Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/86/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr.

Zuzany Ďurišovej, v právnej veci navrhovateľa: I. V. O., G., II. M. O., V.V., III. I. O., X.B.,

IV. B. Č., D., všetci zastúpení navrhovateľom I., proti odporcovi: Obvodný pozemkový

úrad v Prievidzi, Mariánska 6, Prievidza o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu

č. OPU 101/2006-4129-Str zo dňa 14. novembra 2006 a č. OPU 101/2006-4333-Str zo dňa

28. novembra 2006 o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.

– 64 zo dňa 27. augusta 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.

– 64 zo dňa 27. augusta 2008, p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne potvrdil rozhodnutia odporcu

č. OPU 101/2006-4129-Str zo dňa 14. novembra 2006 a č. OPU 101/2006-4333-Str zo dňa

28. novembra 2006 a navrhovateľom nepriznal náhradu trov konania.

2

Rozhodnutím č. OPU 101/2006-4129-Str zo dňa 14. novembra 2006 odporca

rozhodol, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky uvedené v

o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom

v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku iba „zákon o navrátení vlastníctva

k pozemkom) a preto im nevrátil vlastníctvo k pozemkom parc. č. X., X., X. ani im nepriznal

právo náhrady za tieto pozemky.

Rozhodnutím č. OPU 101/2006-4333-Str zo dňa 28. novembra 2006 odporca

rozhodol, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky uvedené v § 1 zákona o navrátení vlastníctva

k pozemkom a preto im nevrátil vlastníctvo k pozemku parc. č. X. a ani im nepriznal právo

náhrady za tento pozemok.

V odôvodnení rozsudku krajský súd, v podrobnostiach odkazujúc na napadnuté

rozhodnutia, uviedol, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho

správny právny záver.

Poukázal, že podľa výpisu z vl. č. X. pre kat. úz. V. B., parcely č. X., X., X., X.

nadobudol právny predchodca navrhovateľov kúpnou zmluvou zo dňa 28. decembra 1936

v podiele 1/7 (pod B4a/).

Uvedené parcely rozhodnutím ONV v Partizánskom zo dňa 11. novembra 1959

č. 233/7-5177/59 podľa § 5 vl. nar. 15/59 a § 11 vyhl. č. 88/59 Ú.v. prešli na štát v správe

Krajského kovospracujúceho podniku M. T. a boli odpísané do vl. č. X. a parc. č. X. potom

do vl. č. X..

K. Š.. T. uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľov a jeho súrodencami ako

podielovými spoluvlastníkmi podľa zákona č. 403/90 Zb. o zmiernení následkov niektorých

majetkových krívd dohodu o vydaní parc. č. X., X., X. a X. dňa 20. mája 1991. Na základe

tejto dohody bolo zapísané vlastníctvo na pôvodných pozemnoknižných vlastníkov na LV č.

X. pre každého v podiele 1/7.

Krajský súd ďalej uviedol, že odporca správne zisťoval splnenie základných

podmienok pre konanie podľa zák. o navrátení vlastníctva k pozemkom a taktiež ako odporca

dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre konanie, keďže vlastníctvo bolo vrátené

podľa osobitného o zmiernení následkov niektorých majetkových

krívd, čo je v zmysle § 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom prekážkou pre konanie

podľa tohto zákona. Navrátiť vlastníctvo podľa tohto zákona je možné, ak je daný reštitučný

titul v zmysle § 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, ale tento nebol preukázaný.

3

V trestnom konaní Ľudový súd v Partizánskom rozsudkom sp. zn. T 304/53 zo dňa

25. augusta 1953 odsúdil A. L. O. za trestný čin zneužitia vlastníckeho práva na trest odňatia

slobody, peňažný trest a prepadnutie miestností, skladov a zabavených vecí – súčiastok

a polotovarov. Tento rozsudok bol zrušený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To

515/53 zo dňa 31. decembra 1953 a A. L. O. bol sprísnený trest odňatia slobody a zabavené

veci prepadli v prospech štátu. Následne uznesením Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn.

zo dňa 19. októbra 1990 v dôsledku rehabilitácie boli uvedené rozsudky zrušené

a trestné stíhanie zastavené. Z týchto rozhodnutí v trestnom konaní jednoznačne vyplýva, že

parc.č. X., X., X. a X. neprepadli v prospech štátu. Námietky navrhovateľov krajský súd

považoval za právne irelevantné, pretože trestné rozsudky neriešia vlastnícke vzťahy

a o vlastníckych vzťahoch vypovedajú len zápisy v evidencii nehnuteľností.

Krajský súd, vychádzajúc zo zápisov v evidencii nehnuteľností mal za preukázané, že

právny predchodca navrhovateľov bol iba podielový spoluvlastník parciel a tvrdenia o jeho

výlučnom vlastníctve vyhodnotil ako nepravdivé a nepreukázané.

Vo vzťahu k navrhovateľke IV krajský súd uviedol, že táto urobila svoj prvý úkon

vo veci až 16. marca 2006, teda svoj zákonný nárok si neuplatnila v lehote a jej právo

prepadlo a aj preto rozhodnutie vo vzťahu k navrhovateľke IV potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ I. ako splnomocnený zástupca

navrhovateľov II, III, IV odvolanie a dôvodiac nesprávnym právnym posúdením, domáhal sa

jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie.

Uviedol, že vyšetrovaním v súdnych procesoch v r. 1953 bolo zo zhabaných –

zabavených dôkazných listín, zmlúv, písomností a výsluchov svedkov, usvedčenie

o vlastníctve inkriminovaného podniku, v tom čase parcela č. X., X., X., X., kataster vo

V. B., evidované a registrované v r. 1953 pozemnoknižne ako „záhrada vo vnútornosti“, čiže

orná pôda. Je preukázané konaním správnych orgánov, že bolo odňaté scudzené právo

vlastniť majetok podnik – nehnuteľnosti zákonnému reštituentovi, vlastníkovi a majiteľovi,

jeho zákonným dedičom a to podnik v celosti, ktorý v r. 1953 prevzal štát do vlastníctva.

Tento podnik A. L. O. bol totožný s výmerou, ktorú naposledy vlastnil K. Š.. T. v r. 1990

potvrdením zhodnosti s výmerou, ktorú stanovili súdy v r. 1953. Reštitúcia sa mala vzťahovať

na rozsudky z r. 1953 a uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19. októbra

1990, čo sa spochybnilo. Zo zabavenia podniku vyplývajú aj priestory, pozemok, prístrešok

na montážne, opravárske a výrobné práce v jeho podniku. Nehnuteľnosti boli vydané

4

neoprávneným osobám, prislúchajú otcovi navrhovateľov, vlastníkovi a majiteľovi podniku,

jeho zákonným dedičom. V dôsledku porušovania zákonov správnymi orgánmi v reštitučnom

konaní je správne a zákonné sa odvolať na porušenie zákona o navrátení vlastníctva

k pozemkom.

Ďalej navrhovatelia v podanom odvolaní uviedli, že vydanie podľa osobitného

predpisu bolo nesprávne a zmätočné. Citujúc odôvodnenie napadnutého správneho

rozhodnutia poukázali, že správny orgán potvrdil vydanie podniku neoprávneným osobám

a potvrdil nesprávne posúdenie veci a pochybenie rozhodnutí v minulosti (porušovanie

). Dohoda zo dňa 20. mája 1991 bola zosnovaná s úmyslom

neoprávneného obohatenia sa, získania cudzieho majetku s úmyslom podvodu.

Navrhovatelia sa nestotožnili s názorom krajského súdu, keď uviedli, že trestné

rozsudky vlastníctvo majetku uznávajú-preukazujú-vymáhajú, ale v Trenčíne nič neuznávajú,

sú irelevantné. Navrhovateľka IV mala doložený doklad k spisom, v ktorom sa zriekla

ďalšieho novoobjaveného majetku, ktorý bude predmetom dedičského konania po nebohom

A. L. O., zomrelom dňa 13. februára 1997 v prospech svojich dvoch bratov V. O. a I. O.,

napriek tomu priložila splnomocnenie súčasne so súrodencami na zastupovanie vo veci

pozemkový úrad – reštitúcia.

V ďalšej časti odvolania navrhovatelia citujúc jednotlivé ustanovenia zákona

č. o správnom konaní uviedli, že správny orgán preverením dokladov preukázal

pochybenie v reštitučnom konaní vydania nehnuteľnosti podniku vlastníka a majiteľa

A. L. O. v minulosti a tým aj preukázal porušenie , zákona

č. , , avšak vo veci ďalej nekonal.

Navrhovatelia žiadali zmeniť napadnutý rozsudok a navrhli, aby odporca v ďalšom

konaní odstránil vady konania a rozhodol vo veci samej tak, že ich návrhu vyhovie.

Odporca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 18. februára 2009 tak, že

nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odvolaní.

Uviedol, že podľa výpisu z PK vložky č. X. pre kat. úz. V. B. nadobudol do

vlastníctva právny predchodca navrhovateľov L. O. uvedené nehnuteľnosti v r. 1937 na

základe kúpnej zmluvy v podiele 1/7 a jeho 6 súrodenci tak isto v podieloch po 1/7. Uvedené

parcely rozhodnutím ONV v Partizánskom č. 233/7-5177/59 zo dňa 10. októbra 1959 podľa

§ 5 vl. nar. 15/59 a § 11 vyhl. č. 88/59 Ú. v. prešli na štát v správe Krajského

kovospracujúceho podniku M. T. a boli odpísané do PK vložky č. X. a parc. č. X. neskôr do

PK vložky č. X.. K. Š.. T. dňa 20. mája 1991 uzavrel s L. O. a jeho súrodencami (teda so

5

všetkými bývalými podielovými spoluvlastníkmi), dohodu a vydaní nehnuteľností na parc. č.

X., X., X., X.. Dohoda bola všetkými vlastnoručne podpísaná. Na základe tejto dohody boli

zapísaní Správou katastra v T. na LV č. X. ako podieloví spoluvlastníci – teda každý v 1/7.

Z uvedeného nevyplýva pochybnosť o spoluvlastníctve siedmych súrodencov na uvedené

parcely a to každý v podiele 1/7 a nie v celku pre L. O., ako sa domnievajú navrhovatelia.

Odporca taktiež poukázal na osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi L. O. D 157/97-

46 zo dňa 10. januára 2001, právoplatné dňa 25. januára 2001, ktoré tiež spomína

spoluvlastnícky podiel z PK vložky č. X. v 1/7.

V súvislosti s rozsudkami sp. zn. T 304/53 zo dňa 25. augusta 1953 a -109

zo dňa 30. decembra 1953, ktoré uznávali vinným a odsudzovali k trestu len L. O., pretože bol

len sám vlastníkom strojnozámočníckej a elektrotechnickej dielne, odporca uviedol, že

v týchto sa vôbec nespomína výlučne vlastníctvo L. O. spojené s parcelami č. X., X., X., a X.,

pretože v rozsudkoch nešlo o riešenie vlastníckych vzťahov k parcelám, ale o vlastníctvo

k strojnozámočníckej a elektrotechnickej dielni a o hromadenie súčiastok a polotovarov, za čo

bol aj L. O. odsúdený a neskôr rehabilitovaný.

Záverom odporca uviedol, že pre reštitučné konanie v zmysle zák. o navrátení

vlastníctva k pozemkom sú dôležité zápisy v PK vložkách č. X. a X. v kat. úz. V. B., kde je

uvedené vlastníctvo L. O. v 1/7, E. O. v 1/7, E. O. v 1/7, B. O. v 1/7, J. O. v 1/7, A. O. v 1/7

a B. O. v 1/7 k parcelám č. X., X., X., X. a neskôr prechod vlastníctva na štát. Odporcovi

nebolo preukázané vlastníctvo L. O. v podiele 1/1 na parcely X., X., X. a X. v kat. úz. V. B..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) preskúmal rozsudok krajského súdu

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov

nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na

úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 01. júla 2010 ( a ).

Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo posúdenie reštitučného nároku

navrhovateľov na navrátenie vlastníctva k žiadaným pozemkom v intenciách ustanovení

zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom.

6

Odvolací súd v danej veci posudzoval rozsudok krajského súdu, ktorým boli potvrdené

rozhodnutia správneho orgánu na základe opravného prostriedku navrhovateľov na

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorými im správny orgán

nepriznal navrátenie vlastníctva a ani náhradu k žiadanému pozemku v zmysle ustanovení

zák. o navrátení vlastníctva k pozemkom, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu

prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania

skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie, ktoré tomuto

rozhodnutiu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal

so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu

či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Podľa § 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom tento zákon upravuje navrátenie

vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu.

Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,

b) lesný pôdny fond.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o nevrátení vlastníctva k pozemkom oprávneným osobám sa

navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní,

prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa

osobitných predpisov,

b) odňatia bez náhrady postupom podľa o revízii prvej pozemkovej

reformy alebo podľa o novej pozemkovej reforme,

c) postupu podľa alebo podľa

o trestnom konaní súdnom () v znení ,

d) odňatia bez náhrady postupom podľa SNR

o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov

a podobných právnych útvarov,

e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné

vyhlásenie),

f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej

republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa o majetku

7

zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz

sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie,

g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,

h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,

i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou

občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo

opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom

prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva

nenadobudla účinnosť,

j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,

l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola

vyvlastnená,

m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia

náhrady,

o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,

p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva

a slobody,

r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,

s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe o pomoci

roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia

č. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,

t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi

družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.

Podľa § 3 ods. 2 zák. o navrátení vlastníctva k pozemkom obdobne sa postupuje

aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa

osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie

podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú

trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo k pozemkom a neboli

odsúdení podľa osobitných predpisov. Ak tieto pozemky boli už pred rozhodujúcim obdobím

pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených

osôb podľa § 7, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.

8

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu odvolací súd zistil, že rozsudkom

Ľudového súdu v Partizánskom sp. zn. T 304/53 zo dňa 25. augusta 1953, bol právny

predchodca navrhovateľov uznaný za vinného z trestného činu zneužitia vlastníckeho práva,

ktorého sa mal dopustiť ako bývalý majiteľ a živnostník strojnozámočníckej

a elektrotechnickej dielne vo V. B., v ktorej dielni mala od 01. novembra 1950 zriadenú

pobočku Krajská opravovňa STS na základe zmluvnej dohody. Na základe odvolania

okresného prokurátora a obžalovaného bol tento rozsudok zrušený rozsudkom Krajského súdu

v Nitre sp. zn. zo dňa 30. decembra 1953 a uložený mu trest vo vyššej výmere

ako v provstupňovom rozsudku a veci (opísané v enunciáte prvostupňového rozsudku) boli

prehlásené za prepadlé a ich vlastníkom sa stal štát.

Súčasťou administratívneho spisu je taktiež prvostupňové rozhodnutie Finančného

odboru rady ONV Partizánske č. Fin-233-7-5177/1959 zo dňa 10. októbra 1959 ako aj

druhostupňové rozhodnutie Finančného odboru rady KNV v Nitre č. Fin. 3073/1959 zo dňa

06. apríla 1960, ktorými bolo rozhodnuté o prevode do vlastníctva štátu pokiaľ ide

o nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe kat. úz. V. B. vo vložke č. X.,

parc. č. X., X., X., X., X., X. a X., vlastnícky patriace L. O., E. O., E. O., B. B. rod. O., J. O.

A. O. a B. O., každému v 1/7.

Z uvedeného vyplýva, že nemožno sa stotožniť s argumentom navrhovateľov, pokiaľ

ide o výklad obsahu vyššie opísaných trestných rozsudkov. Trestné rozsudky sa týkali

trestného činu spáchaného v súvislosti s vlastníctvom strojnozámočníckej a elektrotechnickej

dielne, nezasiahli do vlastníckeho práva k pozemkom, o ktorých vydanie v tomto prípade

ide.

9

Je zrejmé, že vlastnícke právo prešlo na štát na základe rozhodnutia Finančného

odboru rady ONV Partizánske č. Fin-233-7-5177/1959 zo dňa 10. októbra 1959 a následne

potvrdeného rozhodnutím Finančného odboru rady KNV v Nitre č. Fin. 3073/1959 zo dňa

06. apríla 1960.

Z obsahu označených listín je taktiež zrejmé, že právny predchodca navrhovateľov bol

podielovým vlastníkom tam špecifikovaných štátom prevzatých nehnuteľností, pričom

vlastnícke právo k nim bolo na základe Dohody o vydaní nehnuteľností uzavretej medzi

pôvodnými vlastníkmi a K. Š.. T. zo dňa 20.05.1991 prevedené na pôvodných vlastníkov

v zodpovedajúcich podieloch.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľov, že ich právny predchodca bol výlučným

vlastníkom nehnuteľností, ktorá skutočnosť vyplýva z trestných rozsudkov, odvolací súd

nepovažoval túto za dôvodnú.

V trestných rozsudkoch nebol riešený vlastnícky vzťah právneho predchodcu

navrhovateľov k označeným pozemkom, ale jeho vzťah k strojnozámočníckej

a elektrotechnickej dielni.

Nemožno stotožňovať vlastnícke právo k dielni s vlastníckym právom k pozemku.

Slovenský právny systém neuplatňuje rímsku právnu zásadu superficies solo cedit

(vrch ustupuje spodku), ktorej podstatou je princíp, že všetky stavby či iné objekty, ktoré sa

nachádzajú na pozemku a sú pevne spojené so zemou, patria neoddeliteľne k tomuto

pozemku, vlastník pozemku je teda vždy zároveň vlastníkom všetkých stavieb na pozemku.

Slovenské právo však tento inštitút nepozná, pozemok a nehnuteľnosti na ňom sa

nachádzajúce môžu mať rozdielnych vlastníkov, čo je vyjadrené aj v ust. § 120 ods. 2

(taktiež prv účinného

Zb. ).

Obsahom iných listín výlučné vlastnícke právo L. O. k pozemkom, ktoré sú

predmetom reštitúcie, preukázané nebolo.

Z uvedeného je možné vyvodiť, že rozhodnutia odporcu vychádzali zo správneho

právneho posúdenia veci, správny orgán pri ich vydávaní postupoval v súlade so zákonom

o navrátení vlastníctva k pozemkom, skúmajúc splnenie podmienok pre navrátenie

vlastníckeho práva a preto krajský súd nepochybil, keď tieto rozhodnutia rozsudkom

č. k. – 64 zo dňa 27. augusta 2008, po prejednaní na ústnom pojednávaní,

potvrdil.

10

Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvého stupňa stotožnil, postupujúc

v zmysle v spojení s a doplnil dôvody

pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, pričom v podrobnostiach odkazuje na

napadnutý rozsudok.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1

veta druhá v spojení s tak, že neúspešným navrhovateľom právo

na náhradu trov konania nepriznal a odporca nemá podľa zákona nárok na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 01. júla 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská