Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/129/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. - F., S.S. so sídlom

v H., zastúpenej JUDr. J. B., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému Ing. Š. T.,

bývajúcemu v L., podnikateľovi podnikajúcemu pod obchodným menom Ing. Š. T., s

miestom podnikania v P., o vydanie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom

súde Piešťany pod sp.zn. , o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu

v Trnave z 13. januára 2010 sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Piešťany uznesením č.k. -70 z 23. septembra 2009 v spojení

s opravnými uzneseniami č.k. -105 z 20. októbra 2009, č.k. -115

z 21. októbra 2009 a č.k. -119 z 21. októbra 2009 nariadil predbeţné opatrenie,

ktorým uloţil ţalovanému povinnosť umoţniť ţalobkyni uţívanie nebytového priestoru

nachádzajúceho sa v P., na prvom poschodí budovy penziónu S., zapísanej v katastri

nehnuteľností vedenom S. na LV č. X. ako stavba súp. č. X. o celkovej výmere m² v takom

rozsahu a takým spôsobom ako bola ţalobkyňa oprávnená tento uţívať doteraz na základe

Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.2.2008, ako aj uţívanie strojov a zariadení

tohto nebytového priestoru, ktoré sú podrobne opísané v nájomnej zmluve a dodatku č. 1 k

predmetnej zmluve, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia a tieţ uloţil

ţalovanému povinnosť zdrţať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by ţalobkyni bránili tento

priestor riadne uţívať, a to aţ do právoplatného rozhodnutia súdu o ţalobe o určenie

neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy o prenájme nebytových priestorov č. 02/2008 zo dňa

20.2.2008. Ďalej súd prvého stupňa ţalobkyni uloţil, aby v lehote 30 kalendárnych dní od

doručenia uznesenia podala na súd ţalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy

o prenájme nebytových priestorov č. 02/2008 zo dňa 20.2.2008. Svoje rozhodnutie

prvostupňový súd odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 74 ods. 1, § 75 ods. 1 a 7, § 76

ods. 1 písm. f/ a , ako aj ustanovenia a , a , §

139 ods. 1, 2, 3 a , keď sa v celom rozsahu stotoţnil so

skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, pričom vychádzal zo skutočnosti, ţe účastníci

konania uzatvorili nájomnú zmluvu o prenájme nebytových priestorov č. 02/2008 zo dňa

20.2.2008 a dodatky č. 1, 2, 3 a 4 k tejto zmluve. Poukázal na to, ţe zmluvou sa obe zmluvné

strany zaviazali na plnenie si povinností, medzi iným zo strany ţalobkyne išlo o platenie

nájmu riadne a včas a zo strany ţalovaného išlo o poistenie predmetu nájmu, pričom nájomca

si platil a platí nájomné vo výške podľa obsahu nájomnej zmluvy a dodatkov prihliadajúc na

skutočnosť, ţe doposiaľ nebol odstránený stav na prístrojoch, z ktorého dôvodu bolo

i nájomné zníţené. Súd prihliadol aj na to, ţe ţalobkyňa si za dobu nájmu získala stálu

klientelu, a to i vďaka reklamnej činnosti, s čím mala výdavky a v súčasnosti má záväzky voči

klientom z titulu vydania im permanentiek.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením sp.zn.

z 13. januára 2010 na odvolanie ţalovaného napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil

tak, ţe návrh na vydanie predbeţného opatrenia zamietol. Uviedol, ţe predbeţné opatrenie

musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania

o ţalobe; uţ z návrhu na vydanie predbeţného opatrenia podávaného pred začatím konania

vo veci samej musí byť zrejmé, čoho sa mieni ţalobca v budúcom konaní domáhať, teda akú

ţalobu mieni podať. Z návrhu na predbeţné opatrenie vyplynulo, ţe predbeţné opatrenie má

mať vzťah k predmetu budúceho konania, ktorým má byť konanie o určenie neplatnosti

výpovede z nájmu. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nie je daný naliehavý

právny záujem ţalobkyne v zmysle ustanovenia na určení neplatnosti

výpovede z nájomnej zmluvy, nakoľko poţadované určenie má len povahu predbeţnej otázky

vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá ho ţiadala

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ţalobkyňa v dovolaní namietala nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom. Prípustnosť dovolania vyvodzovala s poukazom

na ustanovenie , keďţe napadla zmeňujúce uznesenie odvolacieho

súdu a takisto odňatím moţnosti konať pred súdom podľa z dôvodu, ţe

súd konal bez vytýčenia pojednávania a rozhodoval iba na základe písomných podaní

účastníkov konania.

Ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním

( a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Ako je však výslovne uvedené v , ustanovenia odsekov 1 a

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o predbeţnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované vo vyššie citovanom ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné

bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania ţalobkyne je

preto v zmysle ustanovenia vylúčená.

Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení

, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak

dovolanie z hľadiska vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (

veta druhá ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom

nebola v konaní zistená.

Ţalobkyňa v dovolaní tvrdila, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť

konať pred súdom v zmysle ustanovenia tým, ţe odvolací súd konal

bez vytýčenia pojednávania a rozhodoval iba na základe písomných podaní účastníkov

konania.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe rozhodol postupom

bez nariadenia pojednávania v zmysle Podľa ustanovenia a

v znení účinnom od 15. októbra 2008 ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, alebo o prípad, kedy súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a

bez nariadenia pojednávania, alebo ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem, môţe odvolací

súd o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Keďţe odvolanie ţalovaného

v danej veci bolo podané dňa 23.12.2009 a nešlo ani o ţiaden z uvedených prípadov vrátane

dôleţitého verejného záujmu, ktorý je dôvodom nariadenia pojednávania len vtedy, ak by

otázky, ktoré sú predmetom konania, mohli mať širší spoločenský dopad a ak by ochrana práv

a právom chránených záujmov účastníkov konania mohla byť významná i pre iné subjekty,

moţno uzavrieť, ţe odvolací súd bol v tejto veci oprávnený rozhodnúť bez nariadenia

pojednávania.

Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd

postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci procesne

nepochybil a svojim postupom ţalobkyni neodňal moţnosť konať pred súdom podľa § 237

písm. f/

Pokiaľ ide o námietky uvedené v dovolaní ţalobkyne spočívajúce v nesprávnom

právnom posúdení veci, tieto by bolo moţné preskúmať len v tom prípade, ak by dovolanie

bolo prípustné. Nakoľko dovolací dôvod v zmysle , ak by aj bol

daný, sám osebe nezakladá prípustnosť dovolania, dovolací súd sa týmito námietkami

nezaoberal.

Pretoţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia

aţ 3 a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne

trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. júla 2010

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová