Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-113-2021.pdf
PDF · 84.25 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/113/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o., so sídlom Rožňavská 24/A, 821 04 Bratislava, IČO: 35 733 209, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: T TransLog s.r.o., so sídlom Radvanská 28, 811 01 Bratislava, IČO: 46 481 907, o zaplatenie 36.043,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 29Cb/163/2019-236 zo dňa 27.08.2021 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 29Cb/163/2019-236 zo dňa 27.08.2021 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol odpor žalovanej strany sporu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 29Cb/163-2019 zo dňa 06.08.2020, ako vecne neodôvodnený.
2. Súd prvej inštancie v predmetnom rozhodnutí uviedol, že žalovaná strana sporu dňa 24.09.2020 doručila proti uvedenému platobnému rozkazu odpor, ktorý však obsahoval len konštatovanie podania odporu a informáciu, že žalobcovi boli zo strany žalovaného a spoločnosti ECO Logistik, s.r.o. zaslané listy, a to za účelom vyjadrenia sa a zaujatia stanoviska k danej veci. K odporu žalovaný pripojil spomínané listy a doručenku z pošty.
3. Súd prvej inštancie následne vec právne posúdil podľa § 265 ods. 1, § 267 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odpor bol síce podaný oprávnenou osobou a v zákonnej lehote, avšak neobsahuje vecné odôvodnenie v súlade s § 267 ods. 1 C.s.p., ktoré je jeho nevyhnutnou náležitosťou. Vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, teda so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Žalovaný si túto povinnosť tvrdenia nesplnil, nakoľko v ním podanom odpore uviedol len konštatovanie, že podáva odpor proti platobnému rozkazu a informáciu, že žalobcovi zaslal 2 listy ako vyjadrenia a stanoviská k danej veci. V rámci odôvodnenia odporu žalovaný neuviedol, o ktoré skutočnosti opiera svoju obranu proti platobnému rozkazu a v čom namieta tvrdenia žalobcu, na základe ktorých súd prvej inštancie predmetný platobný rozkaz vydal. Žalovaný síce k odporu pripojil listiny, o ktorých sa v ňom zmienil, avšak z podaného odporu nevyplýva, aké skutočnosti majú uvedené listiny preukázať, prípadne aké tvrdenia žalovanej majú uvedené listiny dokázať. S poukazom na uvedené má súd prvej inštancie za to, že odpor žalovaného nespĺňa zákonom danú náležitosť, t.j. vecné odôvodnenie, nakoľko žalovaný neuviedol konkrétne tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť v
platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Keďže žalovaný podal odpor bez vecného odôvodnenia a o následku takto podaného odporu bol náležite poučený, pričom následok absencie vecného odôvodnenia odporu nie je možné zhojiť postupom podľa § 129 C.s.p., súd predmetný odpor žalovaného odmietol.
4. Žalovaná strana sporu podala proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac tým, že tvrdenia žalobcu sú titulom nedostatku informácii mylné, skreslené a nepresné. Ťahače návesov MAN TGX 18.440, bližšie špecifikované v odvolaní, boli zo strany žalovaného vrátené v Bratislave dňa 29.03.2018, pričom stav vozidiel pri vrátení zodpovedal veku vozidiel a počtu najazdených km. Na ťahače bola dojednaná a od ČSOB leasing-u aj uhradená 36-mesačná plná záruka od výrobcu a taktiež servisná zmluva v trvaní 36 mesiacov/1.000.000,- km. V zmysle uvedenej zmluvy mohli ťahače najazdiť až 390.000 km. Spoločnosť žalobcu však z nepochopiteľných dôvodov zmluvu porušila a odmietla realizovať pravidelné, pre budúci stav techniky nevyhnutné servisné úkony, ktoré pod predmetnú zmluvu spadali - všetky predpísané údržby a opravy ťahačov následne vykonával Autoservis Hrejkovice, patriaci do siete Q-SERVICE. Jednotlivé opravy a údržba boli žalovanému riadne fakturované, o čom žalovaný žalobcu informoval a doložil mu potrebné listiny. S poukazom na nariadenie Komisie EÚ č. 461/2010 žalovaný vykonával údržby podľa zákonných predpisov, pričom bezplatné úkony v rámci záruky museli byť realizované zmluvným servisom výrobcu, čo sa však ani po prevzatí ťahačov dňa 29.08.2018 neudialo, technika bola odstavená na voľnom priestranstve 4 mesiace a až 19.07.2018 nechal žalobca spraviť prehliadky v spoločnosti DEKRA, hoci mal vedomosť, že ťahače nie sú nové a je teda logické, že vykazujú drobné poškodenia. Opravy, ktoré neboli z nedbalosti alebo opomenutia uskutočnené v záručnej dobe, musia preto ísť na ťarchu žalobcu. Podľa žalovaného je logické, že využil inú zákonnú možnosť na opravu a údržbu ťahačov, za ktoré platil, a preto odmietol hradiť v rozhodnom čase neoprávnené požiadavky, ktoré, navyše, žalobca ani nerealizoval. Žalobca sa zmluvne zaviazal po ukončení nájomného vzťahu s ČSOB Leasing, a.s. odkúpiť techniku, k čomu však nedošlo, a to aj napriek tomu, že sa z tejto povinnosti nemožno podľa všeobecných obchodných podmienok oslobodiť. Žalobca si od prevzatia techniky, datovaného dňom 29.03.2018, predmetnú povinnosť nesplnil. Zástupcovia žalobcu boli informovaní o stanovisku žalovaného na stretnutí dňa 28.09.2018, kde bolo vysvetlené a na jednotlivých položkách dokázané, že požadované opravy techniky sú neoprávnené, nakoľko väčšina opráv sa mala realizovať v záruke a predĺženej záruke, uhradenej spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s.. Napriek uvedenému to bol žalobca, kto nechal techniku 4 mesiace stáť, pričom po uplynutí uvedenej doby je požadovaná úhrada od žalovaného. Žalovaný preto vystavené faktúry za opravy neuznáva, považuje ich za nedopatrenie alebo neznalosť skutočného stavu veci.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že vecné odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu znamená, že odpor má byť zo strany žalovaného podaný s odôvodnením vo veci samej, teda so splnením si dôkaznej povinnosti a povinnosti tvrdenia. Keďže predmetné náležitosti v rámci odporu žalovaného absentovali, súd prvej inštancie správne odpor žalovaného ako vecne neodôvodnený odmietol. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je riadne preskúmateľné a je z neho jednoznačne zrejmé, na základe akého dôvodu došlo k odmietnutiu odporu žalovaného. Žalobca zároveň vyslovil, že sa nejedná o svojvoľné ani nepredvídateľné rozhodnutie, pretože plne korešponduje s požiadavkami ustanovenými v § 267 ods. 1 a nasl. C.s.p. Žalovaný (aj s poukazom na súdnu prax) si svoju povinnosť vecne odôvodniť ním podaný odpor proti platobnému rozkazu nemôže dodatočne splniť tým, že povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť realizuje v rámci odvolania podaného proti uzneseniu o odmietnutí odporu. Žalobca má za to, že odvolacie konanie je v zásade sporom odvolateľa so súdom prvej inštancie o to, či odpor bol podaný včas a či vecné odôvodnenie odporu bolo „dostatočné“, ale v žiadnom prípade v prípade absencie akéhokoľvek vecného odôvodnenia odporu žalovaného neumožňuje odvolateľovi uvádzať nové, vecné odôvodnenie a tvrdiť nové skutočnosti či predložiť dôkazy, ktoré mali byť predložené pri prvom úkone žalovaného, a to pri podaní odporu. Žalovanej strane sporu v danom prípade nič nebránilo, aby podal vecne odôvodnený odpor s opisom rozhodujúcich skutočností a pripojením listín, prípadne označením dôkazov, ako to uskutočnil následne v rámci ním podaného odvolania. Odvolanie žalovaného je už ale iným procesným úkonom a nenahrádza samotný odpor proti platobnému rozkazu, preto v odvolaní žalovaným uvedené dôvody nemôžu konvalidovať nedostatok spôsobený absenciou vecného zdôvodnenia odporu. Na základe uvedeného žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po
oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
7. Podľa § 267 ods. 1 C.s.p. odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801> sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.
8. Podľa § 267 ods. 2 C.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný: a) oneskorene, b) neoprávnenou osobou alebo c) bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.
9. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd mal za preukázané, že súd prvej inštancie v predmetnej právnej veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 29Cb/163/2019 zo dňa 06.08.2020, s poučením o možnosti podať proti predmetnému platobnému rozkazu odpor. Žalovaný bol riadne poučený o tom, že odpor má byť vecne odôvodnený, pričom ustanovenie § 129 C.s.p. sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. Žalovaný bol taktiež poučený o tom, že v odôvodnení má opísať rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku a pripojí k nemu listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
11. V žalovaným podanom odpore, doručenom v zákonnej lehote, však neboli uvedené žiadne relevantné skutočnosti, o ktoré by žalovaný opieral svoju obranu proti žalobcom v žalobe uplatnenému nároku, nakoľko predmetné podanie žalovaného, označené ako „Odpor proti platobnému rozkazu“ obsahovalo len konštatovanie, že na základe platobného rozkazu žalovaná strana sporu podáva odpor s uvedením, že dňa 11.01.2019 spoločnosť ECO Logistik s.r.o. odoslala odporučený list s konkrétnym vyjadrením žalobcovi, a to ako reakciu na jeho písomnosť, pričom rovnako tak aj žalovaný odoslal žalobcovi list s konkrétnym vyjadrením a stanoviskom - tieto tvorili zároveň prílohu odporu žalovaného.
12. Odvolací súd uvádza, že účelom skrátenej formy rozhodovania súdu o peňažnom nároku žalobcu je zefektívnenie procesného konania, a tým aj zabezpečenie rýchlejšej a účinnejšej ochrany žalobcu. Odpor ako prostriedok procesnej obrany proti platobnému rozkazu musí byť vecne odôvodnený, pričom inštitút vecného odôvodnenia treba vykladať ako odôvodnenie riadne, čo znamená odôvodnenie vo veci samej - so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Vec sama tvorí predmet konania a žalovaný je povinný v odpore uvádzať skutočnosti, ktoré odôvodňujú spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, čiže žalovaný musí v odôvodnení opísať rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku a k odporu musí pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, príp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ však odpor nie je vecne odôvodnený, v súvislosti s absenciou vecného odôvodnenia nie je možné žalovanú stranu sporu vyzvať na jeho doplnenie, resp. opravu.
13. V danom prípade je preto potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, ktorý správne vyhodnotil, že žalovaný si povinnosť vecného odôvodnenia ním podaného odporu proti platobnému rozkazu súdu prvej inštancie sp. zn. 29Cb/163/2019 zo dňa 06.08.2020 nesplnil, nakoľko tento neobsahuje žiadne relevantné námietky spôsobilé spochybniť žalobcom uplatnený nárok. Na uvedenom zároveň nemení nič ani to, že žalovaný v rámci odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 29Cb/163/2019-236 zo dňa 27.08.2021 následne relevantné skutočnosti doplnil, pretože aj zo strany súdu prvej inštancie bol v rámci poučenia, ktoré obsahoval vyššie uvedený platobný rozkaz, žalovaný oboznámený s tým, že nedostatok vecného odôvodnenia postupom podľa § 129 C.s.p. zhojiť nemožno. Odvolací súd zároveň dodáva, že odvolanie proti uzneseniu, ktorým bol odpor žalovanej strany sporu odmietnutý, je opravným prostriedkom proti predmetnému uzneseniu, účelom ktorého je dosiahnutie zmeny, ak súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zákonom požadované náležitosti žalovanou stranou podaného odporu v zmysle §
267 ods. 1 a 2 C.s.p. (následkom čoho je jeho odmietnutie), avšak nie prostriedkom nápravy pre odpor samotný (a zhojenie v ňom absentujúcich zákonných náležitostí).
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že predmetný postup súdu prvej inštancie bol správny a keďže ani žalovaným v odvolaní uvádzané skutočnosti nie sú spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto ho ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 255 ods. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).