Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/22/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E., s.r.o., so sídlom Ú., IČO:

X., zastúpený advokátskou kanceláriou T. K., s.r.o., so sídlom Ú. proti žalovanému: Ing. P.

K., s miestom podnikania M., IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. M. K., so sídlom J.,

o zaplatenie sumy 22 019,22 Eur s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre, č. k. -505 zo dňa

26. novembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Nitre zo dňa 26. novembra 2009, č. k. -505 o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 25. mája 2009, č. k. -466 uložil

povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 17 803,38 Eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku, vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že z vykonaného

dokazovania dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu (poisťovňa) a žalovaný

uzatvorili platne zmluvu o obchodnom zastúpení, na základe ktorej žalovaný uzatváral

v mene zastúpeného poistné zmluvy za dohodnutú províziu. Zmluva bola uzatváraná na dobu

neurčitú s možnosťou jej výpovede jednou zo zmluvných strán. Poisťovňa zmluvu

so žalovaným vypovedala písomne dňa 27.12.2004, matka žalovaného prevzala zásielku dňa

5.1.2005. Doručenie výpovede považoval súd za dostatočné, pretože išlo o osobu blízku

žalovanému a doručovanie takýmto spôsobom bolo vykonané v súlade s čl. VII. ods. 6

zmluvy. Výpovedná lehota začala plynúť dňom 1.2.2005 a uplynula dňa 31.3.2005. Doba

trvania zmluvy však podľa názoru súdu nemá vplyv na povinnosť žalovaného upravenú

v čl. 6 Provízneho poriadku, teda na povinnosť vrátiť neoprávnenú províziu. Súd považoval

žalobu za dôvodnú v časti 17 803,38 Eur (536 344,63 Sk), pretože do tejto výšky uplatnenej

sumy žalobca preukázal, že žalovaný nevrátil poisťovni neoprávnené provízie. Žalovaný

si ponechal vyplatenú províziu, hoci neboli splnené podmienky pre ich vyplatenie, upravené

v čl. 6 Provízneho poriadku, teda, že uzatvorená poistná zmluva bola v platnosti po dobu

24 mesiacov od uzatvorenia a zároveň bolo riadne zaplatené poistné. Súd žalobcovi nepriznal

sumu 4 215,85 Eur (127 006,80 Sk), pretože v tejto časti uplatneného nároku nemal

preukázané, že pri poistných zmluvách č. 1000050772, č. 1000042008 a č. 1000041705 došlo

k zániku platnosti poistnej zmluvy v určenej lehote alebo v tejto lehote nebolo riadne

zaplatené poistné. Súd žalobu zamietol i v časti uplatnených úrokov z omeškania.

Žalovanému vznikla povinnosť vrátiť vyplatené provízie bez zbytočného odkladu po zistení

tejto skutočnosti (čl. V. ods. 4 zmluvy). Poisťovňa si vrátenie provízií uplatnila vystavením

faktúr č. 405000227, č. 402000651, žalobca však nepredložil dôkaz o tom, kedy boli

žalovanému doručené a teda súd nemal preukázané, kedy sa žalovaný dostal do omeškania

s vrátením provízií. O trovách konania rozhodol súd podľa Žalobca mal

v konaní úspech len čiastočný, bola mu priznaná suma 17 803,38 Eur, žaloba bola zamietnutá

v časti uplatnenej sumy 4 215,85 Eur a v časti úrokov z omeškania, ktoré ku dňu rozhodnutia

súdu boli spolu 12 946,10 Eur. Na základe uvedeného súd ani jednému z účastníkov náhradu

trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku sa odvolala žalobca a žalovaný. Žalobca v časti zamietnutia

návrhu a žalovaný vo vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 26. novembra 2009, č. k.

rozsudok Okresného súdu Nitra, č. k. -466 zo dňa 25.5.2009

v časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17 803,38 Eur

potvrdil, v zamietajúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania napadnutý rozsudok zmenil

tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 13,5% ročný úrok z omeškania

zo sumy 17 803,38 Eur od 10.3.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 1 820,65

Eur na účet právneho zástupcu žalobcu.

V odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku

súdu prvého stupňa, týkajúcimi sa výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi

sumu 17 803,38 Eur a dodal, že (v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy) odchýlku od ustanovení pripúšťa, pretože

ustanovenia tohto paragrafu v taxatívnom výpočte kogentných ustanovení Obchodného

zákonníka neuvádza. Keďže zákon v uvedenom taxatívnom výpočte kogentných ustanovení

(od ktorých odchýlka nie je prípustná) neuvádza, je odchýlka

od jeho znenia alebo jeho vylúčenie §-om 263 ods. 1 výslovne

dovolené.

Odvolaniu žalobcu odvolací súd vyhovel, keď uviedol, že sa stotožňuje

s konštatovaním prvostupňového súdu o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne

skutočnosti, že by žalovanému boli doručené faktúry, ktorými si u neho uplatnil vrátenie

provízií obchodného zástupcu. Žalovanému pritom podľa čl. V ods. 4 zmluvy o obchodnom

zastúpení vznikla povinnosť vyplatenú províziu vrátiť bez zbytočného odkladu po tom,

čo bolo zistené, že ide o tzv. neoprávnenú províziu. Splatnosť provízií však v danom prípade

nastala preukázateľne najneskôr dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému súdom

prvého stupňa, keďže jej doručením žalovaný získal vedomosť o predmetnej skutočnosti.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti napadnutej žalobcom

zmenil podľa tak, že žalovanému v súlade s uložil

povinnosť zaplatiť zo sumy 17 803,38 Eur tiež 13,5% ročný úrok z omeškania od 10.3.2007

do zaplatenia.

Odvolací súd v rámci náhrady trov prvostupňového konania žalobcovi priznal 61,7%

zo sumy tvorenej súčtom zaplateného súdneho poplatku a vyčíslených trov právneho

zastúpenia 2 497,51 Eur (pôvodne 75 240 Sk), teda vo výške 1 540,96 Eur. Ohľadne trov

odvolacieho konania odvolací súd rozhodol na základe z dôvodu,

že žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný v zmysle ust. § 241

ods. 2 písm. c/ , navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že návrh v celom rozsahu

zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania. V dovolaní namietol, že odvolací súd

sa nezaoberal otázkou platnosti ukončenia jednotlivých poistných zmlúv, z ktorých si žalobca

uplatnil vrátenie provízie. Poukázal na to, že poisťovňa vykonala v jednotlivých poistných

zmluvách, ktorých návrhy s klientmi Poisťovne dojednával žalovaný, zmeny týkajúce

sa výšky mesačného extra poistného tak, že ich presunul na krytie hlavného poistenia, čoho

dôsledkom bolo zvýšenie sumy poistného pre hlavné poistenie. Keďže extra poistné nemalo

charakter poistného v zmysle ustanovenia , ale bolo

určené výlučne na sporenie, Poisťovňa nebola oprávnená zrušiť zmluvu pre neplatenie

poistného v zmysle ustanovenia . Ďalej uviedol,

že považuje za nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, týkajúce sa aplikácie

ust. § 662 ods. 1 až ods. 3 Obchod. zák. Ide o špecifickú úpravu, ktorá pripúšťa možnosť

odchylnej úpravy len jedným smerom, čím zákonodarca, s prihliadnutím na úpravu

obsiahnutú v , sledoval zvýšenie ochrany obchodného

zástupcu pri možnej zmluvnej úprave zániku nároku na províziu. Interpretácia predmetného

ustanovenia musí nevyhnutne vychádzať z jeho zmyslu a účelu, ktorá v danom prípade

vylučuje Poisťovňou zvolený spôsob úpravy zániku nároku žalovaného na províziu. Úprava

zániku nároku na províziu v zmysle vrátenia odňatej provízie, obsiahnutá v Províznom

poriadku Kódexu obchodnej služby, je v zjavnom rozpore s dikciou ustanovenia § 662 ods. 3

. Takúto dohodu nie je možné za žiadnych okolností posudzovať

ako dohodu v prospech obchodného zástupcu, nakoľko zakladá právnu neistotu obchodného

zástupcu ohľadne existencie a trvania jeho už vzniknutého nároku na províziu, a to dokonca

aj v prípade ukončenia zmluvného vzťahu medzi obchodným zástupcom a Poisťovňou, kedy

už obchodný zástupca na ním dohodnuté obchody nemá žiadny dosah. Podľa dovolateľa

nárok žalobcu nie je možné posúdiť ani ako ručiteľský záväzok obchodného zástupcu

za splnenie povinnosti tretími osobami, s ktorými navrhol odporca ako obchodný zástupca

uzavretie poistných zmlúv podľa ustanovenia , pretože

za prevzatie takejto záruky obchodným zástupcom po dohodnutú dobu ručenia (t. j. v danom

prípade 24 mesiacov od uzavretia poistných zmlúv), by museli byť splnené súčasne

obe podmienky upravené v tomto zákonnom ustanovení, a to, že obchodný zástupca sa

na ručenie písomne zaviazal a za prevzatie záruky dostal osobitnú odmenu. V posudzovanom

prípade však osobitná odmena obchodného zástupcu pre takýto prípad nebola dohodnutá

podľa citovaného ustanovenia .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / / preskúmal

odvolanie podľa 214 ods. 1, 2 , predovšetkým z hľadiska prípustnosti jeho podania

a dospel k záveru, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie

prípustné.

Podľa ust. , dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa ust. , dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa ust. , dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci.

Podľa ust. , dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu.

Žalobcom podané dovolanie nespĺňa dôvody prípustnosti dovolania uvedených

v citovanom ust. , a

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, a to z dôvodov

ustanovených v ust. Žalobca svoje podanie dovolania neoprel ani o jeden

z týchto dôvodov.

Dovolací súd konštatoval, že žalobcovo podanie nespĺňa dôvody dovolania podľa

ust.

Podľa ust. ustanovenia , , a

platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

Dovolací súd v zmysle ust. odmietol dovolanie, ktoré

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Dovolací súd z uvedených dôvodov dovolanie žalovaného proti rozsudku v napadnutej

časti, ktorou odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v časti

priznaného príslušenstva, ako dovolanie neprípustné v zmysle ust.

odmietol.

Dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania žalobcovi nepriznal, pretože

mu žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 14. júla 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová