Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1ee/381858.a904b1.pdf
PDF · 127.8 KB
No categories available
1Obo/43/2010
Najvyšší súd 1 Obo 43/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa
Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci
ţalobkyne: JUDr. D.D., advokátka, so sídlom N., B., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu
P.D.„v konkurze“, N., H., IČO: X. proti ţalovanému:
Mgr. J.H., súdny exekútor, so sídlom X., H., o zaplatenie
26 729,63 Eur s príslušenstvom, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 11.01.2010, č. k. 52 Cbi/22/2008-73, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
11.01.2010, č. k. 52 Cbi/22/2008-73 p o t v r d z u j e.
Ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zaviazal ţalovaného zaplatiť
ţalobkyni na účet č. X., vedený v S., a.s., pobočka B., sumu 10 365,03 Eur s 8% úrokom
z omeškania ročne odo dňa 1.5.2008 a nahradiť mu trovy konania vo výške 621,50 Eur.
Súd konanie v časti o zaplatenie 16 364,60 Eur zastavil.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia ţalobkyňa sa ţalobou doručenou súdu dňa
19.11.2008 domáhala proti ţalovanému zaplatenia sumy 26 729,63 Eur (805 257 Sk)
s príslušenstvom.
Podaním doručeným súdu dňa 22.01.2009 vzala ţalobkyňa návrh čiastočne späť
a súd na jej ţiadosť konanie vo výške 16 364,60 Eur (493 000 Sk) v tejto časti podľa § 96
ods. 1, 3 O.s.p. zastavil.
Podľa odôvodnenia ţaloby Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím, č. k.
25K 14/2005 vyhlásil konkurz na úpadcu P.D. V rámci realizácie súpisu majetku patriaceho
do konkurznej podstaty ţalobkyňa zistila, ţe úpadca zaúčtoval voči súdnemu exekútorovi
Mgr. J. pohľadávku vo výške 26 729,62 Eur (805 257 Sk). Súdny exekútor bol poverený
príslušným súdom na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného - M. proti povinnému
- P.D. Súdny exekútor začal vykonávať exekúcie voči povinnému a tieto sú vedené na
exekútorskom úrade pod č. Ex 630/06, Ex 660/06, Ex 661/06, Ex 662/06, Ex 663/06. V rámci
exekučného konania došlo k dohode medzi oprávneným a zároveň záloţným veriteľom,
súdnym exekútorom a povinným na i dobrovoľnom predaji nehnuteľností. Predaj
poľnohospodárskych nehnuteľností v záloţnom práve oprávneného bol realizovaný s tým, ţe
finančné prostriedky predstavujúce kúpnu cenu boli poukázané na účet súdneho exekútora
v celkovej sume 2 190 000 Sk. Časť z tejto sumy bola zaslaná oprávnenému, a to vo výške
1 384 543 Sk. Zostatok sumy bol ponechaný na účte súdneho exekútora. Predaj nehnuteľností
bol realizovaný v mesiaci október 2006. Dňa 15.11.2006
bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a exekučné konania boli v súlade s § 14 ods. 1
písm. d/ ZKV prerušené. Keďţe pred vyhlásením konkurzu došlo k speňaţeniu majetku a celý
výťaţok zo speňaţenia nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty.
Súdny exekútor odmietol zostatok výťaţku vydať do konkurznej podstaty s odôvodnením,
ţe táto celá suma bola zúčtovaná na trovy exekúcie. Na takýto postup súdny exekútor podľa
ţalobkyne nemal relevantný dôvod, keďţe ani jedna z uvedených exekúcií nebola v čase
vyhlásenia konkurzu ukončená ţiadnym zákonným spôsobom.
Na pojednávaní ţalobkyňa poukázala na list ţalobcu, v ktorom jej oznamoval, ktoré
exekúcie boli proti povinnému uskutočňované jeho exekučným úradom a uviedol,
ţe v prospech oprávneného boli vymoţené prostriedky vo výške 2 190 000 Sk.
Suma 1 384 743 Sk bola poukázaná v prospech vymáhajúceho a zároveň záloţného veriteľa.
Uviedla, ţe po odpočítaní sumy 1 384 743 Sk od 2 190 000 Sk dospela k sume 805 257 Sk,
ktorú pôvodne ţiadala od ţalovaného zaplatiť. Po podaní ţaloby uznala časť odmeny
ţalovaného, a to 20% z vymoţenej pohľadávky, t. j. zo sumy 2 190 000 Sk, t. j 14 538,94 Eur
(438 000 Sk) Uznala aj náklady vo výške 1 825,67 Eur (55 000 Sk).
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k ţalobe uviedol, ţe výťaţok z predaja nehnuteľností
vo výške 2 190 000 Sk bol vinkulovaný v prospech súdneho exekútora a prerozdelený tak,
ţe suma 45 965,05 Eur (1 384 743 Sk) bola poukázaná oprávnenému, suma 1 825,67 Eur
(55 000 Sk) bola pouţitá na úhradu znaleckého posudku č. 27/2006 a zostávajúca suma
vo výške 24 903,97 Eur (750 257 Sk) bola zaúčtovaná ako trovy exekúcie, a to dňa
25.10.2006. Vo vyjadrení poukázal na päť samostatných exekúcií, ktoré boli vedené
na exekútorskom úrade. Vyúčtoval sumy, na základe ktorých si vypočítal odmenu. Uviedol,
ţe v čase realizácie výkonu exekučného konania a prerozdelenia sumy bola v platnosti
vyhláška č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, kde v § 4 ods. 1
základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii
na peňaţné plnenie bola výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak
(§ 5 vyhl. č. 288/95 Z. z. odmena súdneho exekútora je 25% zo základu na jej určenie,
najmenej 500 Sk, najviac 1 000 Sk v jednom konaní). Uviedol, ţe z toho vyplýva,
ţe k prerozdeleniu vymoţenej sumy a k zaúčtovaniu trov exekúcie vo výške 24 903,97 Eur
(750 257 Sk) došlo v súlade s vtedy platnou vyhláškou o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov. Keďţe k prerozdeleniu vymoţenej sumy došlo pred začatím konkurzného
konania, má za to, ţe správca konkurznej podstaty úpadcu P.D., JUDr. D.D. nie je aktívne
vecne legitimovaná na podanie tejto ţaloby. Uviedol, ţe jeho exekútorský úrad nebol
v ţiadnom obchodnom vzťahu so spoločnosťou P.D.
a do právneho styku s ňou prišiel aţ začatím exekučných konaní, pričom táto spoločnosť
v nich vystupovala ako osoba povinná, voči ktorej evidoval oprávnenú pohľadávku.
Súd po čiastočnom späťvzatí ţaloby konal len o zaplatení sumy 10 365,03 Eur
s príslušenstvom, ktorú sumu si ponechal ţalovaný ako odmenu z vykonaných exekúcií.
Po právnej stránke súd vychádzal z ust. § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV a § 4 ods. 1,
§ 5 ods. 1, § 16 ods. 1 a 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z.
Na rozdiel od tvrdenia ţalovaného, podľa ktorého je základom na určenie odmeny
súdneho exekútora výška vymáhanej pohľadávky v zmysle § 4 cit. vyhlášky, súd vychádzal
z ust. § 16 ods. 2 cit. vyhlášky. Uzavrel, ţe výsledok exekúcie, v ktorej bude súdny exekútor
môcť po skončení konkurzu pokračovať, nie je známy. Súdny exekútor vymohol sumu
2 190 000 Sk, ţalobkyňa mu z tejto sumy uznala odmenu vo výške 20%, t. j. 14 538,93 Eur
(438 000 Sk) a v tejto časti aj po podaní ţaloby vzala ţalobu späť. Uznala aj náklady
na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 1 659 695,94 Eur (55 000 000 Sk). Zvyšok
sumy 10 365,03 Eur, ktorú sumu predstavuje zvyšok odmeny súdneho exekútora,
tento napriek opakovaným výzvam ţalobkyni nevrátil, preto mal po vykonaní dokazovania
súd za to, ţe nárok ţalobkyne na zaplatenie sumy 10 365,03 Eur je dôvodný.
Vzhľadom na to, ţe ţalovaný na základe výzvy ţalobkyne predmetnú sumu neuhradil,
uplatňovala si ţalobkyňa aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8% zo ţalovanej sumy
od 1.5.2008 do zaplatenia. Súd jej takto uplatnený úrok z omeškania priznal. Ţalobkyňa
preukázala, ţe ţiadala vrátenie finančných prostriedkov od ţalovaného, k tomu však
dobrovoľne nedošlo.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech ţalobkyne,
vo výške 621,50 Eur.
Proti tomuto rozsudku sa odvolal ţalovaný a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu
l. stupňa na ďalšie konanie. Namieta, ţe súd l. stupňa vec nesprávne právne posúdil a svojim
postupom mu odňal moţnosť konať pred súdom.
Nesprávne právne posúdenie vidí v tom, ţe súd uznal aktívnu legitimáciu ţalobkyne
v spore napriek tomu, ţe k prerozdeleniu konaní vymoţenej sumy došlo pred začatím
konkurzného konania. Podľa jeho mienky úpadca zaúčtoval pohľadávku vo výške 805 257 Sk
voči nemu neoprávnene. Nestotoţňuje sa tieţ s mienkou súdu l. stupňa čo do základu
na určenie odmeny exekútora.
Námietku odňatia mu moţnosti konať pred súdom odôvodňuje tvrdením, ţe svoju
neúčasť na pojednávaní 11.01.2010 ospravedlnil a poţiadal o odročenie pojednávania
dňa 08.01.2010 formou elektronickej pošty, pričom neúčasť ospravedlnil konaním
konferencie súdnych exekútorov, o čom pripojil doklad a pozvánku. Súd však, napriek tomuto
jeho podaniu, vo veci dňa 11.01.2010 konal a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe nie je
dôvodné.
Vzhľadom na to, ţe odvolací súd sa plne stotoţnil nielen s enunciátom napadnutého
rozsudku, ale aj s jeho odôvodnením, v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len za zdôraznenie
jeho správnosti reaguje na námietky odvolateľa.
Pokiaľ ide o tvrdenie ţalovaného, ţe mu súd l. stupňa odňal svojím postupom
moţnosť konať pre súdom, odvolací súd zistil, ţe ţalovaný sa v r. 2009 nezúčastnil
ani na jednom vytýčenom pojednávaní (26.5.2009, 16.6.2009, 8.9.2009). Svoju neúčasť
ospravedlňoval práceneschopnosťou, resp. rehabilitáciou a poţiadal o odročenie
pojednávania. Poţiadal tieţ o nevytýčenie pojednávania v mesiacoch júl a august z dôvodu
čerpania dovolenky. Výzvu súdu zo dňa 25.11.2009, aby predloţil doklad o skončení
práceneschopnosti, v odbernej lehote neprevzal. Doklad o ospravedlnení neúčasti
na pojednávaní dňa 11.01.2010 a ţiadosť o odročenie pojednávania, ktoré uvádza v odvolaní,
v spise nie je.
Opísaný postup ţalovaného nasvedčuje skôr jeho hodnoteniu ako sťaţovanie súdneho
konania, nie odňatie mu moţnosti konať pred súdom, veď ide o vec týkajúcu sa podnikania
ţalovaného, v ktorom sa mohol dať zastúpiť splnomocneným pracovníkom svojho úradu
a vec mohla byť skončená na prvom pojednávaní, pretoţe vo veci samej sa ţalovaný vyjadril
písomne podaním zo dňa 20.04.2009 a v odvolaní nič nové neuviedol.
Čo do ţiadosti o odročenie pojednávania určeného na 11.01.2010, fax ani písomné
doplnenie tohto podania súdu l. stupňa nedošlo ani do postúpenia spisu odvolaciemu súdu
dňa 24.03.2010.
Čo do odvolania vo veci samej odvolací súd poukazuje na obsah vyjadrenia
ţalovaného k ţalobe zo dňa 20.04.2009 (č. l. 40) Ţalovaný tu uvádza, ţe oprávnený MPSR
v exekučných konaniach vedených ţalovaným evidoval voči úpadcovi pohľadávky vo výške
6 078 038 Sk a ţe ani zďaleka nedošlo k uspokojeniu vymáhaných nárokov oprávneného
na istine a úrokoch, ako aj nárokov na trovách exekučného konania. Uvedené svedčí
o správnosti záveru súdu l. stupňa, ţe exekučné konanie sa neskončilo, ako tvrdí ţalovaný,
ale sa prerušilo podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV a na riešenie veci treba ust. § 14 ods. 1
písm. e/ druhá a tretia veta ZKV. Dôvodne tieţ súd l. stupňa aplikoval na výpočet odmeny
exekútora ust. § 16 ods. 2 vyhl. č 288/1995 Z. z. a uznal, ţe výsledok exekúcie nie je známy,
pretoţe po skončení konkurzu bude súdny exekútor môcť v exekúcii pokračovať.
S týmto doplnením odôvodnenia odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Úspešnej ţalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli, preto jej odvolací súd
ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 14. júla 2010
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová