Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
dc9/367076.6553e1.pdf
PDF · 105.29 KB
No categories available
1Nc/19/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Nc 19/2010
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke Š. B., rodenej J.
narodenej X., zomrelej X., naposledy bytom v O., vedenej na Okresnom súde Považská
Bystrica pod sp. zn. 14 D 193/2007, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Trenčíne
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 5 CoD 10/2010 a 5
CoD 11/2010 takto
rozhodol:
Predsedníčka senátu 5 Co Krajského súdu v Trenčíne JUDr. A. R.
a sudkyne tohto senátu JUDr. E. Z. a Mgr. Z. H. nie sú vylúčené
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne
pod sp. zn. 5 CoD 10/2010 a 5 CoD 11/2010.
O d ô vo d n e n i e
Okresný súd Považská Bystrica uznesením zo dňa 5. februára 2008,
č. k. 14 D 193/2007 – 73 povolili obnovu dedičského konania po poručiteľke Š. B. zomrelej
X, skončeného vydaním osvedčenia o dedičstve z 4. apríla 2005, č. k. 10 D 619/2004 – 27.
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 26. júna 2008,
sp. zn. 5 CoD 13/2008 a 5 CoD 14/2008 odvolanie dediča Ing. K. B. proti uzneseniu
Okresného súdu Považská Bystrica z 5. februára 2008 č. k. 14 D 193/2007 – 72 odmietol
a uznesenie o povolaní obnovy dedičského konania zmenil tak, že návrh na obnovu konania
zamietol.
Na základe dovolania dediča Ing. K. B. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
zo 4. marca 2010, sp. zn. 5 Cdo 281/2008 zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 26.
júna 2008, sp. zn. 5 CoD 13/2008, 5 CoD 14/2008 v zmeňujúcej časti a vrátil mu vec na
ďalšie konanie.
V novom odvolacom konaní potom dedič Ing. K. B. na pojednávaní dňa
16. júna 2010 vzniesol námietku zaujatosti proti celému senátu 5 Co, nakoľko v neho stratil
podstatnú dôveru z dôvodu, že vec prejednal v jeho neprítomnosti a odňal mu možnosť konať
pred súdom. Námietku zaujatosti doplnil dňa 2. júla 2010 písomným podaním, v ktorom
uviedol, že súd musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa ako taký aj javiť v očiach strán
konania. To znamená, že z prejednávania a rozhodovania veci bude podľa § 14 O. s. p.
vylúčený ten sudca, u ktorého vzhľadom k spôsobu konania v priebehu konania je možné
objektívne pochybovať o jeho nezaujatosti. Také pochybnosti môžu byť vyvolané aj vtedy, ak
sa sudca dopustil viacerých procesných pochybení poškodzujúcich niektorého účastníka,
ktoré svojou závažnosťou a vzhľadom na predpokladanú úroveň profesionálnych znalostí
a skúseností sudcu možno vnímať ako pochybnosti o jeho nezaujatosti. Ďalej navrhovateľ
uviedol, že krajský súd neuveriteľne rýchlym spôsobom rozhodol o odvolaní M. B., ktorá
skutočnosť môže nasvedčovať nezákonné a neodôvodnené uprednostnenie tejto veci oproti
iným, skôr došlým spisom. Konajúci senát zvýhodňuje ostatných účastníkov konania v jeho
neprospech, napríklad tým, že nepripojil spis sp. zn. 4 CoD 9/2006, ktorého obsah je známy
iba právnej zástupkyni ostatných účastníkov. Uvedené konanie senátu porušuje rovnosť
zbraní účastníkov konania a je v priamom rozpore s právom na spravodlivý súdny proces
zaručený Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedených dôvodov
preto navrhol, aby senát 5 Co v zložení uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia bol
z prejednania a rozhodnutia tejto veci vylúčený a vec bola pridelená inému senátu tohto súdu.
Predsedníčka senátu Krajského súdu v Trenčíne JUDr. A. R. predložila v zmysle § 16
ods. 1 O. s. p. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu nadriadenému spis na
rozhodnutie o podanej námietke zaujatosti, spolu s jej písomným vyjadrením ako aj členiek
senátu o tom, že vo veci sa necítia byť zaujaté.
Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti
vzniku pochybnosti o nezaujatosti uvedených sudkýň krajského súdu z aspektu existencie
dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom
z ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k
nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a
tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným
ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu
považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu
sudcu a to :
l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo
osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo
3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere
vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.
Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na
prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich
zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho
objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného
rozhodnutia.
Vo všeobecnosti dôvodom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
nemôže byť bez ďalšieho sama okolnosť, že účastníka konania neuspokojil postup súdu, resp.
sudcu v prebiehajúcom alebo inom súdnom konaní alebo že nesúhlasí s rozhodnutím sudcu
a jeho postupom. Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné
dôvody (porovnaj § 14 ods. 1 O. s. p.), nie však to, že postup súdu sa z hľadiska vecného (čo
do správnosti alebo zákonnosti) alebo časového (čo do dĺžky konania a čo do vzniku
prípadných prieťahov) nezhoduje so subjektívnymi predstavami a názormi účastníka na vecnú
správnosť, zákonnosť alebo spravodlivosť prijímania a obsahu súdnych rozhodnutí. Na
dosiahnutie nápravy navrhovateľom v prvom rade vytýkaných nedostatkov – procesných
pochybení – sú určené iné prostriedky, nie však námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne
odlišný.
Podľa § 14 ods. 3 O. s. p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných
veciach. Z ustanovenia § 15a ods. 5 O. s. p. pritom vyplýva, že na námietku spočívajúcu
v takýchto okolnostiach (t.j. okolnostiach týkajúcich sa postupu súdu v prejednávanej alebo
inej veci) sa neprihliada.
Naviac, navrhovateľom uvádzané procesné pochybenia senátu odvolacieho súdu boli
napravené rozhodnutím Najvyššieho súdu, ktorý uznesenie odvolacieho súdu zrušil
a v ďalšom konaní je tento súd viazaný jeho právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí.
Pokiaľ ide o existenciu uvedeného právne relevantného pomeru u namietaných
sudkýň, predsedníčka senátu Krajského súdu v Trenčíne JUDr. A. R. a členky senátu JUDr. E.
Z. a Mgr. Z. H. vo svojom písomnom vyjadrení k námietke zaujatosti popreli akýkoľvek
pomer k veci alebo k účastníkom konania alebo k ich právnym zástupcom a zároveň uviedli,
že sa necítia byť zaujatými.
Z tohto vyjadrenia sudkýň Krajského súdu v Trenčíne a ani z ostatného obsahu spisu
nezistil Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť pochybnosti o ich nezaujatosti. Vychádzal pri svojom posudzovaní ďalej aj z toho, že
nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom
presvedčení určitého sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu
vnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu k
predmetu konania, jeho účastníkom a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať
jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi
uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej a to objektívnej rovine. Za objektívne nemožno
považovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania), ale
najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti o tom, či
sudca disponuje určitým vzťahom k danej právnej veci. Z uvedeného vychádza aj judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu,
kam patrí osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci, a objektívne hľadisko, ktoré
spočíva na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o
zaujatosti sudcu. Z tohto pohľadu k vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
dôjde nielen vtedy, keď jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom je založený na
zaujatosti skutočne preukázanej, ale aj vtedy, keď existuje legitímna pochybnosť o jeho
nestrannosti [v zmysle zásady, že spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná; musí sa aj
javiť, že je vykonávaná („justice must not only be done; it must also be seen to be done“)].
Samotné spochybňovanie skúsenosti, znalosti a profesionálnej úrovne členiek senátu
navrhovateľom v prvom rade, príp. jeho tvrdenie, že sudkyne v tejto právnej veci podozrivo
rýchlo rozhodli, predstavuje len subjektívny názor účastníka konania, ktorý nemožno bez
51 Nc 19/2010
ďalšieho považovať za dôvod vylučujúci namietané sudkyne z prejednávania a rozhodovania
tejto právnej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné osobitne zvýrazniť, že
rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O. s. p. predstavuje výnimku z ústavnej
zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy
Slovenskej republiky). Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno
preto len celkom výnimočne a to zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne
bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. O taký prípad,
kedy by bolo potrebné sudcu vylúčiť, však v tejto právnej veci nejde.
Teda nielen so zreteľom na subjektívne hľadisko prezentované vo vyjadrení
namietaných sudkýň, že sa necítia byť zaujatými, ale aj z objektívneho pohľadu dospel
Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že nejestvujú dôvody, ktoré by mohli viesť
k legitímnym pochybnostiam o ich nestrannosti pri súdnom rozhodovaní.
Z týchto dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že predsedníčka
senátu 5 Co Krajského súdu v Trenčíne JUDr. A. R. a členky senátu
JUDr. E. Z. a Mgr. Z. H. nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na
Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 5 CoD 10/2010 a 5 CoD 11/2010.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 19. júla 2010
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Hrčková Marta