Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/19/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke Š. B., rodenej J.

narodenej X., zomrelej X., naposledy bytom v O., vedenej na Okresnom súde Považská

Bystrica pod sp. zn. , o vylúčení sudcov Krajského súdu v Trenčíne

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. a 5

CoD 11/2010 takto

rozhodol:

Predsedníčka senátu 5 Co Krajského súdu v Trenčíne JUDr. A. R.

a sudkyne tohto senátu JUDr. E. Z. a Mgr. Z. H. nie sú vylúčené

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne

pod sp. zn. a .

O d ô vo d n e n i e

Okresný súd Považská Bystrica uznesením zo dňa 5. februára 2008,

č. k. – 73 povolili obnovu dedičského konania po poručiteľke Š. B. zomrelej

X, skončeného vydaním osvedčenia o dedičstve z 4. apríla 2005, č. k. – 27.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 26. júna 2008,

sp. zn. a odvolanie dediča Ing. K. B. proti uzneseniu

Okresného súdu Považská Bystrica z 5. februára 2008 č. k. – 72 odmietol

a uznesenie o povolaní obnovy dedičského konania zmenil tak, že návrh na obnovu konania

zamietol.

Na základe dovolania dediča Ing. K. B. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

zo 4. marca 2010, sp. zn. zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 26.

júna 2008, sp. zn. , v zmeňujúcej časti a vrátil mu vec na

ďalšie konanie.

V novom odvolacom konaní potom dedič Ing. K. B. na pojednávaní dňa

16. júna 2010 vzniesol námietku zaujatosti proti celému senátu 5 Co, nakoľko v neho stratil

podstatnú dôveru z dôvodu, že vec prejednal v jeho neprítomnosti a odňal mu možnosť konať

pred súdom. Námietku zaujatosti doplnil dňa 2. júla 2010 písomným podaním, v ktorom

uviedol, že súd musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa ako taký aj javiť v očiach strán

konania. To znamená, že z prejednávania a rozhodovania veci bude podľa

vylúčený ten sudca, u ktorého vzhľadom k spôsobu konania v priebehu konania je možné

objektívne pochybovať o jeho nezaujatosti. Také pochybnosti môžu byť vyvolané aj vtedy, ak

sa sudca dopustil viacerých procesných pochybení poškodzujúcich niektorého účastníka,

ktoré svojou závažnosťou a vzhľadom na predpokladanú úroveň profesionálnych znalostí

a skúseností sudcu možno vnímať ako pochybnosti o jeho nezaujatosti. Ďalej navrhovateľ

uviedol, že krajský súd neuveriteľne rýchlym spôsobom rozhodol o odvolaní M. B., ktorá

skutočnosť môže nasvedčovať nezákonné a neodôvodnené uprednostnenie tejto veci oproti

iným, skôr došlým spisom. Konajúci senát zvýhodňuje ostatných účastníkov konania v jeho

neprospech, napríklad tým, že nepripojil spis sp. zn. , ktorého obsah je známy

iba právnej zástupkyni ostatných účastníkov. Uvedené konanie senátu porušuje rovnosť

zbraní účastníkov konania a je v priamom rozpore s právom na spravodlivý súdny proces

zaručený Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedených dôvodov

preto navrhol, aby senát 5 Co v zložení uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia bol

z prejednania a rozhodnutia tejto veci vylúčený a vec bola pridelená inému senátu tohto súdu.

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Trenčíne JUDr. A. R. predložila v zmysle § 16

ods. 1 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu nadriadenému spis na

rozhodnutie o podanej námietke zaujatosti, spolu s jej písomným vyjadrením ako aj členiek

senátu o tom, že vo veci sa necítia byť zaujaté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti

vzniku pochybnosti o nezaujatosti uvedených sudkýň krajského súdu z aspektu existencie

dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom

z ustanovenia , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a

rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k

nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a

tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným

ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu

považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu

sudcu a to :

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na

prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Vo všeobecnosti dôvodom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

nemôže byť bez ďalšieho sama okolnosť, že účastníka konania neuspokojil postup súdu, resp.

sudcu v prebiehajúcom alebo inom súdnom konaní alebo že nesúhlasí s rozhodnutím sudcu

a jeho postupom. Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné

dôvody (porovnaj ), nie však to, že postup súdu sa z hľadiska vecného (čo

do správnosti alebo zákonnosti) alebo časového (čo do dĺžky konania a čo do vzniku

prípadných prieťahov) nezhoduje so subjektívnymi predstavami a názormi účastníka na vecnú

správnosť, zákonnosť alebo spravodlivosť prijímania a obsahu súdnych rozhodnutí. Na

dosiahnutie nápravy navrhovateľom v prvom rade vytýkaných nedostatkov – procesných

pochybení – sú určené iné prostriedky, nie však námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne

odlišný.

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných

veciach. Z ustanovenia pritom vyplýva, že na námietku spočívajúcu

v takýchto okolnostiach (t.j. okolnostiach týkajúcich sa postupu súdu v prejednávanej alebo

inej veci) sa neprihliada.

Naviac, navrhovateľom uvádzané procesné pochybenia senátu odvolacieho súdu boli

napravené rozhodnutím Najvyššieho súdu, ktorý uznesenie odvolacieho súdu zrušil

a v ďalšom konaní je tento súd viazaný jeho právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí.

Pokiaľ ide o existenciu uvedeného právne relevantného pomeru u namietaných

sudkýň, predsedníčka senátu Krajského súdu v Trenčíne JUDr. A. R. a členky senátu JUDr. E.

Z. a Mgr. Z. H. vo svojom písomnom vyjadrení k námietke zaujatosti popreli akýkoľvek

pomer k veci alebo k účastníkom konania alebo k ich právnym zástupcom a zároveň uviedli,

že sa necítia byť zaujatými.

Z tohto vyjadrenia sudkýň Krajského súdu v Trenčíne a ani z ostatného obsahu spisu

nezistil Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné

vyvodiť pochybnosti o ich nezaujatosti. Vychádzal pri svojom posudzovaní ďalej aj z toho, že

nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom

presvedčení určitého sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu

vnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu k

predmetu konania, jeho účastníkom a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať

jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi

uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej a to objektívnej rovine. Za objektívne nemožno

považovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania), ale

najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti o tom, či

sudca disponuje určitým vzťahom k danej právnej veci. Z uvedeného vychádza aj judikatúra

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu,

kam patrí osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci, a objektívne hľadisko, ktoré

spočíva na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o

zaujatosti sudcu. Z tohto pohľadu k vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

dôjde nielen vtedy, keď jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom je založený na

zaujatosti skutočne preukázanej, ale aj vtedy, keď existuje legitímna pochybnosť o jeho

nestrannosti [v zmysle zásady, že spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná; musí sa aj

javiť, že je vykonávaná („justice must not only be done; it must also be seen to be done“)].

Samotné spochybňovanie skúsenosti, znalosti a profesionálnej úrovne členiek senátu

navrhovateľom v prvom rade, príp. jeho tvrdenie, že sudkyne v tejto právnej veci podozrivo

rýchlo rozhodli, predstavuje len subjektívny názor účastníka konania, ktorý nemožno bez

51

ďalšieho považovať za dôvod vylučujúci namietané sudkyne z prejednávania a rozhodovania

tejto právnej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné osobitne zvýrazniť, že

rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa ods. l predstavuje výnimku z ústavnej

zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi ( prvá veta

Slovenskej republiky). Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno

preto len celkom výnimočne a to zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne

bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. O taký prípad,

kedy by bolo potrebné sudcu vylúčiť, však v tejto právnej veci nejde.

Teda nielen so zreteľom na subjektívne hľadisko prezentované vo vyjadrení

namietaných sudkýň, že sa necítia byť zaujatými, ale aj z objektívneho pohľadu dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že nejestvujú dôvody, ktoré by mohli viesť

k legitímnym pochybnostiam o ich nestrannosti pri súdnom rozhodovaní.

Z týchto dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že predsedníčka

senátu 5 Co Krajského súdu v Trenčíne JUDr. A. R. a členky senátu

JUDr. E. Z. a Mgr. Z. H. nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na

Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. a .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 19. júla 2010

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Hrčková Marta