Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7d4/367049.3da1a8.pdf
PDF · 157.97 KB
No categories available
5Sžf/107/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5Sžf/107/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: C.C., spol. s r.o., so sídlom M., zast.: JUDr. M.,
advokátom so sídlom L., proti ţalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky so
sídlom Mierová č. 23, 815 11 Bratislava, za účasti: 1/ I. - K., O.B. a 2/ P. – C., so sídlom J.
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v colnom konaní, na odvolanie
ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06. mája 2009 č. k. 2S 39/04–
115, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 06. mája 2009 č. k. 2S 39/04–115 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
2
I.
Rozhodnutím č. 13900/04-1410 zo dňa 3. augusta 2004 ţalovaný colný orgán potvrdil
odvolaním napadnuté rozhodnutie Colného úradu v Senici č. 492/04/6521/Ma zo dňa
17.02.2004, ktorým bolo podľa § 196 ods. 1 zákona č. 618/1992 Zb. Colného zákona (ďalej
na účely tohto rozsudku len „zák. č. 618/1992 Zb.“) rozhodnuté o vzniku colného dlhu
v celkovej výške 210.280,-- Sk. V odôvodnení uviedol, ţe povinný dlţník I. - K., O. si ako
deklarant nesplnil svoju povinnosť predloţiť v zmysle § 96 zák. č. 618/1992 Zb. tovar
(5.259 kusov športových tréningových biliardových tág A 57) v neporušenom stave colnému
úradu určenia – CÚ 5268 Bratislava BEZ v lehote do 21.09.1994, a ďalej, ţe
nedodrţal všetky opatrenia určených colným úradom odoslania – CÚ 6521 Kúty D2 dovoz na
zabezpečenie jeho identifikácie.
Popri povinnom dlţníkovi I.ovi bol za splnenie colného dlhu označený aj
dlţník P. – C., Bratislava z dôvodu prechovávania tovaru, ktorý unikol colnému dohľadu a
ţalobca z titulu ručiteľského záväzku.
II.
Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca na Krajský súd v Bratislave ţalobu
z 11.10.2004.
Krajský súd ako súd prvého stupňa podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. rozsudkom
sp. zn. 2S 39/04-73 z 25.10.2006 zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného, nakoľko námietku
ţalobcu o nedodrţaní lehoty na vykonanie colného zápisu v súlade s § 221 a 222
zák. č. 618/1992 Zb. colným orgánom vyhodnotil ako dôvodnú.
Na základe včas podaného odvolania ţalovaného zo dňa 12.12.2006 Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 5Sţf 9/2007 zo dňa 27.03.2008 rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sa krajský súd nedostatočne vysporiadal so začiatkom plynutia lehoty
podľa § 238 ods. 1 zák. č. 618/1992 Zb. a neposúdil riadne vplyv času na následne vydané
colné rozhodnutia, ktoré mohli byť vydané aj po uplynutí uvedenej zákonnej lehoty.
3
Takisto Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal aj na to, ţe rozhodnutia správnych
orgánov vykazujú nejasnosti v mnoţstve tovaru, ktorý mal byť odňatý spod colného dohľadu,
s ktorými nedostatkami sa prvostupňový colný orgán v rozhodnutí o vzniku colného dlhu
vydanom dňa 17.02.2004 nevysporiadal.
Na základe hore uvedených záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd
opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutia ţalovaného a v svojom ďalšom rozsudku
zo dňa 06.05.2009 sp. zn. 2S 39/04-115 dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutia je nutné
v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) zrušiť, lebo obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov.
Najmä krajský súd poukázal na nesprávne počty dovezeného tovaru (clo vymerané
pre počet 2.754 ks biliardových tág, správne však malo byť iba 2.734 ks). Túto nezrovnalosť
colný orgán ďalej neodôvodnil, pričom pre krajský súd nebolo zrejmé, prečo došlo
k nesprávnemu určeniu výšky colného dlhu. Takýto spôsob odôvodnenia je podľa krajského
súdu v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Na základe uvedených skutočností krajský
súd dospel k záveru o nutnosti zrušiť napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vrátiť mu vec
na ďalšie konanie.
III.
Vo včas podanom odvolaní zo dňa 02.07.2009 (č. l. 121) proti rozsudku
prvostupňového súdu ţalovaný v zmysle § 205 ods. 1 O.s.p. poukázal na to, ţe rozsudok
krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nejasnosti v počte
biliardových tág colný orgán v rozhodnutí zn. 492/04/6521/Ma zo dňa 17.02.2004 dostatočne
odôvodnil.
Podľa ţalovaného, celkový počet biliardových tág, ktoré boli prepustené, bol
5259 kusov. Neskoršie objavenie časti predmetného tovaru nemá na zánik alebo zmenu výšky
uţ vzniknutého colného dlhu. Colný úrad v rozhodnutí zn. 1003/96-1-38-odv/rcd zo dňa
09.04.1998 oznámil ţalobcovi colný dlh vzťahujúci sa na časť predmetného tovaru v počte
4
2754 ks biliardových tág. V rozhodnutí colného úradu zn. 492/04/6521/Ma zo dňa 17.02.2004
bol ţalobcovi oznámený colný dlh v sume vzťahujúcej sa na 2.505 ks.
Záverom ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý
rozsudok krajského súdu zo 06.05.2009 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V spise krajského súdu sa ani vyjadrenie ţalobcu ani osôb zúčastnených na súdnom
konaní nenachádza.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku
len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj.
s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených
v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,
ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto
ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.
Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 372p ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od argumentov a právnych záverov doplnených citáciou
dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského
súdu, ktoré vytvárajú právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto
sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov
známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd
sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie niektorých detailov k právnym
záverom krajského súdu týkajúcich sa nesprávnosti postupu ţalovaného v colnom konaní.
5
Najvyšší súd v svojom predchádzajúcom rozhodnutí 5Sţf 9/2007 vyslovil k počtu
biliardových tág nasledovný záver, ktorý v zmysle § 250ja ods. 7 cituje : Najvyšší súd tiež
s určitým prekvapením skúmal výpočtový mechanizmus zvolený colnými orgánmi, na základe
ktorého mal byť „správne“ určený počet biliardových tág, nakoľko v jednotlivých
rozhodnutiach boli postupne uvádzané odlišné počty týchto tág, ktoré mali byť odňaté
spod colného dohľadu (2.754, resp. 2.734 kusov po vpísanej oprave vykonanej v rozhodnutí
z 9. apríla 1998) a s tým spojené odlišné počty tág, ktoré sú uskladnené v colnom sklade
Bratislava – Prístav (2.525 v zmysle prípisu colného orgánu z 24. novembra 1997, resp. 2.505
kusov v iných rozhodnutiach). S týmto nedostatkom konania sa prvostupňový colný orgán mal
vysporiadať v Rozhodnutí o vzniku colného dlhu vydanom dňa 17. februára 2004. Preto musí
krajský súd pri svojom ďalšom rozhodovaní vo veci aj zvážiť tento evidentný problém
a vyhodnotiť, či bol zvládnutý zákonným spôsobom.“
Podľa preberacieho protokolu Colnice Bratislava z 09.02.1995 bol do skladu Stanice
colnej stráţe Bratislava - Prístav prebraný tovar : Športové tréningové gulečníkové tága A 57
v počte 2.525 ks a v celkovej hodnote 3.024.950,– Sk. Avšak uţ listom zo dňa 14.07.1995
Colnica Senica zrušila svoje Oznámenie (list zo dňa 14.07.1995 zn.: CDO-272/95/6521),
na základe ktorého podľa § 216 ods. 1 a 2 písm. b) Colného zákona ţalobcovi vznikol colný
dlh v sume 3.232.527,– Sk.
Následne Colnica Senica prostredníctvom svojho Oznámenia (list zo dňa 28.11.1995
zn.: CDO-684/95/6521) oznámila ţalobcovi, ţe na základe § 216 ods. 1 a 2 písm. b) Colného
zákona ţalobcovi vznikol dlh v sume 3.232.527 Sk. Ďalej Colnica Senica rozhodnutím
(Výkaz nedoplatkov č. 21/96/34-VN zo dňa 01.02.1996) upozornila ţalobcu, ţe neuhradil
hore uvedený dlh mu oznámený dňa 09.01.1996 so splatnosťou do 22.01.1996, a preto
mu stanovuje náhradnú 10 – dňovú lehotu na úhradu.
Ţalovaný rozhodnutím zo dňa 22.04.1997 uvedený výkaz nedoplatkov č. 21/96/34-VN
zo dňa 01.02.1996 zrušil a vrátil prvostupňovému colnému orgánu na ďalšie konanie aj s tým
odôvodnením, ţe „časť tovaru, ktorý bol nezákonne odňatý colnému dohľadu sa v dobe
vydania oznámenia o vzniku colného dlhu nachádzal na Colnici Bratislava a zatiaľ nebolo
o ňom rozhodnuté, čo i namietala právnická osoba C. spol. s r.o. ..“.
6
Následne Colný úrad Senica rozhodnutím o zastavení konanie (list č. 1003/96-1-38
odv/ro z 15.12.1997) oznámil ţalobcovi, ţe zastavil konanie vo veci vymáhania nedoplatku
colného dlhu v celkovej výške 3.232.527,–Sk, a súčasne Colný úrad Senica rozhodnutím (list
č. 1003/96-1-38 odv/rcd z 09.04.1998) oznámil ţalobcovi podľa § 220 ods. 3 colného zákona
so stručným odkazom na predchádzajúce výsledky odvolacieho colného konania, ţe po zápise
do účtovných dokladov pod evidenčným číslom 2188500684 je výška jeho colného dlhu
261.369,– Sk z titulu 2.754 ks (s ručne vykonanou opravou na 2.734 ks, resp. jeho ďalším
pouţitím v texte rozhodnutia) biliardových tág, ktoré boli nezákonne odňaté spod colného
dohľadu.
Následne uţ bol ţalobca prostredníctvom Výzvy (list zo 14.08.2001) vyzvaný Colným
úradom Senica k úhrade colného dlhu uţ v sume 210.280,– Sk v spojení s rozhodnutím
zn. 1760/01/6521/Ra z 19.06.2001 vydaného na 2.505 ks biliardových tág uskladnených
v sklade Stanice colnej stráţe Colného úradu Bratislava.
Ďalej Colný úrad Senica v liste (Postúpenie odvolania zo dňa 18.12.2001) v colnom
konaní pracoval s tými údajmi :
- 5.259 ks ako celkový počet biliardových tág, z toho
- 2.734 ks biliardových tág, ktoré sa nenachádzali v sklade Colného úradu Bratislava, a
- 2.525 ks biliardových tág, ktoré boli uskladnené na Colnom úrade Bratislava.
Avšak z prípisu ţalovaného zn. 9142/01-l-55odv/post z 18.12.2001 jednoznačne
vyplýva, ţe Colný úrad Senica bol týmto listom upozornený na nedostatky v počtoch
v biliardových tágach, a to v počte 2.505 ks vo výroku rozhodnutia a 2.525 ks v odôvodnení
zrušeného rozhodnutia s tým, aby si sám vyhodnotil, či ide .
Aj napriek tomuto upozorneniu napadnuté rozhodnutie prvostupňového colného orgánu
zo 17.02.2004 tvrdošijne zotrvalo na hore uvedenej kombinácii, tzn. ţe vo výroku uviedlo
počet biliardových tág 2.505 (Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe takýto výrok vyslovil colný orgán
napriek stavu 2.525 ks uvedenom v hore citovanom Preberacom protokole Colnice Bratislava
z 09.02.1995) s tým odôvodnením, ţe „colný dlh v Rozhodnutí za dňa 09.04.1998 bol
vymeraný na tága v počte 2.754 ks, avšak správne mal byť vymeraný na 2.734 ks. Z toho
dôvodu je v tomto Rozhodnutí vymeraný colný dlh na 2.505 ks a nie na 2.525 kusov tág.“
7
Inak Najvyšším súdom povedané, nakoľko bolo pôvodné rozhodnutie colného orgánu
zaťaţené vadou v počte kusov tovaru, ktorý sa stal základom na určenie colného dlhu, potom
colný úrad túto situáciu vyriešil vydaním iného rozhodnutia, ktoré úmyselne zaťaţil novou
vadou v počte kusov tovaru, aby takto vykompenzoval svoju pôvodnú vadu.
Takýto postup musí Najvyšší súd označiť ako rozporný s poţiadavkou zásady legality
(čl. 2 ods. 2 ústavy v súlade s § 3 ods. 1 Správneho poriadku v spoj. s § 276 písm. b/
zák. č. 618/1992 Zb.), zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4 a § 46 v spoj. s § 276 písm. b/
zák. č. 618/1992 Zb.) a tieţ je v rozpore so zásadou „ex iniuria ius non oritur“ (z bezprávia
nevzniká právo), ktoré ako základné zásady správneho práva tieţ ovládajú colné konanie.
Ďalej k tomuto postupu potrebné uviesť, ţe by bol akceptovateľný z hľadiska ekonomických
postupov, kde prevládajú rôzne matematické zákonitosti a schémy; nie však v oblasti
rozhodovania štátnych orgánov, kde ako „ultima ratio“ pôsobí zásada legality zakotvená
v cit. čl. 2 ods. 2 ústavy.
Ţalovaný tento „matematický“ postup v odôvodnení napadnutého rozhodnutia však
odsúhlasil tvrdiac, ţe „colný úrad rešpektujúc právny názor odvolacieho orgánu odstránil
všetky nedostatky rozhodnutia o vzniku colného dlhu zn. zn. 1607/02/6521/Ra zo dňa
19.7.2002, pričom nové rozhodnutie vydal v súlade s príslušnými procesnoprávnymi
aj hmotnoprávnymi predpismi. “ Na tomto mieste musí Najvyšší súd zdôrazniť, ţe iba vtedy,
ak by ţalovaný pôvodnú vadu z 2.754 ks na správnych 2.734 ks odstránil vydaním opravného
uznesenia (pre správne konanie pripadá do úvahy napríklad opravný postup prostredníctvom
§ 47 ods. 6 Správneho poriadku) a u napadnutého rozhodnutia zotrval na poţiadavke, ţe musí
vychádzať presne zo stavu nájdených kusov tág, tzn. 2.525, potom by sa napadnuté
rozhodnutie po stránke správnosti zistenia výpočtového základu vysporiadalo so všetkými
hore uvedenými zásadami. Toto sa však nestalo.
Nakoľko takéto odôvodnenie v rozhodnutí krajského súdu absentovalo a ustanovenie
§ 221 ods. 1 v spoj. s § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p. neumoţňuje zrušenie takéhoto
rozsudku prvostupňového súdu, Najvyšší súd ako odvolací súd doplnenie vykonal a rozhodol,
ako je uvedené vo výroku rozsudku.
8
Nakoľko predmetom odvolania neboli zo strany ţalovaného iné odvolacie argumenty,
nezaoberal sa Najvyšší súd v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. inými úvahami, ktoré načrtol
v svojom predchádzajúcom rozsudku.
O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný ţalobca má právo na úplnú
náhradu trov tohto konania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je
ich doloţenie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení
rozsudku.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní
od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia
iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť
sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť colný
dlh je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i
ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie
nariadiť.
9
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 06. júla 2010
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová