Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/127/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., spol. s.r.o., so sídlom

v L., IČO: X., proti žalovanému J. K., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. L. S.,

advokátkou v Ž., o zaplatenie 147,15 € (4 433,04 Sk) s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. septembra 2009, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom z 26. mája 2009, č.k. -44 uložil

žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi istinu vo výške 147,15 €, spolu so X. %-ným

ročným úrokom z omeškania od 14. apríla 2006 až do zaplatenia a uhradiť trovy konania vo

výške 94,53 €, na ktorú sumu súd žalovanému povolil mesačné splátky vo výške 9,96 €, ktoré

je žalovaný povinný zasielať v prospech žalobcu vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca,

počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného

vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok. Na základe vykonaného dokazovania

dospel k záveru, že k zániku poistnej zmluvy, ktorú účastníci konania uzavreli, došlo

zavineným konaním žalovaného, ktorý neuhradil v lehote stanovenej zákonom ďalšiu splátku

poistného a to napriek ďalšej poskytnutej lehote na plnenie. Z tohto dôvodu s použitím § 801

ods. 2 došlo k zániku dvojstranného právneho vzťahu medzi

účastníkmi konania ku dňu 13. apríla 2006. Poistné bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté

na sumu 33,19 € mesačne. Potom poistné za dobu do zániku poistenia ku dňu 13.4.2006

predstavuje sumu 147,15 €. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd žalobe ako dôvodnej v plnom

rozsahu vyhovel. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd

s použitím v nadväznosti na nariadenie vlády Slovenskej

republiky priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške rovnajúcej sa

dvojnásobku diskontnej sadzby NBS v čase vzniku nároku žalobcu. O trovách konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného rozsudkom

z 29. septembra 2009, sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny v zmysle potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi prvostupňového súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že

žalovaný, ktorý uzavrel dňa 31. októbra 2005 poistnú zmluvu, nezaplatil poistné za ďalšie

poistné obdobie a to ani do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho

zaplatenie, čím došlo k zániku poistenia. Poistiteľ má teda právo na poistné za dobu do zániku

poistenia ( ). Poistiteľovi sa právo na poistné

nepremlčalo. Žalovaný – poistený mal zaplatiť poistné do jedného mesiaca od doručenia

výzvy, teda do 13. apríla 2006. Premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo

mohlo vykonať po prvý raz ( ); právo sa mohlo po prvý raz

vykonať 14. apríla 2006. Žaloba bola podaná dňa 30. marca 2009.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý navrhol

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie

vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom

dokazovaní a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. b/, c/ ). Mal za to, že nebola dostatočne preskúmaná a dokázaná postupnosť

právnych krokov poisťovne ako pôvodného veriteľa a tým ani oprávnenosť žaloby na peňažné

plnenie postúpením pohľadávky žalobcovi. Rozsudok prvostupňového súdu a jeho potvrdenie

odvolacím súdom bolo podľa názoru žalovaného prevedené na základe nepredloženého

a zrejme neexistujúceho dokladu – výzvy na zaplatenie dlžného poistného. Zaslanie

a doručenie takejto výzvy žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, teda nepredložil dôkazy

o tom, že si zákonným spôsobom riadne a včas uplatnil právo zo zániku poistenia, v dôsledku

čoho sa akékoľvek jeho nároky premlčali. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal

skutkový a právny stav veci.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu trval na podanej žalobe a žiadal, aby boli námietky

žalovaného ako neodôvodnené zamietnuté a rozsudok potvrdený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 15 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3

).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

Prípustnosť dovolania žalovaného vylučuje aj ustanovenie , podľa

ktorého dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej

mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa

neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie

nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu

podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu

na prvostupňovom súde. Dňa 31. marca 2009, kedy bola žaloba podaná na Okresný súd Žiar

nad Hronom, bola minimálna mzda podľa nariadenia vlády č.

295,50 € a jej trojnásobok predstavoval sumu 886,50 €. Suma 147,15 €, na zaplatenie ktorej

bol žalovaný v konaní zaviazaný, teda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy v deň

podania žaloby na prvostupňovom súde a preto dovolanie žalovaného nie je prípustné ani

podľa tohto ustanovenia

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci, či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, že v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2

dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie

totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným

na nápravu len výslovne uvedených procesných ( a )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne

domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu

nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého

stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd,

ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je

všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu

druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti

s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený

bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa

a odvolacieho súdu – nemá možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní

o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania

v dovolacom konaní podľa ustanovenia , in fine (arg. „dokazovanie však

nevykonáva“).

K námietke dovolateľa, že rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, dovolací súd považuje za potrebné

uviesť, že tento dovolací dôvod, ktorý bol obsiahnutý v ustanovení § 241 ods. 2 písm. c/

účinného do 31. augusta 2003, nie je od účinnosti , ktorým bol

zmenený a doplnený , súčasťou našich procesných predpisov.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, prípadne že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/, c/ v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa

a nasl.

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť

dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalovaného v súlade s v spojení s , ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým

rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky však žalobcovi náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. júla 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská