Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3d4/367234.ff16c5.pdf
PDF · 128.79 KB
No categories available
8Sžo/162/2009
Najvyšší súd 8Sžo/162/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. T. S. A., P., zast.
JUDr. J. F., advokátom, so sídlom M., proti žalovanému: Mesto Čadca, Nám. slobody 30,
Čadca, o preskúmanie zákonnosti odporcu č. VD/2008/11/Ča zo dňa 13. marca 2008,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/57/2008-63 zo dňa 05.
januára 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.
21S/57/2008-63 zo dňa 05. januára 2009 v časti výroku, ktorou bolo konanie zastavené
a v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.
21S/57/2008-63 zo dňa 05. januára 2009 v časti výroku, v ktorej bola vec po právoplatnosti
uznesenia odstúpená Krajskému stavebnému úradu v Žiline z r u š u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením Žiline č. k. 21S/57/2008-63 zo dňa
05. januára 2009 zastavil konanie a rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia odstupuje vec
Krajskému stavebnému úradu v Žiline na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal.
V dôvodoch uznesenia krajský súd uviedol, že žalobca sa domáhal preskúmania
rozhodnutia odporcu č. VD/2008/11Ča zo dňa 13. marca 2008, ktorým žalovaný ako
2
prvostupňový orgán vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny stavby pred jej
dokončením, pričom v správnom súdnictve súdy preskúmavajú rozhodnutie vydané
v poslednom stupni.
Podľa krajského súdu súdy podľa druhej hlavy piatej časti zák. č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte uznesenia iba „O. s. p.“) nemôžu preskúmavať
rozhodnutia prvostupňových správnych orgánov, pokiaľ sa nejedná o konečné rozhodnutia,
teda rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť a proti ktorým nie je prípustný žiadny
opravný prostriedok s poukazom na § 247 ods. 3 O. s. p.. V danom prípade podľa krajského
súdu proti napadnutému rozhodnutiu odporcu bol prípustný riadny opravný prostriedok,
o ktorom mal rozhodovať Krajský stavebný úrad.
Krajský súd ďalej uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by Krajský stavebný
úrad vydal rozhodnutie v súlade s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(ďalej v texte uznesenia iba „Správny poriadok“), teda s náležitosťami rozhodnutia podľa
ustanovení Správneho poriadku. Po právoplatnosti uznesenia vec postúpi na konanie
Krajskému stavebnému úradu v Žiline, ktorý je povinný vydaním rozhodnutia, ktoré je
v súlade s ust. § 46, § 47 Správneho poriadku o podanom opravnom prostriedku žalobcu proti
rozhodnutiu žalovaného rozhodnúť, pričom je potrebné, aby Krajský stavebný úrad vydal
riadne rozhodnutie, ktoré bude mať všetky náležitosti rozhodnutia vrátane jeho výrokovej
časti, odôvodnenia, ako aj časti poučenia.
Krajský súd taktiež uviedol, že podanie Krajského stavebného úradu č.
2008/00944/REP zo dňa 09. septembra 2008 nemožno považovať za rozhodnutie vydané
v súlade s ust. § 46, § 47 Správneho poriadku, nakoľko z obsahu tohto rozhodnutia nie je
zrejmá jeho výroková časť, tzn. nie je zrejmé ako žalovaný o odvolaní navrhovateľa rozhodol.
V tejto súvislosti krajský súd poukázal na ust. § 60 Správneho poriadku, podľa ktorého je
odvolací orgán povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje
obnovu konania alebo zmenu či zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, tzn. aj
pokiaľ druhostupňový správny orgán vyslovil právny názor, že žalobca nebol kompetentný
podať opravný prostriedok, o odvolaní proti rozhodnutiu bol povinný v konaní rozhodnúť,
teda vydať rozhodnutie s náležitosťami rozhodnutia upravenými v § 46 a § 47 Správneho
poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote dňa 16. februára 2009 odvolanie
žalobca, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci.
3
V odvolaní uviedol, že nebol oprávnenou osobou podať odvolanie proti
prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, nakoľko v konaní pred týmto orgánom
nemal postavenie účastníka, ale dotknutého orgánu, pričom podľa Správneho poriadku
i zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej v texte uznesenia
iba „Stavebný zákon“) je právo podať odvolanie výlučným právom účastníka konania, ktoré
inej osobe zúčastnenej na konaní neprináleží. Nepodanie odvolania dotknutým orgánom, resp.
jeho nevybavenie odvolacím orgánom, preto nemôžu byť prekážkou, pre ktorú by súd nebol
oprávnený preskúmať rozhodnutie prvostupňového orgánu na základe žaloby podanej
dotknutým orgánom a meritórne o tejto žalobe rozhodnúť.
Žalobca uviedol, že voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal
odvolanie z opatrnosti, nakoľko Krajský súd v Žiline, už raz rozhodujúci tým istým senátom
v obdobnej právnej veci, konanie zastavil s odôvodnením, že proti napadnutému rozhodnutiu
žalobca nepodal odvolanie a preto súd nie je oprávnený vec meritórne prejednať a rozhodnúť.
Žalobca ďalej uviedol, že krajský súd sa nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že sám
žalobca požiadal Krajský stavebný úrad v Žiline o vydanie formálneho rozhodnutia
o odvolaní podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, Krajský stavebný úrad v Žiline na túto
žiadosť nereagoval. Za týchto okolností rozhodnutie súdu o postúpení veci Krajskému
stavebnému úradu v Žiline navodzuje a akceptuje stav, kedy niet orgánu, ktorý by poskytol
právnu ochranu postaveniu dotknutého orgánu a ktorý by poskytol účinnú a efektívnu ochranu
práv, na ktorých bol žalobca nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu
dotknutý. Odvolací orgán totiž už raz odvolanie žalobcu prijal a vyhodnotil ho ako podané
neoprávnenou osobou a niet dôvodu pochybovať, že rovnako odvolanie vybaví aj vtedy, keď
mu vec postúpi súd.
Ďalej žalobca uviedol, že rozhodnutím a postupom správneho orgánu boli porušené
nielen subjektívne práva žalobcu ako prevádzkovateľa verejnej tepelnej siete meste Čadca,
ale predovšetkým ako dotknutého orgánu, ktorý presadzuje verejný záujem. Účelom námietok
žalobcu nikdy nebolo zabrániť stavebníkovi, aby sa odpojil od verejnej tepelnej siete
a vykuroval objekt z vlastnej kotolne, ale aby správny orgán dôsledne rešpektoval všetky
zákonné podmienky, za ktorých sa stavebník môže odpojiť od verejnej tepelnej siete, a aby
podľa týchto zákonných podmienok postupoval. Predsa správny orgán musí dbať na to, aby sa
stavebník riadne odpojil ešte predtým, než povolí výstavbu a užívanie vlastnej kotolne.
Záverom žalobca navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť, vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania.
4
Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 vety prvej O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu v časti, ktorou bolo
konanie zastavené a časti výroku o trovách konania je potrebné potvrdiť, aj keď z iných
dôvodov, ako uviedol krajský súd; v časti v ktorej bola vec po právoplatnosti uznesenia
odstúpená Krajskému stavebnému úradu v Žiline je potrebné uznesenie krajského súdu zrušiť.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 vety prvej O. s. p..
Z obsahu administratívneho spisu žalovaného odvolací súd zistil, že dňa 09. januá-
ra 2007 podal Žilinský samosprávny kraj ako stavebník žiadosť o povolenie zmeny stavby
„Prestavba a modernizácia K. knižnice“ pred jej dokončením. Dňa 07. februára 2007 žalovaný
ako príslušný stavebný úrad, na základe výsledkov ústneho konania uskutočneného dňa 31.
januára 2006 zistil, že stavebník vykonal zmenu stavby bez predchádzajúceho povolenia
stavebného úradu, preto zahájil konanie podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona o dodatočnom
povolení nepovolenej zmeny stavby. Stavebník bol v konaní povinný predložiť stanoviská
dotknutých orgánov - Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Čadci, OR
Hasičského a záchranného zboru v Čadci, Obvodného úradu životného prostredia v Čadci,
MsÚ Čadca – oddelenia životného prostredia, Inšpektorátu práce Žilina a žalobcu.
Dotknuté orgány predložili súhlasné stanoviská, s výnimkou žalobcu, ktorý nesúhlasil
s dodatočným povolením zmeny stavby pred jej dokončením. Uviedol, že stavebník
realizáciou zmeny stavby sledoval skončenie odberu tepla z centrálneho zdroja tepla –
plynová kotolňa v budove bývalého Okresného úradu v Čadci. Stavebník pritom žalobcovi
neuhradil ekonomicky oprávnené náklady spojené s jeho odpojením v zmysle § 20 ods. 4
zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, preto nevydal súhlas na dodatočné povolenie
zmeny tavby.
Žalovaný vydal dňa 13. marca 2008 rozhodnutie č. VD/2008/11/Ča, ktorým dodatočne
povolil zmenu stavby a zároveň povolil užívanie časti stavby. Predmetom užívania časti
stavby bol objekt plynovej kotolne.
Taktiež v odôvodnení tohto rozhodnutia sa zaoberal nesúhlasným stanoviskom
žalobcu, ktoré neakceptoval, nakoľko jeho požiadavku posúdil ako požiadavku
obchodnoprávneho charakteru, ktorej riešenie nie je v kompetencii stavebného úradu.
5
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 18. apríla 2008 odvolanie, v ktorom
uviedol, že v požiadavke zaplatenia ekonomicky oprávnených nákladov je daný verejný
záujem na ochrane ostatných odberateľov tepla v meste Čadca napojených na centrálny
systém zásobovania teplom pred zvýšením ceny tepla, ktorý by nastalo v dôsledku odpojenia
sa stavebníka od centrálneho zásobovania teplom bez toho, aby tieto náklady zaplatil sám
stavebník.
Na odvolanie reagoval Krajský stavebný úrad v Žiline listom č. 2008/00944/Rep zo
dňa 09. septembra 2008 v ktorom uviedol, že žalobca nemá právo podať odvolanie proti
rozhodnutiu žalovaného, nakoľko mal v konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a
Stavebného zákona. Odvolanie vyhodnotil ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania, pričom v postupe a rozhodnutí žalovaného nezistil také porušenie
zákona, ktoré by malo byť dôvodom na jeho zmenu či zrušenie.
Podľa § 140a ods. 1 Stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je
a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126
ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou
konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí,
b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo
stavby na jej území, okrem stavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá,
c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to
ustanovuje osobitný predpis.
Podľa § 140a ods. 3 Stavebného zákona dotknuté orgány v konaniach podľa tohto
zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že
majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na
ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony
podľa tohto zákona.
Podľa § 126 ods. 1 Stavebného zákona ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka
záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých
životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných
liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom
hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva,
o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze
6
biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch,
o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti
jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc,
o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve,
o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách,
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce
a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska
dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných
predpisov.
Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa
tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu,
uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko
upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní
podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými
stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
Podľa § 140b ods. 5 vety prvej Stavebného zákona pri riešení rozporov medzi
dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136.
Podľa § 136 ods. 1 Stavebného zákona ak dôjde pri prerokúvaní územnoplánovacej
dokumentácie, územnom konaní, stavebnom konaní alebo pri iných konaniach, ktoré
vykonávajú správne orgány podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov pre stavby
letísk a leteckých zariadení, stavby dráh a na dráhe, stavby pozemných komunikácií,
vodohospodárske diela a stavby elektronických komunikačných sietí, k protichodným
stanoviskám medzi orgánmi štátnej správy spolupôsobiacimi v konaní, riešia taký rozpor
orgány nadriadené týmto orgánom dohodou.
Podľa § 136 ods. 2 Stavebné zákona ak sa vzniknutý rozpor nepodarí odstrániť
dohodou orgánov podľa odseku 1, rozhodne ministerstvo po prerokovaní s príslušnými
ústrednými orgánmi štátnej správy. Ak ide o stavby, kde konanie vykonávajú orgány podľa
osobitných predpisov, rozhodne o rozpore ústredný orgán štátnej správy nadriadený týmto
orgánom obdobným postupom.
7
Podľa § 136 ods. 3 Stavebného zákona ak vznikol rozpor v dôsledku záväzného
stanoviska vlastníka sietí a zariadení technického vybavenia územia, ktorý je dotknutým
orgánom podľa § 140a ods. 1 písm. c/, je na účely riešenia rozporov nadriadeným orgánom
ministerstvo, do pôsobnosti ktorého patrí vlastník sietí a zariadení.
V preskúmavanej veci šlo o rozpor medzi stanoviskom dotknutého orgánu a názorom
stavebného úradu, keď do úvahy prichádzal analogicky postup v zmysle § 136 Stavebného
zákona t.j. dohoda na úrovni nadriadených orgánov alebo autoritatívne rozhodnutie
Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
Na účely riešenia rozporov v stanoviskách je nadriadeným orgánom v prípade
dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. c/ v zmysle § 136 ods. 3 Stavebného zákona,
teda aj žalobcu, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, a žalobca sa v konaní pred
správnym orgánom mohol takéhoto postupu sa domáhať.
Postavenie dotknutého orgánu v konaniach podľa Stavebného zákona vyplývajúce
z citovaných ustanovení Stavebného zákona, mu prisudzuje odlišné oprávnenia ako
účastníkom konania, najmä s ohľadom na skutočnosť, že dotknutý orgán v konaní
nepresadzuje svoje subjektívne práva, právne záujmy, ani sa nekoná o jeho právnych
povinnostiach.
Dotknuté orgány sa, pri posudzovaní a zabezpečovaní požiadaviek vyplývajúcich
z osobitných predpisov (140a ods. 3 Stavebného zákona), aktívne zúčastňujú na konaní,
najmä sa im oznamuje začatie konania (§ 36 ods. 1, § 61 ods. 1, § 80 ods. 1, § 88a ods. 7
Stavebného zákona), majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa
§ 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so
stavebným úradom spoločné úkony podľa Stavebného zákona.
Je potrebné zdôrazniť, že dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce
sa ich subjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva
z osobitného predpisu. Verejný záujem predstavuje istý protiklad k záujmu súkromnému,
jedná sa o určitý všeobecne prospešný stav, cieľ, ktorý je potrebné chrániť a rešpektovať.
Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
8
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250 ods. 2 O. s. p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe
tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho
orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba,
s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom
konať malo.
V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že dotknuté osoby
v konaniach podľa Stavebného zákona nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce sa ich
subjektívnych práv, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva z osobitného
predpisu, nevystupujú ako nositelia alebo adresáti práv a povinností, ktoré sú predmetom
daného konania, a preto aj žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby a bolo
potrebné konanie zastaviť v podľa § 250d ods. 3 O. s. p., a to z dôvodu podania žaloby
neoprávnenou osobou.
Námietke žalobcu pokiaľ ide o interpretáciu verejného záujmu nemohol odvolací súd
prisvedčiť.
Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike síce expressis verbis verejný záujem
z neho vyplývajúci nedefinuje, vzhľadom na obsah jednotlivých ustanovení možno uviesť, že
verejným záujmom podľa tohto predpisu bude, okrem iného (§ 1 zákona č. 657/2004) najmä
spoľahlivosť, bezpečnosť a prevádzkyschopnosť sústav tepelných zariadení ako aj primerané
zabezpečenie dodávky tepla na danom území.
Tepelná energetika je odvetvie, v ktorom sa uplatňuje regulácia podľa osobitných
predpisov (276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) a predmetom cenovej regulácie je výroba, distribúcia a dodávka tepla, pričom táto
cena je predmetom cenového konania pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Z tohto
dôvodu tvrdenie žalobcu, že neuhradením ekonomicky oprávnených nákladov pri odpojení sa
stavebníka dôjde k zvýšeniu ceny tepla pre ostatných odberateľov, považoval odvolací súd za
účelové.
Žalobcovi nevznikla postupom a rozhodnutím žalovaného ujma na právach, keďže
tieto neboli predmetom rozhodovania správneho orgánu. Plnenia zo zaniknutého záväzkového
vzťahu sa môže domáhať v konaní pred všeobecným súdom podľa § 7 ods. 1 O. s. p..
9
Krajský súd postupoval správne pokiaľ ide o zastavenie konania, avšak k tomuto
záveru dospel na základe nesprávnych dôvodov, pretože sa nezaoberal otázkou aktívnej
legitimácie žalobcu; odvolací súd teda napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1
O. s. p., keďže bolo vo výroku správne.
Pokiaľ ide o časť výroku ohľadne odstúpenia veci Krajskému stavebnému úradu
v Žiline, túto bolo potrebné zrušiť v zmysle § 221 ods. 1 písm. i/ O. s. p., pretože dôvody pre
takýto postup neexistovali. Krajský stavebný úrad v Žiline sa podaným odvolaním žalobcu
zaoberal, náležite ho posúdil a ani vydaním formálneho rozhodnutia o odvolaní by sa nezhojil
nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej
O. s. p., keď žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uznesenie opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 01. júla 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská