Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/43/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci

ţalobkyne: JUDr. D.D., advokátka, so sídlom N., B., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu

P.D.„v konkurze“, N., H., IČO: X. proti ţalovanému:

Mgr. J.H., súdny exekútor, so sídlom X., H., o zaplatenie

26 729,63 Eur s príslušenstvom, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 11.01.2010, č. k. -73, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

11.01.2010, č. k. -73 p o t v r d z u j e.

Ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zaviazal ţalovaného zaplatiť

ţalobkyni na účet č. X., vedený v S., a.s., pobočka B., sumu 10 365,03 Eur s 8% úrokom

z omeškania ročne odo dňa 1.5.2008 a nahradiť mu trovy konania vo výške 621,50 Eur.

Súd konanie v časti o zaplatenie 16 364,60 Eur zastavil.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia ţalobkyňa sa ţalobou doručenou súdu dňa

19.11.2008 domáhala proti ţalovanému zaplatenia sumy 26 729,63 Eur (805 257 Sk)

s príslušenstvom.

Podaním doručeným súdu dňa 22.01.2009 vzala ţalobkyňa návrh čiastočne späť

a súd na jej ţiadosť konanie vo výške 16 364,60 Eur (493 000 Sk) v tejto časti podľa § 96

ods. 1, 3 zastavil.

Podľa odôvodnenia ţaloby Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím, č. k.

vyhlásil konkurz na úpadcu P.D. V rámci realizácie súpisu majetku patriaceho

do konkurznej podstaty ţalobkyňa zistila, ţe úpadca zaúčtoval voči súdnemu exekútorovi

Mgr. J. pohľadávku vo výške 26 729,62 Eur (805 257 Sk). Súdny exekútor bol poverený

príslušným súdom na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného - M. proti povinnému

- P.D. Súdny exekútor začal vykonávať exekúcie voči povinnému a tieto sú vedené na

exekútorskom úrade pod č. Ex 630/06, Ex 660/06, Ex 661/06, Ex 662/06, Ex 663/06. V rámci

exekučného konania došlo k dohode medzi oprávneným a zároveň záloţným veriteľom,

súdnym exekútorom a povinným na i dobrovoľnom predaji nehnuteľností. Predaj

poľnohospodárskych nehnuteľností v záloţnom práve oprávneného bol realizovaný s tým, ţe

finančné prostriedky predstavujúce kúpnu cenu boli poukázané na účet súdneho exekútora

v celkovej sume 2 190 000 Sk. Časť z tejto sumy bola zaslaná oprávnenému, a to vo výške

1 384 543 Sk. Zostatok sumy bol ponechaný na účte súdneho exekútora. Predaj nehnuteľností

bol realizovaný v mesiaci október 2006. Dňa 15.11.2006

bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a exekučné konania boli v súlade s § 14 ods. 1

písm. d/ ZKV prerušené. Keďţe pred vyhlásením konkurzu došlo k speňaţeniu majetku a celý

výťaţok zo speňaţenia nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty.

Súdny exekútor odmietol zostatok výťaţku vydať do konkurznej podstaty s odôvodnením,

ţe táto celá suma bola zúčtovaná na trovy exekúcie. Na takýto postup súdny exekútor podľa

ţalobkyne nemal relevantný dôvod, keďţe ani jedna z uvedených exekúcií nebola v čase

vyhlásenia konkurzu ukončená ţiadnym zákonným spôsobom.

Na pojednávaní ţalobkyňa poukázala na list ţalobcu, v ktorom jej oznamoval, ktoré

exekúcie boli proti povinnému uskutočňované jeho exekučným úradom a uviedol,

ţe v prospech oprávneného boli vymoţené prostriedky vo výške 2 190 000 Sk.

Suma 1 384 743 Sk bola poukázaná v prospech vymáhajúceho a zároveň záloţného veriteľa.

Uviedla, ţe po odpočítaní sumy 1 384 743 Sk od 2 190 000 Sk dospela k sume 805 257 Sk,

ktorú pôvodne ţiadala od ţalovaného zaplatiť. Po podaní ţaloby uznala časť odmeny

ţalovaného, a to 20% z vymoţenej pohľadávky, t. j. zo sumy 2 190 000 Sk, t. j 14 538,94 Eur

(438 000 Sk) Uznala aj náklady vo výške 1 825,67 Eur (55 000 Sk).

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k ţalobe uviedol, ţe výťaţok z predaja nehnuteľností

vo výške 2 190 000 Sk bol vinkulovaný v prospech súdneho exekútora a prerozdelený tak,

ţe suma 45 965,05 Eur (1 384 743 Sk) bola poukázaná oprávnenému, suma 1 825,67 Eur

(55 000 Sk) bola pouţitá na úhradu znaleckého posudku č. 27/2006 a zostávajúca suma

vo výške 24 903,97 Eur (750 257 Sk) bola zaúčtovaná ako trovy exekúcie, a to dňa

25.10.2006. Vo vyjadrení poukázal na päť samostatných exekúcií, ktoré boli vedené

na exekútorskom úrade. Vyúčtoval sumy, na základe ktorých si vypočítal odmenu. Uviedol,

ţe v čase realizácie výkonu exekučného konania a prerozdelenia sumy bola v platnosti

vyhláška č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, kde v § 4 ods. 1

základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii

na peňaţné plnenie bola výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak

(§ 5 vyhl. č. 288/95 Z. z. odmena súdneho exekútora je 25% zo základu na jej určenie,

najmenej 500 Sk, najviac 1 000 Sk v jednom konaní). Uviedol, ţe z toho vyplýva,

ţe k prerozdeleniu vymoţenej sumy a k zaúčtovaniu trov exekúcie vo výške 24 903,97 Eur

(750 257 Sk) došlo v súlade s vtedy platnou vyhláškou o odmenách a náhradách súdnych

exekútorov. Keďţe k prerozdeleniu vymoţenej sumy došlo pred začatím konkurzného

konania, má za to, ţe správca konkurznej podstaty úpadcu P.D., JUDr. D.D. nie je aktívne

vecne legitimovaná na podanie tejto ţaloby. Uviedol, ţe jeho exekútorský úrad nebol

v ţiadnom obchodnom vzťahu so spoločnosťou P.D.

a do právneho styku s ňou prišiel aţ začatím exekučných konaní, pričom táto spoločnosť

v nich vystupovala ako osoba povinná, voči ktorej evidoval oprávnenú pohľadávku.

Súd po čiastočnom späťvzatí ţaloby konal len o zaplatení sumy 10 365,03 Eur

s príslušenstvom, ktorú sumu si ponechal ţalovaný ako odmenu z vykonaných exekúcií.

Po právnej stránke súd vychádzal z ust. § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV a § 4 ods. 1,

, a vyhl. č.

Na rozdiel od tvrdenia ţalovaného, podľa ktorého je základom na určenie odmeny

súdneho exekútora výška vymáhanej pohľadávky v zmysle § 4 cit. vyhlášky, súd vychádzal

z ust. § 16 ods. 2 cit. vyhlášky. Uzavrel, ţe výsledok exekúcie, v ktorej bude súdny exekútor

môcť po skončení konkurzu pokračovať, nie je známy. Súdny exekútor vymohol sumu

2 190 000 Sk, ţalobkyňa mu z tejto sumy uznala odmenu vo výške 20%, t. j. 14 538,93 Eur

(438 000 Sk) a v tejto časti aj po podaní ţaloby vzala ţalobu späť. Uznala aj náklady

na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 1 659 695,94 Eur (55 000 000 Sk). Zvyšok

sumy 10 365,03 Eur, ktorú sumu predstavuje zvyšok odmeny súdneho exekútora,

tento napriek opakovaným výzvam ţalobkyni nevrátil, preto mal po vykonaní dokazovania

súd za to, ţe nárok ţalobkyne na zaplatenie sumy 10 365,03 Eur je dôvodný.

Vzhľadom na to, ţe ţalovaný na základe výzvy ţalobkyne predmetnú sumu neuhradil,

uplatňovala si ţalobkyňa aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8% zo ţalovanej sumy

od 1.5.2008 do zaplatenia. Súd jej takto uplatnený úrok z omeškania priznal. Ţalobkyňa

preukázala, ţe ţiadala vrátenie finančných prostriedkov od ţalovaného, k tomu však

dobrovoľne nedošlo.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle v prospech ţalobkyne,

vo výške 621,50 Eur.

Proti tomuto rozsudku sa odvolal ţalovaný a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu

l. stupňa na ďalšie konanie. Namieta, ţe súd l. stupňa vec nesprávne právne posúdil a svojim

postupom mu odňal moţnosť konať pred súdom.

Nesprávne právne posúdenie vidí v tom, ţe súd uznal aktívnu legitimáciu ţalobkyne

v spore napriek tomu, ţe k prerozdeleniu konaní vymoţenej sumy došlo pred začatím

konkurzného konania. Podľa jeho mienky úpadca zaúčtoval pohľadávku vo výške 805 257 Sk

voči nemu neoprávnene. Nestotoţňuje sa tieţ s mienkou súdu l. stupňa čo do základu

na určenie odmeny exekútora.

Námietku odňatia mu moţnosti konať pred súdom odôvodňuje tvrdením, ţe svoju

neúčasť na pojednávaní 11.01.2010 ospravedlnil a poţiadal o odročenie pojednávania

dňa 08.01.2010 formou elektronickej pošty, pričom neúčasť ospravedlnil konaním

konferencie súdnych exekútorov, o čom pripojil doklad a pozvánku. Súd však, napriek tomuto

jeho podaniu, vo veci dňa 11.01.2010 konal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa

bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, ţe nie je

dôvodné.

Vzhľadom na to, ţe odvolací súd sa plne stotoţnil nielen s enunciátom napadnutého

rozsudku, ale aj s jeho odôvodnením, v súlade s ust. len za zdôraznenie

jeho správnosti reaguje na námietky odvolateľa.

Pokiaľ ide o tvrdenie ţalovaného, ţe mu súd l. stupňa odňal svojím postupom

moţnosť konať pre súdom, odvolací súd zistil, ţe ţalovaný sa v r. 2009 nezúčastnil

ani na jednom vytýčenom pojednávaní (26.5.2009, 16.6.2009, 8.9.2009). Svoju neúčasť

ospravedlňoval práceneschopnosťou, resp. rehabilitáciou a poţiadal o odročenie

pojednávania. Poţiadal tieţ o nevytýčenie pojednávania v mesiacoch júl a august z dôvodu

čerpania dovolenky. Výzvu súdu zo dňa 25.11.2009, aby predloţil doklad o skončení

práceneschopnosti, v odbernej lehote neprevzal. Doklad o ospravedlnení neúčasti

na pojednávaní dňa 11.01.2010 a ţiadosť o odročenie pojednávania, ktoré uvádza v odvolaní,

v spise nie je.

Opísaný postup ţalovaného nasvedčuje skôr jeho hodnoteniu ako sťaţovanie súdneho

konania, nie odňatie mu moţnosti konať pred súdom, veď ide o vec týkajúcu sa podnikania

ţalovaného, v ktorom sa mohol dať zastúpiť splnomocneným pracovníkom svojho úradu

a vec mohla byť skončená na prvom pojednávaní, pretoţe vo veci samej sa ţalovaný vyjadril

písomne podaním zo dňa 20.04.2009 a v odvolaní nič nové neuviedol.

Čo do ţiadosti o odročenie pojednávania určeného na 11.01.2010, fax ani písomné

doplnenie tohto podania súdu l. stupňa nedošlo ani do postúpenia spisu odvolaciemu súdu

dňa 24.03.2010.

Čo do odvolania vo veci samej odvolací súd poukazuje na obsah vyjadrenia

ţalovaného k ţalobe zo dňa 20.04.2009 (č. l. 40) Ţalovaný tu uvádza, ţe oprávnený MPSR

v exekučných konaniach vedených ţalovaným evidoval voči úpadcovi pohľadávky vo výške

6 078 038 Sk a ţe ani zďaleka nedošlo k uspokojeniu vymáhaných nárokov oprávneného

na istine a úrokoch, ako aj nárokov na trovách exekučného konania. Uvedené svedčí

o správnosti záveru súdu l. stupňa, ţe exekučné konanie sa neskončilo, ako tvrdí ţalovaný,

ale sa prerušilo podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV a na riešenie veci treba ust. § 14 ods. 1

písm. e/ druhá a tretia veta ZKV. Dôvodne tieţ súd l. stupňa aplikoval na výpočet odmeny

exekútora ust. vyhl. č a uznal, ţe výsledok exekúcie nie je známy,

pretoţe po skončení konkurzu bude súdny exekútor môcť v exekúcii pokračovať.

S týmto doplnením odôvodnenia odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa

ako vecne správny podľa potvrdil.

Úspešnej ţalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli, preto jej odvolací súd

ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 14. júla 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová