Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/246/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. spol. s r.o., so sídlom

v Ţ., proti ţalovanej Ing. O. H., súdnej exekútorke, so sídlom v P., o zaplatenie 751,29 Eur

(22 633,50 Sk), vedenej na Okresnom súde Povaţská Bystrica pod sp.zn. ,

o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 19. mája 2009, sp.zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu o d m i e t a.

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom z 29. októbra 2008 č.k. -33

zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal proti ţalovanej zaplatenia sumy 22 633,50 Sk

s 8,5% úrokom z omeškania od X. do zaplatenia, titulom náhrady škody z nesprávneho

úradného postupu a nezákonného rozhodnutia vydaného ţalovanou ako súdnou exekútorkou

pri výkone jej exekučnej činnosti a rozhodol o trovách konania. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, ţe ţalovaná nebola v konaní vecne pasívne legitimovaná, lebo v prípade vzniku

škody z nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia súdneho exekútora

pri výkone exekučnej činnosti, za škodu zodpovedá štát. Aţ následne po uplatnení náhrady

škody zo strany poškodeného voči štátu, má štát po úhrade škody regresný postih voči

súdnemu exekútorovi. Navyše, neboli splnené ani ďalšie zákonné podmienky, za ktorých

ţalobca mohol ţalovaný nárok s úspechom uplatniť (ţalobca nevyuţil moţnosť podať riadny

opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorého nezákonnosť napáda v zmysle § 6 ods. 2 zák.

č. , nárok vopred predbeţne neprerokoval s príslušným orgánom, atď.). Ţalobu

ţalobcu povaţoval preto za nedôvodne podanú.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 19. mája 2009, sp.zn.

na odvolanie ţalobcu rozsudok okresného súdu potvrdil a rozhodol o náhrade trov

odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa vykonal

vo veci dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami

uvedenými v ust. a správne aplikoval predpisy hmotného práva. Stotoţnil

sa so záverom prvostupňového súdu v tom, ţe v danom prípade ţalovaná nie je vecne pasívne

legitimovaná, čo má vţdy za následok zamietnutie ţaloby. Rozsudok súdu prvého stupňa

povaţoval preto za vecne správny.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Uviedol, ţe

konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté vadou uvedenou v

Existenciu vady odôvodnil tým, ţe následne ako obdrţal od Okresného súdu Povaţská

Bystrica informáciu, ţe sudca tohto okresného súdu JUDr. I. H. je manţelom ţalovanej, podal

25. novembra 2008 námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni JUDr. Ľ. B.. Okresný súd

nepredloţil vec nadriadenému súdu spolu s vyjadrením namietanej sudkyne na rozhodnutie

o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Uvedeným konaní bolo porušené ustanovenie

a , ktoré odôvodňuje podanie dovolania podľa , lebo

je tu skutočnosť, na základe ktorej moţno mať pochybnosti o nezaujatosti sudkyne

prvostupňového súdu. Navrhol preto, aby dovolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil

a vec mu vrátil na nové konanie, ktorému bude predchádzať rozhodnutie o uplatnenej

námietke zaujatosti voči sudkyni JUDr. B.

Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto

ho treba odmietnuť.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.

V zmysle ustanovenia platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok

( ) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak

len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( v znení

účinnom do 28. februára 2010.

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

V ustanovení sú vymenované vady, ktoré sú dôvodom prípustnosti

dovolania smerujúceho proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Dovolací súd,

vzhľadom na zákonnú povinnosť vţdy na tieto vady konania prihliadnuť, preskúmal

prípustnosť dovolania aj z hľadísk tam uvedených. Osobitne sa zaoberal námietkou

dovolateľa, ţe konanie trpí vadou uvedenou v

Ţalobca vyvodzoval existenciu tejto vady jednak z nesprávneho postupu súdov niţších

stupňov po podaní námietky zaujatosti a jednak z toho, ţe vec pred súdom prvého stupňa

prejednávala a rozhodovala vylúčená sudkyňa, keďţe v konaní vyšla najavo skutočnosť

vzbudzujúca pochybnosť o jej nezaujatosti.

K prvému dôvodu treba uviesť, ţe v zmysle súd predloţí vec

nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej

podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec

sa predloţí aţ po vykonaní úkonov spojených s predloţením veci odvolaciemu súdu.

V posudzovanej veci sa sudkyňa okresného súdu JUDr. B. k námietke zaujatosti

vyjadrila (viď č.l. 42 spisu) a vec spolu s odvolaním ţalobcu po vykonaní úkonov v zmysle

druhej vety vyššie citovaného zákonného ustanovenia predloţila na rozhodnutie Krajskému

súdu v Trenčíne. Krajský súd o námietke zaujatosti nerozhodol s odôvodnením, ţe ţalobcom

bola uplatnená aţ po vydaní rozsudku súdom prvého stupňa a keďţe odvolací súd toto

rozhodnutie potvrdil, na námietku neprihliadol (viď č.l. 53 spisu).

Z uvedeného vyplýva, ţe súdy niţších stupňov po uplatnení námietky zaujatosti

nepostupovali v rozpore s ustanovením tak, ako to tvrdil ţalobca. Podľa

dovolacieho súdu, ani odvolaciemu súdu nemoţno v jeho postupe nič vyčítať, lebo

za situácie, keď po jeho rozhodnutí prejednanie veci okresným súdom uţ do úvahy

neprichádzalo, rozhodovať o tom, či je alebo nie je sudkyňa okresného súdu JUDr. B.

vylúčená, sa stalo bezpredmetným.

Keďţe dovolací súd je oprávnený pri posudzovaní podmienok prípustnosti dovolania

v zmysle túto otázku posúdiť samostatne, dovolací súd skúmal, či

vo veci (ne)rozhodoval vylúčený sudca.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti

neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti,

ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia

určitého právne významného vzťahu sudcu k veci alebo jeho osobného vzťahu k účastníkom

konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektívny pohľad na vec

a preto vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti. Pomer sudcu k veci je daný najmä vtedy,

ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia

o veci. Môţe ísť o prípady, ak je sudca priamo zainteresovaný na výsledku konania (napr. je

účastníkom konania), prípadne má na tomto výsledku nepriamy záujem (napr. ako vedľajší

účastník) alebo získal informácie o veci tzv. neprocesným spôsobom, t.j. inak ako

dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo v zmysle

O kvalifikovaný pomer sudcu k účastníkom konania (ich zástupcom) ide najmä vtedy, ak by

bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere

k nim.

Dovolací súd po preskúmaní veci nezistil ţiaden taký kvalifikovaný vzťah sudcu

k veci, resp. k účastníkom konania (ţalovanej), ktorý by zakladal dôvod pre jeho vylúčenie

z prejednávania a rozhodovania veci.

Podľa dovolacieho súdu skutočnosť, ţe sudca Okresného súdu Povaţská Bystrica

JUDr. I. H. je manţelom ţalovanej bez ďalšieho nič nevypovedá o kvalifikovanom vzťahu

konajúcej sudkyne k veci a k účastníkom konania, konkrétne k ţalovanej. Len zo samotnej

existencie príbuzenského pomeru ţalovanej k sudcovi vykonávajúcemu funkciu na súde, na

ktorom sa jej vec prejednáva, nemoţno vyvodiť taký pomer konajúceho sudcu k veci, ktorý

by mohol ovplyvniť jeho objektívny pohľad na vec. Napokon, aj samotná konajúca sudkyňa

JUDr. B. uviedla, ţe so ţalovanou nie je v ţiadnom osobnom vzťahu. Prichádza s ňou do

„kontaktu“ len v rámci rozhodovania v exekučných veciach, kde vystupuje ako súdna

exekútorka. Necíti sa preto vo veci zaujatá.

Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe v posudzovanej veci v konaní

pred okresným súdom (a ani pred odvolacím súdom) nerozhodoval vylúčený sudca, a preto

nedošlo k ţalobcom namietanej procesnej vade ( ).

Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ f/ Dovolanie v tejto veci

preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľ vady

uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal.

Keďţe v prejednávanej veci dovolanie ţalobcu smerovalo proti rozsudku odvolacieho

súdu, proti ktorému podľa prípustné nie je a neboli zistené ani dôvody

prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie ako

neprípustné odmietol ( v spojení s veta prvá )

bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského

súdu.

Ţalovaná mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( od. 5 veta prvá v spojení s

ods. 1 a ). Ţalovanej v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli,

preto jej neboli priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. júla 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová