Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bd8/363319.2b0f91.pdf
PDF · 126.5 KB
No categories available
5Ndt/9/2010
N a j v y š š í s ú d 5Ndt 9/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
proti obvinenému Ing. J. K. pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a
ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a iné vedenej na Okresnom súde v
Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. 4T 108/2010 prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
14. júla 2010 v Bratislave podľa § 24 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. december 2005 spor
o príslušnosť medzi Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi a Okresným súdom v Poprade
a rozhodol
t a k t o:
Príslušným súdom na vykonanie konania v prvom stupni v trestnej veci
proti obvinenému Ing. J. K. a spol. v súčasnosti vedenej na Okresnom súde
v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. 4T 108/2010 je Okresný súd v Spišskej Novej Vsi.
O d ô v o d n e n i e
Okresný prokurátor v Prešove podľa dňa 29. novembra 2005 na Okresnom súde
v Prešove obžalobu pod č. k.1 Pv 555/02-182 na obvinených Ing. J. K., Ľ. V. a J. R.
pre skutky kvalifikované u obvineného Ing. J. K. v bode 1) ako trestný čin poškodzovania
veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. v jeho znení účinnom do 31. augusta
1999, v bode 2) ako trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1,ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom
do 31. decembra 2005 (aj v ďalšom texte, pokiaľ sa bude uvádzať Trestný zákon, má
sa na mysli Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení jeho neskorších zmien a doplnkov, účinný
do 31. decembra 2005), v bode 3) ako trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 Tr. zák.
a v bode 4) ako trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 3 Tr. zák.
a u obvinených Ľ. V. a J. R. v bode 4) ako pomoc k trestnému činu neodvedenia dane
a poistného podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 148a ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a v bodoch 5) a 6)
ako trestný čin neodvedenia dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2,
§ 148 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
1) obvinený Ing. J. K.
dňa 15. júna 1997 v Prešove uzatvoril kúpno-predajnú zmluvu so S. P.,
na základe ktorej odpredal svoj majetok zapísaný v LV č. 2469 v k. ú. S.
a to nehnuteľnosť pekárne a pozemok v celkovej hodnote 1 708 650 Sk, čím zmaril
uspokojenie svojho veriteľa Dr. J. P., voči ktorému mal záväzok 1 000 000 Sk
na základe zmluvy o pôžičke finančnej hotovosti v danej výške zo dňa 18. marca 1997, ktorú
v lehote splatnosti nesplatil, pričom iný majetok obvineného bol zaťažený záložnými
zmluvami, resp. nepostačoval na úhradu záväzku voči veriteľovi
2) obvinený Ing. J. K.
ako konateľ spoločnosti R. dňa 13. septembra 2002 v B. prevzal od M.. P., živnostníka -
autodopravcu, finančnú hotovosť vo výške 50 000 Sk ako zálohu za odkúpenie
dvojnápravového prívesu za nákladné motorové vozidlo, v dohodnutom termíne 2 týždňov
mu príves nezabezpečil, na čo M. P. odstúpil od dohody a žiadal vrátenie zálohy, Ing. K. mu
však zálohu nevrátil ale použil ju na iné účely, čím M. P. spôsobil škodu vo výške 50 000 Sk;
3) obvinený Ing. J. K.
dňa 30. mája 2003, uzatvoril v B. v predajni firmy O. zmluvu o prenájme s následnou kúpu
prenajatej veci so spoločnosťou Q., ktorej predmetom bol Notebook zn. Compaq 266 spolu
s tlačiarňou zn. HP 3325 spolu v predajnej cene vo výške 21 652 Sk, kde sa v zmluve zaviazal
pravidelne a včas platiť mesačné splátky vo výške 1 948 Sk počas 10 mesiacov, nakoľko bola
uhradená len akontácia vo výške 2 172 Sk a následne len 2 splátky spolu vo výške 8 500 Sk
a už žiadna iná splátka, napriek tomu predmet prenájmu nevrátil a tento v rozpore so zmluvou
o prenájme v júni 2003 odovzdal inej osobe, čím takto spôsobil škodu pre spoločnosť Q.
vo výške 17 659,99 Sk;
4) obvinení Ing. J. K., Ľ. V. a J. R.
na základe fiktívnych účtovných dokladov, ktoré vystavili J. R. a Ľ. V.
za spoločnosť D., Ing. J. K. ako splnomocnený zástupca spol. A. dal zaúčtovať do účtovníctva
tejto spoločnosti nákup drviaceho zariadenia od spol. D., v zmysle faktúry č. X.
zo dňa 13. decembra 1999 na sumu 5 200 000 Sk, a za spoločnosť A. uplatnil
na D. dňa 27. januára 2000 neoprávnený odpočet DPH z tejto faktúry vo výške 972 358 Sk
za 4. Q/1999 a tým sa pokúsil vylákať túto sumu zo štátneho rozpočtu, pričom nedošlo
k zdaniteľnému plneniu a daňový odpočet DÚ nepriznal pre porušenie ustanovenia § 20
ods. 2 písm. d/ Zákona č. 289/95 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov;
5) obvinení J. R. a Ľ. V.
dňa 26. apríla 1999 v Košiciach na D., podal Ľ. V. po vzájomnej dohode s J. R. za spoločnosť
D., daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku roku
1999, a uplatnil si nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v celkovej sume 583 789 Sk
na vstupe z faktúry č. X. z 29. decembra 1998 od dodávateľa firmy P., za automat na výrobu
klincov v sume DPH 218 592 Sk, z faktúry č. 326/99 zo dňa 29. decembra 1998
od dodávateľa firmy P. za vysokozdvižný vozík Balkankár v sume DPH 113 160 Sk, faktúry
č. X. z 29. decembra 1998 od dodávateľa firmy P. za automat na výrobu klincov v sume DPH
276 000 Sk a faktúry bez čísla z 2. januára 1999 od dodávateľa J. R. - T. za nákup drevených
hranolov v sume DPH 33 659 Sk, pričom k zdaniteľným plneniam nedošlo a doklady fiktívne
vystavili, čím sa pokúsili vylákať zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vyplatenie sumy
583 489 Sk;
6) obvinení J. R. a Ľ. V.
dňa 26. októbra 1999 v Košiciach na D. podal Ľ. V. po vzájomnej dohode s J. R.
za spoločnosť D., daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty a uplatnil si nadmerný odpočet
DPH na vstupe za III. štvrťrok roku 1999 v sume 560 975 Sk, pričom k zdaniteľnému plneniu
nedošlo, čím sa pokúsil vylákať vyplatenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 560 975 Sk.
V predmetnej trestnej veci sa zatiaľ po podaní obžaloby rozhodovalo len o námietkach
zaujatosti sudcov Okresného súdu v Prešove, o odňatí veci Krajskému súdu v Prešove
a jej prikázaní Krajskému súdu v Žiline, o čom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením z 18. júla 2007, sp. zn. 1Ndt 11/2007, pričom sa rozhodovalo len z dôvodu
vylúčenia sudcov Okresného súdu v Prešove i Krajského súdu v Prešove pre pomer
k obvinenému Ing. J. K., lebo ho viacerí osobne poznajú, resp. z toho dôvodu, že dcéra tohto
obvineného bola najprv zamestnankyňou Krajského súdu v Prešove a neskôr
sa stala sudkyňou Okresného súdu v Prešove.
Krajský súd v Žiline uznesením z 26. februára 2008, sp. zn. 1 Nto 8/2008, podľa
§ 25 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 z dôvodov vylúčenia pochybností
o nezaujatosti sudcov Okresného súdu v Prešove odňal predmetnú trestnú vec tomuto súdu
a prikázal ju Okresnému súdu v Poprade.
Okresný súd v Poprade nariadil vo veci predbežné prejednanie obžaloby a uznesením
z 29. októbra 2008, sp. zn. 6 T 26/2008, podľa § 188 ods. 1 Tr. por., (necitoval písmeno a/),
postúpil túto trestnú vec Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi.
V odôvodnení svojho rozhodnutia Okresný súd v Poprade s poukazom na ustanovenia
§ 18 ods. 1 a § 21 ods. 2 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 uviedol, že v danom prípade
ide o objektívnu a subjektívnu súvislosť na vykonanie spoločného konania a spoločné konanie
má vykonať súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie proti páchateľovi o najťažšom
trestnom čine. Skonštatoval, že miestna príslušnosť Okresného súdu v Prešove na vykonanie
spoločného konania v predmetnej trestnej veci vôbec nebola daná, no zároveň tento súd
o otázke miestnej príslušnosti nemohol ani konať a rozhodovať, keďže všetci sudcovia
Okresného súdu v Prešove namietali svoju predpojatosť a vec bola tomuto súdu odňatá.
Zároveň poukázal na článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o práve občana nebyť
odňatý svojmu zákonnému sudcovi, s odkazom na to, že príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Záver o tom, že miestne príslušným súdom na vykonanie spoločného konania
v predmetnej trestnej veci je Okresný súd v Spišskej Novej Vsi, vyvodil Okresný súd
v Poprade zo znenia skutkovej vety a kvalifikácie skutku pod bodom 4) obžaloby
a skonštatoval, že páchateľom a súčasne najťažšieho trestného činu je v tomto prípade
obvinený Ing. J. K. stíhaný v tomto bode pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa
§ 148a ods. 1, ods. 3 Tr. zák., ktorý mal byť spáchaný v obvode Okresného súdu v Spišskej
Novej Vsi. Podotkol, že aj samotné trestné stíhanie v súvislosti s týmto skutkom bolo začaté
a obvinenie bolo vznesené uznesením vyšetrovateľa ORPZ, ÚJKP v Spišskej Novej Vsi,
pričom v prípravnom konaní pri spájaní jednotlivých trestných vecí
sa použil princíp pripojenia novšej veci k staršej, čo Trestný poriadok vtedy umožňoval,
no v čase podávania obžaloby Okresnou prokuratúrou v Prešove už boli dané presne
vymedzené zákonné pravidlá pre určenie miestnej príslušnosti na spoločné konanie, pričom
prokurátor nemal podávať obžalobu na Okresnom súde v Prešove ale na Okresnom súde
v Spišskej Novej Vsi, prípadne na inom okresnom súde príslušnom na konanie v súvislosti
so skutkami pod bodmi 5) a 6) obžaloby týkajúcimi sa obžalovaných Ľ. V. a J. R., ktoré sú
rovnako kvalifikované ako skutok pod bodom 4), sám však pri úvahe o najťažšom trestnom
čine, vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 4), 5) a 6) obžaloby, pri rovnakej právnej kvalifikácii,
prihliadal na najťažší následok, ktorý mal nastať v súvislosti so skutkom pod bodom 4)
obžaloby.
Okresný súd v Spišskej Novej Vsi podľa § 195 ods. 2 Tr. por. obžalobu znovu
predbežne prejednal a uznesením z 2. júna 2010, sp. zn. 4T 108/2010, pod ktorou
sa predmetná trestná vec vedie na tomto súde, podľa analógie § 188 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
účinného do 31. decembra 2005 vyslovil svoju nepríslušnosť v trestnej veci obvinených
Ing. J. K., Ľ. V. a J. R. a v zmysle § 24 Tr. por., účinného do 31. decembra 2005, predložil
vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie sporu o príslušnosť.
Okresný súd v Spišskej Novej Vsi neuznanie svojej príslušnosti na vykonanie konania
v predmetnej trestnej veci odôvodnil argumentáciou, že rozhodnutie spoločne nadriadeného
súdu o odňatí veci a jej prikázaní inému súdu, v tomto prípade uznesenie Krajského súdu
v Žiline, zakladá miestnu príslušnosť súdu, ktorému bola trestná vec prikázaná na vykonanie
konania až do jeho právoplatného skončenia. Preto, podľa jeho názoru, nie je možné súhlasiť
s dôvodmi uvedenými v uznesení Okresného súdu v Poprade, že Okresný súd v Poprade
nie je príslušný na vykonanie konania z hľadiska miestnej príslušnosti. Argumentoval ďalej
tým, že v uznesení o postúpení veci sa neuvádza žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by mala byť
trestná vec Okresnému súdu v Poprade v podstate odňatá a vo veci by mal konať Okresný súd
v Spišskej Novej Vsi.
Podľa § 24 Tr. por., aplikovaného na daný prípad, vzhľadom na čas podania obžaloby,
spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd, ktorý je im najbližšie spoločne nadriadený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je týmto najbližšie spoločne nadriadeným súdom
pre obidva súdy, ktoré sa dostali do sporu o príslušnosť, na podklade spisového materiálu
preskúmal postup obidvoch súdov a dospel k záveru uvedenému vo výroku tohto uznesenia.
Priliehavé je odôvodnenie uznesenia Okresného súdu v Poprade o tom, že Okresný
súd v Prešove nebol miestne príslušným súdom, že ním nie je ani Okresný súd v Poprade,
a ktorý súd je miestne príslušný na vykonanie spoločného konania v predmetnej trestnej veci,
až na záver tohto uznesenia o možnosti podania obžaloby na niektorom inom súde
než na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi, v závislosti od posúdenia príslušnosti
na vykonanie konania v súvislosti so skutkami pod bodmi 5) a 6) obžaloby.
Naopak, argumentácia Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi by znamenala popretie
základného práva na zákonného sudcu obsiahnutého v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, o ktoré, v spojení s ustanoveniami Trestného poriadku o miestnej príslušnosti,
opieral svoje rozhodnutie Okresný súd v Poprade.
Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho
zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Účelom práva priznaného podľa tohto článku Ústavy je zabezpečiť občanovi,
aby o jeho veci rozhodol sudca tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci konať
a aby to bol sudca toho súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na vykonanie konania.
V doterajšom konaní sa po podaní obžaloby nerozhodovalo o tom, ktorý súd
je miestne príslušný vykonať konanie v predmetnej veci v prvom stupni.
Je pravdou, že odňať vec podľa § 25 Tr. por. bolo možné len príslušnému súdu. Zatiaľ
však bola riešená len otázka, ktorý súd, namiesto súdu na ktorom bola podaná obžaloba,
vzhľadom na vylúčenie všetkých sudcov tohto súdu, má o obžalobe rozhodnúť, pričom
o obžalobe má rozhodnúť v celom rozsahu § 185 a nasl. Tr. por., to znamená aj z pohľadu
príslušnosti súdu.
Krajský súd v Žiline nemohol rozhodovať o tejto otázke v rámci konania o tom,
či je vylúčený sudca Okresného súdu v Prešove, resp. či z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov
tohto súdu sa mu vec odníme a prikáže inému súdu. Tento súd konal len v pozícii namiesto
Krajského súdu v Prešove, ktorému z podobných dôvodov bola vec odňatá a prikázaná
Krajskému sudu v Žiline, o tom, či je vhodné pre vylúčenie pochybností o nezaujatosti
všetkých sudcov Okresného súdu v Prešove tomuto okresnému súdu vec odňať a prikázať
ju inému okresnému súdu. Nemohol ju prikázať Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi,
lebo nie je spoločne nadriadený tomuto súdu a okresným súdom v obvode Krajského súdu
v Prešove, namiesto ktorého o návrhu na odňatie a prikázanie veci konal.
Preto, keď z dôvodov vhodnosti, a to pre vylúčenie pochybností o nezaujatosti
všetkých sudcov Okresného súdu v Prešove, bola vec Okresnému súdu v Prešove odňatá
a prikázaná Okresnému súdu v Poprade, bol tento súd v pozícii rozhodovania namiesto
Okresného súdu v Prešove, na ktorom bola podaná obžaloba, a síce v štádiu, v ktorom ju mal
preskúmať podľa § 185 ods. 1 a nasl. Tr. por. účinného do 31. decembra 2005, teda
aj z pohľadu príslušnosti súdu.
V takom prípade nemožno analogicky aplikovať ustanovenie § 189 Tr. por. účinného
do 31. decembra 2005, podľa ktorého postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému bola vec
postúpená podľa § 188 ods. 1 písm. a/ Tr. por. nadriadeným súdom, okrem prípadu,
že by sa skutkový podklad pre posúdenie príslušnosti medzitým podstatne zmenil.
Uvedené ustanovenie by síce bolo možné analogicky aplikovať i na prípady, keď
spoločne nadriadený súd odníme vec miestne príslušnému súdu a prikáže ju inému súdu toho
istého druhu a stupňa, no to by bolo možné len ak by vec bola odňatá miestne príslušnému
súdu, teda že táto otázka by vôbec nebola sporná a bola by braná do úvahy nadriadeným
súdom pri odnímaní veci a jej prikazovaní inému súdu z dôležitých dôvodov.
Okresný súd v Prešove však miestne príslušným nebol. V prípade, že by jeho sudcovia
neboli vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania, bol tento súd oprávnený vysloviť
svoju nepríslušnosť. Aj taký úkon, to znamená nariadenie predbežného prejednania obžaloby
a postúpenie veci inému a to príslušnému súdu mohol urobiť len ten senát, ktorého predseda
by bol zákonným sudcom a takým nemohol byť sudca, ktorý je vylúčený z vykonávania
úkonov trestného konania.
Pozornosť treba upriamiť aj na práva obvineného (v danom prípade troch obvinených
osôb), ktorý musí mať aj sám možnosť vyjadriť sa k otázke zákonného sudcu aj z pohľadu
príslušnosti súdu. Pokiaľ by nemohol o obžalobe rozhodnúť Okresný súd v Poprade
aj v intenciách § 188 ods. 1 písm. a/ Tr. por. účinného do 31. decembra 2005, bolo by také
právo obvineným v predmetnej veci odňaté.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje postup Okresného súdu v Poprade
za správny a námietku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, že by musel existovať nejaký
dôležitý dôvod v podstatne na odňatie veci Okresnému súdu v Poprade a jej prikázanie
Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi, za nepriliehavú.
Čo sa týka samotných skutočností zakladajúcich príslušnosť Okresného súdu
v Spišskej Novej Vsi, je správna argumentácia Okresného súdu v Poprade, že ide o spoločné
konanie proti viacerým obvineným a pre viaceré trestné činy, pri kombinácii objektívnej
a subjektívnej súvislosti trestných činov a správne rozhodol s odkazom na § 18 ods. 1 a § 21
ods. 2 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005, podľa ktorého spoločné konanie vykonáva
súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie proti páchateľovi trestného činu alebo o najťažšom
trestnom čine, v danom prípade proti páchateľovi najťažšieho trestného činu.
Skutok v bode 4) obžaloby mal byť spáchaný v obvode Okresného súdu v Spišskej
Novej Vsi. Tam malo dôjsť ku konaniu zakladajúcemu znaky najťažšieho trestného činu.
K jeho následku v danom prípade nedošlo, ale následok mal nastať tiež v obvode tohto súdu,
ak by bolo došlo k vyplateniu neoprávnene uplatneného nároku na vrátenie dane z pridanej
hodnoty.
Na tomto najťažšom trestnom čine, ktorý je predmetom konania v danej veci,
uvedenom pod bodom 4) obžaloby, mali mať účasť všetci obvinení, pričom rozhodujúce
je páchateľstvo jedného z obvinených, obvineného Ing. J. K., ktorý sa tohto činu mal
dopustiť, oproti účastníctvu ostatných dvoch. Taká kombinácia nie je pri ďalších skutkoch
v bodoch 5) a 6) obžaloby, preto úvahy Okresného súdu v Poprade v závere jeho uznesenia
o tom, že by eventuálne prichádzala do úvahy príslušnosť aj iného súdu, podľa miesta, kde
malo dôjsť k spáchaniu týchto trestných činov, už neboli relevantné. Rovnako
by neboli rozhodujúce pre posúdenie miestnej príslušnosti miesta, kde malo dôjsť k spáchaniu
trestných činov uvedených v bodoch 1) až 3) obžaloby, či už v obvode Okresného súdu
v Prešove, Okresného súdu v Bratislave 1, Okresného súdu v Bratislave 2 alebo Okresného
súdu v Kežmarku, lebo tieto nezakladali súvislosť a podmienky na vykonanie spoločného
konania voči všetkým obvineným, ale len vo vzťahu k obvinenému Ing. J. K..
Vzhľadom na uvedené rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako znie
výrok tohto uznesenia.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 14. júla 2010 JUDr. Milan K a r a b í n , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Eva Poláková