Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/5/2010

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Ľubice Filovej,

v právnej veci navrhovateľky K. Z., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29.

augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 23.októbra 2009, č.k. –28, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 23. októbra 2009, č.k. –28, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 23. októbra 2009, č.k. –28, potvrdil rozhodnutie

odporkyne zo 4. apríla 2008 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č.

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľky z 26.februára 2008 o invalidný

dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je

invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u navrhovateľky 10 %.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd mal za preukázané,

že zdravotný stav navrhovateľky bol viackrát opätovne posudzovaný posudkovými lekármi

Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad, ako aj ústredia so sídlom v Poprade, pričom

vo všetkých štyroch prípadoch sa posudkoví lekári náležite zaoberali zdravotnými

poškodeniami navrhovateľky, ich dlhodobosťou a vplyvom na jej zárobkovú schopnosť.

Vo všetkých predmetných posudkoch lekári dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným

postihnutím navrhovateľky sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových

platničkách bez účinku na statiku. Tomuto postihnutiu podľa priradili

10 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako najvyššiu možnú.

Krajský súd považoval závery posudkov posudkových lekárov za logické, vychádzajúce

z komplexného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky na základe odborných vyšetrení

a nálezov a mal za preukázané, že navrhovateľka nemá pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a teda nespĺňa

zákonom stanovené podmienky na vznik nároku na invalidný dôchodok.

Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku namietala, že stanovená miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť iba o 10 % odporuje skutočnosti, pretože je

dlhodobo, viac ako dva roky práceneschopná, a preto by malo dôjsť k prechodu

z práceneschopnosti do invalidity. Závery posudkov posudkových lekárov nemôžu byť podľa

jej názoru správne aj z toho dôvodu, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky

zo 7.júna 2006, uverejneným v Zbierke ,

bolo zrušené posudzovanie invalidity percentuálnym poklesom schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť a preto jej invalidita mala byť posudzovaná podľa § 29 ods.2, ods.3

a ods.4 o sociálnom zabezpečení ako platného zákona. Uviedla, že

napáda rozhodnutie odporkyne číslo X. z 26.februára 2008, 5.marca 2008, 23.júla 2008

a 5.mája 2009.

Odporkyňa odvolanie navrhovateľky nepovažovala za dôvodné. Uviedla, že dňom

vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky, stratilo účinnosť ustanovenie § 263 ods. 2 a ods. 4 až 7 zákona

o sociálnom poistení. Do zákona o sociálnom poistení bolo s účinnosťou od 1. októbra 2006

doplnené nové ustanovenie § 263a, ktoré je prechodného charakteru a má zabezpečiť právnu

istotu poistencov, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný

dôchodok pred 1. januárom 2004, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zákona o sociálnom

poistení. Navrhovateľke však pred 1. januárom 2004 nebol priznaný invalidný ani čiastočný

invalidný dôchodok, preto pri posudzovaní nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok

nemožno použiť ustanovenia § 263a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom

od 1.októbra 2006, ale ustanovenie § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení. Zdravotný stav

navrhovateľky a pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posúdili posudkoví

lekári sociálneho poistenia po objektívnom posúdení výsledkov vyšetrení zdravotného stavu

navrhovateľky a za jej osobnej účasti, a vyhotovili logické a jednoznačné posudky. Z týchto

dôvodov odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v súlade s

bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí

žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný

dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72

a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný

starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako

40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je

taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý

má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení vyplýva, že jednou z podmienok

nároku na invalidný dôchodok je invalidita poistenca, o ktorú ide iba ak sú súčasne splnené

zákonom stanovené podmienky:

- zdravotný stav poistenca je dlhodobo nepriaznivý a

- v dôsledku tohto dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu má pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietala, že napáda

rozhodnutia odporkyne o nepriznaní invalidného dôchodku číslo X. z 26.februára 2008,

5.marca 2008, 23.júla 2008 a 5.mája 2009. V uvedených dňoch však odporkyňa žiadne

rozhodnutie o invalidnom dôchodku nevydala. V dňoch 26.februára 2008, 5.marca 2008,

23.júla 2008 a 22.septembrra 2008 bol iba posudkovými lekármi posudzovaný zdravotný stav

a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky.

Navrhovateľka sa vzhľadom na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav domáhala

priznania invalidity, teda uznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

nad 40 %, resp. požadovala aby jej bol priznaný invalidný dôchodok podľa zákona

č. o sociálnom zabezpečení.

Podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písm.a/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom

poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri degeneratívnych

zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách bez účinku na statiku je 10%.

Podľa všeobecného posudkového hľadiska pri dorzopatii, deformujúcej dorzopatii

a spondylopatii (kapitola XV, oddiel E prílohy č. 4 zákona) miera poklesu schopnosti

zárobkovej činnosti sa určí podľa priebehu, aktivity a funkčných porúch chrbtice,

potvrdených rtg. diagnostikou chrbtice.

Z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii ani s navrhovateľkou

predložených lekárskych nálezov nevyplýva, že by postihnutie chrbtice u navrhovateľky

zodpovedalo inému postihnutiu a iným dôsledkom, ako sú uvedené v kapitole XV, oddiel E,

položka 3 písm. a/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Záver posudkových lekárov

o degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách, bez účinkov

na statiku nie je v rozpore s lekárskymi nálezmi v posudkovej dokumentácii.

Pokiaľ navrhovateľka namietala, že jej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý a je

viac ako dva roky práceneschopná, čo by malo byť dôvodom na priznanie invalidity,

odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle pre vznik

invalidity nepostačuje dlhodobosť zhoršenia zdravotného stavu, ale táto dlhodobosť musí

súčasne dlhodobo, a nie iba prechodne obmedziť schopnosť vykonávať akúkoľvek

zárobkovú činnosť, resp. túto obmedziť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou

osobou.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, posudkoví lekári v posudkoch vyhodnotili

zdravotnú dokumentáciu navrhovateľky vrátane odborných vyšetrení a zohľadnili ňou

uvádzané a namietané zdravotné ťažkosti. Závery ich posudkov, čo do vyhodnotenia

zdravotného stavu a určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 10%,

nie sú v rozpore s nálezmi a závermi odborných lekárov. Navrhovateľka ani v odvolacom

konaní neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu

a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov. Vzhľadom na to aj odvolací súd považoval

tieto posudky za úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav

navrhovateľky nespôsobuje viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

a že navrhovateľka zatiaľ nespĺňa podmienku invalidity podľa § 71 zákona o sociálnom

poistení pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom

poistení.

K námietke navrhovateľky o aplikácii o sociálnom poistení

namiesto o sociálnom zabezpečení, najvyšší súd poukazuje na to, že

zákon o sociálnom poistení, účinný od 1.januára 2004, zrušil

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že

nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. júna 2006, uverejneným v Zbierke

bolo zrušené posudzovanie invalidity

percentuálnym poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, najvyšší súd uvádza, že

síce predmetným nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 263

ods. 2 a ods. 4 až 7 zákona o sociálnom poistení nie je v súlade s , ale išlo

o prechodné ustanovenia riešiace nároky na dávky vzniknuté pred 1. januárom 2004.

Navrhovateľke však pred 1. januárom 2004nebol priznaný invalidný ani čiastočný invalidný

dôchodok, preto aj táto námietka navrhovateľky je neopodstatnená. O invalidný dôchodok

požiadala za účinnosti zákona o sociálnom poistení a preto odporkyňa o jej nároku

na invalidný dôchodok rozhodovala správne podľa zákona o sociálnom poistení.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka zatiaľ

nesplnila podmienky pre uznanie invalidity podľa § 71 zákona o sociálnom poistení a nárok

na invalidný dôchodok jej z toho dôvodu nevznikol. Rozhodnutie odporkyne zo 4.apríla 2008

považoval za súladné so zákonom a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219

potvrdil.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu

má navrhovateľka možnosť kedykoľvek znovu požiadať o priznanie invalidného dôchodku

prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.

Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho

konania, lebo navrhovateľka v tomto konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov

nepatrí..

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30.júna 2010

JUDr. Viera Nevedelová

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová