Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
619/367235.e3dcfd.pdf
PDF · 141.68 KB
No categories available
8Sžo/86/2009
Najvyšší súd 8Sžo/86/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr.
Zuzany Ďurišovej, v právnej veci navrhovateľa: I. V. O., G., II. M. O., V.V., III. I. O., X.B.,
IV. B. Č., D., všetci zastúpení navrhovateľom I., proti odporcovi: Obvodný pozemkový
úrad v Prievidzi, Mariánska 6, Prievidza o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu
č. OPU 101/2006-4129-Str zo dňa 14. novembra 2006 a č. OPU 101/2006-4333-Str zo dňa
28. novembra 2006 o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.
11Sp/4/2007 – 64 zo dňa 27. augusta 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.
11Sp/4/2007 – 64 zo dňa 27. augusta 2008, p o t v r d z u j e .
Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne potvrdil rozhodnutia odporcu
č. OPU 101/2006-4129-Str zo dňa 14. novembra 2006 a č. OPU 101/2006-4333-Str zo dňa
28. novembra 2006 a navrhovateľom nepriznal náhradu trov konania.
2
Rozhodnutím č. OPU 101/2006-4129-Str zo dňa 14. novembra 2006 odporca
rozhodol, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky uvedené v § 3 zákona č. 503/2003 Z. z.
o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku iba „zákon o navrátení vlastníctva
k pozemkom) a preto im nevrátil vlastníctvo k pozemkom parc. č. X., X., X. ani im nepriznal
právo náhrady za tieto pozemky.
Rozhodnutím č. OPU 101/2006-4333-Str zo dňa 28. novembra 2006 odporca
rozhodol, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky uvedené v § 1 zákona o navrátení vlastníctva
k pozemkom a preto im nevrátil vlastníctvo k pozemku parc. č. X. a ani im nepriznal právo
náhrady za tento pozemok.
V odôvodnení rozsudku krajský súd, v podrobnostiach odkazujúc na napadnuté
rozhodnutia, uviedol, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho
správny právny záver.
Poukázal, že podľa výpisu z vl. č. X. pre kat. úz. V. B., parcely č. X., X., X., X.
nadobudol právny predchodca navrhovateľov kúpnou zmluvou zo dňa 28. decembra 1936
v podiele 1/7 (pod B4a/).
Uvedené parcely rozhodnutím ONV v Partizánskom zo dňa 11. novembra 1959
č. 233/7-5177/59 podľa § 5 vl. nar. 15/59 a § 11 vyhl. č. 88/59 Ú.v. prešli na štát v správe
Krajského kovospracujúceho podniku M. T. a boli odpísané do vl. č. X. a parc. č. X. potom
do vl. č. X..
K. Š.. T. uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľov a jeho súrodencami ako
podielovými spoluvlastníkmi podľa zákona č. 403/90 Zb. o zmiernení následkov niektorých
majetkových krívd dohodu o vydaní parc. č. X., X., X. a X. dňa 20. mája 1991. Na základe
tejto dohody bolo zapísané vlastníctvo na pôvodných pozemnoknižných vlastníkov na LV č.
X. pre každého v podiele 1/7.
Krajský súd ďalej uviedol, že odporca správne zisťoval splnenie základných
podmienok pre konanie podľa zák. o navrátení vlastníctva k pozemkom a taktiež ako odporca
dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre konanie, keďže vlastníctvo bolo vrátené
podľa osobitného zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových
krívd, čo je v zmysle § 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom prekážkou pre konanie
podľa tohto zákona. Navrátiť vlastníctvo podľa tohto zákona je možné, ak je daný reštitučný
titul v zmysle § 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, ale tento nebol preukázaný.
3
V trestnom konaní Ľudový súd v Partizánskom rozsudkom sp. zn. T 304/53 zo dňa
25. augusta 1953 odsúdil A. L. O. za trestný čin zneužitia vlastníckeho práva na trest odňatia
slobody, peňažný trest a prepadnutie miestností, skladov a zabavených vecí – súčiastok
a polotovarov. Tento rozsudok bol zrušený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To
515/53 zo dňa 31. decembra 1953 a A. L. O. bol sprísnený trest odňatia slobody a zabavené
veci prepadli v prospech štátu. Následne uznesením Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn.
1Rt 159/90 zo dňa 19. októbra 1990 v dôsledku rehabilitácie boli uvedené rozsudky zrušené
a trestné stíhanie zastavené. Z týchto rozhodnutí v trestnom konaní jednoznačne vyplýva, že
parc.č. X., X., X. a X. neprepadli v prospech štátu. Námietky navrhovateľov krajský súd
považoval za právne irelevantné, pretože trestné rozsudky neriešia vlastnícke vzťahy
a o vlastníckych vzťahoch vypovedajú len zápisy v evidencii nehnuteľností.
Krajský súd, vychádzajúc zo zápisov v evidencii nehnuteľností mal za preukázané, že
právny predchodca navrhovateľov bol iba podielový spoluvlastník parciel a tvrdenia o jeho
výlučnom vlastníctve vyhodnotil ako nepravdivé a nepreukázané.
Vo vzťahu k navrhovateľke IV krajský súd uviedol, že táto urobila svoj prvý úkon
vo veci až 16. marca 2006, teda svoj zákonný nárok si neuplatnila v lehote a jej právo
prepadlo a aj preto rozhodnutie vo vzťahu k navrhovateľke IV potvrdil.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ I. ako splnomocnený zástupca
navrhovateľov II, III, IV odvolanie a dôvodiac nesprávnym právnym posúdením, domáhal sa
jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie.
Uviedol, že vyšetrovaním v súdnych procesoch v r. 1953 bolo zo zhabaných –
zabavených dôkazných listín, zmlúv, písomností a výsluchov svedkov, usvedčenie
o vlastníctve inkriminovaného podniku, v tom čase parcela č. X., X., X., X., kataster vo
V. B., evidované a registrované v r. 1953 pozemnoknižne ako „záhrada vo vnútornosti“, čiže
orná pôda. Je preukázané konaním správnych orgánov, že bolo odňaté scudzené právo
vlastniť majetok podnik – nehnuteľnosti zákonnému reštituentovi, vlastníkovi a majiteľovi,
jeho zákonným dedičom a to podnik v celosti, ktorý v r. 1953 prevzal štát do vlastníctva.
Tento podnik A. L. O. bol totožný s výmerou, ktorú naposledy vlastnil K. Š.. T. v r. 1990
potvrdením zhodnosti s výmerou, ktorú stanovili súdy v r. 1953. Reštitúcia sa mala vzťahovať
na rozsudky z r. 1953 a uznesenie Okresného súdu Topoľčany 1Rt 159/90 zo dňa 19. októbra
1990, čo sa spochybnilo. Zo zabavenia podniku vyplývajú aj priestory, pozemok, prístrešok
na montážne, opravárske a výrobné práce v jeho podniku. Nehnuteľnosti boli vydané
4
neoprávneným osobám, prislúchajú otcovi navrhovateľov, vlastníkovi a majiteľovi podniku,
jeho zákonným dedičom. V dôsledku porušovania zákonov správnymi orgánmi v reštitučnom
konaní je správne a zákonné sa odvolať na porušenie zákona o navrátení vlastníctva
k pozemkom.
Ďalej navrhovatelia v podanom odvolaní uviedli, že vydanie podľa osobitného
predpisu bolo nesprávne a zmätočné. Citujúc odôvodnenie napadnutého správneho
rozhodnutia poukázali, že správny orgán potvrdil vydanie podniku neoprávneným osobám
a potvrdil nesprávne posúdenie veci a pochybenie rozhodnutí v minulosti (porušovanie
zákona č. 403/1990 Zb.). Dohoda zo dňa 20. mája 1991 bola zosnovaná s úmyslom
neoprávneného obohatenia sa, získania cudzieho majetku s úmyslom podvodu.
Navrhovatelia sa nestotožnili s názorom krajského súdu, keď uviedli, že trestné
rozsudky vlastníctvo majetku uznávajú-preukazujú-vymáhajú, ale v Trenčíne nič neuznávajú,
sú irelevantné. Navrhovateľka IV mala doložený doklad k spisom, v ktorom sa zriekla
ďalšieho novoobjaveného majetku, ktorý bude predmetom dedičského konania po nebohom
A. L. O., zomrelom dňa 13. februára 1997 v prospech svojich dvoch bratov V. O. a I. O.,
napriek tomu priložila splnomocnenie súčasne so súrodencami na zastupovanie vo veci
pozemkový úrad – reštitúcia.
V ďalšej časti odvolania navrhovatelia citujúc jednotlivé ustanovenia zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní uviedli, že správny orgán preverením dokladov preukázal
pochybenie v reštitučnom konaní vydania nehnuteľnosti podniku vlastníka a majiteľa
A. L. O. v minulosti a tým aj preukázal porušenie zák. č. 403/1990 Zb., zákona
č. 503/2003 Z. z., zákona č. 71/1967 Zb., avšak vo veci ďalej nekonal.
Navrhovatelia žiadali zmeniť napadnutý rozsudok a navrhli, aby odporca v ďalšom
konaní odstránil vady konania a rozhodol vo veci samej tak, že ich návrhu vyhovie.
Odporca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 18. februára 2009 tak, že
nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odvolaní.
Uviedol, že podľa výpisu z PK vložky č. X. pre kat. úz. V. B. nadobudol do
vlastníctva právny predchodca navrhovateľov L. O. uvedené nehnuteľnosti v r. 1937 na
základe kúpnej zmluvy v podiele 1/7 a jeho 6 súrodenci tak isto v podieloch po 1/7. Uvedené
parcely rozhodnutím ONV v Partizánskom č. 233/7-5177/59 zo dňa 10. októbra 1959 podľa
§ 5 vl. nar. 15/59 a § 11 vyhl. č. 88/59 Ú. v. prešli na štát v správe Krajského
kovospracujúceho podniku M. T. a boli odpísané do PK vložky č. X. a parc. č. X. neskôr do
PK vložky č. X.. K. Š.. T. dňa 20. mája 1991 uzavrel s L. O. a jeho súrodencami (teda so
5
všetkými bývalými podielovými spoluvlastníkmi), dohodu a vydaní nehnuteľností na parc. č.
X., X., X., X.. Dohoda bola všetkými vlastnoručne podpísaná. Na základe tejto dohody boli
zapísaní Správou katastra v T. na LV č. X. ako podieloví spoluvlastníci – teda každý v 1/7.
Z uvedeného nevyplýva pochybnosť o spoluvlastníctve siedmych súrodencov na uvedené
parcely a to každý v podiele 1/7 a nie v celku pre L. O., ako sa domnievajú navrhovatelia.
Odporca taktiež poukázal na osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi L. O. D 157/97-
46 zo dňa 10. januára 2001, právoplatné dňa 25. januára 2001, ktoré tiež spomína
spoluvlastnícky podiel z PK vložky č. X. v 1/7.
V súvislosti s rozsudkami sp. zn. T 304/53 zo dňa 25. augusta 1953 a 4To 515/53-109
zo dňa 30. decembra 1953, ktoré uznávali vinným a odsudzovali k trestu len L. O., pretože bol
len sám vlastníkom strojnozámočníckej a elektrotechnickej dielne, odporca uviedol, že
v týchto sa vôbec nespomína výlučne vlastníctvo L. O. spojené s parcelami č. X., X., X., a X.,
pretože v rozsudkoch nešlo o riešenie vlastníckych vzťahov k parcelám, ale o vlastníctvo
k strojnozámočníckej a elektrotechnickej dielni a o hromadenie súčiastok a polotovarov, za čo
bol aj L. O. odsúdený a neskôr rehabilitovaný.
Záverom odporca uviedol, že pre reštitučné konanie v zmysle zák. o navrátení
vlastníctva k pozemkom sú dôležité zápisy v PK vložkách č. X. a X. v kat. úz. V. B., kde je
uvedené vlastníctvo L. O. v 1/7, E. O. v 1/7, E. O. v 1/7, B. O. v 1/7, J. O. v 1/7, A. O. v 1/7
a B. O. v 1/7 k parcelám č. X., X., X., X. a neskôr prechod vlastníctva na štát. Odporcovi
nebolo preukázané vlastníctvo L. O. v podiele 1/1 na parcely X., X., X. a X. v kat. úz. V. B..
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.“) preskúmal rozsudok krajského súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov
nemožno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2
O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na
úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 01. júla 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 O. s. p.).
Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo posúdenie reštitučného nároku
navrhovateľov na navrátenie vlastníctva k žiadaným pozemkom v intenciách ustanovení
zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom.
6
Odvolací súd v danej veci posudzoval rozsudok krajského súdu, ktorým boli potvrdené
rozhodnutia správneho orgánu na základe opravného prostriedku navrhovateľov na
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorými im správny orgán
nepriznal navrátenie vlastníctva a ani náhradu k žiadanému pozemku v zmysle ustanovení
zák. o navrátení vlastníctva k pozemkom, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu
prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania
skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie, ktoré tomuto
rozhodnutiu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal
so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu
či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Podľa § 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom tento zákon upravuje navrátenie
vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu.
Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
b) lesný pôdny fond.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o nevrátení vlastníctva k pozemkom oprávneným osobám sa
navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní,
prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa
osobitných predpisov,
b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej
reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,
c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb.
o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,
d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR
o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov
a podobných právnych útvarov,
e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné
vyhlásenie),
f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej
republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku
7
zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz
sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie,
g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,
h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,
i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou
občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo
opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom
prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva
nenadobudla účinnosť,
j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,
l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola
vyvlastnená,
m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia
náhrady,
o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,
p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva
a slobody,
r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,
s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci
roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia
č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,
t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi
družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.
Podľa § 3 ods. 2 zák. o navrátení vlastníctva k pozemkom obdobne sa postupuje
aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa
osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie
podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú
trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo k pozemkom a neboli
odsúdení podľa osobitných predpisov. Ak tieto pozemky boli už pred rozhodujúcim obdobím
pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených
osôb podľa § 7, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.
8
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Z obsahu administratívneho spisu odporcu odvolací súd zistil, že rozsudkom
Ľudového súdu v Partizánskom sp. zn. T 304/53 zo dňa 25. augusta 1953, bol právny
predchodca navrhovateľov uznaný za vinného z trestného činu zneužitia vlastníckeho práva,
ktorého sa mal dopustiť ako bývalý majiteľ a živnostník strojnozámočníckej
a elektrotechnickej dielne vo V. B., v ktorej dielni mala od 01. novembra 1950 zriadenú
pobočku Krajská opravovňa STS na základe zmluvnej dohody. Na základe odvolania
okresného prokurátora a obžalovaného bol tento rozsudok zrušený rozsudkom Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 4To 515/53 zo dňa 30. decembra 1953 a uložený mu trest vo vyššej výmere
ako v provstupňovom rozsudku a veci (opísané v enunciáte prvostupňového rozsudku) boli
prehlásené za prepadlé a ich vlastníkom sa stal štát.
Súčasťou administratívneho spisu je taktiež prvostupňové rozhodnutie Finančného
odboru rady ONV Partizánske č. Fin-233-7-5177/1959 zo dňa 10. októbra 1959 ako aj
druhostupňové rozhodnutie Finančného odboru rady KNV v Nitre č. Fin. 3073/1959 zo dňa
06. apríla 1960, ktorými bolo rozhodnuté o prevode do vlastníctva štátu pokiaľ ide
o nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe kat. úz. V. B. vo vložke č. X.,
parc. č. X., X., X., X., X., X. a X., vlastnícky patriace L. O., E. O., E. O., B. B. rod. O., J. O.
A. O. a B. O., každému v 1/7.
Z uvedeného vyplýva, že nemožno sa stotožniť s argumentom navrhovateľov, pokiaľ
ide o výklad obsahu vyššie opísaných trestných rozsudkov. Trestné rozsudky sa týkali
trestného činu spáchaného v súvislosti s vlastníctvom strojnozámočníckej a elektrotechnickej
dielne, nezasiahli do vlastníckeho práva k pozemkom, o ktorých vydanie v tomto prípade
ide.
9
Je zrejmé, že vlastnícke právo prešlo na štát na základe rozhodnutia Finančného
odboru rady ONV Partizánske č. Fin-233-7-5177/1959 zo dňa 10. októbra 1959 a následne
potvrdeného rozhodnutím Finančného odboru rady KNV v Nitre č. Fin. 3073/1959 zo dňa
06. apríla 1960.
Z obsahu označených listín je taktiež zrejmé, že právny predchodca navrhovateľov bol
podielovým vlastníkom tam špecifikovaných štátom prevzatých nehnuteľností, pričom
vlastnícke právo k nim bolo na základe Dohody o vydaní nehnuteľností uzavretej medzi
pôvodnými vlastníkmi a K. Š.. T. zo dňa 20.05.1991 prevedené na pôvodných vlastníkov
v zodpovedajúcich podieloch.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľov, že ich právny predchodca bol výlučným
vlastníkom nehnuteľností, ktorá skutočnosť vyplýva z trestných rozsudkov, odvolací súd
nepovažoval túto za dôvodnú.
V trestných rozsudkoch nebol riešený vlastnícky vzťah právneho predchodcu
navrhovateľov k označeným pozemkom, ale jeho vzťah k strojnozámočníckej
a elektrotechnickej dielni.
Nemožno stotožňovať vlastnícke právo k dielni s vlastníckym právom k pozemku.
Slovenský právny systém neuplatňuje rímsku právnu zásadu superficies solo cedit
(vrch ustupuje spodku), ktorej podstatou je princíp, že všetky stavby či iné objekty, ktoré sa
nachádzajú na pozemku a sú pevne spojené so zemou, patria neoddeliteľne k tomuto
pozemku, vlastník pozemku je teda vždy zároveň vlastníkom všetkých stavieb na pozemku.
Slovenské právo však tento inštitút nepozná, pozemok a nehnuteľnosti na ňom sa
nachádzajúce môžu mať rozdielnych vlastníkov, čo je vyjadrené aj v ust. § 120 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (taktiež § 25 prv účinného zákona č.141/1950
Zb. Občianskeho zákonníka).
Obsahom iných listín výlučné vlastnícke právo L. O. k pozemkom, ktoré sú
predmetom reštitúcie, preukázané nebolo.
Z uvedeného je možné vyvodiť, že rozhodnutia odporcu vychádzali zo správneho
právneho posúdenia veci, správny orgán pri ich vydávaní postupoval v súlade so zákonom
o navrátení vlastníctva k pozemkom, skúmajúc splnenie podmienok pre navrátenie
vlastníckeho práva a preto krajský súd nepochybil, keď tieto rozhodnutia rozsudkom
č. k. 11 Sp 4/2007 – 64 zo dňa 27. augusta 2008, po prejednaní na ústnom pojednávaní,
potvrdil.
10
Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvého stupňa stotožnil, postupujúc
v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250ja ods. 3 O. s. p. doplnil dôvody
pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, pričom v podrobnostiach odkazuje na
napadnutý rozsudok.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1
veta druhá O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. tak, že neúspešným navrhovateľom právo
na náhradu trov konania nepriznal a odporca nemá podľa zákona nárok na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 01. júla 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská