Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
90b/360674.d0beb7.pdf
PDF · 158.91 KB
No categories available
9So/5/2010
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Ľubice Filovej,
v právnej veci navrhovateľky K. Z., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29.
augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 23.októbra 2009, č.k. 2Sd/36/2009–28, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 23. októbra 2009, č.k. 2Sd/36/2009–28, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom z 23. októbra 2009, č.k. 2Sd/36/2009–28, potvrdil rozhodnutie
odporkyne zo 4. apríla 2008 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľky z 26.februára 2008 o invalidný
dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je
invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u navrhovateľky 10 %.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd mal za preukázané,
že zdravotný stav navrhovateľky bol viackrát opätovne posudzovaný posudkovými lekármi
Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad, ako aj ústredia so sídlom v Poprade, pričom
vo všetkých štyroch prípadoch sa posudkoví lekári náležite zaoberali zdravotnými
poškodeniami navrhovateľky, ich dlhodobosťou a vplyvom na jej zárobkovú schopnosť.
Vo všetkých predmetných posudkoch lekári dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným
postihnutím navrhovateľky sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách bez účinku na statiku. Tomuto postihnutiu podľa zákona č. 461/2003 Z.z. priradili
10 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako najvyššiu možnú.
Krajský súd považoval závery posudkov posudkových lekárov za logické, vychádzajúce
z komplexného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky na základe odborných vyšetrení
a nálezov a mal za preukázané, že navrhovateľka nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a teda nespĺňa
zákonom stanovené podmienky na vznik nároku na invalidný dôchodok.
Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku namietala, že stanovená miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť iba o 10 % odporuje skutočnosti, pretože je
dlhodobo, viac ako dva roky práceneschopná, a preto by malo dôjsť k prechodu
z práceneschopnosti do invalidity. Závery posudkov posudkových lekárov nemôžu byť podľa
jej názoru správne aj z toho dôvodu, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo 7.júna 2006, uverejneným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 460/2006 Z.z.,
bolo zrušené posudzovanie invalidity percentuálnym poklesom schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a preto jej invalidita mala byť posudzovaná podľa § 29 ods.2, ods.3
a ods.4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ako platného zákona. Uviedla, že
napáda rozhodnutie odporkyne číslo X. z 26.februára 2008, 5.marca 2008, 23.júla 2008
a 5.mája 2009.
Odporkyňa odvolanie navrhovateľky nepovažovala za dôvodné. Uviedla, že dňom
vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z.z. v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky, stratilo účinnosť ustanovenie § 263 ods. 2 a ods. 4 až 7 zákona
o sociálnom poistení. Do zákona o sociálnom poistení bolo s účinnosťou od 1. októbra 2006
doplnené nové ustanovenie § 263a, ktoré je prechodného charakteru a má zabezpečiť právnu
istotu poistencov, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný
dôchodok pred 1. januárom 2004, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zákona o sociálnom
poistení. Navrhovateľke však pred 1. januárom 2004 nebol priznaný invalidný ani čiastočný
invalidný dôchodok, preto pri posudzovaní nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok
nemožno použiť ustanovenia § 263a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom
od 1.októbra 2006, ale ustanovenie § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení. Zdravotný stav
navrhovateľky a pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posúdili posudkoví
lekári sociálneho poistenia po objektívnom posúdení výsledkov vyšetrení zdravotného stavu
navrhovateľky a za jej osobnej účasti, a vyhotovili logické a jednoznačné posudky. Z týchto
dôvodov odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 O.s.p.
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p.
bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí
žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72
a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je
taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý
má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení vyplýva, že jednou z podmienok
nároku na invalidný dôchodok je invalidita poistenca, o ktorú ide iba ak sú súčasne splnené
zákonom stanovené podmienky:
- zdravotný stav poistenca je dlhodobo nepriaznivý a
- v dôsledku tohto dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietala, že napáda
rozhodnutia odporkyne o nepriznaní invalidného dôchodku číslo X. z 26.februára 2008,
5.marca 2008, 23.júla 2008 a 5.mája 2009. V uvedených dňoch však odporkyňa žiadne
rozhodnutie o invalidnom dôchodku nevydala. V dňoch 26.februára 2008, 5.marca 2008,
23.júla 2008 a 22.septembrra 2008 bol iba posudkovými lekármi posudzovaný zdravotný stav
a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky.
Navrhovateľka sa vzhľadom na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav domáhala
priznania invalidity, teda uznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
nad 40 %, resp. požadovala aby jej bol priznaný invalidný dôchodok podľa zákona
č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písm.a/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom
poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri degeneratívnych
zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách bez účinku na statiku je 10%.
Podľa všeobecného posudkového hľadiska pri dorzopatii, deformujúcej dorzopatii
a spondylopatii (kapitola XV, oddiel E prílohy č. 4 zákona) miera poklesu schopnosti
zárobkovej činnosti sa určí podľa priebehu, aktivity a funkčných porúch chrbtice,
potvrdených rtg. diagnostikou chrbtice.
Z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii ani s navrhovateľkou
predložených lekárskych nálezov nevyplýva, že by postihnutie chrbtice u navrhovateľky
zodpovedalo inému postihnutiu a iným dôsledkom, ako sú uvedené v kapitole XV, oddiel E,
položka 3 písm. a/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Záver posudkových lekárov
o degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách, bez účinkov
na statiku nie je v rozpore s lekárskymi nálezmi v posudkovej dokumentácii.
Pokiaľ navrhovateľka namietala, že jej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý a je
viac ako dva roky práceneschopná, čo by malo byť dôvodom na priznanie invalidity,
odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. pre vznik
invalidity nepostačuje dlhodobosť zhoršenia zdravotného stavu, ale táto dlhodobosť musí
súčasne dlhodobo, a nie iba prechodne obmedziť schopnosť vykonávať akúkoľvek
zárobkovú činnosť, resp. túto obmedziť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu, posudkoví lekári v posudkoch vyhodnotili
zdravotnú dokumentáciu navrhovateľky vrátane odborných vyšetrení a zohľadnili ňou
uvádzané a namietané zdravotné ťažkosti. Závery ich posudkov, čo do vyhodnotenia
zdravotného stavu a určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 10%,
nie sú v rozpore s nálezmi a závermi odborných lekárov. Navrhovateľka ani v odvolacom
konaní neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu
a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov. Vzhľadom na to aj odvolací súd považoval
tieto posudky za úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav
navrhovateľky nespôsobuje viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a že navrhovateľka zatiaľ nespĺňa podmienku invalidity podľa § 71 zákona o sociálnom
poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom
poistení.
K námietke navrhovateľky o aplikácii zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
namiesto zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, najvyšší súd poukazuje na to, že
zákon o sociálnom poistení, účinný od 1.januára 2004, zrušil zákon č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že
nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. júna 2006, uverejneným v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky pod č. 460/2006 Z.z. bolo zrušené posudzovanie invalidity
percentuálnym poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, najvyšší súd uvádza, že
síce predmetným nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 263
ods. 2 a ods. 4 až 7 zákona o sociálnom poistení nie je v súlade s čl.1 ods. 1 Ústavy, ale išlo
o prechodné ustanovenia riešiace nároky na dávky vzniknuté pred 1. januárom 2004.
Navrhovateľke však pred 1. januárom 2004nebol priznaný invalidný ani čiastočný invalidný
dôchodok, preto aj táto námietka navrhovateľky je neopodstatnená. O invalidný dôchodok
požiadala za účinnosti zákona o sociálnom poistení a preto odporkyňa o jej nároku
na invalidný dôchodok rozhodovala správne podľa zákona o sociálnom poistení.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka zatiaľ
nesplnila podmienky pre uznanie invalidity podľa § 71 zákona o sociálnom poistení a nárok
na invalidný dôchodok jej z toho dôvodu nevznikol. Rozhodnutie odporkyne zo 4.apríla 2008
považoval za súladné so zákonom a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219
OSP potvrdil.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu
má navrhovateľka možnosť kedykoľvek znovu požiadať o priznanie invalidného dôchodku
prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania, lebo navrhovateľka v tomto konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov
nepatrí..
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30.júna 2010
JUDr. Viera Nevedelová
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová