvodnil. Súčasne

oznámil, ţe navrhovateľ zanikol v dôsledku zlúčenia spoločnosti a právnym nástupcom

sa stala od 29.11.2008 R., s.r.o., G.B., čo preukázal výpisom z obchodného registra. Odvolací

súd túto zmenu vzal na vedomie, pričom táto zmena nevyţadovala do postupu v konaní

ţiadny zásah.

Na odvolanie odporcu sa vyjadril navrhovateľ rozsiahlym písomným podaním,

doručeným odvolaciemu súdu 25.06.2010. Nesie sa v teoretickom duchu, tak ako aj odvolanie

skôr smerujúce k hodnoteniu právneho názoru pri posúdení veci. Navrhuje mimo ním

napadnutej časti rozsudok potvrdiť z jeho správnych dôvodov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

na pojednávaní prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali preskúmania

rozhodnutia ( ) po doplnení dokazovania doplňujúcim výsluchom

účastníkov a pripojením listinných dôkazov, pritom viazaný právnym názorom dovolacieho

súdu v zrušujúcom rozsudku ( ) dospel k záveru, ţe odvolanie bolo

právom podané, prvostupňový súd nerozhodol správne, preto jeho rozhodnutie zmenil

a odvolaniu odporcu vyhovel ( ).

Skutkový stav bol správne zistený prvostupňovým súdom, odvolací súd je ním viazaný

( ), pričom na pojednávaní zástupca odporcu predloţil fotodokumentáciu

z týchto dní o tom, ţe k pretekaniu stále dochádza. Skutkový stav nie je sporný ani medzi

účastníkmi a bol pojatý aj do tohto rozsudku, ako vyplýva zhora. Právny záver a tým

aj napadnuté rozhodnutie však nezodpovedá právnemu záveru z neho vychádzajúceho

( ). Nevyporiadal sa s tým nielen prvostupňový súd v prvom ani druhom

rozsudku, ale ani dovolací súd v zrušujúcom rozsudku 1 Obdo V 109/2004 a pokiaľ sa

vyporiadal, potom úplne v rozpore nielen s právnou teóriou, ale aj so zákonom. Vzhľadom

na zmenu rozsudku vo veci samej, odvolanie navrhovateľa stratilo opodstatnenie.

Prvým pochybením bolo právne posudzovanie zabezpečenia záväzku vyplývajúceho

zo zmluvy o dielo v prospech odporcu. Pripomeňme, ţe zmluvou o dielo, uzatvorenou

dňa 23.01.1999 v zmysle ust. § 536 ods. 1 Obch. zák., sa zaviazal navrhovateľ ako zhotoviteľ

diela realizovať kompletnú dodávku, vrátane projektovej dokumentácie haly identickej

s halou D a napojiť túto novú halu (ďalej označenú ako hala D2) na uţ existujúcu stavbu

terasy obvyklým stavebno-technicky dostatočným riešením, čo navrhovateľ aj realizoval.

Táto časť zmluvy, ako aj to, ţe odovzdanie predmetu Zmluvy z 23.01.1999 medzi účastníkmi

sporné nebolo, preto súd si osvojil skutkové zistenia zaloţené na zhodnom tvrdení účastníkov

( ). Nesporné medzi účastníkmi bolo aj to, ţe objednávateľ z dohodnutej

ceny podľa bodu 6.3 zmluvy mal právo zadrţať 10% (1 956 000 Sk), ktorá ostala predmetom

sporu v dôsledku vytýkaných vád diela.

Dovolací súd zrušenie rozsudku odvolacieho súdu, ktoré malo následne aj zrušenie

rozsudku prvostupňového súdu, odôvodnil tým, ţe jedinou spornou otázkou je,

či objednávateľovi zádrţné právo, dohodnuté v bode 6.3 zmluvy o dielo, ešte trvá, teda

či má objednávateľ právo zhotoviteľovi diela zadrţiavať sumu 1 956 000 Sk. Z predloţených

dôkazov mu nebolo zrejmé, o aké drobné vady diela toho času ide, pre ktoré by zádrţné právo

objednávateľa vo výške 10% z ceny, určenej v bode 6.3 zmluvy o dielo, aţ do odstránenia

týchto vád splnil. S námietkou ţalobcu v dovolaní, či objednávateľovi vzniklo oprávnenie

zadrţať čiastku 10% z ceny, určenej v bode 5.3 zmluvy o dielo, sa dovolací súd nepovaţoval

v danom prípade zaoberať, nakoľko nesporné je, ţe ţalovaný toto právo vyuţil a toho času

je bezpredmetné posudzovať oprávnenosť vyuţitia tohto práva u tohto diela.

Uţ v tomto je výklad dovolacieho súdu nejasný. Treba súhlasiť s tým, ţe zádrţné

právo je jedným z práv, ktorým moţno zabezpečiť záväzok, ale sa musí skúmať, či v danom

prípade toto právo moţno pouţiť.

Zádrţné (retenčné) právo je jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzkov (práva

k cudzím veciam). Ten, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, ju môţe zadrţať, aby zaistil

svoju splatnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Zákon kategoricky

vylučuje moţnosť zadrţať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. Rovnako nemá právo zadrţať

vec ten, komu oprávnená osoba uloţila, aby s touto vecou naloţil, spôsobom, ktorý

je nezlučiteľný s výkonom zádrţného práva. Ak nie je dlţník schopný po dlhšiu dobu plniť

svoje splatné záväzky, má veriteľ zádrţné právo i k zabezpečeniu pohľadávky dovtedy

nesplatnej a bez ohľadu na to, ţe mu dlţníkom bolo uloţené naloţiť s vecou spôsobom

nezlučiteľným s výkonom zádrţného práva. Zánik zádrţného práva je podmienený

uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky.

Inštitút zádrţného práva neupravuje , ale v tomto treba aplikovať

( Obch. zák.), ktorý zase inštitút zádrţného práva upravuje

v § 151s aţ § 151v. Ak by boli rešpektované tieto ustanovenia, nebol by dôvod na úvahy

či zádrţné právo zaniklo, či trvá a pod.

Ďalší právny lapsus pri právnom posudzovaní tohto sporu vyplýva z bodu 6.3 zmluvy

o dielo, podľa ktorého bodu „V prípade, ţe pri odovzdaní diela sa vyskytnú drobné vady

a objednávateľ dielo zápisnične prevezme, objednávateľovi vzniká zádrţné právo

aţ do výšky 10% ceny určenej v bode 5.3 tejto zmluvy aţ do odstránenia týchto vád“.

Vady veci sú také nedostatky veci, s ktorými spojuje právny poriadok určité právne

následky. Môţe tu ísť buď o vady právne alebo faktické. O právnej vade veci hovoríme

napr. tam, kde na veci patriacej určitému vlastníkovi viazne tieţ právo tretej osoby.

Za faktickú vadu veci povaţujeme skutočnosť, ţe vec nemá také vlastnosti ako inak obvykle

má mať, poprípade, aké boli medzi účastníkmi daného právneho vzťahu dohodnuté, či aké

podporne či záväzne stanovuje zákon. Obvyklým právnym následkom vád veci

je zodpovednosť za vady veci v občianskom či obchodnom práve a značná časť tejto úpravy

je venovaná zmluve o dielo, predovšetkým pokiaľ ide o zhotovenie veci na zákazku, o oprave

a úprave veci. Výhodou pre objednávateľa diela je zodpovednosť zhotoviteľa diela za vady,

ktoré sa prejavia v dohodnutej alebo záručnej lehote. Práva objednávateľa sa líšia podľa toho,

či ide o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné, pričom u neodstrániteľných vád rozlišujeme

ešte také, pre ktoré vec nie je moţné riadne uţívať a také, navzdory ktorým vec uţívať

moţno, ale s určitým obmedzením. Podľa toho má objednávateľ právo buď na bezplatné

odstránenie vád, na primeranú zľavu z ceny alebo dokonca na odstúpenie od zmluvy.

Z uvedeného vyplýva, ţe zákonník (rovnako Občiansky, ako aj Obchodný) pozná

vady diela, vady výrobku, vady vecí a tie nerozlišuje na drobné vady a nejaké iné. Skôr ich

zatrieďuje podľa toho, aké následky majú na kvalitu diela a s tým spojenú zodpovednosť

za vady. Taký výklad ustanovení predmetnej zmluvy o dielo, ţe zhotoviteľ zodpovedá

len za tzv. drobné vady, vedie k právnej anomálii, ţe iné vady ako drobné zhotoviteľa diela

zbavujú zodpovednosti za také vady diela.

Odvolací súd právne vec posudzuje tak, ţe medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy

o dielo, pričom jej ustanovenia o zádrţnom práve, či tzv. drobných vadách, ktoré sú v rozpore

so zákonom, sú neplatné (§ 41 Obč. zák.) a dvojstranný právny úkon (zmluva o dielo)

je platný (§ 41a ods. 1 Obč. zák.). Účastníci zmluvy v rámci zmluvnej voľnosti mohli

dohodnúť peňaţnú výšku zodpovednosti za vady, pričom vady boli objektívne preukázané

a doloţené písomnou dokumentáciou, ţe zotrvávajú doposiaľ.

Z písomnej dokumentácie vyplýva, ţe zhotoviteľ mal odbornú kvalifikáciu

na zhotovenie diela, ku ktorému sa zaviazal objednávateľovi. Na ňom bolo, aby vec zhodnotil

a ak pomery vyţadovali vyššie náklady, mal to oznámiť objednávateľovi, prípadne z toho

dôvodu od zmluvy odstúpiť. Z jeho odbornosti objektívne vyplýva, ţe musel o pretekaní

cez strop vedieť a teda vedome vyhotoviť dielo s tak závaţnými vadami. Keďţe právne

posúdenie veci v napadnutom rozsudku bolo iné, odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil,

keďţe neboli dôvody pre jeho potvrdenie ani zrušenie ( )

Úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania (, )

účelne vynaloţených trov na bránenie práva, a to trov prvostupňového, odvolacieho

aj dovolacieho konania.

Podľa uplatnenia odporcom tieto trovy pozostávajú: zaplatený súdny poplatok

za odvolanie proti prvostupňovému rozsudku v sume 2 597,10 Eur (78 240 Sk), trovy

dôkazov 998,15 Eur (30 070,40 Sk).

Výška trov právnej pomoci, včítane zastupovania pred súdmi, je určená odmenou

advokáta v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v znení neskorších predpisov,

pričom tarifná odmena za kaţdý úkon právnej pomoci vo veci činí 4 060 Sk. V dôsledku

ďalšej úpravy bola výška odmeny určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb.

Tarifná odmena za jeden úkon právnej sluţby činí 16 570 Sk. Trovy právneho zastúpenia boli

menené ďalšou úpravou, a to vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb. Tarifná odmena

za jeden úkon právnej sluţby tu bola stanovená sumou 16 650 Sk.

Vo veci právny zástupca vykonal nasledujúce úkony hodnotené tarifnou odmenou

4 060 Sk: 1. prevzatie a príprava zastupovania klienta (odporcu), 2. vyjadrenie k ţalobe,

3. účasť na pojednávaní dňa 19.10.2000, 4. účasť na pojednávaní dňa 20.11.2000, 5. účasť

na pojednávaní dňa 03.09.2001, 6. účasť na znaleckom dokazovaní na mieste 05.11.2001,

7. vyjadrenie k znaleckému posudku 25.02.2002, 8. účasť na pojednávaní dňa 11.03.2002.

Právny zástupca ďalej účtoval: 9. účasť na znaleckom dokazovaní na mieste

20.05.2002 16 570 Sk, 10. vyjadrenie k znaleckému posudku 23.08.2002 16 570 Sk, 11. účasť

na pojednávaní 26.09.2002, kde bol vyhlásený rozsudok, 8 285 Sk, 12. odvolanie proti

rozsudku 28.10.2002, 16 570 Sk, 13. doplnenie odvolania 14.01.2002 (1/2 úkonu) 8 285 Sk,

14. doplnenie odvolania 10.03.2003 (1/2 úkonu) 8 285 Sk, 15. účasť na pojednávaní dňa

18.08.2004 16 570 Sk, 16. vyjadrenie k dovolaniu 22.11.2004 16 570 Sk, 17. vyjadrenie

zo dňa 06.11.2008 16 650 Sk, 18. účasť na pojednávaní dňa 12.11.2008 16 650 Sk, 19. účasť

na pojednávaní dňa 27.11.2008 (vyhlásenie rozsudku) 4 162 Sk, 20. odvolanie proti rozsudku

11.12.2008 16 650 Sk, 21. vyjadrenie zo dňa 23.12.2008 16 650 Sk, 22. účasť na odvolacom

pojednávaní dňa 30.06.2010 16 650 Sk.

Odmena za poskytovanie právnych sluţieb je 7 554,85 Eur (227 597,50 Sk).

K výške trov právneho zastúpenia v konaní sa za kaţdý úkon právnej sluţby

pripočítava reţijný paušál, ktorého výška v roku 2000 bola 100 Sk, t. j. za 4 úkony právnych

sluţieb 400 Sk, v roku 2001 bola 100 Sk, t. j. za 2 úkony právnych sluţieb v roku 2001

200 Sk, v roku 2002 bola 117 Sk, t. j. za 7 úkonov právnych sluţieb v roku 2002 819 Sk,

v roku 2003 bola 128 Sk, t. j. za 1 úkon právnej sluţby 128 Sk, v roku 2004 bola 136Sk, t. j.

za 2 úkony právnych sluţieb 272 Sk, v roku 2008 190 Sk, t. j. za 5 úkonov právnych sluţieb

950 Sk a v roku 2010 je 7,21 Eur, t. j. výška reţijného paušálu je 99,11 Eur (2 986 Sk).

Podľa Vyhlášky č. , ak je advokát platiteľom dane z pridanej

hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 aţ § 14 o daň z pridanej hodnoty, t. j.

DPH 19% zo sumy 7 653,96 Eur, t. j. DPH vo výške 1 454,25 Eur.

Trovy právneho zastúpenia v konaní celkom predstavujú sumu 9 108,21 Eur.

Právny zástupca odporcu navrhol prisúdiť súdny poplatok za odvolanie a trovy

dôkazov prisúdiť priamo odporcovi (na jeho účet) a náhradu trov právneho zastúpenia na účet

právneho zástupcu odporcu.

Z vyčíslených a uplatnených trov odporcom za trovy potrebné na účelné bránenie jeho

práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, odvolací súd nepovaţoval tieto

poloţky uplatnené odporcom:

6. účasť na znaleckom dokazovaní na mieste 05.11.2001 4 060 Sk,

7. vyjadrenie k znaleckému posudku 25.02.2002 4 060 Sk,

9. účasť na znaleckom dokazovaní na mieste 20.05.2002 16 570 Sk,

10. vyjadrenie k znaleckému posudku 23.08.2002 16 570 Sk,

13. doplnenie odvolania 14.01.2002 (1/2 úkonu) 8 285 Sk,

14. doplnenie odvolania 10.03.2003 (1/2 úkonu) 8 285 Sk,

17. vyjadrenie zo dňa 06.11.2008 16 650 Sk,

21. vyjadrenie zo dňa 23.12.2008 16 650 Sk.

Dôvodom nepriznania týchto nákladov je, ţe účasť na znaleckom dokazovaní je sotva

právnou pomocou, ide o dokazovanie osobitnej povahy ( ), kde do dokazovania

účastník nezasahuje a jeho práva sú dané v tom, ţe súd znalca vypočuje a účastník mu môţe

dávať otázky, čo sa uskutočňuje na pojednávaní (body 6, 7, 9, 10). Doplnenie odvolania

(body 13, 14) súd nepriznal, advokát je kvalifikovaný na to, aby podal celé odvolanie

a aby ho nebolo treba doplňovať. Samostatné vyjadrenia vo veci (bod 17, 21) nie sú potrebné,

pretoţe v tomto zdĺhavom spore mal účastník moţnosť vyjadriť sa na pojednávaniach.

K týmto účtovaným úkonom sa nepripočítava ani reţijný paušál, ktorý je 886 Sk.

K účelne vynaloţeným nákladom nemoţno pripočítať ani DPH v sume 1 454,25 Sk.

Náhrada trov sa priznáva podľa ustanovení , ktoré vo svojich ustanoveniach

nezaraďuje DPH, ktorú platí advokát ako platca dane štátu ako trovy účastníka. Vyhláška

č. nielen, ţe je niţšou právnou normou ako , ale naviac upravuje vzťah

advokáta a jeho klienta.

Po takto vykonanej úprave bola odporcovi náhrada trov priznaná:

1. za odvolanie proti prvostupňovému rozsudku v sume 2 597,10 Eur (78 240 Sk),

2. trovy dôkazov 998,15 Eur (30 070,40 Sk),

3. odmena za právnu pomoc poskytnutú advokátom 3 977,20 Eur (119 817 Sk),

Spolu na náhrade trov odporcovi bola priznaná suma 7 572,45 Eur, čo je

228 127,63 Sk.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená

náhrada trov, je ten, ktorému bola uloţená náhrada týchto trov povinný zaplatiť

ju advokátovi. Advokát potom vykoná vyúčtovanie s klientom a prípadný preplatok mu vráti.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová