Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5dc/366800.8ba5f7.pdf
PDF · 118.93 KB
No categories available
6Cdo/129/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 129/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. - F., S.S. so sídlom
v H., zastúpenej JUDr. J. B., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému Ing. Š. T.,
bývajúcemu v L., podnikateľovi podnikajúcemu pod obchodným menom Ing. Š. T., s
miestom podnikania v P., o vydanie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom
súde Piešťany pod sp.zn. 10 C 36/2009, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu
v Trnave z 13. januára 2010 sp.zn. 10 Co 458/2009 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Piešťany uznesením č.k. 10 C 36/2009-70 z 23. septembra 2009 v spojení
s opravnými uzneseniami č.k. 10 C 36/2009-105 z 20. októbra 2009, č.k. 10C 36/2009-115
z 21. októbra 2009 a č.k. 10C 36/2009-119 z 21. októbra 2009 nariadil predbeţné opatrenie,
ktorým uloţil ţalovanému povinnosť umoţniť ţalobkyni uţívanie nebytového priestoru
nachádzajúceho sa v P., na prvom poschodí budovy penziónu S., zapísanej v katastri
nehnuteľností vedenom S. na LV č. X. ako stavba súp. č. X. o celkovej výmere m² v takom
rozsahu a takým spôsobom ako bola ţalobkyňa oprávnená tento uţívať doteraz na základe
Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.2.2008, ako aj uţívanie strojov a zariadení
tohto nebytového priestoru, ktoré sú podrobne opísané v nájomnej zmluve a dodatku č. 1 k
predmetnej zmluve, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia a tieţ uloţil
ţalovanému povinnosť zdrţať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by ţalobkyni bránili tento
priestor riadne uţívať, a to aţ do právoplatného rozhodnutia súdu o ţalobe o určenie
neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy o prenájme nebytových priestorov č. 02/2008 zo dňa
20.2.2008. Ďalej súd prvého stupňa ţalobkyni uloţil, aby v lehote 30 kalendárnych dní od
doručenia uznesenia podala na súd ţalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy
o prenájme nebytových priestorov č. 02/2008 zo dňa 20.2.2008. Svoje rozhodnutie
prvostupňový súd odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 74 ods. 1, § 75 ods. 1 a 7, § 76
ods. 1 písm. f/ a § 76 ods. 4 O.s.p., ako aj ustanovenia § 136 ods. 1 a 2, § 137 ods. 1 a 2, §
139 ods. 1, 2, 3 a § 140 Občianskeho zákonníka, keď sa v celom rozsahu stotoţnil so
skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, pričom vychádzal zo skutočnosti, ţe účastníci
konania uzatvorili nájomnú zmluvu o prenájme nebytových priestorov č. 02/2008 zo dňa
20.2.2008 a dodatky č. 1, 2, 3 a 4 k tejto zmluve. Poukázal na to, ţe zmluvou sa obe zmluvné
strany zaviazali na plnenie si povinností, medzi iným zo strany ţalobkyne išlo o platenie
nájmu riadne a včas a zo strany ţalovaného išlo o poistenie predmetu nájmu, pričom nájomca
si platil a platí nájomné vo výške podľa obsahu nájomnej zmluvy a dodatkov prihliadajúc na
skutočnosť, ţe doposiaľ nebol odstránený stav na prístrojoch, z ktorého dôvodu bolo
i nájomné zníţené. Súd prihliadol aj na to, ţe ţalobkyňa si za dobu nájmu získala stálu
klientelu, a to i vďaka reklamnej činnosti, s čím mala výdavky a v súčasnosti má záväzky voči
klientom z titulu vydania im permanentiek.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením sp.zn. 10 Co 458/2009
z 13. januára 2010 na odvolanie ţalovaného napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil
tak, ţe návrh na vydanie predbeţného opatrenia zamietol. Uviedol, ţe predbeţné opatrenie
musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania
o ţalobe; uţ z návrhu na vydanie predbeţného opatrenia podávaného pred začatím konania
vo veci samej musí byť zrejmé, čoho sa mieni ţalobca v budúcom konaní domáhať, teda akú
ţalobu mieni podať. Z návrhu na predbeţné opatrenie vyplynulo, ţe predbeţné opatrenie má
mať vzťah k predmetu budúceho konania, ktorým má byť konanie o určenie neplatnosti
výpovede z nájmu. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nie je daný naliehavý
právny záujem ţalobkyne v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. na určení neplatnosti
výpovede z nájomnej zmluvy, nakoľko poţadované určenie má len povahu predbeţnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá ho ţiadala
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ţalobkyňa v dovolaní namietala nesprávne právne
posúdenie veci odvolacím súdom. Prípustnosť dovolania vyvodzovala s poukazom
na ustanovenie § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďţe napadla zmeňujúce uznesenie odvolacieho
súdu a takisto odňatím moţnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. z dôvodu, ţe
súd konal bez vytýčenia pojednávania a rozhodoval iba na základe písomných podaní
účastníkov konania.
Ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním
(§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute,
o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach
vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
o predbeţnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne
vymenované vo vyššie citovanom ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné
bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania ţalobkyne je
preto v zmysle ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená.
Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení
§ 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak
dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1
veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.,
dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto
zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom
nesprávne obsadeným. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom
nebola v konaní zistená.
Ţalobkyňa v dovolaní tvrdila, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť
konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe odvolací súd konal
bez vytýčenia pojednávania a rozhodoval iba na základe písomných podaní účastníkov
konania.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe rozhodol postupom
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. Podľa ustanovenia § 214 ods. 1 a 2
O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, alebo o prípad, kedy súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a
bez nariadenia pojednávania, alebo ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem, môţe odvolací
súd o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Keďţe odvolanie ţalovaného
v danej veci bolo podané dňa 23.12.2009 a nešlo ani o ţiaden z uvedených prípadov vrátane
dôleţitého verejného záujmu, ktorý je dôvodom nariadenia pojednávania len vtedy, ak by
otázky, ktoré sú predmetom konania, mohli mať širší spoločenský dopad a ak by ochrana práv
a právom chránených záujmov účastníkov konania mohla byť významná i pre iné subjekty,
moţno uzavrieť, ţe odvolací súd bol v tejto veci oprávnený rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania.
Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd
postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci procesne
nepochybil a svojim postupom ţalobkyni neodňal moţnosť konať pred súdom podľa § 237
písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ ide o námietky uvedené v dovolaní ţalobkyne spočívajúce v nesprávnom
právnom posúdení veci, tieto by bolo moţné preskúmať len v tom prípade, ak by dovolanie
bolo prípustné. Nakoľko dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ak by aj bol
daný, sám osebe nezakladá prípustnosť dovolania, dovolací súd sa týmito námietkami
nezaoberal.
Pretoţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia
§ 239 ods. 1 aţ 3 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne
trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. júla 2010
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová