Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/109/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: P., bytom B., zast.: JUDr. M., advokátom so

sídlom J., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Nová

ulica č. 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu v daňovom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z

02. júna 2009 č. k. -48, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 02. júna 2009 č. k. -48 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. I/226/5614-65181/2008/990565-r

zo 06. augusta 2008 (súdny prieskum bol na krajskom súde začatý žalobou evidovanou

pod sp. zn. ) postupom podľa o správe daní

2

a poplatkov (ďalej na účely rozsudku len „“) potvrdil dodatočný platobný

výmer Daňového úradu Partizánske č. /KIN z 24.01.2008, ktorým bola

vyrubená daň na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 1999 v celkovej

sume 268.640,– Sk žalobcovi.

Žalovaný ďalej ako odvolací orgán rozhodnutím č. I/226/5614-65184/2008/990565-r

zo 06. augusta 2008 (súdny prieskum začatý pod sp. zn. ) postupom podľa § 48

ods. 5 potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Partizánske

č. /KIN z 24.01.2008, ktorým bola vyrubená daň na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2000 v celkovej sume 400.006,– Sk žalobcovi.

Žalovaný rovnako ako odvolací orgán rozhodnutím č. I/226/5614-65185/2008/990565-r

zo 06. augusta 2008 (súdny prieskum začatý pod sp. zn. ) postupom podľa § 48

ods. 5 potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Partizánske

č. /KIN z 24.01.2008, ktorým bola vyrubená daň na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2000 v celkovej sume 233.886,- Sk žalobcovi.

Tiež žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. I/226/5614-65186/2008/990565-r

zo 06. augusta 2008 (súdny prieskum začatý pod sp. zn. ) postupom podľa § 48

ods. 5 potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Partizánske

č. /KIN z 24.01.2008, ktorým bola vyrubená daň na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2000 v celkovej sume 200.229,– Sk žalobcovi.

V svojom potvrdzujúcom rozhodnutí č. I/226/5614-65181/2008/990565-r

zo 06. augusta 2008 (nakoľko zvyšné tri daňové rozhodnutia sú v odôvodnení takmer totožné,

nebude ich odvolací súd osobitne analyzovať) žalovaný zdôraznil, že uvedený dodatočný

platobný výmer bol vydaný na základe výsledkov opakovanej daňovej kontroly

zaznamenaných do protokolu č. /Mac. Opakovaná daňová kontrola bola

vykonaná na základe podnetu č. I/226/31538/07/Hil zo dňa 03.04.2007, ktorý vydal žalovaný

v nadväznosti na závery rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.zn. zo dňa

7. februára 2007 (krajský súd tu vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že nevychádzalo z riadne

a spoľahlivo zisteného skutkového stavu). Tento protokol bol prerokovaný dňa 14.01.2008

za neprítomnosti žalobcu ako daňového subjektu alebo jeho splnomocneného zástupcu.

3

Správca dane začal pôvodnú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobia roku 1998,1999 a 2000 dňa 23.04.2002.

V svojom rozhodnutí žalovaný zrekapituloval činnosti správcu dane pred aj po vydaní

rozsudku Krajského súdu v Nitre a najmä sa zameral na vymenúvanie daňových dožiadaní

a listín ako aj na vyhodnotenie ich obsahu.

K námietke žalobcu, že správca dane nie je v zmysle

oprávnený vyrubiť daň alebo rozdiel dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom

vznikla povinnosť podať daňové priznanie, žalovaný poukázal na zákonné predlženie 5-ročnej

lehoty pre zánik práva vyrubiť daň a jej doplatok alebo priznať nárok na daňový odpočet

v prípade, ak správca dane vykoná úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo jej doplatku.

Podľa v znení účinnom k dátumom zdaňovacích období

1999/2000 platí, že ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno

vyrubiť daň ani jej doplatok alebo priznať nárok na daňový odpočet po uplynutí päť rokov

od konca roku, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo

v ňom vznikla daňová povinnosť, bez toho, aby tu súčasne bola povinnosť daňové priznanie

alebo hlásenie podať.

Podľa v hore uvedenom znení platí, že ak bol

pred uplynutím tejto lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo jej doplatku,

plynie päťročná lehota znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone

vyrozumený. Vyrubiť a dodatočne vyrubiť daň však je možné najneskôr do desiatich rokov

od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo

hlásenie, alebo v ktorom vznikla daňová povinnosť bez súčasnej povinnosti podať daňové

priznanie alebo hlásenie.

Žalovaný v súvislosti s touto námietkou upozornil na tú skutočnosť, že daň splatná

za 4. štvrťrok 1999 bola splatná do 25.01.2000. Daň nebolo možné vyrubiť po uplynutí päť

rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie,

tzn. do 31.12.2005. Avšak podľa názoru žalovaného nová 5-ročná lehota začala plynúť

4

v dôsledku skončenej daňovej kontroly, keďže protokol (protokol o daňovej kontrole

sa považuje v zmysle za úkon smerujúci na vyrubenie dane)

bol prerokovaný a doručený dňa 30.04.2004. Nakoľko vyrubiť a dodatočne vyrubiť daň je

možné najneskôr do 10 rokov, tzn. že daňový úrad musí vykonať opakovanú kontrolu

a zároveň skončiť aj vyrubovacie konanie po tejto kontrole najneskôr do 31.12.2010.

V posudzovanej veci sa aj tak stalo.

II.

Krajský súd v Trenčíne ako súd prvého stupňa uznesením č. k. -43 zo dňa

02. júna 2009 spojil podľa na spoločné konanie veci vedené na tomto súde

pod sp. zn. , , a z dôvodu hospodárnosti

(týkajú sa tých istých účastníkov), pričom konanie bolo ďalej vedené pod sp. zn.

.

Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí v rozsahu dôvodov žalôb krajský súd dospel

k záveru, že rozhodnutia sú v súlade so zákonom a žaloby ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd vychádzal z podkladov pripojených v administratívnom spise a osvojil si

skutkový stav ním zistený. Podľa týchto údajov žalovaný na odvolanie žalobcu zrušil dňa

15. decembra 2004 dodatočné platobné výmery správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie.

Správca dane vykonal opakovanú daňovú kontrolu v roku 2005 za sledované zdaňovacie

obdobia a dodatočnými platobnými výmermi rozhodol o dani z pridanej hodnoty. Na základe

žalobcom podanej žaloby Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn.

rozsudkom zo dňa 07. februára 2007 zrušil rozhodnutia žalovaného a vec vrátil na ďalšie

konanie s právnym názorom, aby správny orgán doplnil dokazovanie výsluchom svedkov.

Za týchto zistených okolností sa krajský súd zameral na objasnenie sporné posúdenie

plynutia prekluzívnej lehoty podľa Krajský súd sa zameral

na tvrdenie žalovaného, že skončením daňovej kontroly v roku 2004, ako úkonu smerujúceho

na vyrubenie dane, začala od 1. januára 2005 plynúť ďalšia päťročná lehota (viď § 45 ods. 2

), a preto je vyrubenie dane možné až do 31. decembra 2009. Krajský súd

sa stotožnil s názorom daňových orgánov, že dodatočné platobné výmery z 24. januára 2008

5

boli vydané v zákonnej lehote a že lehota na vyrubenie rozdielu DPH neuplynula tak,

ako tvrdil žalobca.

Námietka žalobcu o nedostatočne vykonanom dokazovaní, nedostatočne zdôvodnených

záverov správcu dane s tým, že v danom prípade mala byť daň stanovená podľa pomôcok

podľa zák. krajský súd označil za nedôvodnú. Krajský súd

konštatoval, že po zrušení rozhodnutia žalovaného rozsudkom Krajského súdu v Nitre

zo dňa 07. februára 2007 v konaní vedenom pod sp. zn. správca dane doplnil

dokazovanie výsluchom svedkov – konateľa pôvodnej spoločnosti Ď., s.r.o., ktorá ako jediná

z dodávateľov žalobcu zostala sporná. Žalobca tvrdil, že daňové doklady mu boli odcudzené.

Pomocou fotokópii dokladov od ostatných dodávateľov boli zdaniteľné plnenia preukázané

a správca dane ich uznal. Správca dane dňa 14. novembra 2007 vypočul konateľa J.Ď., ktorý

si nepamätal na obchodovanie so žalobcom.

Nový konateľ uvedenej spoločnosti M.M. bol vypočutý dňa 23. novembra 2007

a vyjadril sa tak, že žalobcu nepozná, osobne s ním neobchodoval, ani doklady pre neho

nevystavil. Z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobca dostatočne nepreukázal, že so

spoločnosťou Ď., s.r.o. skutočne obchodoval, keďže predložil daňové doklady a tieto sa

nenachádzajú ani v spoločnosti M., s.r.o. (predtým Ď., s.r.o.).

III.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas žalobca odvolanie z 21. júla 2009 (č. l. 55)

s odkazom na ustanovenie , nakoľko súd prvého stupňa v časti

týkajúcej sa posúdenia plynutia prekluzívnej lehoty dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa

žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa žalobcu je protokol o daňovej kontrole, prerokovaný dňa 30.04.2004, nulitným

úkonom, lebo neskôr bol označený za nezákonný a bol žalovaným opravený až na základe

rozhodnutí Krajského súdu v Nitre, ktorými boli zrušené rozhodnutia odporcu týkajúce

sa daňovej povinnosti navrhovateľa za rovnaké zdaňovacie obdobia. Tento protokol preto

6

podľa žalobcu nemohol mať za následok prerušenie plynutia prekluzívnej lehoty na vyrubenie

dane.

Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie, žalobe vyhovel

a zaviazal žalovaného zaplatiť mu trovy konania a právneho zastúpenia.

Žalovaný daňový orgán vo svojom vyjadrení z 10.08.2009 (č. l. 60) zotrval na svojich

doterajších vyjadreniach a návrhoch v súdnom konaní. Ďalej konštatoval, že žalobca

v odvolaní uvádza tie isté námietky, ktoré boli predmetom súdneho pojednávania na krajskom

súde.

Záverom žalovaný navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správneho potvrdiť.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto

ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v

potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby

7

nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi

závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd sa v svojom odôvodnení

zaoberal najmä otázkou sporného posúdenia plynutia prekluzívnej lehoty podľa § 45

Žalobca najmä poukazoval na zrušenie daňových rozhodnutí rozsudkom

Krajským súdom v Nitre zo dňa 07. februára 2007 v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z tohto zrušenia potom vyvodil klamný záver o nulite všetkých úkonov daňových orgánov

vykonaných v súvislosti so zrušenými daňovými rozhodnutiami, tzn. aj protokol o daňovej

kontrole. Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje tú skutočnosť, že zrušujúce účinky

súdnych rozhodnutí v správnom súdnictve väčšinou majú povahu „ex nunc“, tzn. že pôsobia

smerom do budúcnosti a nespochybňujú dobromyseľný výkon nadobudnutých práv,

resp. nutnosť sa správať v zmysle uložených zákonných povinností, aby nebola narušená

právna istota medzi účastníkmi zrušených vzťahov.

Aj v prejednávanej veci nastal uvedený účinok, tzn. nie je možné súhlasiť s mienkou

žalobcu, že so zrušením daňových rozhodnutí stratil protokol o daňovej kontrole svoje účinky,

ktoré mu právny poriadok pripisuje, tzn. aj účinok priznaný prostredníctvom § 15 ods. 13

že sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane.

Na základe uvedeného bol správny postup krajského súdu, keď napadnuté rozhodnutia

daňových orgánov označil za vydané v súlade so zákonom.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (povinnosť zaplatiť daň z pridanej

hodnoty vyplýva z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i

8

ods. 1 vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie

nariadiť.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobcu a stanoviska žalovaného Najvyšší súd s osvojením

si argumentácie krajského súdu postupom podľa rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na úplnú

náhradu trov tohto konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 13. júla 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová