Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/75/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J. Š., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. L. D., advokátkou v B., proti žalovanému Ing. B. Z., bývajúcemu v B.,

zastúpenému JUDr. Ľ. H., advokátom v B. o zaplatenie 9 460,27 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23. septembra 2009, sp. zn.

v spojení s opravným uznesením z 11. januára 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

261,14 € na účet jeho zástupkyne JUDr. L. D., advokátky so sídlom v B., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III (súd prvého stupňa) rozsudkom z 31. marca 2008 č.k.

-83 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 285 000,-- Sk s úrokom

z omeškania vo výške 6 % ročne od 30. apríla 2005 až do zaplatenia v lehote do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania

vo výške 63 249,-- Sk k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. L. D., advokátke, v lehote

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa

domáhal plnenia od žalovaného z dôvodu bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom

základe, že účastníci konania 20. decembra 2004 uzavreli zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej

zmluvy, ktorou sa žalovaný (ako budúci predávajúci) zaviazal uzavrieť

so žalobcom (ako budúcim kupujúcim), kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti, a to najneskôr

do 30. júna 2005. Ako podstatnú otázku v konaní riešil, či prijatie platby nájomného vo výške

285 000,-- Sk žalovaným od nájomcu po tom, čo prišlo k uzavretiu kúpnej zmluvy

na predmetné nehnuteľnosti so žalobcom, spĺňa znaky bezdôvodného obohatenia.

Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že námietky žalovaného, ktorými argumentoval

neodôvodnenosť žaloby pre absolútnu neplatnosť zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy

sú nedôvodné. Uviedol, že žalovaný uzatvoril s nájomcom P. R. nájomnú zmluvu, v ktorej

bolo jednoznačne vymedzené, čo treba rozumieť pod pojmom nájomné. K námietke

žalovaného, kedy namietal rozpor medzi znením zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy,

kde sa uvádza pojem „nájomné“ patrí žalovanému do doby „uzavretia budúcej kúpnej

zmluvy“ a písomným súhlasom s prenájom, ktorý vlastnoručne vystavil žalobca, kde je

uvedené, že žalovanému „cena za prenájom“ prináleží do „podpísania budúcej kúpnej

zmluvy“ dospel k záveru, že okamihom, do ktorého je žalovaný oprávnený prenajať

nehnuteľnosť je písomné uzavretie budúcej kúpnej zmluvy. Pojmovo uzavretie zmluvy

a podpísanie zmluvy označil za ekvivalentné a obsahom vymedzujúce rovnaký okamih,

t.j. okamih uzavretia zmluvy. K ďalšiemu dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o uzavretí

budúcej kúpnej zmluvy, že na zmluve absentoval súhlas manželky žalobcu s nakladaním

s vecou uviedol, že takýto súhlas nebol potrebný z dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť patrila

do výlučného vlastníctva žalobcu. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že žalobca v čase

uzavretia nájomnej zmluvy nebol vlastníkom nehnuteľnosti, takže s ňou nemohol v čase

uzavretia nájomnej zmluvy disponovať a brať z nej úžitky uviedol, že ani túto námietku

nemohol akceptovať, nakoľko v predmetnej zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy sa

zmluvné strany dohodli na tom, že nájomné patrí žalovanému iba do doby uzavretia budúcej

kúpnej zmluvy, vzhľadom k čomu mu nárok na nájomné od 30. apríla 2005 zanikol. Zároveň

priznal žalobcovi aj úrok z omeškania počnúc od 30. apríla 2005, čo bol deň nasledujúci

po dni uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania. O trovách konania rozhodol

v zmysle ustanovenia Uznesením z 2. decembra 2009 opravil chybu

v dátume narodenia žalobcu.

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) na odvolanie žalovaného rozsudkom

z 23. septembra 2009 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v časti zaplatenia

sumy 285 000,-- Sk potvrdil; v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 % úrok z omeškania

od 7. mája 2005 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšnej časti

návrh zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy prvostupňového

konania vo výške 2 162,92 € k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní

od právoplatnosti rozsudku a trovy odvolacieho konania k rukám právneho zástupcu žalobcu

vo výške 521,12 € žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti rozhodnutia

o istine vo výške 285 000,-- Sk sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením

a skonštatoval vecnú správnosť odôvodnenia ako aj rozhodnutia napadnutého rozsudku.

V časti rozhodnutia súdu prvého stupňa týkajúcej sa úroku z omeškania, ktorý súd prvého

stupňa priznal žalobcovi v súlade s uplatneným nárokom od 30. apríla 2005, zmenil, a to tak,

že priznal žalobcovi úrok z omeškania od 7. mája 2005 a nie od 30. apríla 2005. Uviedol, že

k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného mohlo dôjsť až v momente prevzatia prvej

splátky nájomného žalovaným, ktorá mala byť v zmysle nájomnej zmluvy uhradená najneskôr

do 6. mája 2005. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd

v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením

Opravným uznesením z 11. januára 2010 opravil dátum narodenia žalobcu a jeho bydlisko.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný ktorý navrhol, aby

dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu a v zmysle ustanovenia § 243 ods.2 písm. b/

vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil dovolacím dôvodom podľa

ustanovenia Vada konania v zmysle ustanovenia

spočívala podľa dovolateľa v tom, že na pojednávanie 20. marca 2008 sa dostavil žalovaný,

ktorý ospravedlnil neúčasť jeho právneho zástupcu, čo súd vzal na vedomie a pojednával

v jeho neprítomnosti. Na záver pojednávania žalovaný reagoval na prednes žalobcu s tým, že

bol presvedčený o tom, že súd umožní jeho právnemu zástupcovi zhrnúť svoje návrhy,

vyjadriť sa k dokazovaniu ako i k právnej stránke veci, nakoľko sám navrhol vypočuť

svedkov (M. a manželka žalobcu). Súd odobral svojim postupom účastníkom konania právo

na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a právnej stránke

veci. Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie

veci v zmysle ustanovenia

Žalobca navrhol dovolanie žalovaného v zmysle zamietnuť,

pretože nie je dôvodné. Plne sa stotožnil s rozhodnutiami súdov oboch stupňov, pričom

poukázal na to, že súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal každou jednou námietkou

žalovaného a dôsledne vyhodnotil všetky dôkazy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie žalovaného je prípustné.

V zmysle , dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

Za zmeňujúci rozsudok možno považovať iba také rozhodnutie, ktorým odvolací súd

vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o zmene sporu a nahrádza ho svojím iným

rozhodnutím v predmetnej veci. O vecnú zmenu ide vtedy, ak oba súdy odlišne posúdili

okolnosti významné pre rozhodnutie, v dôsledku čoho dospeli k rozdielnym skutkovým

a právnym záverom. Z uvedeného vyplýva, že rozhodujúce nie je formálne hľadisko, t.j. ako

dovolací súd zostavil výrok svojho rozhodnutia (to ako z hľadiska slovného vyjadrenia

označil, zoštylizoval výrok), ale vecné hľadisko, t.j. či výsledkom porovnania obsahu oboch

rozsudkov je už uvedená odlišnosť. Odvolací súd v časti rozhodnutia formálne označenej ako

zmeňujúcej, výrok prvostupňového súdu potvrdil (priznal žalobcovi úrok z omeškania

vo výške 6 % od 7. mája 2005 do zaplatenia), pretože za toto obdobie deklaroval nárok

na úrok z omeškania už aj súd prvého stupňa, v časti výroku prvostupňového súdu (týkajúci

sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 6 % od 30. apríla

2005 do 6. mája 2005) zmenil tak, že žalobu zamietol. Preto v časti, v ktorej odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (tak vo výroku týkajúceho sa povinnosti žalovaného

zaplatiť žalobcovi sumu 285 000,-- Sk, ako aj vo výroku, formálne označenom ako

zmeňujúcom, týkajúcom sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 6 % úrok z omeškania

od 7. mája 2005 do zaplatenia), dovolanie žalovaného z dôvodu, že nejde o zmeňujúce

rozhodnutia ako to vyžaduje ustanovenie , nie je prípustné.

Pokiaľ ide tú časť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorou bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa (v povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania za obdobie

od 30. apríla 2005 do 6. mája 2005), dovolací súd predovšetkým skúmal subjektívne

oprávnenie žalovaného podať dovolanie. Z účelu dovolania vyplýva, že právo podať

dovolanie neprislúcha tomu účastníkovi, v prospech ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu

vyznelo, a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach. V tejto časti výroku

odvolacieho súdu bol žalovaný nepochybne úspešný, a preto právo podať dovolanie mu

neprislúcha.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania

ale v dovolacom konaní neboli zistené.

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

podľa , t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. Podľa žalovaného vada konania spočívala v tom, že prvostupňový súd mu

(jeho právnemu zástupcovi) neumožnil na záver pojednávania zhrnúť svoj návrh a vyjadriť sa

k dokazovaniu a právnej stránke veci. Žalovaným v dovolaní takto opísaný postup súdu

prvého stupňa ale nemá v spise oporu.

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

Podľa zápisnice o pojednávaní súdu prvého stupňa konaného 20. marca 2008 (č.l. 74

až 79 spisu) pojednávanie trvalo od 10:00 hod. do 12:10 hod. Na záver pojednávania

po vyhlásení dokazovania v zmysle ustanovenia za skončené, umožnil

sudca tak právnemu zástupcovi žalobcu, ako aj žalovanému zhrnúť ich návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci, a potom odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia

rozsudku na 31. marca 2008.

Podľa , v znení do 15. októbra 2008, na záver pojednávania môžu

účastníci zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

I keď predmetné ustanovenie predsedovi senátu neukladá, aby pojednávanie formálne

ukončil, musí, ak podľa jeho názoru je už jeho predmet vyčerpaný, účastníkovi dať možnosť

predniesť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke

veci. Ide o neodňateľné právo účastníka a ak mu ho súd odoprie, odníme mu možnosť konať

pred súdom a realizovať procesné práva účastníka konania.

V "záverečnej reči" môžu účastníci (rovnako ich zástupcovia) zhrnúť svoje návrhy,

vyjadriť svoj názor na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti

a hodnotenia jednotlivých dôkazov. Vyjadriť sa môžu nielen k skutkovej stránke veci

(z akých skutkových záverov by mal súd vychádzať), ale tiež k právnej stránke veci (môžu

uviesť, ako by mal súd vec posúdiť po právnej stránke). "Záverečnú reč" nemusí predniesť

osobne účastník konania, môže ju za neho predniesť jeho zástupca. Podstatný obsah

"záverečných rečí" treba uviesť do zápisnice o pojednávaní. Spravidla je na "záverečnú reč"

vyzvaný žalobca pred žalovaným, je však na úvahe predsedu senátu, kedy účastníkov vyzve,

aby predniesli "záverečné reči", a v akom poradí im udelí slovo.

Zo zápisnice súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd vytvoril žalovanému možnosť

zhrnúť skutkové a právne závery, z ktorých vyvodzoval opodstatnenosť svojej obrany proti

žalobe na splnenie povinnosti. Žalovaný túto možnosť aj využil, vysvetlil, v čom podľa neho

spočíva neopodstatnenosť žaloby.

Z uvedeného dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že súd prvého stupňa žalovanému

neodňal procesné oprávnenie zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej

stránke veci ( v znení do 15. októbra 2008).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na to, že podľa súd

pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví

na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať

v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec

v neprítomnosti účastníka (resp. jeho zástupcu) za predpokladu, že tento bol na pojednávanie

riadne predvolaný a že na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o jeho odročenie. O odročenie pojednávania musí teda účastník konania (právny zástupca)

požiadať (nestačí neúčasť len ospravedlniť) a žiadosť o odročenie pojednávania musí byť

súčasne podložená „dôležitým dôvodom“. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná

žiadosť neprítomného účastníka (právneho zástupcu) o odročenie pojednávania, posudzuje

súd vždy podľa konkrétnych, individuálnych okolností prípadu.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, žalovaný ospravedlnil neprítomnosť

svojho právneho zástupcu na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávania na Krajskom súde

v Bratislave, avšak o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd prvého stupňa preto

na pojednávaní 20. marca 2008 rozhodol, že bude pojednávať v jeho neprítomnosti podľa

Právny zástupca žalovaného mal možnosť zúčastniť sa pojednávania, ktorú však

nevyužil, na pojednávaní sa nezúčastnil, jeho neúčasť síce žalovaný ospravedlnil, ale

nepožiadal z toho dôvodu o odročenie pojednávania.

Ak za tohto stavu prvostupňový vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu

žalovaného, neporušili tým žiadne procesné ustanovenie a procesným postupom, ktorý

zvolil, neodňal žalovanému (jeho zástupcovi) možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ Dôvod prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je teda daný.

Za porušenie procesných práv účastníka v zmysel ustanovenia nie

je možné považovať, že súd napokon nevyhovel návrhu žalovaného na vykonanie ním

navrhnutých dôkazov (výsluch svedkov - manželky žalobcu a asistentky žalovaného, ktorá

bola prítomná pri rokovaniach účastníkov týkajúcich sa prenájmu nehnuteľnosti).

Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120

ods. 1 ) a nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril už

v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod

č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať

za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia),

nie však procesnú vadu v zmysle K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov

Slovenskej republiky pod č. 125/1999, v ktorom uviedol, že nevykonanie všetkých

navrhovaných dôkazov nezakladá prípustnosť dovolania podľa , lebo

samo osebe neznamená odňatie možnosti pred súdom konať.

Z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaný v dovolaní namieta, že napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalovaného boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), žalovaným vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd priznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania,

ktorá spočíva v odmene advokáta za jednu právnu službu, ktorú poskytol žalobcovi

vypracovaním vyjadrenia z 8. marca 2010 k dovolaniu žalovaného (§ 14 ods. 1 písm. c/

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10

ods. 1 vyhlášky vo výške 253,93 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16

ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,21 € )] predstavuje spolu 261,14 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. júla 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská