Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/162/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. T. S. A., P., zast.

JUDr. J. F., advokátom, so sídlom M., proti žalovanému: Mesto Čadca, Nám. slobody 30,

Čadca, o preskúmanie zákonnosti odporcu č. /Ča zo dňa 13. marca 2008,

o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. -63 zo dňa 05.

januára 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.

-63 zo dňa 05. januára 2009 v časti výroku, ktorou bolo konanie zastavené

a v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.

-63 zo dňa 05. januára 2009 v časti výroku, v ktorej bola vec po právoplatnosti

uznesenia odstúpená Krajskému stavebnému úradu v Žiline z r u š u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením Žiline č. k. -63 zo dňa

05. januára 2009 zastavil konanie a rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia odstupuje vec

Krajskému stavebnému úradu v Žiline na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania

nepriznal.

V dôvodoch uznesenia krajský súd uviedol, že žalobca sa domáhal preskúmania

rozhodnutia odporcu č. zo dňa 13. marca 2008, ktorým žalovaný ako

2

prvostupňový orgán vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny stavby pred jej

dokončením, pričom v správnom súdnictve súdy preskúmavajú rozhodnutie vydané

v poslednom stupni.

Podľa krajského súdu súdy podľa druhej hlavy piatej časti

(ďalej v texte uznesenia iba „“) nemôžu preskúmavať

rozhodnutia prvostupňových správnych orgánov, pokiaľ sa nejedná o konečné rozhodnutia,

teda rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť a proti ktorým nie je prípustný žiadny

opravný prostriedok s poukazom na . V danom prípade podľa krajského

súdu proti napadnutému rozhodnutiu odporcu bol prípustný riadny opravný prostriedok,

o ktorom mal rozhodovať Krajský stavebný úrad.

Krajský súd ďalej uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by Krajský stavebný

úrad vydal rozhodnutie v súlade s a o správnom konaní

(ďalej v texte uznesenia iba „Správny poriadok“), teda s náležitosťami rozhodnutia podľa

ustanovení Správneho poriadku. Po právoplatnosti uznesenia vec postúpi na konanie

Krajskému stavebnému úradu v Žiline, ktorý je povinný vydaním rozhodnutia, ktoré je

v súlade s ust. § 46, § 47 Správneho poriadku o podanom opravnom prostriedku žalobcu proti

rozhodnutiu žalovaného rozhodnúť, pričom je potrebné, aby Krajský stavebný úrad vydal

riadne rozhodnutie, ktoré bude mať všetky náležitosti rozhodnutia vrátane jeho výrokovej

časti, odôvodnenia, ako aj časti poučenia.

Krajský súd taktiež uviedol, že podanie Krajského stavebného úradu č.

2008/00944/REP zo dňa 09. septembra 2008 nemožno považovať za rozhodnutie vydané

v súlade s ust. § 46, § 47 Správneho poriadku, nakoľko z obsahu tohto rozhodnutia nie je

zrejmá jeho výroková časť, tzn. nie je zrejmé ako žalovaný o odvolaní navrhovateľa rozhodol.

V tejto súvislosti krajský súd poukázal na ust. § 60 Správneho poriadku, podľa ktorého je

odvolací orgán povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje

obnovu konania alebo zmenu či zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, tzn. aj

pokiaľ druhostupňový správny orgán vyslovil právny názor, že žalobca nebol kompetentný

podať opravný prostriedok, o odvolaní proti rozhodnutiu bol povinný v konaní rozhodnúť,

teda vydať rozhodnutie s náležitosťami rozhodnutia upravenými v § 46 a § 47 Správneho

poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote dňa 16. februára 2009 odvolanie

žalobca, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci.

3

V odvolaní uviedol, že nebol oprávnenou osobou podať odvolanie proti

prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, nakoľko v konaní pred týmto orgánom

nemal postavenie účastníka, ale dotknutého orgánu, pričom podľa Správneho poriadku

i o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej v texte uznesenia

iba „Stavebný zákon“) je právo podať odvolanie výlučným právom účastníka konania, ktoré

inej osobe zúčastnenej na konaní neprináleží. Nepodanie odvolania dotknutým orgánom, resp.

jeho nevybavenie odvolacím orgánom, preto nemôžu byť prekážkou, pre ktorú by súd nebol

oprávnený preskúmať rozhodnutie prvostupňového orgánu na základe žaloby podanej

dotknutým orgánom a meritórne o tejto žalobe rozhodnúť.

Žalobca uviedol, že voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal

odvolanie z opatrnosti, nakoľko Krajský súd v Žiline, už raz rozhodujúci tým istým senátom

v obdobnej právnej veci, konanie zastavil s odôvodnením, že proti napadnutému rozhodnutiu

žalobca nepodal odvolanie a preto súd nie je oprávnený vec meritórne prejednať a rozhodnúť.

Žalobca ďalej uviedol, že krajský súd sa nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že sám

žalobca požiadal Krajský stavebný úrad v Žiline o vydanie formálneho rozhodnutia

o odvolaní podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, Krajský stavebný úrad v Žiline na túto

žiadosť nereagoval. Za týchto okolností rozhodnutie súdu o postúpení veci Krajskému

stavebnému úradu v Žiline navodzuje a akceptuje stav, kedy niet orgánu, ktorý by poskytol

právnu ochranu postaveniu dotknutého orgánu a ktorý by poskytol účinnú a efektívnu ochranu

práv, na ktorých bol žalobca nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu

dotknutý. Odvolací orgán totiž už raz odvolanie žalobcu prijal a vyhodnotil ho ako podané

neoprávnenou osobou a niet dôvodu pochybovať, že rovnako odvolanie vybaví aj vtedy, keď

mu vec postúpi súd.

Ďalej žalobca uviedol, že rozhodnutím a postupom správneho orgánu boli porušené

nielen subjektívne práva žalobcu ako prevádzkovateľa verejnej tepelnej siete meste Čadca,

ale predovšetkým ako dotknutého orgánu, ktorý presadzuje verejný záujem. Účelom námietok

žalobcu nikdy nebolo zabrániť stavebníkovi, aby sa odpojil od verejnej tepelnej siete

a vykuroval objekt z vlastnej kotolne, ale aby správny orgán dôsledne rešpektoval všetky

zákonné podmienky, za ktorých sa stavebník môže odpojiť od verejnej tepelnej siete, a aby

podľa týchto zákonných podmienok postupoval. Predsa správny orgán musí dbať na to, aby sa

stavebník riadne odpojil ešte predtým, než povolí výstavbu a užívanie vlastnej kotolne.

Záverom žalobca navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť, vec mu vrátiť

na ďalšie konanie a zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania.

4

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 vety prvej ) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu v časti, ktorou bolo

konanie zastavené a časti výroku o trovách konania je potrebné potvrdiť, aj keď z iných

dôvodov, ako uviedol krajský súd; v časti v ktorej bola vec po právoplatnosti uznesenia

odstúpená Krajskému stavebnému úradu v Žiline je potrebné uznesenie krajského súdu zrušiť.

Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 vety prvej .

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného odvolací súd zistil, že dňa 09. januá-

ra 2007 podal Žilinský samosprávny kraj ako stavebník žiadosť o povolenie zmeny stavby

„Prestavba a modernizácia K. knižnice“ pred jej dokončením. Dňa 07. februára 2007 žalovaný

ako príslušný stavebný úrad, na základe výsledkov ústneho konania uskutočneného dňa 31.

januára 2006 zistil, že stavebník vykonal zmenu stavby bez predchádzajúceho povolenia

stavebného úradu, preto zahájil konanie podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona o dodatočnom

povolení nepovolenej zmeny stavby. Stavebník bol v konaní povinný predložiť stanoviská

dotknutých orgánov - Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Čadci, OR

Hasičského a záchranného zboru v Čadci, Obvodného úradu životného prostredia v Čadci,

MsÚ Čadca – oddelenia životného prostredia, Inšpektorátu práce Žilina a žalobcu.

Dotknuté orgány predložili súhlasné stanoviská, s výnimkou žalobcu, ktorý nesúhlasil

s dodatočným povolením zmeny stavby pred jej dokončením. Uviedol, že stavebník

realizáciou zmeny stavby sledoval skončenie odberu tepla z centrálneho zdroja tepla –

plynová kotolňa v budove bývalého Okresného úradu v Čadci. Stavebník pritom žalobcovi

neuhradil ekonomicky oprávnené náklady spojené s jeho odpojením v zmysle § 20 ods. 4

o tepelnej energetike, preto nevydal súhlas na dodatočné povolenie

zmeny tavby.

Žalovaný vydal dňa 13. marca 2008 rozhodnutie č. /Ča, ktorým dodatočne

povolil zmenu stavby a zároveň povolil užívanie časti stavby. Predmetom užívania časti

stavby bol objekt plynovej kotolne.

Taktiež v odôvodnení tohto rozhodnutia sa zaoberal nesúhlasným stanoviskom

žalobcu, ktoré neakceptoval, nakoľko jeho požiadavku posúdil ako požiadavku

obchodnoprávneho charakteru, ktorej riešenie nie je v kompetencii stavebného úradu.

5

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 18. apríla 2008 odvolanie, v ktorom

uviedol, že v požiadavke zaplatenia ekonomicky oprávnených nákladov je daný verejný

záujem na ochrane ostatných odberateľov tepla v meste Čadca napojených na centrálny

systém zásobovania teplom pred zvýšením ceny tepla, ktorý by nastalo v dôsledku odpojenia

sa stavebníka od centrálneho zásobovania teplom bez toho, aby tieto náklady zaplatil sám

stavebník.

Na odvolanie reagoval Krajský stavebný úrad v Žiline listom č. 2008/00944/Rep zo

dňa 09. septembra 2008 v ktorom uviedol, že žalobca nemá právo podať odvolanie proti

rozhodnutiu žalovaného, nakoľko mal v konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a

Stavebného zákona. Odvolanie vyhodnotil ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo

odvolacieho konania, pričom v postupe a rozhodnutí žalovaného nezistil také porušenie

zákona, ktoré by malo byť dôvodom na jeho zmenu či zrušenie.

Podľa § 140a ods. 1 Stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je

a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126

ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou

konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí,

b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo

stavby na jej území, okrem stavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá,

c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to

ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 140a ods. 3 Stavebného zákona dotknuté orgány v konaniach podľa tohto

zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že

majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na

ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony

podľa tohto zákona.

Podľa § 126 ods. 1 Stavebného zákona ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka

záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých

životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných

liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom

hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva,

o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze

6

biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch,

o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti

jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc,

o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve,

o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách,

o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce

a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska

dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných

predpisov.

Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa

tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu,

uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko

upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní

podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými

stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Podľa § 140b ods. 5 vety prvej Stavebného zákona pri riešení rozporov medzi

dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136.

Podľa § 136 ods. 1 Stavebného zákona ak dôjde pri prerokúvaní územnoplánovacej

dokumentácie, územnom konaní, stavebnom konaní alebo pri iných konaniach, ktoré

vykonávajú správne orgány podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov pre stavby

letísk a leteckých zariadení, stavby dráh a na dráhe, stavby pozemných komunikácií,

vodohospodárske diela a stavby elektronických komunikačných sietí, k protichodným

stanoviskám medzi orgánmi štátnej správy spolupôsobiacimi v konaní, riešia taký rozpor

orgány nadriadené týmto orgánom dohodou.

Podľa § 136 ods. 2 Stavebné zákona ak sa vzniknutý rozpor nepodarí odstrániť

dohodou orgánov podľa odseku 1, rozhodne ministerstvo po prerokovaní s príslušnými

ústrednými orgánmi štátnej správy. Ak ide o stavby, kde konanie vykonávajú orgány podľa

osobitných predpisov, rozhodne o rozpore ústredný orgán štátnej správy nadriadený týmto

orgánom obdobným postupom.

7

Podľa § 136 ods. 3 Stavebného zákona ak vznikol rozpor v dôsledku záväzného

stanoviska vlastníka sietí a zariadení technického vybavenia územia, ktorý je dotknutým

orgánom podľa § 140a ods. 1 písm. c/, je na účely riešenia rozporov nadriadeným orgánom

ministerstvo, do pôsobnosti ktorého patrí vlastník sietí a zariadení.

V preskúmavanej veci šlo o rozpor medzi stanoviskom dotknutého orgánu a názorom

stavebného úradu, keď do úvahy prichádzal analogicky postup v zmysle § 136 Stavebného

zákona t.j. dohoda na úrovni nadriadených orgánov alebo autoritatívne rozhodnutie

Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

Na účely riešenia rozporov v stanoviskách je nadriadeným orgánom v prípade

dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. c/ v zmysle § 136 ods. 3 Stavebného zákona,

teda aj žalobcu, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, a žalobca sa v konaní pred

správnym orgánom mohol takéhoto postupu sa domáhať.

Postavenie dotknutého orgánu v konaniach podľa Stavebného zákona vyplývajúce

z citovaných ustanovení Stavebného zákona, mu prisudzuje odlišné oprávnenia ako

účastníkom konania, najmä s ohľadom na skutočnosť, že dotknutý orgán v konaní

nepresadzuje svoje subjektívne práva, právne záujmy, ani sa nekoná o jeho právnych

povinnostiach.

Dotknuté orgány sa, pri posudzovaní a zabezpečovaní požiadaviek vyplývajúcich

z osobitných predpisov (140a ods. 3 Stavebného zákona), aktívne zúčastňujú na konaní,

najmä sa im oznamuje začatie konania (§ 36 ods. 1, § 61 ods. 1, § 80 ods. 1, § 88a ods. 7

Stavebného zákona), majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa

§ 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so

stavebným úradom spoločné úkony podľa Stavebného zákona.

Je potrebné zdôrazniť, že dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce

sa ich subjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva

z osobitného predpisu. Verejný záujem predstavuje istý protiklad k záujmu súkromnému,

jedná sa o určitý všeobecne prospešný stav, cieľ, ktorý je potrebné chrániť a rešpektovať.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

8

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe

tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho

orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba,

s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom

konať malo.

V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že dotknuté osoby

v konaniach podľa Stavebného zákona nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce sa ich

subjektívnych práv, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva z osobitného

predpisu, nevystupujú ako nositelia alebo adresáti práv a povinností, ktoré sú predmetom

daného konania, a preto aj žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby a bolo

potrebné konanie zastaviť v podľa , a to z dôvodu podania žaloby

neoprávnenou osobou.

Námietke žalobcu pokiaľ ide o interpretáciu verejného záujmu nemohol odvolací súd

prisvedčiť.

o tepelnej energetike síce expressis verbis verejný záujem

z neho vyplývajúci nedefinuje, vzhľadom na obsah jednotlivých ustanovení možno uviesť, že

verejným záujmom podľa tohto predpisu bude, okrem iného ( ) najmä

spoľahlivosť, bezpečnosť a prevádzkyschopnosť sústav tepelných zariadení ako aj primerané

zabezpečenie dodávky tepla na danom území.

Tepelná energetika je odvetvie, v ktorom sa uplatňuje regulácia podľa osobitných

predpisov ( o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých

zákonov) a predmetom cenovej regulácie je výroba, distribúcia a dodávka tepla, pričom táto

cena je predmetom cenového konania pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Z tohto

dôvodu tvrdenie žalobcu, že neuhradením ekonomicky oprávnených nákladov pri odpojení sa

stavebníka dôjde k zvýšeniu ceny tepla pre ostatných odberateľov, považoval odvolací súd za

účelové.

Žalobcovi nevznikla postupom a rozhodnutím žalovaného ujma na právach, keďže

tieto neboli predmetom rozhodovania správneho orgánu. Plnenia zo zaniknutého záväzkového

vzťahu sa môže domáhať v konaní pred všeobecným súdom podľa .

9

Krajský súd postupoval správne pokiaľ ide o zastavenie konania, avšak k tomuto

záveru dospel na základe nesprávnych dôvodov, pretože sa nezaoberal otázkou aktívnej

legitimácie žalobcu; odvolací súd teda napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1

, keďže bolo vo výroku správne.

Pokiaľ ide o časť výroku ohľadne odstúpenia veci Krajskému stavebnému úradu

v Žiline, túto bolo potrebné zrušiť v zmysle , pretože dôvody pre

takýto postup neexistovali. Krajský stavebný úrad v Žiline sa podaným odvolaním žalobcu

zaoberal, náležite ho posúdil a ani vydaním formálneho rozhodnutia o odvolaní by sa nezhojil

nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a vety prvej

, keď žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uznesenie opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 01. júla 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská