Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)8b0/367238.205cba.pdf
PDF · 161.47 KB
No categories available
8Sžo/163/2009
Najvyšší súd 8Sžo/163/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a z členiek JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD. v právnej veci ţalobcu: I.. M. Š., bytom P., zast. JUDr. S. R., advokátom,
Ţ., proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,
o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č.p. KM-118/PK-05 zo dňa 15. novembra 2005,
na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 105/2006-50
zo dňa 13. februára 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Bratislave č. k.
1 S 105/2006-50 zo dňa 13. februára 2009, p o t v r d z u j e .
Ţalovaný je p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. S. R. vo výške 71,92 Eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto
rozhodnutia zrušil rozhodnutie č.p. KM-118/PK-05 zo dňa 15. novembra 2005, ktorým
ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie - personálny
2
rozkaz č. 604/2003 zo dňa 8. decembra 2003 (o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru
príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č.73/1998 Z.z).
V dôvodoch rozsudku poukázal na to, ţe sa stotoţnil s právnym názorom ţalovaného
ako aj prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého z ustanovení § 48 ods. 3 písm. a/, b/,
f/, g/, h/ a i/ zákona č. 73/1998 Z.z. v tom čase v platnom znení jednoznačne vyplývajú
základné povinnosti ţalobcu ako policajta. Podľa krajského súdu nedôsledným vykonávaním
zákonom poţadovaných povinností došlo k ich porušeniu, čo bolo dôvodom prepustenia
ţalobcu zo sluţobného pomeru. Okolnosti samotného naplnenia skutkovej podstaty konania
ţalobcu, ktoré bolo kvalifikované ako v príkrom rozpore s obsahom sluţobnej prísahy
a sluţobnými povinnosťami policajta, boli aj podľa krajského súdu jednoznačne preukázané
doplneným dokazovaním o vyjadrenie ţalobcu a ďalších svedkov (P.. S. B., K.. I.. M. B., I..
Š. D., A.. B., J. B., S. R., M. N., M. P., úradný záznam K.. M.. J. P. zo dňa 2. a 7. novembra
2005).
Na rozdiel od ţalovaného, mal však krajský súd iný názor na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, a to pokiaľ ide o dodrţanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia o prepustení
policajta podľa § 192 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v platnom znení, podľa ktorého ţalovaný
mohol rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený ţalobcu zistil dôvod
prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
Krajský súd jednoznačne prisvedčil názoru ţalobcu, podľa ktorého je dôleţité
rozlišovať v otázke právomoci (kto a kedy) rozhodovanie o prepustení policajta zo sluţobné-
ho pomeru a v otázke právomoci (kto a kedy) konania v čase zistenia porušenia sluţobnej
disciplíny, majúc pritom na zreteli kompetencie v rámci interných predpisov a zákonných
podmienok vzťahujúcich sa na plynutie subjektívnej a objektívnej lehoty na prepustenie
policajta.
Z administratívneho spisu podľa krajského súdu vyplýva, ţe ročná objektívna
(prekluzívna lehota) na prepustenie policajta, začala plynúť v priebehu mesiaca jún 2003,
kedy dôvod vznikol (prijatie trestného oznámenia, ponechanie si veci a následné konanie vo
veci trestného oznámenia bez riadneho sluţobného postupu) a dňom 15. augusta 2003, začala
plynúť súčasne aj subjektívna 60 dňová lehota na prepustenie policajta (kedy ţalobcov
priamy nadriadený P.. S. B. s personálnou právomocou, prvýkrát zistil z informácií K.. I.. B.
protiprávne konanie ţalobcu, ktorá uplynula dňom 14. októbra 2003 (vrátane), preto
personálny rozkaz bol uloţený po zákonnej lehote.
3
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP
napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Proti uvedenému rozsudku podal ţalovaný včas odvolanie, ktorým ţiadal rozsudok
zmeniť tak, ţe ţalobu ţiadal zamietnuť.
Uviedol, ţe pokiaľ ide o začiatok plynutia stanovenie subjektívnej lehoty, uvedenou
otázkou sa vo svojich rozhodnutiach uţ zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky,
pričom správne orgány sú právnymi názormi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky viazané.
Ţalovaný poukázal na ust. § 3 zákona č. č. 73/1998 Z.z., z ktorého vyplýva, ţe
v sluţobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach sluţobného pomeru podľa tohto zákona
rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“).
Na základe ust. § 3 zákona minister vnútra Slovenskej republiky vydal nariadenie ministra
vnútra č. 25/2001 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach sluţobného pomeru v štátnej
sluţbe príslušníkov PZ (personálna pôsobnosť) s účinnosťou od 1. apríla 2001, ktoré bolo
platné a účinné do 1. januára 2004. Uvedeným nariadením bola v čase rozhodovania
o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka PZ striktne stanovená personálna
pôsobnosť jednotlivým nadriadeným, ktorú realizoval voči podriadeným policajtom.
Ţalovaný uviedol, ţe pokiaľ ide o legislatívnu skratku, ktorá bola zavedená v ust. § 3
zákona, (ďalej len „nadriadený“), s poukazom na čl. 2 písm. n/ bod 2 N MV SR č. 25/2001
za nadriadeného, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo sluţobného pomeru
podľa § 192 ods.1 písm. e/ zákona sa povaţuje iba minister vnútra Slovenskej republiky,
pretoţe túto právomoc prepustiť policajta zo sluţobného pomeru podľa uvedeného
ustanovenia zákona nedelegoval na ţiadneho z ostatných nadriadených ţalobcu, ktorým
ustanovil iný stupeň personálnej pôsobnosti.
Ţalovaný poukázal na to, ţe § 192 ods. 3 zákona ustanovoval, ţe rozhodnúť
o prepustení policajta a nie začať konať vo veci jeho prepustenia, je moţné len do dvoch
mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka
odo dňa, keď tento dôvod vznikol, v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení
policajtovi aj doručiť.
Ţalovaný vyjadril názor, ţe zákon vo svojich ustanoveniach neustanovoval a ani
v súčasnosti neustanovuje ţiadnu lehotu na začatie konanie vo veci prepustenia podľa § 192
ods. 1 písm. e/ zákona. Podľa ţalovaného aţ po doručení návrhu na prepustenie policajta
4
zo sluţobného pomeru vrátane dôkazného materiálu preukazujúceho policajtovi porušenie
sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom za súčasného splnenia
druhej zákonnej podmienky, ţe jeho ponechanie by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej
sluţby, začína ministrovi vnútra plynúť zákonom stanovená dvojmesačná subjektívna lehota
na prijatie rozhodnutia o prepustení, pretoţe len minister vnútra je oprávnený rozhodnúť
o prepustení policajta zo sluţobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona.
Ţalovaný uviedol, ţe zákon nevyţadoval a ani v súčasnosti nevyţaduje, aby
bezprostredný nadriadený policajta zistil dôvody jeho prepustenia zo sluţobného pomeru,
ale vo svojom ustanovení § 192 ods. 3 vyţadoval, aby dôvody prepustenia policajta zistil
jeho nadriadený, pričom ho bliţšie nekonkretizoval, avšak s poukazom na dôvody vyššie
uvedené je podľa ţalovaného dostatočne odôvodnené, ţe týmto nadriadeným je iba minister
vnútra.
Ţalovaný na podporu týchto tvrdení poukázal na ustálenú súdnu prax, a to právny
názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sţ/152/000,
4Sţ/117/03, z ktorého vyplýva, ţe pokiaľ ide o začatie plynutia subjektívnej dvojmesačnej
lehoty je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že samotné podozrenie ešte nie pozitívnym
zistením o protiprávnom konaní, pretože hodnovernosť preukázania skutku vyplynie až
z výsledkov šetrenia. Vzniká tu rozdielnosť medzi časovým obdobím, kedy bolo šetrenie
o protiprávnom konaní žalobcu uzavreté a kedy bola konečná správa o prešetrení
protiprávneho konania predložená nadriadenému k vyvodeniu dôsledkov.
Ţalovaný tieţ poukázal právny názor vyplývajúci z rozsudkov Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţ/69/95, 6Sţ/13/01 a 6Sţ/127/03, ţe pre začiatok plynutia
subjektívnej lehoty je podstatné, kedy nadriadený dôvod prepustenia zistil, pričom je
potrebné rozlišovať, že nadriadeným v zmysle zákona nie je každý služobný funkcionár, ale
iba ten, ktorý je oprávnený voči nemu prijať personálne alebo disciplinárne opatrenie a len
získanie relevantných overiteľných informácií o dôvodoch prepustenia možno považovať za
kvalifikované zistenie v zmysle zákona.
Z obsahu spisu poľa ţalovaného vyplynulo, ţe záverečná informácia o protiprávnom
konaní z Inšpekčného odboru Banská Bystrica, Úradu inšpekčnej sluţby PZ ţalovaného bola
ministrovi vnútra Slovenskej republiky doručená dňa 24. októbra 2003, pričom bola
zaevidovaná pod č.p.: SPC-10001/1-3.
5
Vzhľadom k tomu, ţe P.. S. B., ako nadriadený ţalobcu nebol oprávnený rozhodnúť
o prepustení ţalobcu podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, po zadováţení dôkazov
preukazujúcich protiprávne konanie ţalobcovi, predloţil dňa 1. decembra 2003 ministrovi
vnútra Slovenskej republiky návrh na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru. S týmto
návrhom sa minister vnútra po vyhodnotení všetkých zadováţených dôkazov, ktoré boli
súčasťou predloţeného návrhu na prepustenie stotoţnil a dňa 8. decembra 2003 rozhodol
o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, a to
personálnym rozkazom ministra vnútra č. 604 zo dňa 8. decembra 2003, ktorý bol ţalobcovi
doručený dňa 5. decembra 2003.
Podľa ţalovaného uvedené prepustenie ţalobcu bolo realizované v súlade so zákonom,
v zákonom stanovenej subjektívnej lehote, preto navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe
ţalobu ţalobcu navrhol zamietnuť.
K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok
krajského súdu potvrdiť. Nestotoţnil sa s názorom ţalovaného, ţe jediným nadriadeným,
ktorý mal zistiť dôvody pre prepustenie mohol byť iba minister vnútra.
Poukaz ţalovaného na ust. § 3 zákona č. 73/1998 Z.z. je podľa ţalobcu irelevantné.
Predmetné ustanovenie podľa ţalobcu nie je sporné, avšak dotýka sa rozhodovacej
právomoci. Takáto právomoc alebo rozdelenie tejto právomoci nemá ţiaden vplyv ani
nemôţe vylúčiť dôsledky, ktoré zákon upravuje v § 192 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.
účinného v čase rozhodnutia.
Poukázal na to, ţe zákon (§ 4 zákona 73/1998 Z.z.) nepovaţuje za nadriadeného iba
ministra, ale nadriadený je ten policajt, ktorý je zaradený do štátnej sluţby a ktorý
v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje hodnotí výkon štátnej sluţby
podriadených policajtov.
Ţalobca poukázal na to, ţe v konaní bolo preukázané, ţe skutkový stav ako podklad
pre rozhodnutie bol zistený priamym nadriadeným ţalobcu P.. B. uţ 15. augusta 2003
nepochybným spôsobom a k takto zistenému skutkovému stavu sa vyjadroval P.. B. dňa 18.
septembra 2003 a od tohto času nedošlo k ţiadnym skutkovým zmenám, pre ktoré by bola
pochybnosť o tom, ţe zákon č. 73/1998 Z.z. definuje ako zistenie dôvodov nadriadeným.
6
Podľa ţalobcu počítanie lehoty podľa § 192 ods. 3 sa začína tým, keď nadriadený zistil
dôvod prepustenia. Je nepochybné, ţe P.. B. bol jeho nadriadeným a ako dôvod prepustenia
zistil dňa 15. augusta 2003, preukázateľne dňa 18. septembra 2003.
Zdôraznil, ţe právna úprava uvedená v zákone č. 73/1998 Z.z., najmä v § 4 a § 192
je kogentnou právnou úpravou, nie je viazaná na interné smernice alebo nariadenia MV SR,
nie je viazaná ani na organizačnú štruktúru, ani na pôsobnosť nejakej sekcie MV SR.
Ţalobca poukázal tieţ na to, ţe aj ţalovaný si je vedomý odlišnosti medzi
skutočnosťou zistenia a postavením nadriadeného pri tomto zistení a právomocou na vydanie
rozhodnutia, kde kladie dôraz na rozhodnutie, resp. delegovanie právomoci rozhodnúť
a vyhýba sa tej skutočnosti, ktorá zakladá plynutie lehoty a touto skutočnosťou je práve
zistenie zo strany nadriadeného. Nedá sa preto súhlasiť s tvrdením, ţe zistenie zo strany
P.. B. by malo byť púhym tvrdeným niektorého podriadeného, a ţe oznámenie vedúcemu má
byť právne významnou skutočnosťou. Takéto tvrdenie je podľa ţalobcu vytrhnuté z kontextu
a popiera výslovné znenie zákona v ust. § 4 a § 192. Poukázal na právny názor Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Sţ/38/2004, ţe rozhodnutie o prepustení malo
byť vydané najneskôr do 18. novembra 2003.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie
súdu a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok
krajského súdu je potrebné potvrdiť.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ţalovaného č.p.: KM- 118/PK-
-2005 zo dňa 15. novembra 2005 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP.
Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uplatnenými
v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia.
7
Podľa § 189 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného
zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície
(ďalej len zákon) účinného do 31. decembra 2005 sa sluţobný pomer končí aj prepustením.
Podmienkami prepustenia zo sluţobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona
sú jednak 1/ porušenie sluţobnej prísahu alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým
spôsobom a jednak 2 / jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých
záujmov štátnej sluţby.
Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, ţe obe tieto podmienky boli splnené, pričom
k takémuto záveru dospel na základe výsledkov dokazovania v administratívnom konaní, bolo
potrebné s takýmto názorom súdu súhlasiť.
Vzhľadom na dôvody odvolania ţalovaného predmetom odvolacieho konania bolo
posúdenie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z pohľadu posúdenia zákonnej lehoty na
rozhodnutie o prepustení policajta podľa § 192 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z..
Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona § 192 policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru,
ak porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho
ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby.
Podľa § 192 ods. 3 zákona o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1
písm. d/, e/, f/, g/ a h/ moţno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený
zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol;
v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. (účinnom do 30. apríla 2004 ) nadriadený
môţe byť len policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej sluţby alebo do dočasnej štátnej
sluţby; to neplatí, ak ide o nadriadeného mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje
osobitný predpis.
Poukaz ţalovaného na ust. § 3 zákona č. 73/1998 Z.z. je podľa odvolacieho súdu
irelevantné, pretoţe medzi účastníkmi konania nebolo sporu o tom, ţe rozhodovacia
právomoc patrila ministrovi vnútra. Takáto právomoc ministra nemá ţiaden vplyv ani
nemôţe vylúčiť dôsledky, ktoré zákon upravuje v § 192 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.
účinného v čase rozhodnutia, pretoţe zákon rozlišuje medzi otázkou právomoci rozhodovať
o prepustení policajta zo sluţobného pomeru (ktorú zveril ministrovi vnútra) a otázkou
zistenia porušenia sluţobnej disciplíny, ktorú viaţe na osobu nadriadeného.
8
Ustanovenie § 4 zákona 73/1998 Z.z. nepovaţuje za nadriadeného iba ministra, ale
nadriadený je ten policajt, ktorý je zaradený do štátnej sluţby a ktorý v ustanovenom rozsahu
riadi, organizuje, kontroluje hodnotí výkon štátnej sluţby podriadených policajtov.
Medzi účastníkmi konania nebol nebolo sporným, ţe nadriadený ţalobcu dôvod jeho
prepustenia zistil dňa 18. septembra 2003.
Uvedeným dňom začala plynúť dvojmesačná subjektívna lehota na rozhodnutie
ministra podľa § 192 ods. 3 zákona o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1
písm. e/ a preto, ak minister vnútra rozhodol dňa 8. decembra 2003 o prepustení ţalobcu
zo sluţobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie vydal
po uplynutí dvojmesačnej subjektívnej lehoty.
Odvolacie námietky ţalovaného neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa nestotožnil správnym názorom žalovaného, že až
po doručení návrhu na prepustenie policajta zo služobného pomeru vrátane dôkazného
materiálu preukazujúceho policajtovi porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti
zvlášť hrubým spôsobom za súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky, ţe jeho
ponechanie by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, začína ministrovi
vnútra plynúť zákonom stanovená dvojmesačná subjektívna lehota na prijatie
rozhodnutia o prepustení, pretoţe takýto výklad nemá oporu v ustanovení § 192 ods. 3
Z ustanovenia § 192 ods. 3 č. 73/1998 Z.z. totiţ vyplýva, ţe zistenie dôvodu
prepustenia policajta zo sluţobného pomeru sa viaţe na osobu nadriadeného, ktorý je
špecifikovaný v ust. § 4 zákona, pričom zákon v predmetnom ustanovení neviaţe predmetné
zistenie výslovne na osobu ministra vnútra.
Dvojmesačná subjektívna lehota, preto začala plynúť dňom, keď sa nadriadený
ţalobcu zistil dôvod prepustenia a tým bol deň 18. septembra 2003. Rozhodnutie ministra
vnútra zo dňa 8. decembra 2003 o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru podľa § 192
ods. 1 písm. e/ zákona, bolo vydané po uplynutí dvojmesačnej subjektívnej lehoty.
Na základe uvedeného, odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom krajského súdu
vysloveným v napadnutom rozsudku a rozsudok krajského, ktorým zrušil napadnuté
rozhodnutie ţalovaného ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
9
O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 2 v spojení
s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu
v sume 71,92 Eur. Výška náhrady trov konania bola určená v súlade s vyhláškou Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. a pozostáva z nasledovných úkonov
právnej sluţby :
písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu ţalovaného zo dňa 8. apríla 2009
53,49 Eur (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky),
reţijný paušál – 1x 6,95 Eur (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky),
spolu trovy právneho zastúpenia: 60,44 Eur
DPH 19% - 11,48 Eur
Celkom spolu : 71,92 Eur
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 1. júla 2010
JUDr. Eva Babiaková CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská